Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/101/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8609200415
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8609200415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci navrhovateľky: navrhovateľky: S. S., rod.
L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. N. XXX/XX, XXX XX N., zastúpenej JUDr. Dušanom Kmecom,
advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, proti odporcovi: K. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom U. XXX/XXX, XXX XX N., zastúpenému JUDr. Romanom Nižníkom, advokátom,
so sídlom Kovačská 49, 040 01 Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po rozvode, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 27.3.2013 č. k.
6C/13/2009-443, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyporiadaní BSM účastníkov, o povinnosti
zaplatiť súdny poplatok navrhovateľkou a o trovách konania účastníkov.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách štátu tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť
na trovách štátu 30,21 eur a odporca 27,70 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľa je povinná nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania 697,58 eur k rukám právneho

zástupcu odporcu JUDr. Romana Nižníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník rozsudkom 6C/13/2009-443 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po rozvode (ďalej BSM) rozhodol tak, že z hnuteľných vecí
patriacich do BSM prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky kuchynskú linku, chladničku Calex,
kuchynský stôl a štyri stoličky, plynový sporák, vstavanú skriňu
Comandor, komodu, obývaciu stenu a gaučovú súpravu v celkovej hodnote 1.377,55 eur a do výlučného
vlastníctva odporcu videokameru Panasonic, detský kočík a vŕtačku v celkovej hodnote 292,36 eur.

Určuje navrhovateľku za výlučnú vlastníčku bytu č. X na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX
na Ul. S. N. v N., vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu na pozemku,
ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres N., obec N., katastrálne územie N..

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi na finančné vyrovnanie sumu vo výške 9.000,- eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 229,34 eura a
odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 427,32 eura do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.Navrhovateľka je povinná zaplatiť na trovách konania štátu sumu 88,12 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva

V odôvodnení rozhodnutia súdu uviedol, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu vo Svidníku zo dňa 16.6.2005 č. k. 1C/47/2005-31 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 18.9.2006 č. k. 1Co/369/05-74, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.12.2006.

Z manželstva účastníkov pochádza maloletá dcéra X., ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti
navrhovateľky. Počas trvania manželstva nadobudli do BSM hnuteľné veci, a to kuchynskú linku,
chladničku Calex, kuchynský stôl a štyri stoličky, plynový sporák, vstavanú skriňu Comandor, komodu,
obývaciu stenu, gaučovú súpravu, videokameru Panasonic, detský kočík a vŕtačku, a z nehnuteľností
dvojizbový byt č. X na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na Ul. S. N. v N., vrátane podielu
na spoločných častiach a zariadeniach domu, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie N., ako

aj iné práva a povinnosti - záväzok voči otcovi navrhovateľky Z. L. podľa Zmluvy o stavebnom úvere
v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., číslo 1546868 2 01 so stavom zostatku ku dňu zániku BSM v sume
62.472,20 Sk. Po rozvode manželstva nedošlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM, pretože podľa
názoru navrhovateľky byt nepatrí do vyporiadania, pretože byt pôvodne patril jej rodičom Z. L. a S. L..
Po uzavretí manželstva jej byt rodičia darovali. Z dôvodu rekonštrukcie bytu a možnosti čerpania úveru

bol Prvou stavebnou sporiteľňou poskytnutý úver a medziúver na meno Z. L. č. 1546868 2 01, pričom
bol použitý na rekonštrukciu bytu č. X. Úver splácala svojmu otcovi priamymi platbami na splátky. Keďže
jej otcovi nemohol byť poskytnutý ďalší úver, potom navrhovateľka a odporca zobrali na svoje meno
stavebný úver č. 1083997 0 06, ktorý úver ale splácal jej otec. Po rozvode sa odporca odsťahoval a v
byte zostala bývať navrhovateľka s maloletou dcérou. Navrhla preto pri vyporiadaní BSM jej prikázať byt

č. X aj z dôvodu, že sa stará o maloletú dcéru. Naviac žiadala určiť, aby byt nepatril do BSM. Z vyššie
uvedených hnuteľných vecí prikázať odporcovi videokameru Panasonic, detský kočík a vŕtačku, ktorú
si po odchode zobral so sebou. Záväzok z úverovej zmluvy č. 1546868 2 01 z Prvej stavebnej sporiteľni,
a.s. sa zaviazala navrhovateľka splatiť a na vyrovnanie podielov si účastníci nebudú doplácať.

