Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1053/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212221042
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212221042.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci
žalobcu: GENERAL FACTORING, a. s., Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpený Jakubčák,
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému:
P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., B. XX/XX, o zaplatenie 11.537,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10. augusta 2015 č. k. 8C/406/2014-93 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 499, § 502,
§ 506, § 397 Obchodného zákonníka, ako aj ust. § 52 ods. 1, § 879j, § 54 ods. 1, 2, § 100, § 101

Občianskeho zákonníka, ako aj § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako aj
ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný s právnym predchodcom
žalobcu uzatvoril dňa 13. 12. 2001 ako ručiteľ zmluvu o úvere, kde dlžníčkou bola Erika Hozmanová.
Na základe tejto zmluvy jej bol poskytnutý mimoriadny úver vo výške 300.000 Sk. Dňa 12. 03. 2004
žalobca odstúpil od zmluvy a k tomuto dňu dlžná suma predstavovala sumu 287.318,20 Sk. Predmetom
konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná zmluva predstavuje

obchodno-záväzkový vzťah, predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
žalovaného treba hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Bolo
potrebnésazaoberaťiskutočnosťou,čižalobcaneuplatňujepremlčanýnárok,zisteniektorejskutočnosti
potom bráni súdu priznať mu plnenie voči žalovanému ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely

zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonovvykonanejzákonomč.102/2014jesúdod13.06.2014povinnýna
premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s
otázkou, či na premlčanie uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka alebo Obchodného zákonníka. V danej veci, v ktorej predmetom konania je nárok vyplývajúci

zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to
pre spotrebiteľa priaznivejšie. Záver o aplikácii ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní na
prejednávanú vec plynie, podľa názoru súdu, z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka,
ako aj z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom
je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho predpisu, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie.
Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať

po prvý raz. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred
súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania, t. j. 12. 03. 2004, kedy bolo oznámené Odstúpenieod zmluvy (žalovanému doručené dňa 15. 04. 2004). Potom v zmysle ust. § 101 Občianskeho
zákonníka možno považovať za deň, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, a teda za deň začatia
plynutia premlčacej doby. Najneskôr od 15. 04. 2004 začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie

dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde v trvaní 3 rokov, ktorá márne uplynula 15. 04. 2007. Súd
poukazuje aj na zmluvu o postúpení, z ktorej vyplýva, že pohľadávka bola postúpená už v dobe po
premlčaní. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo žalobcu na uplatnenie jeho nároku na súde,
avšak nárok si uplatnil po viac ako 3 rokoch, t. j. 8 rokov odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po
prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu (žalovaný

vzniesol námietku premlčania), konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku žalobcu
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi bez ohľadu na to, či sa
spotrebiteľ tejto skutočnosti dovolával. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol a o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý bol síce plne úspešným účastníkom
konania náhradu trov konania nepriznal, pretože si túto neuplatnil.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne vec právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pričom postupom

súdu mu ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podstatu nesprávnosti
rozhodnutia vidí v nesprávnom určení a odôvodnení dĺžky trvania premlčacej doby, v neposúdení vzťahu
ručiteľa a dlžníka, v neposúdení vedenia exekučného konania, v nesprávnom postupe a rozhodnutí
súdu z hľadiska jeho odôvodnenia a možného preskúmania presvedčivosti a prijateľnosti. Dôvodil tým,
že je nepochybné, že v danom prípade ide o zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka, ktorá zmluva patrí podľa § 261 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne
obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.
Má za to, že spotrebiteľský úver nie je jeden zmluvný typ, ale osobitný subtyp zmluvných typov,
ktorých kauzou je dočasné poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, na úpravu
ktorých sa majú použiť pri kogentnej, či dispozitívnej zákonnej úprave jednotlivých zmluvných typov

