Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 27, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/191/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201446
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov

senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: L.. F. Š., bytom M. G.
XX, XXX XX Q., proti žalovanému: Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829
24 Bratislava 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DSK 912/001/2009/R, č.z.
71015/2013 zo dňa 29.07.2013, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou včas podanou tunajšiemu súdu sa domáhal žalobca preskúmania napadnutého rozhodnutia

žalovaného č. DSK 912/001/2009/R, č.z. 71015/2013 zo dňa 29.07.2013, ktorým zamietol odvolanie
a potvrdil rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len Úrad) č. DSK
912/001/2009 zo dňa 19.07.2010, ktorým žalobcovi - platiteľovi poistného uplatnený nárok na preplatok
na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie 01/2000 v sume 4,55 € nepriznal.

Žalobca uviedol, že za obdobie 01/2000 dosiahol ako študent denného štúdia príjem podliehajúci dani
z príjmov 132,77 € (4 000 Sk), preto mal za to, že je povinný vypočítať a odviesť zdravotné poistenie vo

výške 13,7 % z uvedenej sumy, t. j. 18,19 € (548 Sk), čo aj urobil. Následne však podal žiadosť o vrátenie
poistného v sume 4,55 € (137,- Sk) v domnienke, že mu vznikol preplatok na poistnom, keď na určenie
vymeriavacieho základu nesprávne aplikoval ustanovenie § 12 ods. 7 zákona č. 273/1994 Z. z., ktorý
sa vzťahuje na výšku poistného, lebo vymeriavacím základom pre určenie poistného je podľa § 13 ods.
8 citovaného zákona úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Má za to, že ust. § 12 ods. 7 zákona č.
273/1994 Z. z. je špeciálnym ustanovením upravujúcim výšku poistného pre jednu skupinu poistencov,
vo vzťahu k ust. § 13 ods. 8 zákona č. 273/1994 Z. z., ktoré sa vzťahuje na „ostatných poistencov“,

pričom pojmy „osoby uvedené v § 10 ods. 2“ a „ostatní poistenci“ nie sú totožné. V ustanovení § 12
ods. 7 zákona je vymeriavací základ priamo upravený, čo vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení
o vymeriavacom základe, upravených v § 13. Pokiaľ zákon obsahuje slovné spojenie “nimi určeného“,
treba ho vykladať ako ustanovenie výnimky zo všeobecne platného pravidla a nie ako synonymické
vyjadrenie povinnosti platiteľa zistiť vymeriavací základ. Žalobca si ako poistenec v oznámení o zániku
povinnosti štátu platiť za neho poistné od 01.01.2000 zároveň určil vymeriavací základ podľa § 12 ods. 7
zákona vo výške 3 000 Sk, preto mal platiť poistné 13,7% z tejto sumy, t. j. 411 Sk; pokiaľ zaplatil poistné

548 Sk, vznikol mu preplatok vo výške 137 Sk. Žalobca uviedol, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.
10 Sžso/3/2012 zo dňa 27.03.2013 bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. DSK 912/001/2009/
R zo dňa 01.10.2010 zrušené so záväzným stanoviskom pre žalovaného, že: ” Pokiaľ žalobca má za
to, že bol povinný platiť poistné s ním určeného vymeriavacieho základu, ako to pripúšťa § 12 ods. 7cit. zákona, právny záver žalovaného, že aj pre žalobcu platí určenie vymeriavacieho základu podľa §
13 ods. 8 cit. zákona, pretože “význam pojmov poistné a vymeriavací základ nie je totožný” (čo iste nie
je sporné), treba považovať za nedostatočne odôvodnený. Samotná skutočnosť, že ustanovenie § 12

zákona má nadpis “Poistné” a § 13 “Vymeriavací základ” nemôže predsa vylučovať možnosť aplikácie
§ 12 ods. 7 cit. zákona na určenie vymeriavacieho základu pre osoby uvedené v § 10 ods. 2. Žalovaný
preto musí najprv ustáliť, či žalobca patrí do okruhu osôb a ak áno, prečo by pre neho nemalo platiť
ustanovenie § 12 ods. 7, pokiaľ žalovaný zotrvá na svojom závere”. Žalobca namietal, že s týmto
záväzným stanoviskom sa žalovaný nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí, čo opakovane spôsobuje

nezákonnosť jeho rozhodnutia.

Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznať mu
náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojom rozhodnutí. Uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí

z 19.07.2010 nepriznal žalobcovi nárok na preplatok na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie
01/2000 v sume 4,55 € (137 Sk). Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade
vychádzal z osobitného prepdisu, ktorý sa na preplatok uplatňovaný platiteľom poistného vzťahuje a to
zákon č. 273/1994 Z.z. Podľa neho ustanovenia § 10 ods.2, ods. 6 písm. a), § 16 ods. 3, § 12 a § 13
citovaného zákona dávajú dostatočný podklad pre výpočet poistného na zdravotné poistenie, pričom

žalobca ju uhradil v správnej výške a preto nie je dôvod na korekciu podľa jeho dodatočnej požiadavky.

Žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté

rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny
poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

V prejednávanej veci je predmetom sporu otázka, či žalobca ako študent dennej formy vysokoškolského
štúdia mal platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmu získaného z činností na základe dohôd
vykonávaných mimo pracovného pomeru vo výške 13,7 % s ním určeného vymeriavacieho základu v
zmysle § 12 ods. 7 zákona, alebo z úhrnu príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov v zmysle § 13 ods.
8 zákona.

