Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/557/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115217207
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115217207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty

Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., so sídlom Holandské kráľovstvo,
Amsterdam,Strawinskylaan933,zast.:AdvokátskakanceláriaGOLIÁŠOVÁGABRIELAs.r.o.,sosídlom
Trenčín, Piaristická 707/25, adresa na doručovanie: Piešťany, Teplická 7434/17, proti žalovanému: A.
G., nar. XXXX, bytom D., W. č. XXX/XX, o zaplatenie sumy 1.672,15,- eur prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. mája 2016, č.k. 18C/303/2015-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o lehote
plnenia tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 683,54 eura s 8,5% ročným úrokom

z omeškania od 02.06.2015 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 25,- eur, pod
následkami straty výhody splátok, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 10.mája 2016, č.k. 18C/303/2015-63 rozhodol, že odporca
(ďalej len „žalovaný“) je povinný zaplatiť navrhovateľovi (ďalej len „žalobcovi“) sumu vo výške 683,54.-
eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 2.6.2015 do zaplatenia a to do 20 dní od právoplatnosti

rozhodnutia; vo zvyšku návrh (ďalej len „žaloba“) zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 2.6.2015
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.672,15 eur,
vyčísleného úroku z omeškania vo výške 98,95 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 1.672,15 eur od 26.5.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že

jeho právny predchodca uzatvoril s odporcom Úverovú zmluvu dňa 1.2.2013, na základe ktorej poskytol
žalovanému úver vo výške 2.000.-eur., ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach
po 59,91 eur. Žalovaný bol v omeškaní so splácaním záväzku a listom zo dňa 10.9.2014 bol vyzvaný
k splateniu celého zostatku úveru. Žalovaná suma pozostáva zo sumy 1.635,39 eur, čo je dlžná istina,
z úroku vo výške 32,73 eur, a zo sumy 4,03 eur, poistenie Bill protection.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním z hľadiska skutkového stavu zistil, že právny

predchodca žalobcu- spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzatvoril dňa 1.2.2013 so žalovaným
Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 2.000 eur.
Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 84 mesačných splátkach po 59,91 eura. RPMN bolo dojednané
vo výške od 31,2 do 32,4 %, priemerná hodnota RPMN bola 19,35 %. Ročná úroková sadzbabola dojednaná vo výške 25,47 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 4.569,60,-
eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky zmluvy. Žalovaný neuhrádzal
dohodnuté splátky úveru riadne a včas, preto bol výzvou zo dňa 10.9.2014 vyzvaný na okamžité

splatenie dlžnej sumy. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.9.2014 bola pohľadávka
voči žalovanému postúpená spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. na navrhovateľa.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca si uplatňuje žalované plnenie, na základe právneho
vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa prísl. ust. zákona č. 129/2010 Z.z., teda na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ust. § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z. hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

5. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 ods.2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Okrem iného, zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil, že zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona),
pričom uzatvorená zmluva obsahuje výšku splátky, nie je však uvedené, koľko z tejto splátky ide na
splátku úveru a koľko z tejto splátky ide na úrok, prípadne poplatky. Okrem toho zmluva neobsahuje

presný údaj o výške RPMN, RPMN bola dohodnutá v rozsahu od 31,2 % po 32,4 %. Pokiaľ zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z.). Znamená to potom, že údaj o výške úrokov a
poplatkochmusíbyťjednoznačnevzmluveospotrebiteľskomúvereuvedenýanepostačujepresplnenie
tejto požiadavky, že je možné z iných údajov v zmluve uvedených ho vyvodiť alebo vypočítať.

6. Žalobca preto právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, nemá
právo žiadať úroky z úveru, poplatok za poistenie. Takéto dojednanie súd považoval za dojednané
v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 3 ods. 1 OZ. Súd s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu a v zmysle citovaných zákonných ustanovení poskytnutý úver považoval za bezúročný a

bez poplatkov, pričom v konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
2.000,- eur a žalovaný uhradil sumu 1.316,46.- eur. Z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi sumu vo
výške 683,54,- eur a vo zvyšku súd žalobu zamietol.

7. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods.1,2 obč. zák., § 3 vl. nar.

č.87/1995 Z. z., od podania návrhu. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od 26.5.2015, avšak
nepreukázal počiatok omeškania od dátumu 26.5.2015. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu vo zvyšku
ako nedôvodne podanú zamietol.

8. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. Konštatoval, že žalobca sa

domáhal zaplatenia spolu sumy 1.672,15.-eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 98,95.-eur,
úspešný bol v časti zaplatenia sumy 683,54. Úspech žalobcu predstavuje 39%, úspech žalovaného je
61%. Tento pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania bol podstatným pre rozhodnutie o náhrade
trov konania , preto rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku určujúceho lehotu
plnenia.Uviedol,žezaplateniepriznanejistinyvcelejvýškevlehote20dníodprávoplatnostirozhodnutia
si nemôže dovoliť, pretože ak by bolo prikročené k nútenej exekúcii, táto by znamenala reálne ohrozenie
jeho schopnosti uhrádzať náklady spojené so zabezpečením základných životných potrieb, keďže je
sám žijúci dôchodca a má priznaný invalidný dôchodok vo výške 345 €; pravidelne mesačne uhrádza za

nájom 100 €, za elektrinu 30 € a za lieky 60 € a len s ťažkosťami dokáže uhrádzať náklady spojené so
stravovaním.Žalobcasazaoberáposkytovanímpôžičiekataksúdompriznanésplátkyhonemôžunijako
ohroziť. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.
18C/303/2015 zo dňa 10.05.2016 vo výroku o lehote plnenia tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu
683,54€súrokomzomeškaniavovýške8,05%od02.06.2015dozaplateniavpravidelnýchmesačných

splátkach po 25 €, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy
do 20.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody splátok.10.Žalobcasapísomnevyjadrilkpodanémuodvolaniuauviedol,ženemádobréskúsenostispovolením
plnenia dlžnej sumy v splátkach, nakoľko žalovaní nesplácajú tak, ako sa s žalobcom dohodnú. Je však
naklonený k splácaniu žalovanej sumy v splátkach, ak žalovaného na takéto plnenie zaviaže súd.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou -žalovaným, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti
a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné,
preto v zmysle § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené v enunciáte
tohto rozhodnutia.

12. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok („OSP“) v znení platnom a účinnom do 1.júla 2016,

bol zrušený v § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a podľa § 474 CSP tento zákon
nadobúda účinnosť 1.júla 2016.

13. Podľa § 160 ods.1 OSP, platného a účinného v čase vynesenia napadnutého rozsudku, ak súd uložil
v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť

dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a
podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

14. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa Čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise

používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj
„žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci !súd prvej inštancie“ alebo !súd druhej

inštancie“ (ods.2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods.3 citovaného
ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods.4 citovaného ustanovenia).

15. Podľa § 232 ods.3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny predpis alebo ak síce
použil správny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil
nesprávne právne závery.17. Z ustanovenia § 232 ods.3 CSP vyplýva, že lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie môže byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú

konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch
dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku.
18. Podľa § 238 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným
súdom Nitra dňa 19.9.2015, č.k. 18C/303/2015-39, okrem iného, navrhol, aby súd priznal výšku dlhu v
sume 683,54 € a vo zvyšku nad priznanú sumu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, a to aj v časti
vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 98.65 €. Uviedol, že je sám žijúci dôchodca a má
priznaný invalidný dôchodok vo výške 345 € pri pravidelných mesačných úhradách za nájom, elektrinu
a lieky, preto navrhol, aby súd pri ustálení dlhu ho zaviazal uhrádzať dlh voči žalobcovi v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 30 € pod stratou výhody splátok.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie zaoberal žiadosťou
žalovaného, aby v prípade, že bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi peňažné plnenie, aby tak mohol urobiť
v splátkach.

21. Odvolací súd s poukazom na zlú finančnú situáciu žalovaného ako invalidného dôchodcu s
dôchodkom vo výške 345 € , z ktorej sumy musí uhrádzať nájomné , platiť za elektrinu a za lieky , s
prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že na strane žalovaného sú splnené
podmienky na to, aby mu bolo jeho peňažné plnenie, na ktoré bol zaviazaný napadnutým rozsudkom ,

povolené zaplatiť v splátkach po 25 eur mesačne pod následkami straty výhody splátok, čo znamená,
že ak žalovaný čo len raz nesplní svoju povinnosť riadne a včas zaplatiť uvedenú splátku istiny, ktorú je
povinný zaplatiť žalobcovi, stane sa zročnou a aj exekučne vymáhateľnou celá nezaplatená suma, teda
splatným sa stane celé plnenie. V prípade riadneho a včasného plnenia zo strany žalovaného by mal
svoje peňažné plnenie žalobcovi zaplatiť cca za 2,5 roka.

22. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. V odvolacom konaní, v ktorom sa rozhodovalo len o paričnej lehote, mal žalovaný úspech,
avšak odvolací súd mu vzhľadom k k okolnostiam tohto prípadu, keď sa rozhodovalo o paričnej lehote,

nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP
a § 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).