Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Cb/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202579
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7812202579.10

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcu Ing. Ladislav Makovník MIKA, IČO: 35125721, 048
01 Rožňava, Šafárikova 70, proti žalovanému: S.. H. P., V. XX.XX.XXXX, XXX XX I., X. XXXX/X,
zastúpenému: JUDr. Ladislav Török, advokátska kancelária, Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, o obnovu
konania 8Cb/6/2009, takto

r o z h o d o l :

1. Z a m i e t a návrh na obnovu konania 8Cb/6/2009.

2. Z a v ä z u j e žalobcu uhradiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 449,75 €, v lehote do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, trovy uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Ladislava
Töröka.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom na obnovu konania domáhal obnovy konania 8Cb/6/2009 v spojení

s 3Cob/58/2011. Poukázal na to, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou prejednania veci,
podľa ktorej je výsledok dokazovania závislý od iniciatívy účastníkov sporu, avšak to neznamená,
že súd je oslobodený od povinnosti zisťovania skutkového stavu veci pri dôvodných pochybnostiach.
Rozhodnutie o veci obsahuje autoritatívny skutkový záver, ktorý nemožno zmeniť inými, než procesnými
prostriedkami k ochrane práva. Súd, ktorý vedie sporné alebo nesporné súdne konanie, je povinný
zisťovať skutkový stav veci bez dôvodných pochybností. Žalobca predložil prehlásenie žalovaného o

stave majetku firmy, ktoré predpísal Ing. E., zápisnicu o stave majetku pri predaji obchodných podielov
firmy Most s.r.o., prehlásenie exekútorského úradu JUDr. Hodermarského a zápisnicu z pojednávania
8Cb/24/2011. Poukázal na to, že súd mal dostatok dôkazov o skutkovom stave vo firme samotnými
prehláseniami žalovaného v druhom rade, ktorý prehlásil, že majetok ešte nebol prepísaný, čo znamená
de jure v čase súdneho sporu skutkový stav bol taký, ako aj v súčasnosti a žalobca predložil výpis z
katastra. Žalovaný v 2. rade prehlasoval, že majetok, ktorý ešte zostal, bol ukradnutý a predložil faktúry

o predaji. Uviedol, že súd je miestom nachádzania práva, čo z povahy veci vylučuje možnosť zaradiť
súd medzi osoby, ktoré môžu byť uvedené v omyl. V tomto prípade je jednoznačné, že súd sám sa
snaží doslova o výsmech obchodného, občianskeho práva. Súdu aby stačilo prehlásenie žalovaného
v 2. rade že má majetok za 10 miliónov Sk, následne toto vyjadrenie negovať, že ešte nedošlo k
prepisu prípadne ani nikdy nedôjde, je dôkaz o tom, že súd ako autorita štátu má úmysel potvrdiť
zmätočné súdne rozhodnutie a v žiadnom prípade tu nemôže ísť o jeho omyl. Žalobca predložil faktúry,

zmluvy a vyčíslil škodu pre spoločnosť a súd prehlásil, že nemožno totiž za takéto porušenie považovať
činnosť, pri ktorej došlo k objektívnemu zníženiu hodnoty majetku spoločnosti, prípadne k ušlému zisku
nárokov spoločnosťou. Je to výsmech zákonodarcu a vloženého paragrafu o zodpovednosti konateľov
podľa právnej úpravy Zákona č. 500/2001 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2002. Je to úprava,
ktorá demonštratívne uvádza najpodstatnejšie prípady porušenia - zásady vytvorenia, zabezpečenia a
zachovania kapitálu. Súd jednoznačne má snahu robiť prieťahy a pre žalobcu vytvárať ďalšie škody.