Odporca trvá na tom, že predmetom vyporiadania BSM má byť dvojizbový byt č. X. Byt nadobudli za
trvania manželstva kúpnou zmluvou, pričom navrhovateľka nepreukázala ničím, aby byt nadobudla od
rodičovdarovaním, VovzťahukZ.L.niejevžiadnomprávnompomere.Nesúhlasístým,abyzáväzokZ.
L. bol predmetom vyporiadania. S vyporiadaním hnuteľnými vecami podľa návrhu navrhovateľky súhlasí
s tým, že určí sa mu podielové spoluvlastníctvo k dvojizbovému bytu č. X na ulici S. N. v N..

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že manželia za trvania manželstva nadobudli
hnuteľné veci, ako sú uvedené vyššie a podľa odporcu aj dvojizbový byt č. X. Podľa navrhovateľky
sporný byt nadobudli od jej rodičov, pretože jej rodičia si opravili rodinný dom, do ktorého sa presťahovali
a v byte ostala bývať ona sama. Podľa rodičov mal to byť jej svadobný dar. Po svadbe sa odporca k nej

nasťahoval, pričom byt bol kompletne zariadený. Na rekonštrukciu bytu si chceli zobrať pôžičku, preto na
základe rady sa dohodli o tom, že sa vyhotoví kúpno-predajná zmluva s jej rodičmi. Ako vlastník bytu na
základe kúpno-predajnej zmluvy dostal odporca prvú pôžičku vo výške 100.000,- Sk. Túto pôžičku ale
využil jej otec na opravu strechy rodinného domu, pretože oni odišli do zahraničia a otec pôžičku splácal.
Na druhej strane v roku 2001 jej otec Z. L. uzatvoril Zmluvu o stavebnom úvere na sumu 200.000,- Sk

a táto suma bola použité na rekonštrukciu ich bytu. Do roku 2005, kým trvalo manželstvo, úver splácali
spolu a po roku 2005 úver spláca navrhovateľka sama. Na otázku súdu navrhovateľka uviedla, že od
rodičov získala svadobný dar bez písomnej darovacej zmluvy. Peniaze 9.000,- eur, ktoré odporca zarobil
v H., boli poslané na ich spoločný účet, pričom tieto peniaze z účtu vyberala ona pre seba a dcérku.

Odporca súhlasil s rozdelením hnuteľných vecí podľa návrhu a potvrdil aj to, že z Prvej stavebnej
sporiteľne zobrali úver 133.000,- Sk, ktoré požičali otcovi navrhovateľky, ktorý aj tento úver splatil. Kúpna
zmluva 240.000,- Sk za byt vyplývala zo znaleckého posudku a rodičom navrhovateľky zaplatil svoju
polovicu 120.000,- Sk. Zvyšok mala zaplatiť navrhovateľka. Keďže sa jednalo o ich dcéru, navrhovateľka
zvyšnú sumu rodičom nezaplatila. Počas trvania manželstva mal devízový účet v čiastke 9.000,- eur a z

tohto účtu navrhovateľke presunul sumu 5.000,- eur na vkladnú knižku. Tieto peniaze pre svoju potrebu
neminul, nedisponoval s týmito peniazmi a nevie, čo sa s nimi stalo.Podľa kúpnej zmluvy z 22.9.2000, Z. L. a S. L. ako predávajúci predávali byt č. X na X. poschodí na Ul.
S. N. v N. kupujúcim K. H. a jeho manželke S. H., rod. L.. V bode V. je uvedené, že kúpna cena 240.000,-
Sk bola zaplatená kupujúcimi predávajúcim pred podpisom tejto zmluvy. Predávajúci túto skutočnosť

potvrdzujú.

