Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 3, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 0T/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716000161
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716000161.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného T.

P., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní dňa 03. 08. 2016 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný T. P., nar. XX. XX. XXXX v J., trvale bytom J., K. W. XXX/XX,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 10. 04. 2016 v čase o 14.20 hodine ako vodič viedol motocykel zn. Honda CRF 450, bez prideleného
evidenčného čísla v obci J., okres J., po ul. T., vedúcej na C., pričom po prejazde ostrej pravotočivej
zákruty sa dostal s motocyklom do smerovej nestability, v dôsledku ktorej prešiel s motocyklom vpravo
mimo cestu, potom späť na vozovku a tu s motocyklom spadol na pravý bok, čím došlo k jeho
zraneniu a k poškodeniu jeho motocykla, pričom po dopravnej nehode sa menovaný na vyzvanie
policajta ODI OR PZ Zvolen odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva

dychovou skúškou elektronickým prístrojom a tiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom
a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,
pričom ako vodič viedol motocykel aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 3T/125/2012 zo dňa 27. 07. 2012, právoplatným dňa 23. 08. 2012, uznaný vinným z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečinu
neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 24 mesiacov a trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov
odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov a

bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/156/2012 zo dňa 29. 10. 2012, právoplatným
dňa 29.10.2012, uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na dobu 36 mesiacov a trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením do
ústavu stredného stupňa stráženia,

teda

- pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom a tiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu

odberomavyšetrenímkrvi,činiejeovplyvnenýnávykovoulátkou,hocibytoprivyšetrenínebolospojené
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

čím spáchal

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona,

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa 348 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods.
1, § 46 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1,ods. 2, ods. 5 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 12. 04. 2016 na tunajší súd pod sp. zn.
2Pv/156/16/6611 obžalobu na T. P. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona.

Obžalovaný T. P. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,
že sa necíti byť vinný. Po zákonnom poučení v rámci výsluchu uviedol, že využíva právo podľa § 34
Trestného poriadku a odmietol vypovedať.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky prečítaná
zápisnica o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedol,
žedňa10.04.2016včaseokolo14:20hod.akovodičviedolmotocykelHondaCRF450,bezprideleného
evidenčného čísla v obci J. po ul. T. vedúcej na C., pri čom šiel asi rýchlejšie ako to dovoľovala mokrá
cesta a po prejazde pravotočivej zákruty dostal s motorkou šmyk a spadol. Potom ho ošetrovali v sanitke,

ktorú niekto zavolal a na miesto nehody prišli aj policajti, ktorí mu chceli dať fúkať, čo odmietol, lebo
vedel,žemávypité.Taktiežodmietolísťnaodberkrvialekárskevyšetrenie,ajesivedomýajtoho,žemá
uložený zákaz vedenia všetkých motorových vozidiel Okresným súdom Zvolen, ktorý mu ešte neskončil.
Ďalej uviedol, že na motorke jazdil preto, lebo chcel ísť za priateľkou. Teraz si je vedomý toho, že sa mal
radšej podrobiť dychovej skúške, vedel však, že nafúka viac ako jedno promile, pretože predchádzajúcu

noc požíval alkoholické nápoje a tiež aj v doobedňajších hodinách v deň, keď mal dopravnú nehodu.
Následne bol obmedzený na osobnej slobode, o čom bol zákonne poučený a sanitka ho previezla na
preventívne vyšetrenie do U. nemocnice. Motocykel mu proti odcudzeniu zabezpečila jeho matka, ktorú
osobne o celej veci informoval. Keď ho prepustili z nemocnice, išiel s policajtom na dopravný inšpektorát,
kde s ním spísali potrebné papiere. Na záver uviedol, že dychová skúška a lekárske vyšetrenie, na ktoré

ho vyzývali policajti, nepredstavovali žiadne nebezpečenstvo pre jeho zdravie a bol schopný ich vykonať,
ale odmietol ich z vlastnej vôle a plne si vedomý následkov svojho konania. celá záležitosť ho mrzí a
ľutuje, čo sa stalo, a takéhoto konania sa už nedopustí.

Na hlavnom pojednávaní bola podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na návrh prokurátorky

prečítaná zápisnica o výsluchu svedka I. I., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že je zamestnaný akopolicajt na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ Zvolen. Dňa 10. 04. 2016 v čase od 08:00 do
20:00 hod. vykonával hliadkovú službu na služobnom motorovom vozidle, v čase o 14:27 hod. boli s
kolegom z operačného strediska vyslaní na preverenie oznámenia dopravnej nehody motocyklistu do

obce J. na ul. T.. Po príjazde na miesto nehody zistil, že sa jedná o motocyklistu T. P., ktorý bol v tom
čase už ošetrovaný lekárom v sanitke. Následne menovaného vyzval, aby sa podrobil dychovej skúške,
ktorú odmietol, a teda ho vyzval, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom krvi, čo
tiež odmietol bez udania dôvodu. Menovaného preto obmedzili na osobnej slobode a predviedli ho na
ODI Zvolen.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov,a to: zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody (č.l. 4 - 6),
záznam o dopravnej nehode (č.l. 23 - 24), zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody (č.l. 25 - 32),
správa o výsledku objasňovania priestupku (č.l. 34), trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn.
3T/125/2012 a 0T/156/2012 (č.l. 39 - 42), správa z archívu ZVJS (č.l. 43), evidenčná karta vodiča (č.l.