Navrhol vydať súdne rozhodnutie, v ktorom žiada vo svojim mene a na vlastný účet nároky na
náhradu škody spoločnosti vzniknuté porušením povinnosti konateľa z dôvodu nemožnosti uspokojeniaz majetku spoločnosti. Navrhol podľa § 228 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku vydať
uznesenie, ktorým sa obnova právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Rožňava
pod spisovou značkou 8Cb/6/2009 povoľuje. Súčasne žiadal, aby súd po novom prejednaní veci vydal

rozsudok: Žalovaný je povinný nahradiť škodu vo výške 15610,03 €, trovy konania vo výške 2040,11
€, úroky z omeškania z uplatňovanej škody vo výške 6 % odo dňa oboznámenia sa s nárokom do
troch dní od právoplatnosti. Následne rozšíril žalobu voči Ministerstvu spravodlivosti, kde v súdnom
spore 8Cb/6/2009 došlo k prieťahom v konaní vydanými uzneseniami zo dňa 23.3.2009, 28.10.2009,
3Cob/39/2010, neskoršie vydaným rozsudkom Okresného súdu zo dňa 16.11.2010 a následne úplne

zmätočné potvrdenie Krajského súdu 5Cob/58/2011, ktoré už nemohlo byť omyl, lebo žalobca poukázal
na súdne rozhodnutie toho istého sudcu Okresného súdu, že firma nemá majetok a nárokoval si
sumu 5000 € za poškodzovanie mena žalobcu. Tiež žiadal o odpustenie súdnych poplatkov z dôvodu
jednoznačných úmyselných prieťahov.

Súd uznesením 8Cb/11/2012-14 zo dňa 10.4.2012 uložil žalobcovi povinnosť odstrániť vady podania

a to návrhu na obnovu konania a uviesť dôvod obnovy konania, uviesť skutočnosti, ktoré svedčia o
tom, že návrh na obnovu je podaný včas a uviesť dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať.
Zároveň uložil povinnosť žalobcovi uhradiť súdny poplatok z návrhu na obnovu konania vo výške 99,50
€. Žalobca súdny poplatok uhradil, avšak návrh na obnovu konania nedoplnil ani do rozhodnutia súdu
o návrhu na obnovu konania.

Súd uznesením 8Cb/11/2012-23 zo dňa 31.05.2012 zamietol návrh na obnovu konania 8Cb/6/2009 a
nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania. Žalobca v odvolaní zo dňa 29.07.2012
navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie. Zdôraznil, že vo veci samej si
uplatňoval ako veriteľ náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti, v súlade s § 135a Obchodného

zákonníka. Žalobca predložil všetky dôkazy ohľadom existencie pohľadávky 8Cb/6/2006. Z rozhodnutia
8C/37/2008 vyplýva, že spoločnosť MOST s.r.o. stratila všetok majetok, nakoľko tento prešiel do majetku
firmy S.A.G s.r.o. Namietal postup v konaní 8Cb/6/2009, nakoľko v rozhodnutí je uvedené, že dlžník
disponuje majetkom 100.000 €, pričom v konaní 8C/37/2008 bolo tvrdené, že dlžník nedisponuje
žiadnym majetkom. Následne Krajský súd v Košiciach zvýšil hodnotu majetku na 10.000.000 Sk bez

toho, že by bol predložený jediný dôkaz. Pôvodný žalovaný v zápisnici zo dňa 07.02.2012 prehlásil,
že firma nedisponuje žiadnym majetkom. Žalobcovi bola predložená zmluva o prevode obchodných
podielov, ktorá nemohla byť použitá na pojednávaní, lebo vznikla neskôr. Všetky transakcie medzi
sebou robili žalovaní v 1.a 2.rade. Žalobca predložil zmluvu o prevode obchodných podielov zo dňa
10.10.2011 a žalovaný v 2. rade konštatoval, že nemá majetok a preto sa súdy nedostatočne vyrovnali

s predloženými dôkazmi.

Žalobca podaním zo dňa 01.01.2013 doplnil návrh na obnovu konania a predložil nový dôkaz - exekučnú
listinu, ktorú získal 25.11.2012, kde bola vedená exekúcia proti firme S.A.G s.r.o. a MOST s.r.o.
v postavení záložného veriteľa, pričom zmluvu o ručení podpísal žalovaný v 1.rade. Súd sa preto

nevysporiadal s dôkazmi a so skutkovým stavom majetku, keď tvrdil, že firma má majetok vo výške
3.000.000 Sk a následne 10.000.000 Sk. Žalobca ďalej poukázal na výpis z katastra nehnuteľností LV
Č.. XXX, katastrálne územie P., z ktorého vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností je S.A.G s.r.o. Rožňava.

