Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/272/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202040
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013202040.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej

PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu:
TANDEM No.1, s.r.o., Čajakova 18, Bratislava, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Gajer,
Advokátska kancelária Záhradnícka 7, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100302/1/423986/2013/857 zo dňa 05.09.2013 takto:

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2013 domáhal preskúmania a následne
aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/423986/2013/857 zo dňa 05.09.2013, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9102403/5/2055148/13/
Nád zo dňa 21.05.2013. Prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie október 2009 v sume XX.XXX,XX Eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť
v sume XXX,XX Eur.

Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane po výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie október 2009 žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane z faktúr č. 026/2009,
č. 027/2009, č. 028/2009, č. 029/2009, č. 030/2009, č. 031/2009, č. 032/2009, č.
033/2009, č. 034/2009, č. 035/2009, č. 036/2009, č. 037/2009, č. 038/2009, č. 039/2009, č.
040/2009, č. 041/2009, č. 042/2009, č. 043/2009 vystavených spoločnosťou ROLUINVEST, s.r.o., Nám.
SNP 15, Banská Bystrica za zdaňovacie obdobie október 2009 v celkovej sume DPH XX.XXX,XX Eur.

Podľa žalobcu správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, pričom porušil jeho práva a
právom chránené záujmy, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom, nedostatočne zistil skutkový stav
a rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemožno v
daňovom konaní použiť. Daňový úrad Bratislava počas výkonu daňovej kontroly priebežne neinformoval
žalobcu o výsledkoch vykonávaného šetrenia - miestnych zisťovaní ani o výsledku medzinárodnej
administratívnej spolupráce, čím porušil základné zásady daňového konania v zmysle ust. § 2 ods. 1 a
ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

Správca dane mu tiež neumožnil nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u
iného daňového subjektu v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou, vyjadriť sa ku skutočnostiam
zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia a ani nazrieť do úplného spisu z daňovejkontroly, čím bolo porušené ust. § 15 ods. 5 písm. d) Zákona o správe daní. Vyjadrenie k protokolu
môže daňový subjekt podať len v striktne stanovenej lehote 8 pracovných dní a túto nie je možné
odpustiť. Správca dane na základe žiadosti žalobcu o vyhotovenie fotokópii všetkých dožiadaní vrátane

medzinárodnej administratívnej výmeny informácií, zápisníc o ústnom alebo miestnom zisťovaní, kde
sa žalobca nezúčastnil pojednávaní, zaslal žalobcovi listom zo dňa 23.10.2013 fotokópie len 12
dokumentov a opakovane nesprístupnil žiadosti a odpovede z medzinárodnej administratívnej výmeny
informácií: č. 600/322/259010/11/Nád zo dňa 16.11.2011, č. 600/322/183690/11/Nád zo dňa 09.08.2011,
č. 600/322/177495/10/Nád zo dňa 23.08.2010. Keďže správca dane zatajuje dôkazy, ktoré si sám

zabezpečil, znemožňuje žalobcovi účinne sa brániť, podávať vysvetlenia a najmä porušuje jeho ústavné
práva, právo na informácie a spravodlivý proces.

Namietal, že vo veci vyrubovacieho konania, ako aj výkonu daňovej kontroly rozhodovali zamestnanci
správcu dane, ktorí v zmysle Zákona č. 511/1992 Zb. neboli oprávnení vo veci konať. Počas výkonu
daňovej kontroly dňa 18.01.2012 žalobca podal námietku zaujatosti proti kontrolórom G.. O. X. a G..

P. A., ktorí boli poverení výkonom daňovej kontroly. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava zo dňa
15.03.2012 č. 9102401/1/515620/2012/BlaO zamestnankyňa správcu dane Daňového úradu Bratislava
G.. O. X. nebola vylúčená z ďalšieho konania a rozhodovania vecí súvisiacich s výkonom daňovej
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie
október 2010 u žalobcu. Žalobca poukázal, že v odôvodnení tohto rozhodnutia bolo uvedené „...vo

vzťahu s vykonávanou daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2010 v spoločnosti TANDEM No.1 s.r.o....". Dňa 15.03.2012
rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9102403/1/486595/2012/Mysl rovnako nebolo vyhovené
podnetu žalobcu vo veci vznesenia námietky zaujatosti proti kontrolórovi G.. P. A.
vykonávajúcemu daňovú kontrolu dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009, pričom

v odôvodnení rozhodnutia bolo opätovne uvedené zdaňovacie obdobie október 2010. Podľa žalobcu
obe rozhodnutia a aj ich odôvodnenie sú nesprávne, a preto sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,
a preto nikdy nenadobudli povahu právneho aktu, a teda o vznesenej námietke zaujatosti do dnešného
dňa nebolo právoplatne rozhodnuté.