Úlohou súdu bolo v danom prípade preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného a to so zameraním
sa na otázku, či sa žalovaný vysporiadal dostatočne so záväzným stanoviskom vysloveným Najvyšším
súdom SR a teda ustáliť, či žalovaný patrí do okruhu osôb podľa § 10 ods. 2 zákona a ak áno, prečo
by pre neho nemalo platiť ustanovenie § 12 ods. 7, ale ustanovenie § 13 ods. 8, pokiaľ žalovaný zotrvá

na svojom stanovisku.

Z ustanovenia § 10 ods. 6 písm. a) zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a zdravotných
poisťovniach v znení účinnom k 31.07.2000 (ďalej len „zákon“), vyplýva, že ak má nezaopatrené dieťa
vlastný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a jeho výška presahuje sumu 99,58 € (3 000 Sk), vzniká

mu povinnosť platenia poistného z výšky dosiahnutého príjmu.

Podľa § 12 ods. 7 zákona osoby uvedené v § 10 ods. 2 platia poistné v sume 13,7% s nimi určeného
vymeriavacieho základu, najmenej však z 3 000 Sk.

Podľa § 10 ods. 2 zákona, poistné sú povinné platiť aj osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky, ktoré
a) nie sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo
na území Slovenskej republiky,
b) nie sú samostatne zárobkovo činné alebo spolupracujúce osoby na území Slovenskej republiky,

c) nie sú osobami, za ktoré platí poistné štát alebo Národný úrad práce s výnimkou osôb vyňatých zo
zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 3 písm. b) a c).Zo skutkových okolností danej veci nie je sporné, že za žalobcu, ako študenta vysokoškolského
štúdia, platil poistné na zdravotnom poistení štát do doby, kedy jeho príjem z dohôd o pracovnej činnosti
presiahol sumu 99,58 € (3 000 Sk). Nebolo sporné ani to, že za obdobie 01/2000 dosiahol žalobca príjem

vo výške 132,77 € (4 000 Sk), preto bol povinný vypočítať a odviesť zdravotné poistenie ako platiteľ
poistného podliehajúci dani z príjmov. Žalobca vypočítal a odviedol predmetné poistné vo výške 13,7 %
z uvedenej sumy, t. j. 18,19 € (548 Sk).

Následne však podal žiadosť o vrátenie poistného v sume 4,55 € v domnienke, že mu vznikol preplatok

na poistnom, keď na určenie vymeriavacieho základu nesprávne aplikoval ustanovenie § 13 ods. 8
zákona, hoci mal správne aplikovať § 12 ods. 7 zákona.

Podľa § 13 ods. 8 zákona, vymeriavacím základom na určenie poistného pre ostatných poistencov je
úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom
3 000 Sk.

Krajský súd v Bratislave považuje zaradenie žalobcu do okruhu osôb podľa § 10 ods. 2 písm. c/
zákona za zákonný, keďže žalobca bol v rozhodnom období osobou patriacou do skupiny dobrovoľných
platiteľov poistného (§ 16 ods. 3 zákona). Jeho príjem nebol z pracovného alebo obdobného pomeru,
nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, ale bol osobou za ktorú štát prestal platiť poistné (za

rozhodné obdobie - celkom).

Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 231/1995 Z.z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 273/1994 Z.z. bolo
potrebné upraviť aj ustanovenie § 10 ods. 2, keďže nebolo jasné z akého vymeriavacieho základu tam
uvedené osoby platia poistné. Navrhlo sa, že tieto osoby platia poistné s nimi určeného vymeriavacieho

základu, ktorý však nesmie byť nižší ako minimálna mzda.

Podľa názoru súdu v prípade žalobcu tiež bolo možné v podobnej úvahe postupovať. Žalobca patril
do skupiny dobrovoľných platiteľov poistného avšak zo zákona a bol povinný zo zákona sám vypočítať
aj odvádzať poistné. Pokiaľ by však jeho príjem bolo možné určiť iba fikciou, pre prípad neexistencie

konkrétneho príjmu, z ktorého by bolo možné vypočítať určenú výšku poistného (vymeriavaci základ),
pre tento okruh platiteľov zákonodarca v § 12 ods. 7 zákona určil, že tieto osoby si môžu určiť výšku
svojhovymeriavaciehozákladunajmenejvšakzákonomstanovenousumou3000,00Sk.Totovšaknebol
prípad žalobcu.

Z výpovede žalobcu vyplýva, že výšku svojho vymeriavacieho základu určil z úhrnu reálnych príjmov,
ktoré presiahli 3000,00 Sk (úhrnom šlo o 4000,00 Sk). V takom prípade aj podľa názoru súdu bol povinný
ako ostatní poistenci postupovať v súlade s ustanovením § 13 ods. 8 zákona, t.j. vypočítať a odviesť
poistné na zdravotné poistenie zo sumy 4000, 00 Sk (krát 13,7%), čo aj urobil.

Krajský súd v Bratislave považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za zákonné lebo je v súlade s
ustanoveniami § 46 a 47 ods.1, 3 Správneho poriadku.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

Náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku:
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Žalovaný postupoval v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pozri stranu 5 až 7 napadnutého
rozhodnutia.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému
žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.