Krajský súd v Košiciach uznesením 3Cob/176/2012-60 zo dňa 25.03.2013 zrušil uznesenie súdu I.

stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd rozhodol o návrhu žalobcu na povolenie
obnovy konania bez nariadenia pojednávania a zamietol ho z dôvodu neprípustnosti. Vzhľadom
na skutočnosť, že súd I. stupňa žalobcom predložené listiny hodnotil a dospel k záveru, že návrh
na obnovu konania nie je dôvodný, mohol tak vykonať len na pojednávaní. Keďže rozhodol bez
nariadenia pojednávania, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Uložil súdu I. stupňa preskúmať,

či sú splnené formálne predpoklady prípustnosti obnovy konania, najmä podľa § 230 Občianskeho
súdneho poriadku. Ak dospeje k záveru, že formálne predpoklady sú splnené, preskúma existenciu
a oprávnenosť žalobcom uplatnených dôvodov obnovy konania a podľa výsledkov posúdenia obnovu
povolí alebo návrh zamietne. Zároveň uložil súdu vysporiadať sa aj s nárokom žalobcu voči ministerstvu
spravodlivosti na náhradu škody.

Po zrušení veci súd nariadil pojednávanie a vypočul žalobcu, žalovaného a svedka Ing. Y. E..Žalobca upresnil, že si uplatňuje návrhom obnovu konania 8Cb/6/2009. V prípade, že bude obnova
konania povolená, v ďalšom konaní by sa pokračovalo podľa pôvodnej žaloby, kde by žiadal náhradu
škody 15.610,03 € od žalovaného a v obnovenom konaní by rozširoval žalobu aj voči ministerstvu

spravodlivosti - ak bude povolená obnova, potom rozšíri žalobu. Na výzvu súdu, aby uviedol, kedy sa
dozvedel o dôvodoch obnovy konania uviedol, že sa vyjadrí písomne, čo však do rozhodnutia súdu
neurobil. Zdôraznil, že súd v rozhodnutí deklaroval, že firma MOST s.r.o. má majetok, nakoľko svedok
Ing. E. mal prehlásiť, že tunajším súdom bola zrušená zmluva o prevode nehnuteľností z firmy MOST
s.r.o. na S.A.G s.r.o., čím sa súd v rozhodnutí zaoberal, avšak nebol o tom predložený žiadny dôkaz,

že sa tak stalo. Táto skutočnosť existovala, avšak nebola preukázaná. Žalobca nemohol predložiť
dôkaz a aj keď poukazoval na výpis z katastra ohľadom stavu majetku, súd to neakceptoval. Dôkaz od
exekútora považoval za podporný dôkaz k svojim tvrdeniam. Tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, kde v obdobnej veci konateľ previedol na seba motorové vozidlá, čím
spôsobil škodu pre spoločnosť. Žalovaný tiež previedol motorové vozidlá na seba, čím vznikla škoda
pre spoločnosť MOST s.r.o. Navrhol vypočuť svedka Ing. Y. E., nakoľko na základe jeho výpovede súd

rozhodol a uvádzal majetok firmy MOST s.r.o. ako lotériu.

Žalobca sa na nariadenom pojednávaní 21.03.2016 nezúčastnil napriek tomu, že termín pojednávania
bral na vedomie dňa 24.02.2016, opis zápisnice mu bol zaslaný emailom a zároveň aj opis uznesenia
o odstránení vád podaného návrhu (toto uznesenie už bolo doručené žalobcovi poštou 23.04.2012).

Zároveň súd uložil žalobcovi v lehote 15 dní doplniť návrh na obnovu konania. Žalobca svoj návrh
nedoplnil a pojednávania dňa 21.03.2016 sa nezúčastnil bez ospravedlnenia napriek jemu známej
skutočnosti, že na ďalšom pojednávaní má byť vypočúvaný svedok Ing. Y. E., pre ktorého neúčasť sa
viackrát pojednávanie odročovalo.

