Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106228747
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7106228747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, M., zastúpeného B.. B. W., advokátom, A. XX, C., proti žalovanému: W. O., nar. X.X.XXXX,
L. XXXX/XX, B., zastúpeného B.. O. R., advokátom, C.. Sv. K. XX/XX, M., o zaplatenie 625.747,00
Sk (20.771,00 eur) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
XXCbZm/X/XXXX-XXX zo dňa 29.12.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným
súdom Košice I dňa 14.2.2007 pod č.k. XXZm/XXX/XXXX-XX v celom rozsahu zrušil.

o d ô v o d n e n i e :

SúdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomzmenkovýplatobnýrozkazvydanýOkresnýmsúdomKošice

I dňa 14.2.2007 pod č.k. XXZm/XXX/XXXX-XX v celom rozsahu zrušil s tým, že o trovách konania súd
rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie založil súd prvého stupňa na zistení, že na základe návrhu žalobcu doručeného súdu
dňa 28.11.2006 vydal konajúci súd dňa 14.2.2007 zmenkový platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 625.747,00 Sk so 6% úrokom od 1.12.2004 do zaplatenia, zmenkovú

odmenu vo výške 2.085,82 Sk a trovy konania vo výške 60.170,00 Sk, proti ktorému podal v zákonnej
lehote žalovaný námietky, v ktorých uviedol, že nie je žalobcovi nič dlžný, že predmetná zmenka má
charakter zmenky vlastnej a vystavil ju s časom splatnosti dňa 14.9.2004, pričom lehota splatnosti v
zmysle Dohody o predlžení splatnosti k zmenke vystavenej dňa 22.7.2004 na čiastku 625.747,00 Sk
zo dňa 25.10.2004 sa predlžila na deň 30.11.2004. Zastával názor, že nároky žalobcu z predmetnej
zmenky sa premlčali, nakoľko žalobca ako majiteľ zmenky si svoje nároky neuplatnil v jednoročnej
lehote, keďže jeho návrh bol doručený na súd až dňa 28.11.2006. Ďalej v námietkach poukázal aj na

to, že predmetná zmenka je zmenka vlastná, teda sa zmenkový právny vzťah prekrýva s kauzálnym
vzťahom a uplatnil si aj kauzálne námietky a to námietku bezdôvodného obohatenia, ku ktorému by v
prípade právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého zmenkového platobného rozkazu došlo na strane
žalobcu, keďže si jeho záväzky vyplývajúce z kauzálneho vzťahu voči nemu už skôr vyrovnal a to
tým, že mu na základe dohody previedol na spoločnosť K. s.r.o. ako zhotoviteľa nehnuteľnosti a to
pozemok M..Č.. XXX/X o výmere XXXX B. záhrady a M..Č.. XXX/X o výmere XXX B. zastavanej plochy a
nádvoria, ako aj rozostavanú stavbu rodinného domu postavenú na pozemku M..Č.. XXX/X. Na základe

predmetnej dohody zhotoviteľ považoval svoje pohľadávky voči nemu za vyrovnané. Poukázal nato, že
zhotoviteľ následne previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalobcu, preto má zato, že jeho záväzky voči
žalobcovi aj s poukazom na predmetný prevod zanikli poukazujúc aj na to, že predmetnú stavbu navyše
financoval čiastočne z vlastných prostriedkov. Tvrdil, že hospodárskym účelom, teda kauzou predmetnejzmenky malo byť krytie financovania nákupu stavebného materiálu, resp. jeho časti zhotoviteľom, keďže
nákup predmetného materiálu sčasti uhradil sám. Po prerušení prác ho zhotoviteľ vyzval, aby uhradil
rozdiel medzi ním vynaloženými nákladmi na nákup stavebného materiálu a cenou za nedokončené

dielo. Z toho dôvodu previedol na zhotoviteľa predmetnú nehnuteľnosť, čím považoval svoje záväzky
vrátane aj tých zmenkovo - právnych za splnené. Po vypracovaní znaleckého posudku predmetných
nehnuteľností zistil, že hodnota obstaraného stavebného materiálu je podstatne nižšia, ako hodnota
údajne vynaložených peňažných prostriedkov na jej obstaranie, ktoré mali byť kryté sumou v predmetnej
zmenke. Z toho dôvodu mal zato, že predmetnej zmenke chýba kauza.

