Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200327
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200327.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a

členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: ZH Kredit,
s.r.o., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36049581 zastúpeného advokátom: JUDr. Felix Neupauer,
Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
Žellova 2, Bratislava, za účasti: Poľnohospodárske družstvo Svätuše, Hlavná 2, Svätuše o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 301/00010/2012/R zo dňa 18.12.2012 , takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.02.2013 sa žalobca domáhal, aby súd
preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. DK 301/00010/2012/R zo dňa 18.12.2012, ktorým bolo
zmenené Rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. konania
DK 301/00010/2012 zo dňa 18.05.2012 ako prvostupňového orgánu tak, že správne konanie vo veci
nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o

zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zdriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon č. 273/1994 Z.z.) vo výške 0,2% za každý deň omeškania v
sume 21 283,42 Eur za obdobie 20.05.200-16.06.2009 sa podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. a)
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) zastavil a správne konanie vo
veci uplatnenia úroku z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v sume výške
27 170,55 Eur za obdobie 20.05.2000-16.06.2009 podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. e) Správneho
poriadku zastavil.

Žalobca v žalobe uviedol, že pred vydaním rozhodnutia žalovaným sa žalovaný so svojou žiadosťou
obrátil na Najvyšší súd Slovenskej republiky o rozhodnutie sporu o právomoc medzi súdom a žalovaným
podľa ustanovenia § 8a OSP, keďže žalovaný už v tomto konaní argumentoval, že platobný výmer

môže vydať len na návrh zdravotnej poisťovne a že len zdravotná poisťovňa je oprávnená uplatniť
nárok na poistné a poplatok z omeškania, pričom návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať
iný subjekt a to ani v prípade, ak by na tento subjekt bola pohľadávka postúpená. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v spore o právomoc Uznesením sp. zn. 6 Rks 1/2010 zo dňa 21.04.2010 rozhodol,že ,,na rozhodnutie o nároku Žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona
č. 273/1994 Z.z. je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“. Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa s argumentáciou žalovaného nestotožnil a tým de facto pripustil, že aktívne

legitimovaný na uplatnenie nárokov zo zdravotného poistenia môže byť inter alia aj žalobca, ktorý nie
je zdravotnou poisťovňou a je subjektom práva súkromného. V odôvodnení predmetného uznesenia
uviedol skutočnosť, že ,,charakter pohľadávky vyplývajúci z práva verejného sa nezmenil ani tým, že sa
pohľadávky postúpili na iný subjekt, ako aj, že o tomto nároku v zmysle § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004
Z.z. má právo rozhodnúť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou“. Ďalej Najvyšší súd uvádza,

že ,,pokiaľ zákonodarca určil orgán, ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať
o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom
dohľadu nad verejným zdravotným poistením, preto tento orgán je oprávnený a súčasne povinný konať o
uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil... ak orgán zákonom určený na výkon
dohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení,
porušoval by nielen princíp kontinuity a legality verejnej správy, ale najmä ústavou zaručené práva osôb,

ktorých záležitosti je povolaný riešiť“. Napriek vyššie uvedenému, žalovaný podľa ustanovenia § 30 ods.
1 písm. a) a písm. e) správneho poriadku rozhodnutím rozhodol o zastavení konania bez meritórneho
prejednania veci. Vzhľadom na túto skutočnosť, žalobca uviedol, že stráca akúkoľvek možnosť domáhať
sa vymožiteľnosti platne nadobudnutých práv a dochádza tak odopretiu spravodlivosti.

Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 255/2010 zo dňa
30.06.2011, v ktorom sa uvádza, že ,,orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom
nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k
zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže
a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť

alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov.“ Žalobca má za to, že aj rozhodnutie žalovaného je príliš
formalistické.

Žalovaný konanie zastavil z dôvodu, že žalobca nie je účastníkom konania, nakoľko nie je zdravotnou
poisťovňou a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán a vo veci úroku z omeškania nie je

príslušný na konanie a vec nemôže postúpiť príslušnému orgánu. Tým sa žalobca ocitol v situácii, že
neexistuje orgán, ktorý by jeho vec meritórne prejednal a poskytol tak ochranu žalobcovmu právu, čo
je v rozpore nielen s princípmi právneho a demokratického štátu ale aj s Európskym dohovorom o
ľudských právach a v neposlednom rade aj Ústavou SR. Podľa názoru žalobcu tým súčasne došlo aj k
porušeniu jeho práv garantovaných čl. 20 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 1 Prvého dodatkového protokolu

k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Jedným z dôvodov, prečo žalovaný zastavil konanie je,
že žalobcu nepovažuje za účastníka konania. Avšak podľa ustanovenia § 18 zákona č. 581/2004 Z.z. je
práve žalovanému daná pôsobnosť vo veciach verejného zdravotného poistenia a výlučne žalovanému
prináleží vydávať platobné výmery.