Súd preto vykonal pojednávanie aj v neprítomnosti žalobcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaný nesúhlasil s návrhom na obnovu konania 8Cb/6/2009 a navrhol ho zamietnuť. Všetky dôvody,
ktoré uviedol žalobca v návrhu, v doplnení, prípadne na pojednávaní, neboli nové skutočnosti a boli

známe aj v čase rozhodovania vo veci samej a teda neodôvodňujú povolenie obnovy konania. Všetky
ním uvádzané skutočnosti a navrhnuté dôkazy bolo možné vykonať v pôvodnom konaní. Ďalej zdôraznil,
že v čase, keď vznikol exekučný titul 3Cob/100/2008, žalovaný už nebol konateľom MOST s.r.o. a
preto sa nevedel vyjadriť, prečo pohľadávka žalobcu nebola vyplatená. Všetky tvrdenia žalobcu boli
známe počas konania 8Cb/6/2009, žalobca neuviedol čas, kedy sa mal dozvedieť o dôvodoch obnovy a

neuviedol ani žiadne dôvody na obnovu konania. Nepreukázal také skutočnosti, ktoré nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ktoré by pre neho privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uplatnil si náhradu trov
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 2104,91 €.

Z výpovede svedka Ing. Y. E. vyplynulo, že spoločnosť MOST s.r.o. mala pôvodne majetok okolo

10.000.000 Sk. Následne sa dostala do finančných ťažkostí a podobne aj spoločnosť S.A.G s.r.o., až to
skončilo v konkurze. Nevedel sa vyjadriť k záväzkom MOST s.r.o. voči žalobcovi, nakoľko nemá účtovné
doklady, keďže boli odcudzené. V čase vzniku pohľadávky žalobcu voči spoločnosti MOST s.r.o. svedok
ešte nebol konateľom asi dva roky po tom, ako prevzal firmu sa dozvedel, že žalobca si niečo nárokuje,
čomudlhujeMOSTs.r.o.Kskutočnosti,ktorútvrdilsvedokvoveci8Cb/11/2012,žemalodôjsťkzrušeniu

zmluvy ohľadom prepisu majetku z firmy MOST s.r.o. na firmu S.A.G s.r.o. a že firma MOST s.r.o. má
majetok za 10.000.000 Sk svedok uviedol, že mal takú vedomosť, že to bolo zrušené súdom, pričom
stopercentným vlastníkom firmy MOST s.r.o. bola firma S.A.G s.r.o., aby sa nemuselo viesť účtovníctvo
dvakrát.Svedoktvrdil,žemaltakévedomosti,žezmluvaoprevodemajetkuzMOSTs.r.o.naS.A.Gs.r.o.
bola vyhlásená za neplatnú, pričom nemá žiadne doklady. Obe firmy sú v konkurze a všetky doklady, čo

mal svedok, odovzdal správkyni JUDr. O.. Svedok uviedol, že dva roky po prevzatí funkcie konateľa sa
dozvedel, že žalobca má pohľadávku voči MOST s.r.o., pričom svedok urobil chybu, že pri prevzatí firmy
neurobil audit. Žalobcovi svedok uviedol, že pohľadávku mu nevie uhradiť, nakoľko spoločnosť nemá
finančné prostriedky. Pohľadávka nebola ani evidovaná v účtovníctve a preto nevedel ako vznikla, preto
nebola uhradená. Nevedel sa vyjadriť k hodnote majetku firmy MOST s.r.o., ktorá je v konkurze.

Podľa ustanovenia § 228 ods. 1,2,3 Občianskeho súdneho poriadku:

(1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, aka) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych

spoločenstiev.

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

(2) Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený
zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný
rozkaz a šekový platobný rozkaz.

(3) Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie
rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný
včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 230 Občianskeho súdneho poriadku:

(1) Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu
navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

(2) Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. c),

c) § 228 ods. 1 písm. d),

d) § 228 ods. 1 písm. e).

(3) Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa ustanovenia § 232 Občianskeho súdneho poriadku:

(1) Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

(2) Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

Podľa ustanovenia § 233 Občianskeho súdneho poriadku:

Akjepravdepodobné,žesanávrhunaobnovukonaniavyhovie,môžesúdnariadiťodkladvykonateľnosti
rozhodnutia o veci.

Podľa ustanovenia § 234 Občianskeho súdneho poriadku:(1) Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.

(2) Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto,
kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.

(3) Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Podľa ustanovenia § 235 Občianskeho súdneho poriadku:

(1) Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova
prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní
obnovy.

(2) Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu.
Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

(3) V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania o obnove.