Prvostupňový súd ďalej poukázal na stanovisko žalobcu k podaným námietkam, v ktorom uviedol,
že splatnosť zmenky bola medzi účastníkmi dohodnutá na deň 30.11.2004, pričom návrh na vydanie
zmenky bol doručený 28.11.2006 a pravdepodobne mal žalovaný v úmysle poukázať na ust. § 70
ods. 2 zákona, podľa ktorého sa pre cudziu zmenku nároky jej majiteľa proti indosantom a proti

vystaviteľovi premlčia v jednom roku po splatnosti zmenky s tým, že podľa ust. § 77 ods. 1 zákona
uvedené s poukazom na toto zákonné ustanovenie, ak to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia
pre ňu aj tieto ustanovenia pre cudziu zmenku. Zmenkový zákon neobsahuje komplexnú právnu úpravu
premlčania, a preto lex generalis je v tomto prípade Občiansky zákonník, ktorý stanovuje obecnú
trojročnú premlčaciu dobu. Z povahy cudzej zmenky ale vyplýva, že vystaviteľom je osoba iná od

zmenečníka, a preto ustanovenie § 70 ods. 2 zákona sa vzťahuje len na tzv. prvopostihové zmenkové
právo. Zmenkové právo proti príjemcovi sa pritom premlčuje v obecnej trojročnej lehote. Naproti tomu
zmenkové práva majiteľa zmenky, cudzej zmenky, ktorý nie je vystaviteľom proti postihovým dlžníkom
sa premlčujú uplynutím spomínaného jedného roka. Z uvedeného vyvodil záver, že nejde o hlavný
zmenkový záväzok, ale o prvopostihové práva. Obecná premlčacia trojročná lehota by vzhľadom na

splatnosť zmenky márne uplynula až dňa 30.11.2007, čiže zmenková žaloba bola podaná riadne a
včas, čím považoval žalovaného námietku v tejto časti za irelevantnú. Pokiaľ ide o ďalšie námietky
žalovaného a to kauzy bezdôvodného obohatenia, tvrdil, že neobstojí ani spochybňovanie kauzy
zmenky s poukazom na ustanovenia § 17 zákona, podľa ktorého „Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým

majiteľom, okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.“ Preto sa odkaz
na toto ustanovenie javí ako nezrozumiteľné s tým, že aj naďalej žalovaným uvádzané skutočnosti sa
jednak vôbec nezakladajú na pravde a jednak nie sú vzhľadom na skutočný stav veci, ktorý je zrejmý zo
žaloby a z pripojených dokladov relevantné, a sú to len účelové tvrdenia s cieľom vyhýbať sa naďalej
splneniu svojich povinnosti. Zastával názor, že žalovaný zavádza súd, keď tvrdí, že rozostavaná stavba

bola prevedená na spoločnosť K. s.r.o.. K žiadnemu takému prevodu nikdy nedošlo. Je evidentné, že
by sa žalovaný ani nemohol takto zbaviť svojho záväzku voči žalobcovi, keby aj plnil v prospech tretej
osoby. Okrem toho táto spoločnosť, ani žalobca nikdy nepovažovali svoje pohľadávky voči žalovanému
za vyrovnané, ani nemohli a žalovaný nemôže súdu teraz, ani neskôr predložiť akýkoľvek doklad
svedčiaci o opaku. Ako vyplýva z mimozmenkovej dohody, kauzou zmenky nie je a nebolo financovanie

nákupu stavebného materiálu, ale financovanie stavby a jej jednotlivých etáp, ako takej podľa zmluvy o
dielo. Vzhľadom na postup a pokračovanie v zhotovovaní diela podľa zmluvy o dielo na jednej strane
a nedostatku vlastných finančných prostriedkov žalovaného na strane druhej, riešil žalovaný tento
nedostatok vlastných finančných prostriedkov pôžičkou - úverom od žalobcu, ktorú však nesplácal a
nesplatil a dlhodobo sa vyhýbal tejto svojej povinnosti vrátiť poskytnutý úver a jednak podľa informácii

aj svojim ďalším povinnostiam voči zhotoviteľovi stavby rodinného domu. Uviedol, že žalovaný bol viac
ako 2 roky nekontaktný, nereagoval na výzvy, nepreberal zásielky a dlhý čas sa podľa zistení zdržiaval
na neznámom mieste. Z uvedeného vyplýva, že ani ďalšie námietky žalovaného neobstoja a nemôže
ich nijakým spôsobom žalovaný preukázať.