Zmluvou o stavebnom úvere č. 1083997 0 06 zo dňa 20.11.2000 bol poskytnutý Prvou stavebnou
sporiteľňou, a.s., Bratislava účastníkom konania stavebný úver vo výške 133.058,- Sk.

Druhou zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 1546868 7 03 zo dňa 25.11.2001,
Z. L. bol poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 200.000,- Sk.

Podľa potvrdenia Všeobecnej úverovej banky z 30.3.2005 bolo na meno S. H. z podielových listov
vrátená čiastka 6.766,64 eura. Táto suma bola vyplatená
pred rozvodovým konaním skončeným na súde prvého stupňa 16.6.2005. Podľa odporcu všetky

prostriedky boli využité navrhovateľkou pre vlastnú potrebu. Navrhovateľka k tomu uviedla, že pre
narušené vzťahy časť finančných prostriedkov dala do podielových fondov a časť bola spotrebovaná
účastníkmi konania. Odporca nerozporoval vyjadrenie navrhovateľky, že po rozvode manželstva ostalo
navrhovateľke 5.000,- eur, ale zamlčal, že zvyšok 5.000,- eur si účastníci rozdelili rovnakým dielom. To
si navrhovateľka ponechala ako rezervu na krytie výdavkov po rozvode manželstva v prvom období.

Vypočutý Z. L., otec navrhovateľky, uviedol, že kúpna zmluva bola len fiktívnou kúpno-predajnou
zmluvou. Žiadnu polovicu kúpnej ceny od odporcu nedostal. Nepoprel ale tú skutočnosť, že v bode V.
zmluvy je uvedené, že kúpna cena bola zaplatená pred podpisom zmluvy. Jednalo sa o fiktívnu pôžičku.
Po rozvode mu dcéra poukázala sumu 165.000,- Sk a túto dal svojej manželke. Navrhovateľka požičala

500,- eur svojmu bratovi.

Vypočutá svedkyňa S. L., matka navrhovateľky, poprela tvrdenie svojho manžela Z. L., že od dcéry
dostala 165.000,- Sk. Je pravda to, že navrhovateľka pomohla svojmu bratovi čiastkou 500,- eur na
štúdia v G.. Navrhovateľka im vrátila čiastku 100.000,- Sk a možno aj viac. Malo ísť o čiastku, ktorou

rodičia vypomohli navrhovateľke. Poprela skutočnosť, aby zo strany odporcu bola zaplatená suma
120.000,- Sk na byt.

Vypočutý svedok Z. L., brat navrhovateľky potvrdil, že v roku 1999 sa jeho sestra vydala a odporca sa k
nej nasťahoval do bytu. V roku 2000 sa rodičia rozhodli rekonštruovať dom, v ktorom bývali, pričom na

opravu strechy rodinného domu vybavili úver u Prvej stavebnej sporiteľni. Odporca peniaze poukázal
ich otcovi.

Podľa znaleckého posudku č. 45/2010 zo dňa 9.8.2010 znalca Ing. D. S., všeobecná hodnota
dvojizbového bytu č. 9 je 27.516,94 eura a všeobecná hodnota pozemku 387,70 eura, preto hodnota

bytu s pozemkami je 27.904,64 eura.

Podľa výpisu zo sporožírového účtu XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.12.2002 bola odporcovi vyplatená
z podielových fondov J&T ASSET MANAGEMENT čiastka 42.216,30 Sk. Podľa odporcu išlo o sumu
1.000,- dolárov, ktoré získal pred uzavretím manželstva. Po rozvode túto čiastku použil pre vlastnú

potrebu.

Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka číslo 40/1964 Zb., kde
zánikom manželstva zanikne aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 a 3 OZ,
ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak

sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho návrh niektorého z manželov súd.