aj ďalšie kogentné právne normy, ktoré sú vymedzené v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Preto
má za to, že nejde o samostatný zmluvný typ vylučujúci použitie Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide
o otázku napr. premlčania nárokov z úverovej spotrebiteľskej zmluvy, má za to, že spotrebiteľskou
zmluvou je absolútna obchodná zmluva bez ohľadu na to, že sa riadi právnym režimom Obchodného
zákonníka. V tejto súvislosti na porovnanie poukázal na českú právnu úpravu, konkrétne rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 32Cdo 3337/2010. Jeho názor o aplikácii Obchodného zákonníka
neodporuje ani rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5MCdo 20/2009, ktorý zaujal záver,
že pri zmluve o pripojení uzatvorenej podľa zák. č. 195/2000 Zb., resp. zák. č. 610/2006 Z. z. so
spotrebiteľom,jepremlčaciadoba3roky,nakoľkotentozáversatýkalzmluvnejpodmienkyovoľbepráva
- Obchodného zákonníka, ktorá bola vyhodnotená ako neprijateľná, nešlo teda o obligatórne použitie

Obchodného zákonníka, ako je tomu v prejednávanej veci. Ďalej vo svojom odvolaní poukázal na právne
názory vyjadrené v rozhodnutí niektorých krajských súdov. Uviedol ďalej, že žalobca v inej právnej
veci sa domáhal mimoriadneho dovolania Generálnym prokurátorom SR voči právoplatnému rozsudku
prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu, pričom na Najvyššom súde SR sa na základe takéhoto
podania vedie konanie pod sp. zn. 4MCdo 17/2014. V uvedenej veci súdy oboch stupňov nesprávne

aplikovali pri posudzovaní otázok premlčania ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to napriek tomu,
že právna úprava premlčania vzťahujúca sa na tento konkrétny prípad je obsiahnutá v Obchodnom
zákonníku, konkrétne v ustanovení § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Napokon, žalobca vo svojom
odvolaní namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie sa
k vzťahu ním uvádzaného ručenia a k vedeniu exekučného konania vôbec nevyjadril a nevysporiadal

sa ani s jeho podstatným vyjadrením zo dňa 08. 04. 2015. Tým je podľa jeho názoru rozhodnutie súdu
prvej inštancie postihnuté vadou nepreskúmateľnosti a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia tak v
časti týkajúcej sa premlčania, ako aj v časti ručenia, ako aj v časti týkajúcej sa exekučného konania v
nadväznosti na vyššie uvedené dôvody odvolania.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a §380 CSP) a dospel k záveru, že tento je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený na súde prvej inštancie dňa 02. 10. 2012, ktorým
sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 11.537,96 eura s príslušenstvom. Dôvodil
tým, že jeho právny predchodca Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 30
ako veriteľ a pani W. B. bytom M., U. XX/XX ako dlžníčka uzatvorili dňa 13. 12. 2001 Zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol dlžníčke bol poskytnutý medziúver

č. 1880027002 vo výške 19.916,35 eura (600.000 Sk) pri úrokovej sadzbe 8,50% ročne, pričom po
pridelení cieľovej sumy zmluvy, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver dlžníčke poskytnutý a
súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o
stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. 1880027301 vo výške
9.958,18 eura (300.000 Sk) pri úrokovej sadzbe 4,70% ročne. Riadne a včasné plnenie dlžníčky zo
zmluvy bolo zabezpečené ručením, pričom ručiteľské vyhlásenie poskytol žalovaný. Nakoľko dlžníčka,

ani žalovaný, napriek viacerým výzvam zo strany Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. si neplnili riadne a
včas svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, Stavebná sporiteľňa v súlade s čl. VI. a VII. zmluvy listom
zo dňa 12. 03. 2004 od zmluvy odstúpila. Dlžníčka dňa 14. 12. 2001 spísala u notárky JUDr. Márii
Nagyovej Notársku zápisnicu N 688/01, NZ 675/01, v ktorej vyslovene súhlasila s vykonateľnosťou tejto
notárskej zápisnice a s exekúciou podľa Exekučného poriadku v prípade neplnenia záväzku. Stavebná

sporiteľňa na základe notárskej zápisnice predmetnú pohľadávku voči dlžníčke vymáha v exekučnom
konaní, ktoré bolo pôvodne vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Ivančíka v Nových Zámkoch,
pričom v odvolaní žalobca uvádza, že exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Komárno pod sp.
zn. 9Er/343/04. Stavebná sporiteľňa ako postupca postúpila žalobcovi pohľadávku na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 04. 05. 2007, pričom táto skutočnosť bola oznámená aj dlžníkovi, ako aj

žalovanému. Zostatok pohľadávky ku dňu 30. 04. 2007 bol vyčíslený vo výške 11.537,96 eura, z čoho
istinapredstavuje9.582,85eura,úrokyzomeškaniavsume1.929,22euraapoplatkyvsume25,89eura.
Uvedenú sumu si žalobca uplatňuje v predmetnom konaní. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
žalobu žalobcu zamietol, keď mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný, ktorá skutočnosť bránila mu
priznať plnenie voči spotrebiteľovi.

