Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615213526
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615213526.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast.: JUDr. Veronika Kubriková, advokátka, so sídlom
Martinčekova 13, Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnému: I.
Q., F..: XX.XX.XXXX, T. S. XXX, o vymoženie 64,18 Eur s prísl., v konaní o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 7Er/711/2015-19 zo dňa 08.10.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal
voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2014-7263 zo dňa 30.11.2014 s právoplatnosťou dňa 31.12.2014
a vykonateľnosťou dňa 03.01.2015.

Súd mal preukázané, že povinný a právny predchodca oprávneného uzavreli dňa 25.11.2005 Zmluvu
o osobnom účte č. 0051144 a vydaní a používaní debetnej platobnej karty, predmetom ktorej bolo
založenie a vedenie osobného účtu a poskytovanie ďalších služieb k zvolenému účtu. Právomoc
rozhodcu na rozhodovanie sporu bola daná rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi stranami v rámci
zmluvy podľa čl. 5 ods. 6.

Následne súd prvého stupňa citoval ust. § 243d ods. 1, 2, § 44 ods. 2, § 41 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ust. § 3 ods. 1, 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), ust. § 45 ods. 1, 2, a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovskom konaní
(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 5 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Uviedol, že zmluva o osobnom účte, ktorá

sa pri prekročení povoleného debetného zostatku na účte stáva zmluvou o úvere, je spotrebiteľskou
zmluvou uzavretou podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovení
Občianskeho zákonníka, pričom oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme
odloženej platby a povinný je fyzická osoba, ktorý zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ.

Rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy o osobnom účte, pričom je zrejmé, že obchodné podmienky

ako súčasť formulárovej zmluvy si povinný osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť znenie
rozhodcovskej doložky. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodnýmpodmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným

súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka tak predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, a teda je neplatná.
Záverom súd poukázal na súčasné znenie ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré
obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte

je s účinnosťou od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, a to požadovanie od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské
konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto
súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodov podľa ust. §
205 ods. 2 písm. a), d), e), f) a ust. § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal

na us. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie
podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského

rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný
súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Zastával názor, že je v
rozpore so zákonnou úpravou, aby bol súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku oprávnený
preskúmavať rozhodcovskýrozsudokajzhľadiskasúladusovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi
na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009. Uviedol, že skúmanie listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo
vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného tituluje arbitrárnym a svojvoľným postupom súdu,
ktorý je v rozpore s ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust. § 159
Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmaťpodľaust.§37Zákonaorozhodcovskomkonanímápreúčastníkovrozhodcovskéhokonania

rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné
prejednanie veci. Právny predchodca oprávneného uzatvoril s povinným platnú rozhodcovskú doložku.
Bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 je záväzný pre účastníkov

aj pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata". Zdôraznil, že uvedeným konaním súdu prvého
stupňa dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal aj na Nálezy
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 a sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23.09.2009.
Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a poukázal aj
na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II. ÚS 499/2012, uznesenie

sp. zn. I. ÚS 17/01, nález sp. zn. I. ÚS 390/08, uznesenie sp. zn. IV. ÚS 110/09, nález sp. zn. I.
ÚS 335/06, uznesenie sp. zn. III. ÚS 264/05. Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú zmluvu za
neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom nezohľadnil ani vôľu účastníkov konania vyjadrenú
podpisom zmluvy. Poukázal tiež na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., z ktorého je zrejmé, že každá zo strán si
vyberá jedného člena a podieľa sa aj na výbere predsedajúceho člena senátu. Zdôraznil, že rozhodcami
sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce
z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv
sporových strán. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím mu súd odňal

možnosť konať pred súdom. Uviedol, že súd nesprávne aplikoval sekundárne právo Európskej únie
a pokiaľ by súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
nie je možné uvedený záver vyvodiť z použitia smernica Rady 93/13/EHS a judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie. Uvedená smernica je totiž aktom sekundárnej povahy, ktorý má indikatívny význam a vžiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda
ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu činnosť
súdov pokiaľ ide o posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, čím dochádza k porušovaniu právnej istoty

a neprimeranému zvýhodňovaniu povinného tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného. Tiež
poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu
predchodcovi oprávneného (Poštová banka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým,
že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. V závere odvolania uviedol,
že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie je členom záujmového združenia Slovenská

banková asociácia, zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo
spravodlivosti SR, a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s ustanovením
§ 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že exekučný súd mu svojim
postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku. Navrhol preto napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdnej exekútorky o
udeleniepovereniavyhovieť,resp.napadnutéuzneseniezrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšie

konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10

ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len
„O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 31.03.2015
na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych

vzťahov sp. zn. II/2014-7263 zo dňa 30.11.2014 s právoplatnosťou dňa 31.12.2014 a vykonateľnosťou
dňa 03.01.2015. Uvedeným rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
peňažné prostriedky vo výške 64,18 Eur, úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 64,18 Eur
od 18.12.2012 do zaplatenia, sumu vo výške 21,54 Eur, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške
49,92Euratrovyprávnehozastúpeniavovýške58,58Eur,tovšetkodo3dníodprávoplatnostirozsudku.

Z predloženej zmluvy o osobnom účte č. 0051144 zo dňa 25.11.2005 ďalej vyplýva, že povinnému bol
zriadený osobný účet s povoleným debetným zostatkom.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky vymáhanej
v predmetnom exekučnom konaní z Poštovej banky, a.s. ako postupcu na spoločnosť BOSSNUT

INVESTMENTS LIMITED ako postupníka, ktorá následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
15.01.2013 postúpila pohľadávku na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. (oprávneného).

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej

výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnouskutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so

zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V

tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

Podľaust.§53ods.1Občianskehozákonníkaplatnéhovčaseuzavretiaúverovejzmluvy,spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o osobnom účte č.

0051144 uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a vzhľadom na to je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch.
Právny predchodca oprávneného poskytol povinnému peňažné prostriedky vo forme odloženej platby v
rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorej bol ako spotrebiteľovi (fyzickej osobe)
poskytnutýspotrebiteľskýúver,pričomvpriebehuodvolaciehokonanianebolooprávnenýmpreukázané,

že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázanie toho,
že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného ťaží toho, kto
tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Súd prvého stupňa preto v danom prípade správne aplikoval
ustanoveniaObčianskehozákonníkatýkajúcesaochranyspotrebiteľaataktiežzákonospotrebiteľských

úveroch.

V článku 5. v bode 6. zmluvy o osobnom účte sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred
Stálym rozhodcovským súdom pri Asociácii bánk SR, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku

rozhodcovského súdu, pričom toto rozhodnutie bude pre obidve strany konečné a záväzné.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretiaspotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym
výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Čiže ide len o príkladmý
výpočet neprijateľných podmienok, a preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú

podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa,
aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní
pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca,
ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka

účinného od 01.01.2008, novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že
rozhodovaniesporovvrozhodcovskomkonaníjealternatívnoumožnosťouksúdnemukonaniu,avšakak
je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného
rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.
Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Takéto dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených článkom
46 ods. 1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces
zaručeným článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská
republika viazaná.

Súd prvého stupňa preto správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o bežnom účte je
neprijateľnouzmluvnoupodmienkou,ktorájevzmysleust.§53ods.4Občianskehozákonníkaneplatná.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka

v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o

plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi.“

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa

správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil
rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul, dôvodné bolo teda zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p.
potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol
v konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.