Podľa § 143 OZ je všetko, čo má byť predmetom vlastníctva, čo nadobudli niektorý z manželov za trvania
manželov, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s tým, že podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa
vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež

zreteľ na starostlivosť o deti, na obstaranie spoločnej domácnosti.Keďže súd pri vyporiadaní BSM nie je viazaný návrhmi účastníkov, ani pokiaľ ide o rozsah
spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania, potom súd zahrnul do bezpodielového
spoluvlastníctva hnuteľné veci, ako i nehnuteľnosť, a to byt. č. X. Podľa

kúpnej zmluvy zo dňa 22.9.2002, byt im bol odpredaný Z. a S. L., rodičmi navrhovateľky, kde kúpnu
zmluvu považuje súd za platnú. Nie je možné vysloviť neplatnosť kúpnej zmluvy len preto, či bola alebo
nebola odporcom zaplatená polovica kúpnej ceny. Naviac predávajúci v bode V. potvrdili, že kupujúci
pred podpisom tejto zmluvy zaplatili kúpnu cenu 240.000,- Sk. Nezaplatením kúpnej ceny nespôsobili
absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom v konaní ani nebolo preukázané, aby odporca polovicu

kúpnej ceny nezaplatil. Predávajúci pre nezaplatenie kúpnej ceny od zmluvy neodstúpili, ani nenapadli
jej platnosť. Naviac odporca sa zo spoločného bytu odsťahoval. V byte zostala bývať navrhovateľka s
maloletou dcérou. Odporca pravdepodobne nie je na byt odkázaný, preto súd do výlučného vlastníctva
navrhovateľky prikázal byt. Podľa znaleckého posudku hodnota bytu je 27.904, 64 eur. Súd na základe
§ 150 OZ na vyrovnanie podielu zaviazal navrhovateľku uhradiť odporcovi sumu 9.000,- eur, ktorá síce
nepredstavuje polovicu z hodnoty predmetu bytu, ale súd prihliadal na to, kto sa väčšou mierou pričinil

o nadobudnutie bytu, ktorý pôvodne patril rodičom navrhovateľky. Súd prihliadol aj na potrebu maloletej
dcéry, ktorá po rozvode bola zverená do opatery navrhovateľky a ktorá zostala bývať v byte. Súd
považuje takúto stanovenú sumu na vyrovnanie podielu za spravodlivú a v súlade s dobrými mravmi.

Čo sa týka peňažných prostriedkov tvoriacich BSM, prvý úver 133.058,- Sk bol poskytnutý účastníkom,

ktorí ho predisponovali otcovi navrhovateľky. Druhý úver vo výške 200.000,- Sk bol poskytnutý otcovi
navrhovateľky, ale využili ho účastníci na rekonštrukciu svojho bytu. Do rozvodu bol splácaný z účtu
odporcu. Po rozvode zostatok úveru predstavoval 3.300,- eur, ktorý úver splatila navrhovateľka. Za
trvania manželstva z devízového účtu založeného v Slovenskej sporiteľni, boli prevedené finančné
prostriedky na fond VÚB. Z neho navrhovateľke bola vyplatená a spotrebovaná čiastka ešte

pred rozvodom manželstva. Podľa likvidátora spoločnosti J&T ASSET MANAGEMENT bol odporca
investorom v podielových fondoch. Dňa 3.10.2002 mu bola vyplatená suma na účet SLSP vo výške
1.401,29 eura, ale dňa 3.4.2009 mu bola šekovou poukážkou vyplatená čiastka 1.744,79 eur. Odporca
nepreukázal, že do týchto fondov investoval finančné prostriedky získané výmenou dolárov, ktoré mal
nadobudnúť ešte pred uzavretím manželstva a že tieto finančné prostriedky nie je možné zahrnúť do

masy BSM.