(4) Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že účastník konania môže právoplatný rozsudok
napadnúť návrhom na obnovu konania z dôvodov podľa § 228 ods. 1 písm. a) až e) Občianskeho
súdneho poriadku.

Žalobca odôvodnil návrh na povolenie obnovy konania ustanovením § 228 ods. 1 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku, ale žiadnym spôsobom neodôvodnil aké dôkazy možno vykonať, ktoré sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní, ak by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky jeho
tvrdenia uvedené v návrhu mu boli známe aj v čase pojednávania a rozhodovania vo veci 8Cb/6/2009.

Žalobcavosvojomnávrhuanilennetvrdil,kedysamaldozvedieťodôvodochnaobnovukonania,pričom
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.10.2011.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a to s pripojeným spisom Okresného súdu Rožňava
8Cb/6/2009, s rozsudkom na č.l. 189 zo dňa 16.11.2010, z ktorého vyplýva, že súd žalobu žalobcu voči

žalovanému v 1. rade zamietol, zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške
1947,50 € a žalobu voči žalovanému v 2. rade vylúčil na samostatné konanie. Uvedený rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 3Cob/58/2011-186 zo dňa 24.8.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť 18.10.2011. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalobca podal žalobu proti Ing. J. P. a Ing. Y. E. a
to bývalému konateľovi, resp. súčasnému konateľovi firmy MOST, s.r.o. Rožňava.

Z výpisu z obchodného registra na MOST spol. s r.o., Šafárikova 71, Rožňava, IČO: 36176761 vyplýva,
že spoločníkom je S.A.G. s.r.o., Šafárikova 71, Rožňava od 13.07.2007 a konateľom je Ing. Y. E. od
4.5.2006.

Zo zápisnice o pojednávaní 8Cb/24/2011 zo dňa 7.2.2012 vyplýva, že vylúčená časť bola zapísaná do
tohto konania a žalobca zobral žalobu späť voči Ing. Y. E. a súd konanie zastavil.

Zo zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi S.A.G. s.r.o. Rožňava ako prevádzajúcim
a Q. Z. ako nadobúdateľom vyplýva, že S.A.G. s.r.o. Rožňava ako spoločník spoločnosti MOST s.r.o.

Rožňava prevádza obchodný podiel vo výške 100 % na Q. Z..

Z čestného prehlásenia Q. Z. ako nového majiteľ a konateľa firmy MOST s.r.o. Rožňava vyplýva, že
firma nedisponuje žiadnym hnuteľným a nehnuteľným majetkom, hotovosťou, ani bankovým účtom.

Z aktuálneho list vlastníctva č. XXX katastrálne územie P. vyplýva, že vlastníctvo tam zapísaných
nehnuteľností svedčí v prospech S.A.G s.r.o. Rožňava.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na obnovu konania nie je dôvodný
a preto ho zamietol.

Ako už bolo uvedené vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach, žalobca v návrhu na obnovu
konania nepreukázal dôvody pre prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) až e)
Občianskeho súdneho poriadku. Nebolo preukázané, že by tu existovali skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy, ktoré bez svojej viny žalobca nemohol použiť v pôvodnom konaní, alebo že by nebolo možné
vykonať dôkazy v pôvodnom konaní, ktoré by privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalobcu.

Všetky navrhované dôkazy žalobcom boli vykonané a so všetkými tvrdenými skutočnosťami sa súdy v
rozsudkoch vysporiadali. Skutočnosť, že žalobca sa cíti poškodený nie je dôvodom na obnovu konania.

Zákon rozoznáva v ustanovení § 230 Občianskeho súdneho poriadku subjektívnu a objektívnu
prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh na obnovu konania. Subjektívna trojmesačná lehota sa
počíta odo dňa, keď sa ten, ktorý navrhuje obnovu, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ju

mohol uplatniť. Objektívna trojročná lehota sa počíta od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca v návrhu na obnovu konania a ani následne napriek výzve súdu neuviedol, kedy sa dozvedel
o dôvodoch na obnovu konania, nakoľko v návrhu neuviedol ani jeden časový údaj. Z toho dôvodu súd
posudzoval trojmesačnú subjektívnu lehotu od právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach,

kedy najneskôr sa žalobca dozvedel, akým spôsobom bolo vo veci rozhodnuté.