Súdprvéhostupňacitovalust.§ 175O.s.p.,auviedol,žepriprejednanínámietokplatítzv. koncentračná
zásada, podľa ktorej súd môže prihliadať iba na tvrdenia uvedené v námietkach a na námietky uplatnené
neskôr súd už nemôže prihliadnuť.

Keďže po vydaní zmenkového platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný včas námietky,
v rámci ktorých namietal premlčanie pohľadávky ako aj to, že na zmenku už bolo plnené, takže
žalobcovi nič nedlhuje, súd na ich prejednanie nariadil pojednávanie, v nadväznosti na to vykonaldokazovanie písomnými dokladmi a písomnými stanoviskami účastníkov konania, ich výsluchom a
výsluchom svedkov a zistil, že dňa 22.7.2004 uzatvoril žalovaný ako zmenkový dlžník so žalobcom ako
zmenkovým veriteľom mimozmenkovú dohodu ku zmenke vystavenej dňa 22.7.2004 na 625.747,00 Sk

a poukázal na jednotlivé články dohody a to na čl. I.:
- bod 1.1., v zmysle ktorého sa uvádza, že zmenkový dlžník uzavrel zmluvu o dielo so spoločnosťou
K. stavby s.r.o., na základe ktorej realizuje tento zhotoviteľ stavbu rodinného domu pre zmenkového
dlžníka,
- bod. 1.2., v zmysle ktorého zmenkový dlžník v tejto chvíli nemá dostatok vlastných finančných zdrojov,

aby zabezpečil financovanie jednotlivých etáp realizovania diela podľa dohodnutého splátkového
kalendára a zmenkový veriteľ sa zaväzuje zabezpečiť finančné prostriedky na realizovanie jednotlivých
etáp,
- bod. 1.3., v zmysle ktorého na základe tejto mimozmenkovej dohody a vystavenej zmenky zabezpečí
zmenkový veriteľ pre zmenkového dlžníka financovanie 1. splátky podľa článku IV., odsek 1 zmluvy o
dielo zo dňa 22.7.2004 a za účelom úhrady tohto zabezpečeného financovania zaväzuje sa zmenkový

dlžník uhradiť veriteľovi jeho zmenkovú pohľadávku.

Podľa článku II., bod 2.1. mimozmenkovej dohody, zmluvné strany pokladajú za nesporné, že
poskytnutie finančného plnenia bude uhrádzané veriteľom do depozitu zhotoviteľa na základe jeho výzvy

a špecifikácie čiastky, že zmenková suma v sebe okrem zabezpečeného financovania danej etapy
zahŕňa aj zmluvný úrok na rezerváciu a pôžičku finančných prostriedkov vo výške 16 % ročne, počnúc
odo dňa 14.8.2004 do úplného zaplatenia a ďalej zmluvnú pokutu za omeškanie nižšie špecifikovanú.
Odo dňa 14.8.2004 do dňa splatnosti zmenky, t. j. do 14.9.2004 predstavujú zmluvné úroky čiastku
6.208,00 Sk a táto čiastka bude zmenkovým dlžníkom zaplatená v hotovosti do dňa splatnosti zmenky,

t. j. do 14.9.2004.

Z predloženej Dohody o predlžení splatnosti k zmenke vystavenej dňa 22.7.2004 na čiastku 625.747,00
Sk súd zistil, že ju uzavrel žalobca so žalovaným a podľa dohody týchto zmluvných strán sa predlžuje

splatnosť zmenky na termín 30.11.2004. Žalovaný túto dohodu podpísal 25.10.2004.