Vzhľadom na rozdelenie finančných prostriedkov pred rozvodom manželstva, splatenie úveru
navrhovateľkou po rozvode manželstva a vyplatenie finančných prostriedkov odporcovi z podielových
fondov po rozvode manželstva, súd nerozhodol o finančnom vyrovnaní peňažných prostriedkov

tvoriacich BSM.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa § 2 ods. l písm. c) Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1192 Zb. v spojení s položkou 6 písm. b)
Sadzobníka súdnych poplatkov, účastníci konania sú povinní zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie

BSM z predmetu konania, a to 3 %, najmenej 66,- eur, najviac 16.596,50 eura. Čistá hodnota masy BSM
je v čiastke 29.574,55 eura (z toho 1.377,55 eur pripadá na hnuteľné veci pre navrhovateľku 292,36 eur
pre odporcu a nehnuteľnosti v hodnote 27.904,64 eura). Keďže navrhovateľka uznesením z 2.3.2009
je oslobodená od platenia súdnych poplatkov vo výške 50 %, súd o povinnosti platiť súdny poplatok
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Uznesením zo 6.9.2010 súd priznal znalcovi Ing. D. S. za znalecký
posudok odmenu vo výške 288,12 eur, kde 200,- eur bolo zaplatených z preddavku zloženého na tento
účel odporcom a vo zvyšnej časti 88,12 eur bolo z prostriedkov štátu. Podľa § 148 ods. 1
O.s.p. štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, preto

súd na náhradu tejto časti trov zaviazal navrhovateľku s prihliadnutím na nezloženie zálohy na znalecké
dokazovanie, aj na jej čiastočné oslobodenie.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 150 O.s.p., preto každý z účastníkov si bude
znášať jemu vzniklé trovy v konaní. Dôvodom je aj to, že účastníci neuzavreli dohodu o vyporiadaní

BSM a sami spôsobili, že im vznikli trovy súdneho konania.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka. Okresný súd sa pri rozhodovaní
o vyporiadaní BSM neriadil zákonným ustanovením § 143 a 150 OZ, keď do masy bezpodielovéhospoluvlastníctva zaradil všeobecnú cenu bytu podľa znaleckého posudku. Podľa výpovede svedkov
L., P. a z výpisov účtu vyplýva, že finančné prostriedky Prvej stavebnej sporiteľne, čerpanie ktorých
bolo dokladované kúpnou zmluvou, boli použité na rekonštrukciu domu rodičov navrhovateľky. Aj sám

odporca potvrdil, že aby zohnali úver 133.000,- Sk, k tomuto úveru musel doložiť kúpnopredajnú zmluvu
o kúpe bytu. Finančné prostriedky potom odovzdal odporca K. H. ako pôžičku Z. L.. Uzavretie kúpnej
zmluvy bolo účelové. Cieľom nebol prevod vlastníckeho práva k bytu a zápis účastníkov konania ako
vlastníkov v katastri, ale cieľom bolo čerpanie finančných prostriedkov pre Z. L. na opravu rodinného
domu. Svedkovia L. potvrdili, že odporca, ani navrhovateľka, žiadne finančné prostriedky z titulu kúpnej

zmluvy predávajúcim nevyplácali. Na rekonštrukciu bytu neboli použité všetky finančné prostriedky z
úveru poskytnutého otcovi navrhovateľky, ale časť z nich bola odporcom použitá na jeho vlastné účely,
čo potvrdzujú výpisy z účtu. Naviac, navrhovateľka splatila z vlastných finančných prostriedkov zostatok
tohto úveru v sume 3.300,- eur a do BSM môže byť započítaná iba časť investícií vynaložených na
rekonštrukciu bytu. Navrhuje na uvedené skutočnosti prihliadnuť, rozsudok okresného súdu zrušiť a vec
okresnému súdu vrátiť na ďalšie konanie, resp. napadnutý rozsudok zmeniť a nezaviazať navrhovateľku

na výplatu na vyrovnanie sumu 9.000,- eur.