Podľa žalobcu správca dane vykonával daňovú kontrolu nad zákonom stanovený rozsah, nedodržal
zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly. Správca dane vykonával daňovú kontrolu v čase od
14.12.2009 do 07.11.2012. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane niekoľkokrát a opakovane
vydával rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií v rozpore
so zákonom, pretože zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nie je prekážka, pre ktorú

by správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole. Správca dane okrem prevzatia dokladov k
výkonu daňovej kontroly dňa 16.12.2009 až do 15.07.2011 nepožadoval od žalobcu žiadnu súčinnosť,
pričom už do 14.01.2011 správca dane prerušil výkon daňovej kontroly až štyrikrát. Medzinárodná
výmena informácií vykonávaná v súlade s článkom 5 Nariadenia rady č. 1798/2003 o administratívnej
spolupráci v oblasti DPH nie je konaním o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, je len

jedným z prostriedkov, ktorými správca dane zabezpečuje dôkazy v zmysle ustanovenia § 29 Zákona
č. 511/1992 Zb.. Až daňový poriadok č. 563/2009 Z. z. ustanovil, že správca dane daňové konanie
môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Žalobca v súvislosti s dĺžkou daňovej
kontroly poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010.

Žalobca má podozrenie, že správca dane počas prerušenia daňovej kontroly vykonával dokazovanie,
dôkazom sú zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 19.05.2010, zo dňa 08.06.2010 spísaná s
konateľom spoločnosti Bea Trans, s.r.o. S. M. a zápisnica zo dňa 09.02.2010 spísaná s konateľom
spoločnosti ROLUINVEST, s.r.o.. Ďalej poukázal na skutočnosť, že správca dane dňa 09.08.2011 zaslal
žalobcovi opakovanú výzvu, v ktorej uložil lehotu na predloženie dôkazov a v ten istý deň vydal zároveň

rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 09.08.2011. Uvedený postup správcu dane žalobca
považuje v rozpore s ustanovením § 25a Zákona č. 511/1992 Zb. a uvedené zápisnice nepovažuje za
dôkaz, pretože pán M. ani pán D. neboli vypočutí ako svedkovia.

Tiež mu nebolo umožnené správcom dane sa vyjadriť v daňovom konaní. Pri vykonanom miestnom

zisťovaní u dodávateľa žalobcu - ROLUINVEST, s.r.o. boli dodávky potvrdené v plnom rozsahu
konateľom spoločnosti H. D. podľa predložených faktúr a preukázal potrebné doklady. Spoločnosť
ROLUINVEST, s.r.o. daň riadne priznala a odviedla z uskutočnených zdaniteľných plnení. Skutočnosť,
že v roku 2012 má spoločnosť iného konateľa je pre konanie žalobcu irelevantné, zmena konateľa bolavykonaná oveľa neskôr ako bol obchod zrealizovaný a preverený správcom dane. Uviedol, že podľa
predložených dodacích listov dodávateľ žalobcu deklaroval, že tovar mu dodal v deň vyskladnenia,
čo v ten istý deň žalobca potvrdil podpisom, čím deklaroval prevzatie tohto tovaru. Podpis pána D.

je uvedený v časti predtlače vyskladnil, kontroloval, podpis skladníka, čo neznamená, že tento údaj
je nepravdivý, pretože tovar nebol v žiadnom sklade skladovaný. Tento podpis deklaruje kto tovar
za dodávateľa skontroloval a odovzdal tovar žalobcovi. Podľa žalobcu v daňovom konaní sa vždy
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane. Správca dane tiež popiera prepravu tovaru len z dôvodu, že prepravcovia nepredložili

záznamy z tachografu, pričom správca dane neuvádza, v akom časovom horizonte tieto záznamy žiadal
predložiť, či v tom čase bol prepravca povinný tachografy archivovať alebo dôvody, prečo tieto záznamy
prepravca už nemá. Ostatné záznamy o preprave, ako aj výpovede vodičov správca dane nebral do
úvahy. Ďalej správca dane poprel dodávky hrozna spoločnosti B.J. VITIS s.r.o., nakoľko táto spoločnosť
uviedla buď omylom iných odberateľov alebo zámerne následne zmenila svoju výpoveď z dôvodu, že
zamenila svojim odberateľom pôvod tovaru. Podľa žalobcu správca dane neuviedol do protokolu všetky