Žalobca ďalej namietal, že žalovaný v rozhodnutí vôbec nezohľadnil skutočnosti týkajúce sa
právoplatných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky svedčiace o tom, že k platnému
postúpeniu pohľadávok došlo. Žalobca uviedol, že z argumentácie žalovaného je možné vyvodiť záver,
že na jednej strane tvrdí, že nemožno pripustiť, aby vzhľadom na verejnoprávny charakter pohľadávok
sa žalobca stal majiteľom pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania a teda, aby si žalobca úhradu

takejto pohľadávky ponechal pre vlastnú potrebu, no na strane druhej uvádza, že ak by ich nadobudol
predpísanými platobnými výmermi, tak by si ich pre svoju vlastnú potrebu ponechať mohol. V takomto
prípade de facto pripustil, že poistné a poplatok z omeškania môže byť príjmom súkromného subjektu.
Poukazuje taktiež na skutočnosť, že postúpenie pohľadávok bolo odplatné.

Účelovosť tvrdení žalovaného je teda zjavná aj z toho, že napriek názoru žalovaného, že prijímanie
platieb za poistné a poplatku z omeškania je v rozpore s účelom zákona, de facto má za to, že prijímanie
týchto platieb na základe dobrovoľného plnenia dlžníkmi alebo na základe predpísaného poistného a
poplatku z omeškania platobnými výmermi je v súlade so zákonom. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje
aj na skutočnosť, že v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Obo 1/2011

vo veci navrhovateľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874 proti žalobcovi o určenie
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2013 rozhodol tak, že zmenil napadnutý
rozsudok prvého stupňa a žalobu zamietol. Žalobca zdôraznil skutočnosť, že predmetom postúpenia
pohľadávok na základe napadnutej zmluvy o postúpení pohľadávok boli pohľadávky z osobitného účtuprerozdelenia povinného zdravotného poistenia spolu s úrokmi z omeškania. V danom prípade mal
Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež za to, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávok a pritom
ani jedna z týchto postúpených pohľadávok nebola predpísaná platobným výmerom. Žalobca v tejto

súvislosti tiež zdôraznil, že postúpenie pohľadávok PERSPEKTÍVY DZP bolo dokonca odsúhlasené
právoplatným a vykonateľným opatrením konkurzného Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 7K 70/01
zo dňa 22.06.2005.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný zastavil konanie z dôvodu, že žalobca nie je zdravotnou poisťovňou

a nemôže byť účastníkom konania. Podľa názoru žalobcu, žalovaný zvolil príliš formalistický prístup
bez ohľadu na ďalšie skutočnosti, čím podľa názoru žalobcu inter alia došlo k rozporu s princípmi
spravodlivosti a teda k porušeniu základných práv a slobôd. Žalovaný pritom v rozhodnutí uviedol, že k
postúpeniupohľadávoknemohloanemalodôjsť,nonastranedruhejžalobcauviedolniekoľkodôležitých
skutočností, že k platnému postúpeniu došlo, čo v konečnom dôsledku bolo potvrdené aj právoplatnými
súdnymi rozhodnutiami. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo

10/2009, 2 Obo 11/2009-514 zo dňa 27.05.2009, ktoré obsahovalo obdobnú právnu argumentáciu ako
rozhodnutie žalovaného. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/2010-44 zo dňa 20.10.2010
však bolo toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 10/2009, 2 Obo 11/2009-514 zo dňa
27.05.2009 zrušené ako ústavne nekonformné.

Žalobca zároveň poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 268/2011-38
dňa 23.11.2011, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky taktiež zrušil rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 154/2010-70 zo dňa 14.10.2010, v ktorom sa konštatovalo, že postúpenie
pohľadávokodporujezákonuatedajeneplatnéataktiež,žesprávcovineprináležalooprávneniepostúpiť
pohľadávku z poistného na zdravotné poistenie a z poplatkov na iný subjekt, ako ústavne nekonformný.