Právny zástupca odporcu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. V konaní bolo preukázané,
že byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva a že odporca bol bezpodielovým spoluvlastníkom na
základe kúpnej zmluvy. Vlastníctvo odporcu bolo potvrdené zápisom vkladu do katastra, pričom údaje

katastra sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 katastrálneho zákona číslo 162/1995 Z.
z.). Súd správne neprihliadol na námietku navrhovateľky o absolútnej neplatnosti právneho úkonu o
prevode nehnuteľnosti z jej rodičov na účastníkov, pričom nezaplatenie kupcom ceny nespôsobuje
absolútnu neplatnosť kúpnej ceny, resp. ani nebolo preukázané, aby odporca polovicu kúpnej ceny
nezaplatil. Odporcovi patrí polovica ceny bytu stanovenej znalcom, kde odporca žiadal prvostupňový

súd vyporiadať v rámci BSM aj čiastku 2.500,- eur ako polovicu hodnoty podielových fondov vo VÚB
ASSET MANAGEMENT spol. s r.o.. Tu navrhovateľka po rozvode vybrala celú čiastku 5.000,- eur a
využila ich na vlastné potreby. Suma 1.401,29 eur v podielových fondoch &T ASSET MANAGEMENT
je identická so sumou v sporení s názvom KORUNA. Túto čiastku (1.000,- dolárov) nadobudol odporca
ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou. Nemala byť zahrnutá do masy BSM. Odporca bol by

oprávnený od navrhovateľky požadovať na vyrovnanie čiastku 16.453,560 eur. Ak by sa aj zohľadnilo
vyplatenie zostatku úveru 3.300,- eur, tak bol by oprávnený požadovať na výplatu
10.653,50 eur. Ak by sa vychádzalo z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké, potom odvolanie
navrhovateľky je nedôvodné Preto žiada potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolanie
navrhovateľky zamietnuť.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné, a to len v časti povinnosti nahradiť trovy štátu. Vo
zvyškujepotrebnépotvrdiťrozhodnutiesúduprvéhostupňaakovecnesprávne.Odvolacísúdsavcelom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pokiaľ sa týka veci samej o povinnosti

zaplatiť súdny poplatok navrhovateľkou a o trovách konania účastníkov (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu
dodáva:

Navrhovateľka dňa 21.1.2009 podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po rozvode s tým, že z hnuteľných vecí sa má prikázať odporcovi videokamera Panasonic, detský

kočík a zvyšok veci navrhovateľke s tým, že výlučnou vlastníčkou bytu č. X bude navrhovateľka, ktorá
nebude mať povinnosť vyplatiť odporcu. Navrhovateľke zostane povinnosť vyplatiť zostatok záväzku
voči Z. L. podľa úverovej zmluvy číslo 1546868 2 01 v sume 29.944,50 Sk. V odvolaní navrhovateľka
namietala to, že predmetom vyporiadania v súdnom rozhodnutí je aj byt č. X, ktorý bol darom jej
rodičov pre ňu pred uzavretím manželstva. Pri podpise kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k tomuto

bytu nebolo úmyslom jej rodičov previesť vlastníctvo na účastníkov, ale umožniť účastníkom získať
stavebný úver na rekonštrukciu bytu. Doposiaľ žiaden z účastníkov zmluvného vzťahu nenapadol
kúpnu zmluvu z 22.9.2000 pre jej neplatnosť a ani predávajúci nikdy nepodali žalobu na nevyplatenie
kúpnej ceny kupujúcimi K. H., resp. S. H., účastníkmi sporu o vyporiadanie BSM. Ako poznamenával
okresný súd, dôvodom absolútnej neplatnosti nemôže byť nezaplatenie kúpnej ceny. Naviac v konaní

ani nebolo preukázané, že odporca polovicu kúpnej ceny nezaplatil. Aj v prípade spornosti zaplatenia,
či nezaplatenia kúpnej ceny odporcom to stále nerobí zmluvu neplatnou. Predmet kúpy aj kúpna
cena neboli predmetom súdneho konania o neplatnosti zmluvy, resp. povinnosti zaplatiť kúpnu cenu.
Preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne, pokiaľ do masy BSM zaradil aj byt č. X kupovanýúčastníkmi v čase trvania manželstva. Podľa § 143 OZ, keď tento byt nadobudli za trvania manželstva,
je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Všeobecná cena bytu stanovená znalcom
nebola účastníkmi rozporovaná a je potrebné zo sumy 27.904,64 eur vychádzať pri vyporiadaní BSM

medzi účastníkmi.