zistené skutočnosti a vykonané dôkazy nezhodnotil, preto napadnuté rozhodnutia žalobca nepovažuje
za náležite odôvodnené. Ak vznikli pochybnosti o úplnosti dokladov predložených k daňovej kontrole,
správca dane mal povinnosť oznámiť žalobcovi, že má tieto pochybnosti a vyzvať ho, aby sa k nim
vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil a nejasnosti vysvetlil. Žalobca tvrdenie správcu dane, že na
CMR je uvedený nesprávny prepravca považuje za nepreukázané a nesprávne. Žalobca v odvolacom

konanínavrhovalvypočuťsvedkapánaH.,ktorývykonávalzaspoločnosťAWEgroups.r.o.všetkyúkony,
no správny orgán sa s týmto návrhom nezaoberal a neodôvodnil jeho zamietnutie. Žalobca tvrdenie
správcu dane, že si nesplnil dôkaznú povinnosť a nepreukázal hospodárske operácie, považuje len
za formálne tvrdenie, pretože všetky predložené doklady, ako aj vyjadrenia sú dôkazmi o preukázaní
reálnosti predmetných dodávok tovarov.

K danej veci žalobca poukázal na rozsudok ESD z 12.01.2006 v spojených veciach C-354/03,
C-355/03 a C-484/03. Je názoru, že vylúčenie zo systému DPH plnení, ktoré má byť považované
za zdaniteľné plnenie, je v rozpore so šiestou smernicou. Povaha určitého plnenia v reťazci dodávok
sa nemení na základe predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. V danom prípade nebola

spochybnená materiálna existencia tovaru. Žalobca disponuje odovzdávacími a preberacími protokolmi.
Správca dane a žalovaný v danom prípade nesprávne posúdili rozloženie dôkazného bremena, keď ho
v celom rozsahu určili žalobcovi ako daňovému subjektu v zmysle ustanovenia § 29 ods. 8 Zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce
z ustanovenia § 29 ods. 8 Zákona o správe daní je v danom prípade modifikované právom Európskej

únie. Správca dane a žalovaný nesprávne vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili
z hľadiska práva Európskej únie a v tej súvislosti poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora
Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) a
na rozhodnutie vo veci Kittel (C-439/04). Uviedol, že žalobca nadobudol tovar - hrozno od spoločnosti
ROLUINVEST, s.r.o., o existencii tohto tovaru vypovedali aj prepravcovia, preto nemôže byť dané na

ťarchužalobcu,aksúpochybnostiododávkesubdodávateľovaakoodberateľB.J.VITISs.r.o.nakúpené
hrozno deklaroval svojim odberateľom so zmeneným pôvodom, prípadne ho spracoval.
II.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.12.2013 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovi počas daňovej
kontroly neodoprel právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania a tým neporušil ustanovenie
§ 15 ods. 5 písm. d) Zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca mal právo počas daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania sa oboznámiť s tou časťou spisu, do ktorej mal v zmysle zákona právo
nahliadnuť, ale žalobca toto svoje právo nevyužil. V súvislosti so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo

dňa 22.11.2012, kedy konateľ spoločnosti pán F. požiadal o nazretie do spisu, kedy požadoval vidieť
doklady preukazujúce zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, mu boli predložené všetky požadované
doklady. Konateľ spoločnosti pán F. si zápisnicu prečítal a podpísal, voči dokladom, ktoré mu boli
predložené, nemal žiadne návrhy ani námietky. Žalobca mohol nahliadať do spisu počas daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania kedykoľvek, no toto svoje právo nevyužil, čo ale v žiadnom prípade nie

je možné pripísať na ťarchu žalovanému. Vo vyrubovacom konaní, vykonanom na základe rozhodnutia
FinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyč.1100302/1/83017/2013/857zodňa19.02.2013,vktorom
odvolací orgán zaviazal správcu dane podrobne informovať daňový subjekt o vykonanej medzinárodnej
výmeneinformáciíajejvýsledkoch, sadňa24.04.2013zatýmtoúčelomdostavil DaňovýúradBratislavakonateľ žalobcu, o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9104403/5/1562132/12/
Nád. Ani pri tomto ústnom pojednávaní žalobca nevyužil svoje práva a nepožiadal o nahliadnutie do
zápisníc z miestnych zisťovaní spísaných iným miestne príslušným správcom dane. Rovnako správca

dane žalobcovi neodoprel právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a neodoprel mu predložiť
dôkazy k jeho tvrdeniam, a ani mu neodoprel právo vyjadrovať sa ku skutočnostiam zisteným v daňovej
kontrole. Všetky súhrnné zistenia správcu dane boli komplexne uvedené v protokole o kontrole, odo
dňa prevzatia protokolu ku dňu prerokovania protokolu žalobca nepredlžil žiadny návrh, žiadny dôkaz a
žiadne vyjadrenie, ktoré by mohol správca dane zohľadniť a použiť pri ďalšom dokazovaní.