Žalobca považuje za nevyhnutné uviesť aj to, že pohľadávky, ktoré boli na žalobcu postúpené vznikli
PERSPEKTÍVE DZP. Pohľadávky na poistnom a poplatku z omeškania sú pohľadávkami, ktoré vznikli
a na ktoré PERSPEKTÍVE DZP vznikol nárok. Žalobca má za to, že v dôsledku postupu žalovaného sa
dlžníci PERSPEKTÍVY DZP dostali do výhodnejšej pozície oproti všetkým ostatným poistencom iných

zdravotných poisťovní, nakoľko iné zdravotné poisťovne sú oprávnené poistné a poplatky z omeškania
vymáhať,novprípadebývalýchpoistencovPERSPEKTÍVADZP,ktorísisvojezákonnépovinnostiriadne
a včas nesplnili, sa zjavne jedná o poskytnutie ,,platobnej imunity“ zo strany žalovaného, v dôsledku
čoho de facto dochádza k hromadnému odpusteniu dlhov dlžníkom PERSPEKTÍVA DZP. Žalobca
tiež nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorý uviedol vo svojom rozhodnutí, že žalobcom uplatňovaná

pohľadávka na poplatku z omeškania v sume 21 283,42 Eura za obdobie 20.05.2000-16.06.2009 nebola
na žalobcu správcom konkurznej podstaty PERSPEKTÍVA DZP vôbec postúpená. Žalobca uviedol,
že s právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, nakoľko z predmetnej zmluvy o postúpení
pohľadávok nevyplýva, že by predmetom postúpenia nebolo celé príslušenstvo, resp. že by bolo
úmyslom PERSPEKTÍVY DZP postúpiť len časť príslušenstva pohľadávky. Práve naopak, zo Zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 vyplýva, že pohľadávky boli postúpené podľa ,,Stavu účtovnej
evidencie úpadcu po pobočkách“ a ako vyplýva aj z uznesenia o zrušení konkurzu, bol speňažený všetok
majetok úpadcu, a preto nemožno prijať argumentáciu žalovaného, že by došlo k postúpeniu len časti
príslušenstva pohľadávok a zvyšná časť bola naďalej majetkom PERSPEKTÍVY DZP.

S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

II.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.04.2013 uviedol, že
namieta vyššie uvedené skutočnosti žalobcu a pridržiava sa svojho rozhodnutia platobného výmeru a
správny orgán, resp. predsedníčka úradu ako i druhostupňový správny orgán postupovali v súlade so

zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

K námietke žalobcu, že žalovaný rozhodol o zastavení správneho konania podľa ust. § 30 ods. 1 písm.
a) a písm. e) správneho poriadku bez meritórneho prejednania veci žalovaný uviedol, že postupovalv súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Rks 1/2010 zo dňa 21.04.2010, v odôvodnení
ktorého uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci. Na
základe názoru Najvyššieho súdu SR žalovaný posudzoval aktívnu legitimáciu v správnom konaní a

rozhodol, že žalobca nie je aktívne legitimovaným byť účastníkom konaní, a preto konanie, okrem
iného, zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Uviedol, že žalobca nesprávne posúdil
argumentáciu žalovaného v súvislosti s podaním návrhu na vybavenie platobného výmeru subjektom
súkromného práva. Žalobca v celom konaní poukazuje na skutočnosť, že návrh na vydanie platobného
výmeru, okrem platiteľa poistného, môže podať iba zdravotná poisťovňa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3

zákona č. 581/2004 Z.z., ktorej postavenie je charakterizované v ust.§ 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.,
ajkeďideosubjektprávasúkromného,pričomžalobcanemápostaveniezdravotnejpoisťovne.Žalovaný
poukázalajnato,žezákonč.273/1994Z.z.v§25aumožňovalzdravotnejpoisťovnipostúpiťpohľadávku
na poistnom a poplatku z omeškania za stanovených podmienok. Keďže právna úprava zákona č.
273/1994 Z.z. účinná do 31.12.2004 umožňovala postúpiť pohľadávku zdravotnej poisťovne, avšak
neumožňovala postupníkovi domáhať sa u zdravotnej poisťovne vydania platobného výmeru podaním

návrhu na vydanie platobného výmeru, postupovaná pohľadávka mala byť predpísaná platobným
výmerom vydaným zdravotnou poisťovňou, nakoľko len v takom prípade bola právne vymožiteľná.
Žalovaný uviedol, že v prípade, ak by došlo k postúpeniu pohľadávky podľa zákona č. 273/1994
Z.z., pričom pohľadávka nebola predpísaná platobným výmerom a dlžník by pohľadávku postupníkovi
dobrovoľne neuhradil, postupník pohľadávky by nemohol úspešne vymôcť zaplatenie pohľadávky,

nakoľko by nemal exekučný titul. Uvedené však nebráni tomu, aby dlžník postupníkovi pohľadávky
predmetnú pohľadávku dobrovoľne uhradil.