Prvostupňový súd ďalej poukázal na zmluvu o dielo č. XX/XX, ktorú uzatvoril žalovaný ako objednávateľ
s K.i ako zhotoviteľom dňa 22.7.2004, ako aj na jednotlivé články Zmluvy o dielo - čl. I. „Predmet diela“,

v zmysle ktorého zhotoviteľ sa zaviazal objednávateľovi, že za dohodnutú cenu na svoje nebezpečie
zrealizuje stavbu rodinného domu podľa projektovej dokumentácie spracovanej Y.. U. O., ktorá je
súčasťou diela a ktorá tvorí prílohu č. 1 neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a to na pozemku M.. Č..
XXX/X A. I.. Ú. D. M. T., pričom rozsah plnenia zhotoviteľa, zoznam prác a materiálov je stanovený
celkovým súpisom dohodnutých prác a dodávok, ktoré tvoria formou príloh č. 2 neoddeliteľnú súčasť

zmluvy. Podľa článku III. “Cena diela“, za vykonanie diela sa objednávateľ zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi
dohodnutú cenu diela vo výške 3.883.497,00 Sk vrátane DPH. Podľa čl. IV. „Ďalšie platobné ujednania“,
objednávateľ a zhotoviteľ sa dohodli, že cena diela bude platená prevodom na bankový účet zhotoviteľa
alebo v hotovosti tak, že záloha vo výške 442.528,00 Sk do 5 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy,
záloha vo výške 337.000,00 Sk do 3 dní po dokončení základovej dosky 616.000,00 Sk do 3 dní po

dokončeníobvodovýchanosnýchstien,83.400,00Skdo3dnípodokončeníkonštrukcieanadmuroviek,
739.000,00 Sk do 3 dní po dokončení prác na strešnej krytine, 813.000,00 Sk do 3 dní po dokončení
hrubých inštalácii, 81.969,00 Sk na výzvu pred zahájením prác na vonkajších stenách technického
vybavenia,220.000,00Skpoodovzdanídielaaodstráneníchýbstým,žezálohavovýške170.000,00Sk
bola objednávateľom zaplatená pred podpisom tejto zmluvy o dielo a táto bude vyúčtovaná v splátkach,

ktorá je splatná po odovzdaní diela alebo po odstránení poslednej vady.

Zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti súd zistil, že žalovaný
ju podpísal dňa 7.7.2005, na základe ktorej uznal, že dlhuje žalobcovi sumu 3.317.160,00 Sk a

príslušenstvo 37.629,00 Sk. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
veriteľaprevádzavprospechveriteľadodobyúplnéhouspokojeniapohľadávkyveriteľaistiny+aktuálnej
výšky príslušenstva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v I. Ú. I., O.A. I. B. M. L. B., L. D. M.
T., I. Ú. XXXXXX D. M. T. C. T. Č.. XXXX takto - M.. Č..XXX/X, záhrady, o výmere XXXX B. - X.-T.; B - LV:O. W., spoluvlastnícky podiel 1/1 ako aj k rozostavanej stavbe rodinného domu vo vlastníctve dlžníka,
ktorý sa nachádza na novovytvorenej M. XXX/X, zastavaná plocha /rozostavaná stavba/ o výmere XXX
B. tak, ako je zaznačený na geometrickom pláne zo dňa 4.1.2005.

Ďalej súd zistil, že pôvodná výmera M. Č.. XXX/X záhrady o výmere XXXX B. sa v zmysle predmetného
geometrického plánu znížila o výmeru novovytvorenej parcely zastavanej plochy o výmere XXX B.,
pričom ide o zabezpečovaný prevod vlastníckeho práva k nasledujúcim nehnuteľnostiam vo vlastníctve

dlžníka - pozemok M.. Č.. XXX/X záhrada o výmere XXXX B., pozemok M.. Č.. XXX/X zastavaná plocha
o výmere XXX B.2 a rozostavaná stavba rodinného domu na M.. Č.. XXX/X. V zmysle článku VII.,
vyplýva, že v prípade, že dlžník neuspokojí pohľadávku veriteľa, najmä neuhradí do 5 dní od doručenia
výzvy veriteľa na úhradu pohľadávky, veriteľ sa definitívne stane vlastníkom predmetných nehnuteľností,
pričom na definitívny prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na veriteľa stačí, ak dlžník neuhradí
čo i len časť pohľadávky.

Z výpisu z T. Č.. XXXX O. H., Ž. vlastníkom nehnuteľností M.. Č.. XXX/X o výmere XXXX B. záhrady,
M.. Č.. XXX/X - XXX B., zastavané plochy a nádvoria a rozostavaná stavba rodinného domu je žalobca,
pričom titulom nadobudnutia je Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva A. z 19.6.2006,

J.