K čiastočnému sprístupneniu spisu a vyhotoveniu len niektorých fotokópií zo spisu žalovaný uviedol,
že ak žalobca mal preukázané, že zodpovedný pracovník správcu dane nevybavil jeho požiadavku
presne v zmysle jeho písomnej žiadosti a zaplatených kolkov, mohol namietať postup príslušného
pracovníka správcu dane, prípadne podať sťažnosť. Údajné nesprávne vybavenie žiadosti žalobcu zo
dňa 04.10.2013 sa ale neudialo v rozhodnom čase, kedy by toto mohlo znemožniť daňovému subjektu

podávať vysvetlenia správcovi dane a účinne sa brániť argumentom správcu dane, či už počas daňovej
kontroly, alebo vyrubovacieho konania, a teda nemohlo mať žiaden vplyv na spravodlivý proces.

Knámietkežalobcuonezákonnostirozhodnutí,ktorýmibolorozhodnutéovznesenejnámietkezaujatosti
voči kontrolórom G.. O. X. a G.. P. A. žalovaný uviedol, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie

október 2010 u žalobcu nikdy vykonávaná nebola, takže uvedením zdaňovacieho obdobia október 2010
v rozhodnutí došlo k zrejme nesprávnosti, k chybe v písaní, ktorá bola opravená v zmysle ust. § 63 ods.
11 Zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku, a to oznámením o oprave chýb zo dňa 03.09.2013 a
zo dňa 05.09.2013.

K námietke žalobcu, že žalovaný prekročil zákonom stanovenú šesťmesačnú lehotu pri výkone daňovej
kontroly, žalovaný uviedol, že správca dane dňa 15.07.2011 v zmysle ustanovenia § 15 ods. 17 Zákona
o správe daní požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly a nadriadený orgán lehotu
predĺžil o šesť mesiacov, t.j. do 13.02.2012, o čom správca dane v zmysle § 15 ods. 18 citovaného
zákona upovedomil žalobcu oznámením o predĺžení lehoty zo dňa 01.08.2011. Celková dĺžka trvania

daňovej kontroly bola ovplyvnená zaslanými medzinárodnými dožiadaniami pri preverovaní dodávky
tovaru do Českej republiky a pri preverovaní prepravy českým daňovým subjektom. V danej veci
bolo konanie prerušené z dôvodu inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia - zaslanie
žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií (ďalej aj MVI) číslo 600/322/12912/10/Nád zo
dňa 25.01.2010, zo dňa 16.11.2011, zo dňa 09.08.2011, zo dňa 03.01.2011, zo dňa 11.05.2010 a zo

dňa 23.08.2010, ktoré súviseli s predmetnými obchodnými transakciami, ktoré platiteľ deklaroval ako
intrakomunitárne dodanie tovaru a jeho prepravu. Správca dane pokračoval v kontrole, len čo pominuli
prekážky pre ktoré sa kontrola prerušila, o čom daňový subjekt upovedomil. Počas prerušenia daňovej
kontroly správca dane nemohol požadovať od daňového subjektu predloženie dokladov, dôkazov alebo
vysvetlení. Keďže správca dane v uvedenom prípade prerušil kontrolu v súlade so zákonom a zákonná

lehota na výkon daňovej kontroly bola dodržaná, aplikácia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
24/2010 z 29.06.2010, na ktorý sa žalobca odvoláva, je bezpredmetná.

Podľa žalovaného medzi dátumami zaslaných medzinárodných dožiadaní, odpoveďami na ne a
oznámeniami o prerušení kontroly nie je žiaden nesúlad. Správca dane zaslal žiadosť o MVI dňa

11.05.2010, odpoveď správca dane preukázateľne obdržal dňa 11.08.2010, oznámenie o pokračovaní
vo výkone daňovej kontroly zo dňa 19.08.2010 správca dane následne expedoval dňa 19.08.2010.