Žalovaný ďalej uviedol, že v čase postúpenia predmetných pohľadávok dňa 07.07.2005 neexistoval
v oblasti verejného práva právny predpis, ktorý by definoval všeobecné podmienky pre postúpenie

pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania a teda by umožnil postúpenie týchto pohľadávok.
Vzhľadom na to, že pohľadávky na poistnom sú pohľadávkami z práva verejného a nakladanie s nimi
sa spravuje právom verejným, nemožno na postúpenie pohľadávok aplikovať právnu úpravu postúpenia
pohľadávok podľa práva súkromného, ak to príslušný predpis práva verejného výslovne ustanovuje.
Keďže zákon č. 581/2004 Z.z. postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania zdravotnej

poisťovni v čase postúpenia predmetných pohľadávok v § 6 a ani iných ustanoveniach neupravoval,
zdravotná poisťovňa nebola oprávnená podľa zákona č. 581/2004 Z.z. postúpiť takúto pohľadávku
na tretiu osobu. Až zákonom č. 530/2007 Z.z. bolo s účinnosťou od 01.01.2008 doplnené do zákona
č. 581/2004 Z.z. ust. § 85g, ktoré umožnilo postúpenie niektorých pohľadávok zdravotnej poisťovne
za presne určených podmienok. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.06.2011, sp. zn.

4 Obo 52/2009-350 musia mať osoby, ktoré takto nadobúdajú právo v konkurznom konaní, istotu,
že ich dobromyseľne nadobudnuté právo bude chránené a nebude dotknuté ani prípadnými chybami
konkurzného konania. Žalovaný zastáva názor, že takéto nadobudnutie pohľadávky však nezakladá
aktívnu legitimáciu navrhovateľa na vydanie platobného výmeru.

Žalovaný taktiež zotrváva na svojom názore, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka na poplatku z
omeškania v sume 21 283,42 Eur za obdobie 20.05.2000-16.06.2009 nebola na žalobcu správcom
konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP vôbec postúpená. Ako vyplýva zo zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 07.07.2005, predmetom postúpenia bola len pohľadávka na poplatku z omeškania
za obdobie odo dňa omeškania do 19.05.2000. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

07.07.2005 nebola pohľadávka na poplatku z omeškania za obdobie odo dňa omeškania do dňa
zaplatenia pohľadávky na poistnom a teda predmetom postúpenia nebola pohľadávka za obdobie
20.05.2000-16.06.2009.

Žalovaný ďalej argumentoval, že v prípade, ak by úrad pripustil právny výklad, podľa ktorého navrhovateľ

ako postupník pohľadávky aktívne legitimovaný podať návrh na vydanie platobného výmeru, účastníkom
správnehokonaniabysastalokremplatiteľapoistnéhoajsubjektprávasúkromného.Vzhľadomnato,že
vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a platiteľom poistného je vzťah verejnoprávny, v ktorom zdravotná
poisťovňa vyberá a vymáha verejnoprávne pohľadávky zdravotnej poisťovne, nemožno pripustiť, aby
účastníkom tohto verejnoprávneho vzťahu bol namiesto zdravotnej poisťovne súkromnoprávny subjekt,

ktorý by vybraté poistné a poplatok z omeškania nepoužil na účel uvedený v zákone, t.j. na úhradu
zdravotnej starostlivosti, ale tieto prostriedky by si ponechal pre svoju vlastnú potrebu.Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a potvrdil rozhodnutie pod č. DK 301/00010/2012/R zo dňa
18.12.2012.

III.

