Rozsudok Judgement was issued on Monday, August 1, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18P/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116201152
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116201152.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa B. D. Ú. Š. Ť. B. N. V., H.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka: G. D.Š., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XXXX/X, XXX
XX K., právne zastúpená: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava,
IČO: 36 857 548 a otec: F. D., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XX, XXX XX Č., o úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Schvaľuje sa rodičovská dohoda nasledovného znenia:

Súd maloletého B. D., H.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený ho
zastupovaťaspravovaťjehomajetok,pričom matkamaloletéhosazaväzujeplatiťvýživnénamaloletého
B. D., H.. XX.XX.XXXX vo výške 150 eur mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné
poskytuje, k rukám otca maloletého s účinnosťou od 15.08.2016.

Styk matky s maloletým B. D. sa n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá n á r o k na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súde dňa 21.01.2016 sa navrhovateľ domáhal úpravy práv a povinností k
maloletému dieťaťu.

Na pojednávaní nariadenom v tejto veci rodičia maloletej navrhli schváliť rodičovskú dohodu v znení,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovanío výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného

prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62
- ods. 1 Zákona o rodine (ZR) - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 ZR - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3 ZR - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4 ZR - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5 ZR - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne

odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, maloletého syna a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi týkajúcimi sa príjmových a výdavkových pomerov účastníkov konania, pričom zistil nasledovný
skutkový stav:

- otec spolu s maloletým žije toho času v spoločnej domácnosti, pričom zabezpečuje jeho starostlivosť a
potreby maloletého. Mesačný príjem otca je vo výške 407,10 eur v podobe invalidného dôchodku. Matka
platí mesačné výživné na maloletého vo výške 150,- eur. Pravidelné mesačné výdavky na domácnosť
otca vrátane výdavkov na syna U. a B. sú vo výške 884,22 eur (č.l.47).
- Matka je v súčasnosti zamestnaná s čistým príjmom približne 1.034,- eur (viď lustrácie v Sociálnej

poisťovni a potvrdenie (č.l. 17, 26 a 80). Platí mesačne výživné na synov U. a Adama vo výške spolu
310,- eur. Matka má len bežné výdavky, záväzky vo vyššej miere nemá.

S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa, nakoľko v doterajšej starostlivosti otca neboli zistené žiadne nedostatky a matka s

týmtosúhlasilaavýživnéjeprimeranépomeromúčastníkovapotrebámmaloletého,pretosúdnavrhnutú
dohodu schválil.Súd v rámci výsluchu účastníkov zistil, že syn s matkou nekomunikuje ani sa s ňou nestretáva.
Súd vzhľadom na zistený stav viedol účastníkov k zmieru a k zlepšeniu vzťahu syna a matky, ako aj
manželov. Súd vo vzťahu matky a syna konštatuje, že je potrebné, aby sa stretávali(trávili vzájomne

čas) a komunikovali ako dieťa a rodič a nech už sa stalo čokoľvek v rámci rodinných vzťahov treba
pracovať na ich obnove a zlepšení ako aj vzájomnej komunikácii. Súd zastáva ten názor, že aj spoločne
strávená dovolenka môže niečo zmeniť, zlepšiť, obnoviť. Súd je tiež toho názoru, že v každej rodine
(vzťahu manžel - manželka - deti) z času na čas prichádza krízové obdobie, kedy eskalujú nahromadené
problémy, ktoré však treba pokiaľ sa len trocha dá prekonať. Súd tiež je toho názoru, že možno niektoré

veci sa nedajú celkom zabudnúť, avšak vždy ich možno odpustiť.

Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.,(ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 CMP, nakoľko žiadne okolnosti

prípadu náhradu trov konania neodôvodňovali.

Poučenie:

Proti výroku tohto rozsudku (ktorým bola schválená dohoda rodičov) odvolanie nie je prípustné (§ 122
CMP).

Proti výroku o nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.