44 - 48), správa Obvodného úradu Zvolen (č.l. 49), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 50 - 51).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súd bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný je jednoznačne usvedčovaný vlastnou výpoveďou, v ktorej uviedol, že si bol vedomý,
že ak by sa podrobil dychovej skúške, nafúkal by nad jedno promile, keďže noc pred nehodou a
v doobedňajších hodinách v deň nehody požíval alkohol. Taktiež ako sám vypovedal, bol si v čase
spáchania skutku vedomý uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

Obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou svedka I. I., službukonajúceho policajta, ktorý poučoval
obžalovaného o jeho právach po dopravnej nehode. Ku obrane obžalovaného, že sa necíti byť vinný z
toho, že bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu súd len poznamenáva, že ide o účelovú
obranu, keďže v prípravnom konaní sa obžalovaný ku tejto skutočnosti priznal, a navyše, jeho konanie
je právne kvalifikované ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2, teda je

irelevantné, či sa obžalovaný cítil alebo necítil byť pod vplyvom alkoholu, keďže sa odmietol podrobiť
vyšetreniu na zistenie návykovej látky, a v zmysle zákona sa teda potrestá rovnako, ako páchateľ, ktorý
skutku dopustí podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. nakoniec, takáto právna kvalifikácia je aj plne v
súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 92, publikovaného v zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2015 (uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 5Tdo/71/2014 zo dňa 27. 11. 2014).

Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania
alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne

podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu

alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Obžalovaný T. P. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, pretože pri výkone činnosti, pri

ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku sa odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným
testovacím prístrojom a tiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či
nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie, a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,

pretože maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
o zákaze činnosti.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa ku trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval. Zároveň súd ale
prihliadol na dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že obžalovaný
spáchal viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin
odsúdený. U obžalovaného potom prevažuje pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi, súd preto
v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona musel zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby

o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody za trestný čin najprísnejšie trestný je potom 8
mesiacov až 2 roky.

Zo správ na obžalovaného T. P. vyplýva, že bol v minulosti trikrát vo výkone trestu odňatia slobody,
taktiež trikrát mu bol v minulosti uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Obžalovaný sa doposiaľ
dopustil dvoch priestupkov, a bol 6 krát súdne trestaný, naposledy v roku 2012, kedy mu bol uložený

trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, za spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Súd potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Súd v tomto prípade

nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu tohto trestu v zmysle § 49 ods. 1 Trestného zákona,
pretože obžalovaný bol v minulosti opakovane právoplatne odsúdený za rovnaké trestné činy, ktorých
sa dopustil aj v prejednávanom prípade, a boli mu ukladané aj tresty odňatia slobody s podmienečným
odkladom.Zuvedenéhojezrejmé,želentrestodňatiaslobodybezpodmienečnéhoodkladujehovýkonu
je potrebný z pohľadu generálnej aj individuálnej prevencie. Takýto trest súd považuje za zákonný, a

zároveň aj na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti za postačujúci. Takýto trest zároveň zabráni
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Takýto trest
zároveň postihuje iba obžalovaného. Súd v tomto prípade ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1
Trestného zákona, pretože odsúdil obžalovaného za viac trestných činov.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, súd ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, súd mu

uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

Podľa § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje
páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako
vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného

prostriedku, dvakrát odsúdený.

Podľa § 438d Trestného zákona ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola
odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 1. novembrom 2011, ak
táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 1. novembri 2011. Súd však

nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne
okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti
ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne.

Súdspoukazomnacitovanéustanoveniepretoskúmal,čiuobžalovanéhoexistujúmimoriadneokolnosti

predchádzajúcich odsúdení, ktoré by odôvodňovali neaplikovanie § 61 ods. 5 Trestného zákona.

V konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/125/2012 bol vydaný trestný rozkaz, pričom obžalovaný
bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona (obžalovanému bola nameraná hladina alkoholu 0,87 mg/l, pričom v tomto prípade

došlo aj k dopravnej nehode, ujme na zdraví, a odsúdený z miesta dopravnej nehody ušiel).V konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/156/2012 bol vydaný trestný rozkaz a to za skutok zo dňa
28. 10. 2012, kde bola obžalovanému nameraná hladina alkoholu 1,11 mg/l. Proti tomuto trestnému
rozkazu nepodal obžalovaný odpor.

V oboch vyššie uvedených prípadoch bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá.

Obžalovaný v priebehu konania neuviedol žiadne mimoriadne okolnosti predchádzajúcich odsúdení,

ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 438d Trestného zákona (teda
neaplikovanie trestu zákazu činnosti na doživotie). Obžalovaný je momentálne nezamestnaný, nie je
vodičom z povolania, teda takto uloženým trestom nebude ohrozené ani jeho zamestnanie, ani možnosť
profuturo vykonávať iné povolanie a zabezpečovať tak živobytie pre seba a svoju rodinu. Súd preto
postupoval v súlade s § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona a uložil obžalovanému trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie, keďže ani predchádzajúce opakované

odsúdenia za rovnaký prečin nemali na obžalovaného žiadny výchovný vplyv, práve naopak, opätovne
sa dopustil rovnakého prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.