O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1S 45/2013-25 zo dňa 18.7.2013 tak, že

Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením NSSR 1Szd 4/2013 zo
dňa 10.6.2014 tak, že NSSR rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.7.2013 č.k. 1S 45/2013-25
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že: „Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého
stupňa v danej veci nepostupoval v intenciách citovaného zákonného ustanovenia § 250 ods. 1 OSP,
pretože z administratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva skutočnosť, že hoci odvolanie proti
prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal len žalobca, účastníkom správneho konania bol aj ďalší
subjekt, tak ako to vyplýva z administratívneho spisu a hoci táto osoba prvostupňové rozhodnutie

nenapadla odvolaním a ani sa nedomáhala prieskumu správneho rozhodnutia súdnou žalobou, bola
jednoznačne účastníkom správneho konania, ktorej práva by prípadným zrušením preskúmavaného
správneho rozhodnutia nepochybne mohli byť dotknuté (viď definícia účastníctva v zmysle § 14
správneho poriadku).

Krajský súd sa mal preto zaoberať okruhom ďalších účastníkov (s ktorými správne orgány konali a
ktorým aj doručovali preskúmavané rozhodnutia), mal ďalej postupovať v intenciách vyššie citovaného
zákonného ustanovenia a zabezpečiť im minimálnu vedomosť o tom, že súdny prieskum začal, ako
prebieha a s akým právnym dopadom aj pre iného účastníka skončil.

Pokiaľ krajský súd nekonal so všetkými účastníkmi konania, svojím postupom odňal právo na súdny
proces tomuto účastníkovi, ktorý ním bol aj v správnom konaní a ktorému právo byť účastníkom
preskúmavacieho konania zaručuje zákon v § 250 ods. 1 O.s.p. a teda mu odňal možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.)“.

Okrem uvedenej procesnej vady musí Najvyšší súd zdôrazniť, že: „krajský súd sa vôbec nevysporiadal s
námietkami žalobcu, keď poukazoval na argumenty uvedené Najvyšším súdom v uznesení sp.zn. 6Rks
1/2010 a v rozsudku sp.zn. 7Sžso 20/2012, ktorý bol pripojený k doplneniu žalovaného zo dňa 4.6.2013
(čl. 21a).

Odvolací súd sa vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa vecou samou nezaoberal.
Povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o pribratí do preskúmavacieho konania účastníka
konania v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. a v ďalšom konaní sa riadiť právnymi názormi odvolacieho súdu
vyslovenými v hore citovaných rozhodnutiach, ako aj zvážiť dôvodnosť ďalšej argumentácie žalobcu s
doplňujúcim obsahom“.

IV.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p.),
opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1
a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymipredpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje

právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne
aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na

preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 45/2013-64 zo dňa 20.8.2014 súd pribral do konania účastníka
správneho konania - Poľnohospodárske družstvo Svätuše, Hlavná 2, Svätuše. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.8.2014. Pribratý účastník správneho konania sa k podanej žalobe nevyjadril.

Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu
bolo zastavené konanie vo veci nároku žalobcu proti Poľnohospodárskemu družstvu Svätuše, sídlo.
Hlavná 2, 076 83 Svätuše, IČO: 00678 392 (ďalej len, ,platiteľ poistného“). Žalobca si uplatnil proti
platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% za každý deň omeškania v sume 21
283,42 Eur za obdobie 20.05.200-16.06.2009 a úrok z omeškania vo výške 27 170,55 Eur za obdobie

20.05.2000-16.06.2009.

Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nie je spôsobilý byť
účastníkom konania, nakoľko je obchodnou spoločnosťou bez platného povolenia na vykonávanie
verejného zdravotného poistenia.

Proti rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený dňa
02.07.2012. Žalobca v rozklade uviedol, že správca konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP v likvidácii
zaradil súbor pohľadávok PERSPEKTÍVY DZP na zaplatenie dlžných poistných, prirážkach k poistnému,
poplatkov z omeškania a poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti do konkurznej podstaty

úpadcu, pričom legislatíva účinná v čase vyhlásenia konkurzu na majetok PERSPEKTÍVY DZP, v čase
zahrnutia predmetných pohľadávok do súpisu majetku konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP, ako aj
v čase ich postúpenia nevylučovala tieto pohľadávky z konkurznej podstaty PERSPEKTÍVY DZP.

Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 09.07.2012 upovedomil platiteľa poistného o rozklade

navrhovateľa a umožnil platiteľovi poistného podať k rozkladu stanovisko. Upovedomenie bolo platiteľovi
poistného doručené dňa 16.07.2012, pričom tento na upovedomenie nereagoval.

Prvostupňový správny orgán odstúpil spisovú dokumentáciu druhostupňovému správnemu orgánu dňa
17.08.2012.