Rovnako správca dane nevykonával v daňovej kontrole počas jej prerušenia žiadne ďalšie
úkony v rozpore so zákonom, žalobcom uvádzané zápisnice z ústneho pojednávania číslo

851/320/8927/2010/Uhrí zo dňa 09.02.2010, číslo 615/320/21628/2010/JASE zo dňa 19.05.2010 a
číslo 615/320/25627/2010/JASE zo dňa 08.06.2010 neboli spísané správcom dane kontrolovaného
daňového subjektu Daňovým úradom Bratislava so žalobcom, ale miestne príslušnými správcami dane
obchodných partnerov daňového subjektu ROLUINVEST, s.r.o. a Bea Trans, s.r.o., Daňovým úradom
Banská Bystrica II a Daňovým úradom Galanta. Všetky dôkazy získané v daňovej kontrole tak boli

získané v súlade so zákonom a v žiadnom prípade ich nemožno považovať za nezákonne získané
dôkazné prostriedky, na ktoré sa nemá ďalej prihliadať.K námietke žalobcu, že uvedené zápisnice nie je možné použiť ako dôkaz, keďže pán M. a pán D.
neboli vypočutí ako svedkovia žalovaný uviedol, že zákon o správe daní a poplatkov neukladá povinnosť
dožadovanému miestne príslušnému správcovi dane zisťovať požadovaní informácie výkonom výsluchu

svedka, rovnako zákonné je na účely správy daní využitie inštitútu miestneho zisťovania podľa § 3 ods.
13 citovaného zákona.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú uvedené efektívne zhrnuté podstatné zistenia správcu dane
alebo odvolacieho orgánu, t.j. presný dátum a číslo odpovede na dožiadanie, dátum a číslo spísanej

zápisnice z miestneho zisťovania (zápisnica Daňového úradu Banská Bystrica II o miestnom zisťovaní č.
851/320/8927/10/Uhrí zo dňa 09.02.2010 spísaná s konateľom spoločnosti ROLUINVEST, s.r.o. pánom
H. D.) a zrekapitulovaná podstata zistenia, preto táto skutočnosť nemôže byť dôkazom o zatajovaní
zistených skutočností.

Žalovaný ďalej uviedol, že počas daňovej kontroly posudzoval vždy skutočný obsah právneho úkonu.

Jediný význam slova vyskladnený je vydať, odviesť zo skladu, pričom skladovanie tovaru sa nikdy
nepreukázalo a keď správca dane uvádza, že údaje uvedené v dodacom liste spoločnosti ROLUINVEST,
s.r.o. neodrážajú skutočnosť, nie je to zavádzanie správcu dane, ale presný popis skutkového stavu,
vyplývajúci z listinných dôkazov.

Ku skutočnosti, že správca dane sa nezaoberal písomným vyjadrením žalobcu žalovaný uviedol, že
nespochybniteľným dôkazom toho, že správca dane sa vyjadrením žalobcu k položeným otázkam
podrobne zaoberal je skutočnosť, že všetky informácie uvedené v tomto vyjadrení žalobcu správca dane
následne podrobne preveroval dožiadaniami u jednotlivých odberateľov a dodávateľov kontrolovaného
daňového subjektu a všetky zistené skutočnosti, nielen tie uvedené vo vyjadrení žalobcu, boli podrobne

uvedené a vyhodnotené v protokole a v následnom rozhodnutí. Vo vyrubovacom konaní správca dane
spísal s konateľom žalobcu zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 24.04.2013, v ktorej je uvedené, že
konateľ žalobcu predloží na Daňový úrad Bratislava svoje vyjadrenie k zisteným skutočnostiam do 15
dní odo dňa prevzatia zápisnice. Žalobca žiadne svoje vyjadrenie správcovi dane v stanovenej lehote ani
neskôr nepredložil a tvrdenie žalobcu, že zo spisu vyplýva, že správca dane bude pokračovať v konaní,

je tak nepreukázané. Žalobca nepredložil ani žiadne dôkazy a ani nenavrhol vypočuť žiadnych svedkov,
nenavrhol vypočuť ani svedka pána H..

Podľa žalovaného žalobca závery rozsudku v spojených veciach C-354/03, C-355/03
a C-484/03 interpretuje zmätočne, pretože judikatúra ESD nepripúšťa právo na odpočet DPH, pokiaľ

sa daňového podvodu dopustil samotný daňový subjekt. V prípade tovaru žalobcu - hrozna - správca
dane spochybnil samotnú materiálnu existenciu tovaru - 671 570 kg hrozna, z nákupu ktorého si
žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane. Správca dane vyhodnotil plnenia deklarované na faktúrach,
na ktorých je uvedená spoločnosť ROLUINVEST, s.r.o. ako dodávateľ, ako plnenia s čisto umelých
charakterom s cieľom získať odpočítanie dane platiteľom dane - žalobcom, ako odberateľom. Žalovaný

ďalej uviedol, že znalosť svojich obchodných partnerov nie je nadštandardná požiadavka správcu dane
prekračujúca rámec zákona v rozpore s ustálenou judikatúrou, ale základným predpokladom riadneho
obchodného styku. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového
subjektu, ktorý je tak plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Žalovaný preto dospel k záveru,
že žalobca nebol dostatočne obozretný a neprijal všetky dostupné opatrenia, aby sa uistil, že sa

nezúčastňuje plnení, ktoré by mohli viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Súčasne poukázal na
rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009.