Keďže predmetom vyporiadania sú všetky pohľadávky a ich záväzky, potom predmetom súdneho
rozhodnutia mal byť aj zostatok záväzku účastníkov vo vzťahu ku záväzku Z. L. z mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru číslo 1546868703 vo výške 200.000,- Sk, kde v dobe rozvodu manželov

(XX.XX.XXXX) nebol splatený úver ešte v rozsahu 62.472,20 Sk (č. l. 231 spisu so stavom k 11.12.2006),
pričom k 31.12.2006 po napočítaní úrokov dlh predstavuje 65.795,92 eur. Medzi účastníkmi nebol spor v
tom,žeúverposkytnutýZ.L.bolvyužitýúčastníkminarekonštrukciubytu.Tentodlhzúverujespoločným
záväzkom oboch účastníkov. Aj podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké, teda rovnaký diel na splácaní dlhu. Keď tento dlh zaplatila navrhovateľka, tak
polovica záväzku zo sumy 62.472,20 Sk, t. j. 1.036,84 eur je polovicou dlhu pre odporcu a o túto sumu

sa má znížiť čiastka pri podiele odporcu na BSM. Pri vyporiadaní masy BSM v rozsahu 29.574,55 eur a
po odpočítaní 9.000,- eur na vyrovnanie za byt, hodnoty hnuteľných vecí 292,36 eur a povinnosti zaplatiť
1.036,84 eur za vyrovnanie dlhu vo vzťahu k Z. L. za poskytnutý úver 200.000,- Sk,
odporca „dostane“ pri vyporiadaní majetok v čiastke 9.292,36 eur a navrhovateľka získa byt v cene
13.953,82 eur (polovica z hodnoty bytu 27.904,64 eur), hnuteľné veci v cene 1.377,55 eur. Po odpočítaní

platby z úveru Z. L. 1.036,84 eur za odporcu, aj tak získava pridelením navrhovateľka vyššiu čiastku,
ako by jej pripadala polovica z masy BSM. Okresný súd tu zohľadnil, že väčší podiel na získaní
bytu mala navrhovateľka, ak kupovali byt od rodičov navrhovateľky a navrhovateľka sa stará o dcéru.
Preto nie je dôvod meniť rozhodnutie súdu prvého stupňa pri vyporiadaní BSM, ak toto vyporiadanie
nebolo v neprospech navrhovateľky. Krajský súd preto potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti

vyporiadania hnuteľných aj nehnuteľných vecí medzi účastníkmi, vrátane povinností navrhovateľky
vyplatiť odporcovi finančné vyrovnanie v sume 9.000,- eur.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny
poplatok. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch číslo 71/1992 Zb., v spojení s

položkou6písm.b)Sadzobníkasúdnychpoplatkov,súúčastnícikonaniapovinnízaplatiťsúdnypoplatok
za vyporiadanie BSM z predmetu konania 3 %, pričom sa vychádza z hodnoty prisúdených vecí
navrhovateľke (čiastka 20.282,19 eur z hodnoty prisúdeného majetku BSM). 3 % je 608,465 eur, čo sa
zaokrúhľuje na 608,- eur. Polovica z toho je 304,- eur z hľadiska 50 % oslobodenia od platenia súdnych
poplatkov u odporkyne. Preto odporkyňa musí zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške

304,- eur.