Žalobca v návrhu na obnovu konania uviedol, že ju navrhuje podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku, čo v zmysle citovaného ustanovenia predstavuje, že možno vykonať
dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie

rozhodnutie vo veci.

Žalobca ani neoznačuje aké dôkazy možno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Súd
len z obsahu návrhu sa môže domnievať, že za uvedené dôkazy žalobca považuje prílohy, ktoré pripojil
k návrhu a to zápisnicu o pojednávaní 8Cb/24/2011 zo 7.2.2012, Zmluvu o prevode obchodného podielu

zo dňa 10.10.2011 a čestné prehlásenie Q. Z. z 18.10.2011. Iné listinné dôkazy žalobca nepredložil, aj
keď v texte uvádza, že predkladá prehlásenie exekútorského úradu JUDr. Hodermarského.

Po oboznámení sa s uvedenými listinami súd dospel k záveru, že predložené listinné dôkazy
žiadnym spôsobom neovplyvňujú postavenie žalobcu a nevyplýva z nich, že by mohli privodiť pre

neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd totiž zdôrazňuje, že predpokladom prípustnosti obnovy
je, aby prevedenie dôkazu oprávňovalo k úsudku, že privodí priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z
dôvodov rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach 3Cob/58/2011 zo dňa 24.8.2011 vyplýva, že žalobca
žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by žalovaný porušil svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti. Nemožno totiž za takého porušenie považovať činnosť, pri ktorej došlo k objektívnemu

zníženiu hodnoty majetku spoločnosti, prípadne k ušlému zisku nárokovateľnému spoločnosťou. Súd
teda uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný zodpovedal za škodu spoločnosti, v ktorej bol
konateľom a teda, že vznikla aktívna legitimácia žalobcu na vymáhanie škody podľa § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka.

Žaloba bola teda zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal žalovanému, že by spôsobil škodu
spoločnosti MOST s.r.o. Rožňava, ktorej bol žalobca veriteľom. Preto ak žalobca dokazoval skutočnosť,
že firma MOST s.r.o. Rožňava nedisponuje žiadnym majetkom, táto skutočnosť nemôže mať vplyv
na zmenu rozhodnutí v pôvodnom konaní. Ďalšia skutočnosť, pre ktorú bol návrh na obnovu konania
zamietnutý je, že návrh nebol podaný v trojmesačnej lehote v zmysle § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, nakoľko žalobca v konaní do rozhodnutia súdu nepreukázal a ani len netvrdil, kedy sa mal
dozvedieť o dôvodoch obnovy konania, návrh nedoplnil napriek uloženej povinnosti v uznesení a preto
najneskôr mu uplynula trojmesačná lehota od právoplatnosti rozhodnutia vo veci 8Cb/6/2009, ktorá
začala plynúť od 18.10.2011 a žaloba na obnovu konania bola podaná 13.03.2012.

Keďže žalobca v návrhu na obnovu konania neuviedol žiadne právne významné skutočnosti v súlade
s ustanoveniami § 228 a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku ohľadom obnovy konania, súd
dospel k záveru, že je potrebné návrh na obnovu konania zamietnuť.Výrok o trovách konania o obnove konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Úspešný žalovaný si uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
nasledovne:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 03.09.2012, hodnota jedného úkonu 320,24 € + 7,63 € RP =
327,97 €.
2. Písomné vyjadrenie zo dňa 07.09.2012, hodnota jedného úkonu 320,24 € + 7,63 € RP = 327,97 €.
3. Súdne pojednávanie dňa 29.05.2013 - odročené, hodnota jedného úkonu 80,09 € + 7,81 € RP =

87,90 €.
4. Súdne pojednávanie dňa 04.10.2013 - odročené, hodnota jedného úkonu 80,09 € + 7,81 € RP =
87,90 €.
5. Súdne pojednávanie dňa 23.10.2013 - odročené, hodnota jedného úkonu 80,09 € + 7,81 € RP =
87,90 €.
6. Súdne pojednávanie dňa 22.09.2014, hodnota jedného úkonu 320,34 € + 8,04 € RP = 328,38 €.