Žalovaný tvrdí, že skutočnosť, že platiteľ dane má faktúry resp. dodacie listy od dodávateľa ešte nie je
relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach, resp. v kúpnych zmluvách

medzi jednotlivými spoločnosťami v skutočnosti reálne došlo. Samotná existencia faktúr neznamená, že
prijímateľ tovaru má právo na odpočítanie dane, pretože je potrebné, aby boli splnené všetky podmienky
na odpočítanie dane ustanovené v zákone č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Technicky je
možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takého plnenie skutočne
poskytnuté bolo a samotná existencia faktúr a zmlúv vyhotovených v zákone konformným spôsobom

nie je dostačujúcim dôkazom. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na
základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje daňový subjekt. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa
tzn., že ak správca dane na základe určitých informácii nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti,hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný
daňovýsubjektichhodnovernosťnepreukázalresp.neodstránilpochybnosti.Vsúladesust.§24zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe dani (daňový poriadok) je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Samotná

existencia faktúr, na ktorých je uvedená DPH a teda to, že platiteľ - žalobca má faktúry vyhotovené
iným platiteľom dane, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedené na faktúrach. Podľa § 49 ods. 1
zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň kedy pri tejto službe
vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom
dodania tovaru. Pokiaľ daňový subjekt nepreukáže, že k dodaniu tovaru došlo a daňová povinnosť

vznikla, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane.

III.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl.

O.s.p, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie k tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§250f ods. 1
O.s.p) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť v rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného
ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p, súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou

realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutie žalovaného č.

1100302/1/423986/2013/857 zo dňa 5.9.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava č. 9102403/5/2055148/13/Nád zo dňa 21.5.2013. Prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi ako
platiteľovi dane z pridanej hodnoty nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október
2009 v sume XX XXX,XX € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume XXX,XX €.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u
platiteľa dane z pridanej hodnoty - žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2009 na základe podaného riadneho
daňového priznania na Daňový úrad Bratislava I. dňa 25.11.2009, o výsledku, ktorej vyhotovil
protokol č. 9102403/5/2743793/12/Nád zo dňa 28.9.2012. Protokol bol so žalobcom prerokovaný a

doručený dňa 7.11.2012 a žalobca s protokolom nesúhlasil v plnom rozsahu. Daňový úrad Bratislava
na základe zistených a preverených skutočností počas daňového konania vydal rozhodnutie č.
9104403/5/2055148/13/Nádzodňa21.5.2013,ktorýmnepriznalžalobcoviakoplatiteľovidanezpridanej
hodnotynadmernýdopočetzazdaňovacieobdobieoktóber2009vsumeXXXXX,XX€aurčilmuvlastnú
daňovú povinnosť v sume XXX,XX €.

Počas daňovej kontroly a následného daňového konania správca dane zistil, že žalobca si uplatnil v
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2009 odpočítanie dane 19 % DPH v celkovej sume
XX XXX,XX € podľa ust. § 49 - 51 zákona o DPH za nákup hrozna od spoločnosti ROLUINVEST, s.r.o.,
Námestie SNP 15, Banská Bystrica na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti ROLUINVEST,

s.r.o. č. 026/2009, 027/2009, 028/2009, 029/2009, 030/2009, 031/2009, 032/2009, 033/2009, 034/2009,
035/2009, 036/2009, 037/2009, 038/2009, 039/2009, 040/2009, 041/2009, 042/2009, 043/2009, z
ktorých správca dane - Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 9102403/5/2055148/13/Nád zo dňa
21.5.2013 žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nebol priznaný nadmerný odpočet zazdaňovacie obdobie október 2009 v sume XX XXX,XX € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v
sume XXX,XX €, pričom predmetom zdaniteľného obchodu bolo hrozno - 671 570 kg. Rozhodnutie bolo
odôvodnené tým, že kontrolou bolo zistené porušenie § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 8 zákona

o DPH, ktoré viedlo k nadmernému odpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobie. Platiteľ nemá právo
na odpočítanie dane, nakoľko nepreukázal, že zo strany dodávateľa dodanie tovaru bolo uskutočnené
v zmysle § 8 zákona o DPH. Daňová povinnosť týmto nevznikla a platiteľ nemá právo na odpočítanie
dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Skutočnosť, že bola vyhotovená faktúra nie je relevantný
dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je na faktúre uvedený v skutočnosti došlo.

Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/423986/2013/857 zo
dňa 5.9.2013 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pretože reálne uskutočnenie hospodárskych
operácii nebolo preukázané. Dôvody odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú totožné s dôvodmi
uvedenými vo vyjadrení žalovaným k žalobe.