Prvostupňový súd poukázal aj na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že so žalovaným sa osobne ani
nestretol, dohody so žalovaným viedla pani I., zamestnankyňa K. stavieb s.r.o. a tvrdil, že žalovaný bol

klientom spoločnosti K. stavby s.r.o. na Slovensku, ktorá pre neho stavala rodinný dom. Keďže žalovaný
nemaldostatokfinančnýchprostriedkovnakrytiestavby,požiadalhoopôžičkunadostavanietohtodiela,
ako fyzickej osoby, nie K. stavby. Ďalej uviedol, že v K. stavbách bol menšinovým vlastníkom, asi 33 %
a tvrdil, že žalovanému v roku 2004 poskytol asi 5 pôžičiek podľa potreby financovania stavby, pričom
technicky boli poskytnuté takým spôsobom, že z jeho účtu boli prevedené príslušné finančné čiastky na

účet K. s.r.o., takže K. s.r.o. mali k dispozícii finančné prostriedky na krytie stavby. Týchto 5 pôžičiek bolo
asi v celkovej výške 3.300.000,00 Sk a bolo to potom, keď žalovaný nemohol čerpať hypotekárny úver.
Tvrdil, že finančné prostriedky poskytnuté ako pôžička žalovanému mali slúžiť na krytie jeho záväzku
zo zmluvy o dielo a jednalo sa vlastne o postupné financovanie časti stavby. V priebehu konania uznal,
že je vlastníkom pozemku, ako aj rozostavanej stavby M.. Č.. XXX/X o výmere XXXX B., záhrady a M..

Č.. XXX/X o výmere XXX B. zastavanej plochy.

Z výpovede svedka Y.. B. U.peľa súd zistil, že pracoval v K. stavbách s.r.o., Slovensko, kde žalobca bol
spoločníkom, že žalovaný prejavil záujem o výstavbu rodinného domu v okrese B., obec D., pričom pri

začatí stavby poskytol zálohu 200.000,00 Sk, t. j. ako minimálnu sumu, ktorú treba mať, ak mal záujem o
zobratie hypotekárneho úveru. K. stavby mali takýto produkt, že určitý finančný obnos mohli zapožičať,
aby sa stavba založila, do určitej miery postavila, aby potom mohla byť predmetom tohto ručenia. Tvrdil
však, že nešlo o peniaze K. stavieb, ale o peniaze žalobcu. V danom prípade sa tak stalo, že určitý
finančný obnos, nevedel presne uviesť koľko, požičal žalobca žalovanému, pričom peniaze nešli priamo

žalovanému na ruku, ale z týchto finančných čiastok sa hradili práce na stavbe. Z týchto peňazí stavba sa
dotiahla do takého štádia, že bola zakrytá. Je nesporné, že žalobca mal obavu, či mu peniaze žalovaný
vráti, preto sa situácia vyriešila tak, že táto stavba bola založená pre žalobcu. Tvrdil, že nebol svedkom
požičiavania peňazí, avšak tieto sa realizovali tak, že sa riešilo krytie stavby, ale bol svedkom toho,
že žalovanému nechal žalobca podpísať zmenku vyplnenú. Tvrdil, že stavbu mal ako takú na starosti a

pokiaľ ide o financovanie stavby, to mal na starosti niekto iný.

Prvostupňový súd citujúc ust. § 75 bod. 2, 5 zák.č. 191/1950 Zb., uviedol, že pokiaľ ide o obsah vlastnej
zmenky,vkonanínebolospochybnené,žezmenkuvlastnoručnepodpísalžalovanýakovystaviteľ,avšak

v záujme komplexného prejednania námietok žalovaného súd v ďalšom posudzoval, či v prípade, ak by
bola zmenka platná, záväzok v nej obsiahnutý žalovaný splnil. Konštatoval, že medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia vrátenia pôžičky, ktorú žalobca
poskytol žalovanému na výstavbu rodinného domu v obci D. pri T.. Taktiež medzi účastníkmi nebolosporné, že žiadne finančné prostriedky žalobca žalovanému neodovzdal, ale finančné prostriedky zo
svojho účtu previedol na účet K. stavieb s.r.o., ktoré mali byť použité na krytie stavby rodinného domu
nachádzajúceho sa v obci D. pri T.. V konaní bolo tiež nesporne zistené, že predmetný rozostavaný