5. Pokiaľ žalobca vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie, keď na úverový vzťah
aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka, v tejto časti považuje odvolací súd jeho námietky za
nedôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný spor vznikol zo zmluvy uzatvorenej medzi
obchodníkom pri výkone obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej

služby (fyzickou osobou), ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej, ani inej podnikateľskej činnosti, ide teda o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho
zákonníka a sporný vzťah je preto potrebné posudzovať aj v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd nespochybňuje argumenty žalobcu,
že úver je absolútnym obchodom. Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného

spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku v § 52 a nasl. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu,
ide teda o typický občiansko-právny vzťah a nie je dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa,
vychádzajúc pritom z dôvery v objektívne občianske právo.

6. Pokiaľ žalobca poukazoval na konanie vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4MCdo 17/2014,
odvolací súd poukazuje na rozsudok vydaný v tejto veci dňa 26. 11. 2015, v zmysle ktorého najvyšší
súd poukázal na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na ust. § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014), v zmysle ktorého ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Pri
posudzovanínámietkypremlčaniasúdprvejinštancievždymusívziaťzreteľnaust.§5bzák.č.250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Musí tiež
zohľadniť § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sainak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť od 1. mája 2014 a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

7. Aj z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazoval sám žalobca
nesporne vyplynulo, že na danú vec je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj
ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

8. Na námietku žalobcu v tej časti odvolania, v ktorej namietal nespreskúmateľnosť a nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, v časti týkajúcej sa premlčania, ako aj ručenia v
nadväznosti na prebiehajúce exekučné konanie, odvolací súd uvádza, že považuje v tejto časti jeho
odvolanie za dôvodné.

9.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

10.Tak,akonovéustanovenie§220ods.2CSP,takajpôvodnéustanovenie§157ods.2OSPúčinnédo
30. júna 2016, kládlo na rozhodnutie určité kritériá. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III.ÚS 209/04, III.ÚS 95/06).

11. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho
konania sa takáto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie

ustanovení príslušných právnych predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo
účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru tiež zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať
tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti

sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie
vyplývajúce z čl. 6 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra
súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09.

12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hirobalani c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303-B;
Georgia Dys c. Grécko z 29. 05. 1997; Higgins c. Francúzsko z 09. 02. 1998).

13. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca si svoj nárok odvodzuje od ručiteľskej listiny, ktorej účelom
bolo zabezpečenie splnenia povinnosti dlžníka, ktorá vyplývala z obsahu úverovej zmluvy uzatvorenej

medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníčkou. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vôbec
nezaoberalpostavenímžalovanéhoakoručiteľaaprávnenevyhodnotilaniprávnyvzťahmedzižalobcom
a ručiteľom, či tento posúdil podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka alebo Občianskeho
zákonníka. Následne potom nesprávne vyhodnotil aj otázku premlčania uplatneného nároku. Žalobca
v priebehu celého konania poukazoval na exekučné konanie, ktoré prebieha na OS Komárno pod sp.

zn. 9Er/343/04, ktorá skutočnosť podľa jeho názoru má vplyv na beh premlčacej doby a z toho dôvodu
nemôžebyťjehopohľadávkavočižalovanémupremlčaná,keďžalobcavychádzalzakcesorickejpovahy
ručiteľského záväzku, ktorého pravidlo je obsiahnuté v ustanovení § 310 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

14. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa s týmito podstatnými argumentmi zo strany žalobcu
v dôvodoch svojho rozhodnutia nijako nevyporiadal, v tejto časti svoje rozhodnutie po právnej stránke
neodôvodnil, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len pre nepreskúmateľnosť rozhodnutie súdu prvejinštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť, keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).