IV.

Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní);
správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov
potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a

preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné
konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.

Podľa§2ods.1zákonaosprávedanívdaňovomkonanísapostupujevsúladesovšeobecnezáväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie
do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 5 písm. d) zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalejlen"kontrolovanýdaňovýsubjekt"),mávovzťahukzamestnancovisprávcudaneprávonahliadnuť
do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou
kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu.

Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú
kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať
požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré
preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme

vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne
alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky
preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do
sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie
s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov

kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú
aj na daňovú kontrolu.

Podľa§15ods.17zákonaosprávedaní,správcadaneukončídaňovúkontroludošiestichmesiacovodo
dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých
prípadochpredjejuplynutímprimeranepredĺžiť,najviacvšakošesťmesiacov,aakideodaňovúkontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie
lehoty je ministerstvo.

Dokazovanievediesprávcadane,pričomdbá,abyskutočnostirozhodujúcepresprávneurčeniedaňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29
ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní).

Podľa § 25a ods. 1 a ods. 5 zákona o správe daní, správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa

začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie
rozhodnutia. Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov

(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru

je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 je uvedený neidentifikovateľný

podpis podľa údajov uvedených v odvolaní ide o podpis pána D., bývalého konateľa spoločnosti
ROULUINVEST s.r.o., kontrolou bolo preukázané, že tovar sa nikdy nikde neskladoval a mal isť priamo
v jeden deň (počas jednotlivých dní, mesiace október 2009) od spoločnosti AWE group s.r.o. do Českej
republiky s tým, že hrozno bolo presypané na násypnej rampe bývalého JRD Modrany. Z listinných
dôkazov aj podľa názoru súdu vyplýva, že skladovanie tovaru sa nikdy nepreukázalo. Pán D., konateľ

ROLUINVEST s.r.o. svojim podpisom len deklaroval, že tovar dodal v deň vyskladnenia, táto skutočnosť
ale nie je v súlade s údajmi na dodacích listoch vystavených spoločnosťou AWE group s.r.o., kde žiadne
vyskladnenie tovaru nie je uvádzané.

V súlade s ust. § 29 ods. 8 zákona o správe dani a poplatkov je dôkazné bremeno na daňovom

subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je jeho
povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom ustanovených podmienok. Pri
preverovaní zdaniteľných obchodov si tieto subjekty nesplnili svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázali
uvedené hospodárske operácie, nepredložili v priebehu daňového konania všetky dôkazné prostriedky
preukazujúce ich tvrdenia, osoby vystupujúce za posudzované spoločnosti sa vôbec nevedeli vyjadriť

k preverovaným plneniam. Na základe vykonaného dokazovania správca dane spochybnil materiálnu
existenciu tovaru, z ktorého si kontrolovaný daňový subjekt odpočítal daň. Dokazovanie zo strany
správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom.

Podľa žalobcu správca dane vykonával daňovú kontrolu nad zákonom stanovený rozsah, nedodržal
zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly. S touto námietkou sa súd nestotožnil. Daňový úrad
Bratislava I. výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2009 začal u žalobcu na základe
upovedomenia o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo
dňa 10.12.2009, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 11.12.2009. V zmysle ust. § 15 ods. 17 zákona o

práve daní a poplatkov požiadal správca dane o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly Daňové
riaditeľstvo SR dňa 15.7.2011, ktoré oznámilo správcovi dane oznámením č. II/320/1984/2011/21436,
že jeho žiadosti o predĺženie lehoty vyhovuje a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predlžuje o 6
mesiacov, s predpokladaným termínom uplynutia 13.2.2012. Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie
o predĺženie lehoty č. 600/322/176705/11/Nád, ktoré žalobca prevzal dňa 5.8.2012. Celková dĺžka

trvania daňovej kontroly bola ovplyvnená zaslanými medzinárodnými dožiadaniami pri preverovaní
dodávky tovaru do Českej republiky a pri preverovaní prepravy českým daňovým subjektom. Podľa
§ 25a ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa
začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanierozhodnutia. Podľa ust. § 15 ods. 16 zákona o správe daní poplatkov je možné ustanovenie prvej
časti zákona primerane použiť aj na daňovú kontrolu. V danej veci išlo o prerušenie konania z dôvodu
inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia teda zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu

daňových informácii zo dňa 25.1.2010, zo dňa 16.11.2011, zo dňa 9.8.2011, zo dňa 3.1.2011, zo dňa
11.5.2010, zo dňa 23.8.2010, ktoré súviseli s predmetnými obchodnými transakciami, ktoré žalobca
deklaroval ako intrakomunitárne dodanie tovaru a jeho prepravu. Daňová kontrola bola prerušená
jednotlivými rozhodnutiami správcu dane v období od 13.2.2010 do 22.4.2010, od 29.5.2010 do
18.8.2010, od 6.9.2010 do 15.12.2010, od 14.1.2011 do 13.7.2011, od 12.8.2011do 11.11.2011, od