rodinný dom spolu aj s pozemkom, na ktorom je postavený, je vo vlastníctve žalobcu. Tento rodinný dom
spolu s pozemkom nadobudol žalobca nie kúpou ale na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva (V XXXX/XX). Ďalej súd poukázal na to, že zmenka je cenný papier vyznačujúci sa
abstraktnosťou, nespornosťou, formálnou a procesnou prísnosťou. Procesná prísnosť zmenky je daná
v zjednodušenej, rýchlej a prísnej forme uplatňovania práva zo zmenky na súde. O právach zo zmenky

súd na návrh rozhoduje v rozkaznom konaní, v ktorom platí koncentračná zásada, v zmysle ktorej môže
žalovaný podať odôvodnené námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, pričom v námietkach
musí uviesť všetky námietky bez ohľadu na to, či ide o námietky absolútne, či relatívne, pretože na
neskôr podané námietky súd neprihliada. Ďalej súd poukázal na ustanovenie článku I., § 17 zákona č.
191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že dlžník zo zmenky môže zásadne robiť majiteľovi zmenky len také
námietky, ktoré majú pôvod pri jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky. Ak však majiteľ nadobudol

zmenku nepoctivo, t. j. ak konal vedome na škodu dlžníka, môže dlžník robiť voči majiteľovi i námietky
z jeho vlastných vzťahov k predchádzajúcemu majiteľovi zmenky.

Prvostupňový súd poukázal na to, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný

uviedol, že na zabezpečenie finančných prostriedkov rodinného domu podpísal zmenku, avšak súčasne
uviedol, že celá nehnuteľnosť, na ktorú boli finančné prostriedky použité je vo vlastníctve žalobcu. Z
uvedeného je zrejmé, že dlžník si zo zmenky uplatnil kauzálnu námietku, ktorou sa možno brániť
proti povinnosti zaplatiť inak platnú a pravú zmenku, ako námietku, že zmenková obligácia zanikla
splnením. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade

ide o zabezpečovaciu zmenku, vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobca
nehnuteľnosti - záhradu a rozostavaný rodinný dom, na výstavbu ktorého mali byť použité finančné
prostriedky zabezpečené zmenkou získal do osobného vlastníctva, nie kúpou, ale na základe zmluvy o
zabezpečovacom práve, a preto súd vychádzajúc z takto zisteného skutkového a právneho stavu podľa
§ 175 ods. 3 O.s.p. zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

Pokiaľ ide o trovy konania prvostupňový súd s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovie a zmenkový platobný rozkaz vydaný
Okresným súdom Košice I ponechá v platnosti a žalovaného zaviaže k náhrade trov prvostupňového
ako aj odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm.a/ v spojení s

ust. § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm.b, d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní poukázal
na samotný priebeh konania (na dôvody žaloby, vydanie zmenkového platobného rozkazu ako aj na
námietkyžalovanéhoprotivydanémuzmenkovémuplatobnémurozkazu)auviedol,žesúdnapriektomu,
žesámvrozhodnutíkonštatuje,žesavdanomprípade uplatňujeprísnatzv.koncentračnázásada,podľa
ktorej môže súd prihliadať iba na tvrdenia uvedené v námietkach s tým, že na námietky neskôr uplatnené

súdnemôžeprihliadať,vykonalpomerneširokédokazovanieapodľaodôvodneniarozsudkuresp. podľa
rozhodnutia samého, prihliadal aj na námietky resp. dôvody neskôr prednesené alebo zistené, ktoré
naviac aj nesprávne skutkovo aj právne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že zmenková obligácia zanikla
splnením, resp. že záväzok, na zabezpečenie ktorého zmenka bola vystavená už zanikol splnením. V
tejto súvislosti poukázal na to, že Zákon zmenkový a šekový v žiadnom svojom ustanovení nerozlišuje

zmenky na zmenky zabezpečovacie alebo platobné. O zmenkách platobných sa hovorí vtedy, ak ich
použitie smeruje k tomu, aby boli pri ich splatnosti skutočne platené, čo predstavuje pravidelné resp.
očakávané vyústenie vzťahu jej účastníkov. Na druhú stranu, u zabezpečovacích zmeniek sa na prvom
mieste nepredpokladá, že by mala byť zmenka platená. Len pre prípad, že by zabezpečený záväzok
nebol riadne a včas plnený, má veriteľ možnosť uplatniť svoje nároky zo zmenky ako zdroj náhradného