7. Súdne pojednávanie dňa 02.10.2015 - odročené, hodnota jedného úkonu 80,09 € + 8,39 € RP =
88,48 €.
8. Súdne pojednávanie dňa 24.02.2016 - odročené, hodnota jedného úkonu 80,09 € + 8,58 € RP =
88,67 €.
9. Súdne pojednávanie dňa 21.03.2016, hodnota jedného úkonu 320,34 € + 8,58 € RP = 328,92 €.

SPOLU: 1754,09 € + 20 % DPH vo výške 350,82 € = 2104,91 €.

Úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia,
nakoľko bol v celom rozsahu úspešný, avšak trovy boli nesprávne vyčíslené, čo do vykonaných úkonov,
aj čo do výšky odmeny.

Predmetom konania bola obnova konania 8Cb/6/2009. Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to § 9 ods. 1,2:
(1) Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva
a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

(2)Základnásadzbatarifnejodmenysamôžeznížiťalebozvýšiťvprípadochuvedenýchvtejtovyhláške.

Žalovaný si vo vyúčtovaní určil tarifnú hodnotu podľa § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky a vychádzal z
hodnoty pôvodného konania 15610,03 € a hodnotu jedného úkonu určil sumou 320,34 €.

Súd dospel k záveru, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon sa má vypočítať podľa § 11
ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej (1) Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak
a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami.

Predmetom rozhodovania vo veci bol návrh na obnovu konania a teda predmet, u ktorého nie je možné
vyjadriťhodnotu.Súdnerozhodovaloplnenívovýške15610,03€,alerozhodovalotom,čipovolíobnovu
konania alebo nie a preto za jeden úkon právnej služby patrí žalovanému z titulu právneho zastúpenia
jedna trinástina výpočtového základu, ktorá v roku 2012 bola vo výške 58,69 € a RP 7,63 €, v roku 2013

bola vo výške 60,07 € a RP 7,81 €, v roku 2014 bola vo výške 61,87 € a RP 8,04 €, v roku 2015 bola vo
výške 64,53 € a RP 8,39 € a v roku 2016 bola vo výške 66,00 € a RP 8,58 €.

Súd priznal žalovanému právo na náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za
nasledovné úkony:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 03.09.2012, hodnota jedného úkonu 58,69 € + 7,63 € RP = 66,32
€.
2. Písomné vyjadrenie zo dňa 07.09.2012, hodnota jedného úkonu 58,69 € + 7,63 € RP = 66,32 €.
3. Súdne pojednávanie dňa 29.05.2013 - odročené bez prejednania, hodnota jedného úkonu 14,67 €

+ 7,81 € RP = 22,48 € (§ 13a ods. 4)
4. Súdne pojednávanie dňa 04.10.2013 - odročené bez prejednania, hodnota jedného úkonu 14,67 €
+ 7,81 € RP = 22,48 € (§ 13a ods. 4)5. Súdne pojednávanie dňa 22.09.2014, - odročené bez prejednania, hodnota jedného úkonu 15,47 €
+ 8,04 € RP = 23,51 € (§ 13a ods. 4)
6. Súdne pojednávanie dňa 02.10.2015 - odročené bez prejednania, hodnota jedného úkonu 16,13 €

+ 8,39 € RP = 24,52 € (§ 13a ods. 4)
7. Súdne pojednávanie dňa 24.02.2016 - hodnota jedného úkonu 66,00 € + 8,58 € RP = 74,58 €.
8. Súdne pojednávanie dňa 21.03.2016 - hodnota jedného úkonu 66,00 € + 8,58 € RP = 74,58 €.
SPOLU: 374,79 € + 20 % DPH vo výške 74,96 € = 449,75 €.

Súd zistil, že uplatnený úkon: pojednávanie 23.10.2013 nebol správny, nakoľko zástupca žalovaného
sa ho nezúčastnil, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, nakoľko pojednávanie bolo odročené
pre neprítomnosť žalobcu a zástupcovi žalovaného táto skutočnosť bola oznámená telefonicky pred
pojednávaním. Ďalej nesprávne si účtoval účasť na pojednávaní 22.09.2014 v plnej výške, nakoľko v
tento deň sa pojednávanie neuskutočnilo, bolo odročené bez prejednania, pričom zástupca žalovaného
bol prítomný a preto za tento úkon mu patrí len jedna štvrtina odmeny. Priznaná odmena je v súlade

s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.