Platiteľovi poistného bola listom zo dňa 17.09.2012 zaslaná výzva, na vyjadrenie sa k správnemu
konaniu, ktorou bol upovedomený o rozklade navrhovateľa zo dňa 28.06.2012 a zároveň bol vyzvaný,
aby sa podľa ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku a v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods.
2 a 4 správneho poriadku vyjadril k rozkladu žalobcu. Predmetná výzva bola platiteľovi poistného

doručená dňa 20.09.2012. Platiteľ poistného na výzvu druhostupňového správneho orgánu nereagoval
a k rozkladu žalobcu nepodal žiadne vyjadrenie.

Predsedníčka, ako druhostupňový správny orgán (ďalej len ,,predsedníčka úradu“) zákona č. 581/2004
Z.z o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni a to na návrh ňou ustanovenej

poradnej komisie (ďalej len „rozkladová komisia“). Rozkladová komisia na svojom zasadnutí dňa
12.12.2012 preskúmala rozkladom napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v
celom rozsahu. Predsedníčka úradu k požiadavke navrhovateľa uplatnenej v rozklade, že je aktívne
legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru zaujala rovnaké stanovisko ako
prvostupňový správny orgán a to, že navrhovateľ nie je oprávnený domáhať sa na úrade vydania

platobného výmeru na dlžné poistné alebo poplatok z omeškania, pretože nie je zdravotnou poisťovňou.
Vydať platobný výmer na dlžné poistné alebo poplatok z omeškania mohla do 31.12.2004 len zdravotná
poisťovňa podľa zákona č. 273/1994 Z.z. a od 01.01.2005 úrad podľa zákona č. 581/2004 Z.z. len na
základe návrhu uplatnenom zdravotnou poisťovňou.Predsedníčka úradu na základe napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospela
k záveru, že je daný dôvod na zmenu prvostupňového rozhodnutia, a preto prvostupňové rozhodnutie

zmenila tak, že správne konanie vo veci nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania podľa
§23ods.2zákonač.273/1994Z.z.ozdravotnompoistení,financovanízdravotnéhopoistenia,ozriadení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon č. 273/1994 Z.z.) vo výške 0,2% za
každý deň omeškania v sume 21283,42 Eur za obdobie 20.05.2000-16.06.2009 sa podľa ustanovenia

§ 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) zastavuje,
ďalej správne konanie vo veci uplatnenia úroku z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) v spojitosti s ustanovením
§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka
v sume výške 27 170,55 Eur za obdobie 20.05.2000-16.06.2009 sa podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm.
e) Správneho poriadku zastavil.

Následne bolo predmetné rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 21.12.2012, ktorý podal na tunajší súd
žalobu, v ktorej napáda rozhodnutia predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako
druhostupňového správneho orgánu, rovnako aj zákonnosť postupu pred vydaním rozhodnutia a to v
celom jeho rozsahu.

V.

Podľa § 18 ods. 1, písm. a), bod 3 zákona č. 581/2004 Z.z.: Úrad pre dohľad nad verejným zdravotným
poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o
pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného
nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z
nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.

Podľa § 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.: Zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné
poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvodeného alebo oneskorene odvedeného poistného
na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2004.

Podľa § 85h ods. 2 zákona č.581/2004 Z.z.: Zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom
vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné
poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004,
na základe právoplatného rozhodnutia úradu.

Podľa § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z.: Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov
z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene
odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.: Na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.: Na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného

zdravotnéhopoisteniasavzťahujúvšeobecnépredpisyosprávnomkonaní,aktentozákonneustanovuje
inak.

Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z.: Ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie
o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť

podľa osobitného zákona.Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z.: Nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná
poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať
písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad.

Podľa § 77a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z.: Konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. Ak
zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči právnickej osobe, návrh musí obsahovať obchodné
meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak zdravotná
poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči fyzickej osobe, návrh musí obsahovať meno, priezvisko, trvalý

pobyt a rok narodenia; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, aj obchodné meno,
miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. O začatí konania úrad účastníkov konania
neupovedomuje.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.: Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na
území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe

povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia.

Podľa § 32 ods. l správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci
a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov.

Podľa § 31 ods. 2 správneho poriadku a § 31 ods. 1 písm. d) a ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. v
spojení s vyhláškou MZ SR č. 765/2004 Z.z. o výške úhrady za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou v znení neskorších predpisov úrad vyberá úhradu za vydanie rozhodnutia o pohľadávke
na poistnom uplatnenej zdravotnou poisťovňou, poistencom a platiteľom poistného.

Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z.: správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 23 ods. 3 cit. zákona pre splatnosť poplatku z omeškania, spôsob jeho platenia, vymáhania,
premlčania a vracania preplatku a poplatku z omeškania platia primerane ustanovenia druhej časti tohto
zákona.

Podľa § 23 ods. 4 cit. zákona, príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným

výmerom.

Podľa názoru súdu zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005 uzatvorenej medzi správcom
konkurznej podstaty Perspektíva DZP a spoločnosťou žalobcu, predmetom postúpenia pohľadávok
bol súbor pohľadávok úpadcu Perspektíva DZP voči zdravotníckym zariadeniam v celkovej výške

58.142.652,- Sk. Z prílohy tejto zmluvy je nesporné, že jednotliví dlžníci a výška dlžnej istiny, sú presne
špecifikovaní. Ako vyplýva z prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, predmetom postúpenia bola
pohľadávka voči platiteľovi poistného vo výške 27.117,00 €. Z toho bola pohľadávka na poistnom vo
výške 9.990,50 € predpísaná platobným výmerom č. 837/2000 a pohľadávka na poplatku z omeškania
vo výške 17.126,60 € predpísaná platobným výmerom č. 838/2000, ktorým bol predpísaný poplatok z

omeškania za obdobie odo dňa omeškania platiteľa poistného, odo dňa vydania platobného výmeru, do
dňa vydania platobného výmeru, t.j. do 19.5.2000.

K námietke žalobcu, že tento je aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vydanie platobného
výmeru, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko podľa jeho názoru, žalobca nie

je oprávnený domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru na dlžné poistné, resp. poplatku z
omeškania, nakoľko tento nie je zdravotnou poisťovňou. Vydať platobný výmer na dlžné poistné alebo
poplatok z omeškania, mohla do 31.12.2004 len zdravotná poisťovňa podľa zákona č. 273/1994 Z.z.
a od 1.1.2005 úrad podľa zákona č. 581/2004 Z.z. a to len na základe návrhu uplatnenom zdravotnou
poisťovňou.

Je pravdou, že zákon č. 273/1994 Z.z. v ust. § 25a umožňoval zdravotnej poisťovni postúpiť
pohľadávku na poistnom a poplatku z omeškania za stanovených podmienok. Podľa tohto ustanovenia
mohla zdravotná poisťovňa postúpiť pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému,pohľadávku na poplatku z omeškania, pohľadávku na poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti
a pohľadávku na pokute, okrem pohľadávok zrušenej poisťovne tretej osobe s písomným súhlasom
Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva financií SR a po predchádzajúcom súhlase príslušnej

správnej rady. Právna úprava zákona č. 273/1994 Z.z. účinná do 31.12.2004 umožňovala postúpiť
pohľadávku zdravotnej poisťovne, ale neumožňovala postupníkovi domáhať sa u zdravotnej poisťovne,
vydania platobného výmeru podaním návrhu na vydanie platobného výmeru. Postupovaná pohľadávka
mohla byť predpísaná platobným výmerom vydaným zdravotnou poisťovňou, nakoľko len v takom
prípade bola právne vymožiteľná. Platobný výmer na dlžné poistné a poplatok z omeškania, bola počas

splatnosti a účinnosti vyššie citovaného zákona povinná vydávať len zdravotná poisťovňa.

K námietke žalobcu, že tento je vo veci aktívne legitimovaný a v tejto súvislosti poukazuje na text
uznesenia NSSR 6Rks 1/2010, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Uznesenie NSSR 6Rks
1/2010 zo dňa 21.4.2010 je uznesením, v ktorom bol riešený spor o právomoc medzi súdmi a Úradom
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z textu predmetného uznesenia č.l. 8 vyplýva: „...NSSR

nemohol prihliadnuť na námietku úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že úrad môže vydať
platobný výmer len na návrh zdravotnej poisťovne a teda nárok na poplatok z omeškania podľa § 85h
ods. 3 č. 581/2004 Z.z. môže na úrade uplatniť len zdravotná poisťovňa, ako aj, že návrh na vydanie
platobného výmeru nemôže podať iný subjekt. Uvedená námietka sa týka aktívnej legitimácie žiadateľa
(žalobcu), ktorá môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci, a preto nemôže byť predmetom v

spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy v zmysle ust. § 8a OSP...“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnom uznesení NSSR neriešil otázku aktívnej legitimácie
žalobcu vo veci podávania, resp. uplatňovania nárokov na poplatky z omeškania podľa § 85h ods. 3
zákona č. 581/2004 Z.z.