Okresný súd v rozsudku, keď rozhodol o poplatkovej povinnosti navrhovateľky len v rozsahu 229,34
eur, uložil navrhovateľke menšiu povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku, ako v skutočnosti má podľa
poplatkového zákona zaplatiť. Na druhej strane odporcovi bol vyrubený vyšší súdny poplatok. Z hodnoty

prisúdeného majetku 9.292,36 eur sú 3 % 278,77 eur a po zaokrúhlení 278,50 eur. Okresný súd by mal
dorubiť navrhovateľke súdny poplatok a odporcovi vrátiť preplatok súdneho poplatku.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania účastníkov.
Okresný súd použil ustanovenie § 150 a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože

medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM, a sami si tak zavinili trovy konania. Na tomto
hodnotení nemá ani odvolací súd dôvod nič meniť a potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo
výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi ako vecne správny.

Krajský súd mení rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov štátu tak, že navrhovateľka je

povinná zaplatiť na trovách štátu 30,21 eur a odporca 27,70 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V pôvodnom rozhodnutí súd vychádzal z toho, že na trovách znaleckého dokazovania bolo potrebné
zaplatiť 288,12 eur. Odporca zaplatil 200,- eur preddavku na znalecké dokazovanie a zo štátnych
prostriedkov bola vyplatená suma 88,12 eur. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. má štát potom podľa výsledku
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania. Keďže navrhovateľka v súdnom konaní

nezaplatila preddavok na dokazovanie znalcom, súd k zaplateniu čiastky 88,12 eur zaviazal výlučne
navrhovateľku. Keď táto dala odvolanie proti tomuto výroku, odvolací súd konštatuje, že odvolanie v tejto
časti je dôvodné. Zo štátnych prostriedkov bola zaplatená čiastka 88,12 eur. Štát má podľa výsledku
konania právo na náhradu trov, ktoré platil za účastníkov (§ 148 ods. 1 O.s.p.). Z masy BSM 29.574,55eur pripadlo odporkyni 20.282,19 eur, čo je 68,57 % pomer. Odporcovi pripadol z masy 31,42 %. Potom
týmto percentuálnym pomerom je potrebné rozdeliť sumu 88,12 eur. Z toho na odporkyňu pri pomere
68,57 % pripadne čiastka 60,42 eur. Ak je odporkyňa oslobodená od platenia súdneho poplatku

v polovici, potom na ňu
pripadne poplatok 30,21 eur. 31,42 % z podielu odporcu na vyporiadanom majetku bude jeho podiel na
preplatení trov štátu 88,12 eur len 27,70 eur. Obaja účastníci trovy štátu sú povinní zaplatiť do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 3
O.s.p., kde neúspech odporcu bol len v pomerne nepatrnej časti pri výpočte náhrady trov štátu, preto
je úspešnejšiemu odporcovi priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania na trovách právneho
zastúpenia. Odporca bol zastúpený advokátom, ktorému podľa vyhlášky 655/2004 Z. z. patrí náhrada
za 2 úkony právnej pomoci, a to za vyjadrenie k odvolaniu s odplatou 303,74 eur za tento úkon, vrátane
účasti na odvolacom pojednávaní 29.5.2014 a ďalšej odmene 303,74 eur. K tomu je potrebné dopočítať

režijný paušál 7,81 eur, resp. 8,04 eur. Zástupca odporcu požaduje aj náhradu straty času za 4 polhodiny
po 13,40 eur, čo je v súčte 53,60 eur. Zástupca odporcu uplatnil náhradu cestovných výdavkov podľa
zákona číslo 283/2002 Z. z. v čiastke 20,65 eur. Na trase H. - K. a späť bolo odjazdených vyše 70 km,
a pri paušálnej náhrade 0,183 eur za jeden kilometer to dáva paušálnu náhradu 12,71 eur. Náhrada
PHL je ďalších vyše 7,105 eur (70 km x priemerná spotreba 7 l x 1,450 eur za benzín), takže účtovaná

náhrada cestovného 20,65 eur zodpovedá výpočtu podľa zákona 283/2002. Celkové trovy odvolacieho
konania 697,58 eur je povinná zaplatiť neúspešná navrhovateľka k rukám právneho zástupcu odporcu
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.