22.11.2011 do 21.5.2012. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že správca dane nedodržal zákonnú
lehotu na výkon daňovej kontroly, a že medzinárodná výmena informácii nie je prekážkou, pre ktorú by
správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole. Je na úvahe správcu dane, či daňovú kontrolu
z dôvodu vykonávania medzinárodnej výmeny informácii preruší alebo nepreruší, pretože ust. § 25a
ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov správcovi dane dáva možnosť konanie prerušiť, ak sa koná o
predbežnej otázke a zisťovanie informácii v rámci medzinárodnej výmeny informácii nesporne ňou je.

S námietkou žalobcu, že o vznesenej námietke zaujatosti voči kontrolórke G.. O. X. a G.. P.
A. nebolo rozhodnuté, sa súd nestotožnil. O vznesenej námietke zaujatosti bolo rozhodnuté
rozhodnutím č. 9102401/1/515620/2012/BlaO zo dňa
15.3.2012 a rozhodnutím č. 9102403/1/486595/2012/

Mysl zo dňa 15.3.2012. Obe tieto rozhodnutia obsahovali údaj, že správca dane nevyhovuje podnetu vo
veci námietky zaujatosti kontrolórov, vykonávajúcich kontrolu za zdaňovacie obdobie október 2009 a v
odôvodnení bolo uvedené zdaňovacie obdobie október 2010. Súd sa stotožnil s postupom žalovaného,
keď v zmysle ust. § 63 ods. 11 daňového poriadku, tieto formálne chyby rozhodnutia opravil tak, že
žalobcovi oznámil, že v príslušnom rozhodnutí bol zle uvedený rok a správne mal byť uvedený iný rok,

čo vyplýva aj z administratívneho spisu.

Súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalobcu, že správca dane porušil základné zásady daňového
konania a to zásadu zákonnosti a zásadu súčinnosti. Z predloženého administratívneho spisu nevyplýva
skutočnosť, že správca dane mal žalobcovi počas daňovej kontroly odoprieť právo nahliadnuť do

zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou
kontrolou. Žalobca nevyužil ani svoje právo vyjadriť sa a predložiť dôkazy k zisteniam uvedeným v
protokole z daňovej kontroly. V protokole bol žalobca oboznámený s výsledkom zistenia z daňovej
kontroly a s úkonmi, ktoré správca dane počas daňovej kontroly vykonal. Od prevzatia protokolu dňa
3.10.2012 ku dňu prerokovania protokolu dňa 7.11.2012 mal žalobca dostatok časového priestoru aby

sa oboznámil s ktoroukoľvek časťou spisu do ktorej má v zmysle zákona právo nahliadnuť, no žalobca
toto svoje právo nevyužil. Vo vyrubovacom konaní správca dane spísal s konateľom žalobcu zápisnicu
o ústnom pojednávaní zo dňa 24.04.2013, v ktorej je uvedené, že konateľ žalobcu predloží na Daňový
úrad Bratislava svoje vyjadrenie k zisteným skutočnostiam do 15 dní odo dňa prevzatia zápisnice.
Žalobca žiadne svoje vyjadrenie správcovi dane v stanovenej lehote ani neskôr nepredložil. Žalobca

nevyužil svoje práva, nepožiadal o nahliadnutie do zápisníc z miestnych zisťovaní, nepredložil ani žiadne
dôkazy a ani nenavrhol vypočuť žiadnych svedkov, nenavrhol ani vypočuť svedka pána H..

Správca dane na základe všetkých zistení spochybnil samotnú materiálnu existenciu tovaru - hrozna,
ku ktorému nikdy nebolo predložené potvrdenie o pôvode tovaru, t.j. výkupný list, kde je uvedené

registračné číslo vinice a odrody hrozna, prípadne iné doklady o pôvode tovaru.

Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ktorý rozsiahlym
dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil, že žalobca nesplnil podmienky v zmysle
ust. § 49 zák. o DPH. Napadnuté rozhodnutia žalovaný správny orgán riadne odôvodnil, vysporiadal

sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a z tohto dôvodu súd považuje napadnuté
rozhodnutie v súlade so zákonom.

Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom
správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie

napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so
zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi
súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.