V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na rozhodovaciu činnosť NSSR, konkrétne rozsudok NSSR 7Sžso
20/2012 zo dňa 24.3.2013, z ktorého vyplýva právny názor:
„...Uplatniť na úrade pohľadávku na poistnom môže len zdravotná poisťovňa, pričom definíciu zdravotnej
poisťovne obsahuje ust. § 2 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach. Zdravotná poisťovňa podľa

uvedeného ustanovenia je akciová spoločnosť so sídlom na území SR založená na účely vykonávania
verejného zdravotného poistenia, na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného
poistenia...“

Na námietku žalobcu, že z ust. § 25a ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že tento pripúšťa

výnimku z pohľadávok, na ktoré sa zákonné podmienky postúpenia ani podmienky upravujúce časové
hľadisko vzniku týchto pohľadávok nevzťahujú, keďže Perspektíva DZP bola zrušená právoplatnosťou
rozhodnutia MZ SR, a preto správca konkurznej podstaty mohol postúpiť predmetné pohľadávky bez
právneho obmedzenia v podobe podmienok predpísania platobného výmeru, súd udáva, že s týmto
názorom nie je možné sa stotožniť, nakoľko názor žalobcu vychádza z nesprávnej aplikácie ust. §

25a ods. 1 citovaného zákona. Predmetné ustanovenie umožňovalo zdravotnej poisťovni postúpiť
pohľadávku na poistnom, pohľadávku na prirážke k poistnému, pohľadávku na poplatku z omeškania,
pohľadávku za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pohľadávku na pokute okrem pohľadávok zrušenej
poisťovne po splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Z uvedeného vyplýva, že v prípade,
ak zdravotná poisťovňa zrušená nebola, nie je oprávnená postúpiť pohľadávky vôbec.

K námietke žalobcu, že na právne posúdenie otázky, či pohľadávky boli postúpené v súlade so zákonom,
je potrebné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 585/2004 Z.z., súd uvádza, že tento
právnynázorniejemožnéakceptovať.Včasepostúpeniapredmetnýchpohľadávokneexistovalvoblasti
verejného práva, právny predpis, ktorý by definoval všeobecné podmienky pre postúpenie pohľadávok

na poistnom a poplatku z omeškania a teda by umožnil postúpenie takýchto pohľadávok. Vzhľadom k
tomu, že pohľadávky na poistnom, sú pohľadávky z práva verejného a nakladanie s nimi sa spravuje
právom verejným, nemožno na postúpenie pohľadávok aplikovať právnu úpravu postúpenia pohľadávok
podľa práva súkromného, ak to príslušný právny predpis výslovne neustanoví. Zákon č. 581/2004 Z.z.
v znení účinnom od 1.1.2005 v ust. § 2 ods. 5 stanovuje, že :

„...Zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť ako činnosť podľa ust. § 6.....“.

Keďže zákon č. 581/2004 Z.z. postúpenie pohľadávok na poistnom a poplatku z omeškania zdravotnej
poisťovne v čase postúpenia predmetných pohľadávok neupravoval, zdravotná poisťovňa nebola podľatohto zákona oprávnená postúpiť takúto pohľadávku na tretiu osobu. Toto postúpenie bolo umožnené až
zákonom č. 530/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008. Keďže ani právna úprava zákona č. 581/2004 Z.z.
neumožňuje postupníkovi pohľadávky vzniknutej podľa zákona č. 273/1994 Z.z. domáhať sa na úrade

vydania platobného výmeru, je zrejmé, že pohľadávka, ktorú v rámci konkurzného konania správca
konkurznejpodstatyPerspektívaDZPpostúpilnavrhovateľovi,malabyťpredpísanáplatobnýmvýmerom
zdravotnej poisťovne pred jej postúpením, nakoľko len v takomto prípade ju môže postupník právne
vymáhať.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavaným
rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona, preto s poukazom na ust. §
250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému
žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Žalovaný zo zákona na náhradu trov konania právo nemá.

Súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani pribratému účastníkovi správneho konania, nakoľko
tomuto žiadne nevznikli.

Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 OSP, keď
účastníci konania boli riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania,

pričom obaja účastníci súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákonač.757/2004Z.z.osúdochaozmeneadoplneníniektorýchzákonov zneníúčinnomod1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.