uspokojenia. Na rozdiel od iných foriem zabezpečenia má však zabezpečenie formou zmenky výrazne
odlišný charakter a postavenie. Bežné zabezpečovacie prostriedky sú charakterizované akcesorickým
a subsidiárnym vzťahom k hlavnému záväzku, majú úzky vzťah k zabezpečovanému záväzku, pričom
nemôžu existovať samostatne a môžu existovať len spolu s hlavných záväzkom. Ďalším charakteromtýchto záväzkov je ich subsidiarita, čo znamená, že na prvom mieste je povinnosť dlžníka plniť z
hlavnéhozáväzkuaakneplní,ažnáslednenastupujezáväzokzabezpečovací.Zabezpečovaciazmenka
však na rozdiel od všeobecných zabezpečovacích inštitútov nie je vo vzťahu k zabezpečovanému

záväzku ani akcesorická, ani subsidiárna a predstavuje úplne samostatný na zabezpečovanom záväzku
úplne nezávislý záväzok. Preto vznik, akákoľvek zmena, alebo zánik zabezpečovaného záväzku sa
bez ďalšieho nedotýka nároku zo zabezpečovanej zmenky. V danom prípade, by sa žalovaný mohol
účinne brániť len námietkami smerujúcimi len voči zmenke a to z hľadiska jej formálnej imperfektnosti a
teda jej neplatnosti, alebo že na zmenku úplne alebo čiastočne plnil. Iné námietky môžu ako kauzálne

námietky smerovať len k tomu, že zabezpečovaný záväzok zanikol. V danej veci nemožno zistiť a v
odôvodnení uplatniť obidva vyššie uvedené závery súdu, teda, že zmenková obligácia zanikla splnením,
resp. aj že záväzok, na zabezpečenie ktorého zmenka bola vystavená už zanikol splnením, nakoľko
svojou podstatou predstavujú dve rozdielne skutkovo právne udalosti, pričom jedna v podstate vylučuje
druhú. Zastával názor, že v danom prípade nebol teda relevantne namietaný a napokon ani preukázaný
ani zánik zmenkovej obligácie ani zánik záväzku, ktorý mala podľa súdu zmenka zabezpečovať. V

predmetnom konaní totiž žalovaný neprodukoval jediný dôkaz ani o tom, že by na žalovanú zmenku
akýmkoľvek spôsobom platil (nepredložil súdu napr. príjmový doklad, výpis z bankového účtu a pod.) a
zároveň bolo druhou stranou preukázané a žalovaný to ani nerozporoval, že mu boli poskytnuté finančné
prostriedky v celkovej výške 3.317.160,00 Sk, pričom žalovaná zmenka predstavovala len časť jeho
celkového záväzku voči navrhovateľovi, to znamená, že nezanikol ani záväzok, ktorý mal byť podľa

súdu zabezpečený zmenkou. V tejto súvislosti zdôraznil, že akékoľvek námietky, teda aj kauzálne musia
byť kvalifikované, teda presne skutkovo a právne vymedzené, nakoľko aj tieto námietky bezvýhradne
podliehajú koncentračnej zásade. V nadväznosti na to poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe
zo dňa 16.3.2001 sp.zn. XCmo/XXX/XXXX, z ktorého vyvodil, že ak nie je uvedený konkrétny dôvod
vystavenia zmenky, a z akého dôvodu tento dôvod odpadol, je to v rozpore s ust. § 175 ods. 1 prvá

veta O.s.p., podľa ktorej musí žalovaný uviesť v námietkach všetko, čo proti zmenkovému platobnému
rozkazu namieta. Na základe uvedeného tvrdil, že úplnú absenciu dôvodov zániku záväzku možno
postaviť na roveň uvedenia právne alebo skutkovo irelevantných resp. nespôsobilých dôvodov na zánik
záväzku žalovaného tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade. Opakovane poukazoval na obsah
námietok a mal za to, že uvedené námietky neboli v priebehu konania preukázané, resp. boli vyvrátené.

Ďalej uviedol, že v rámci dokazovania totiž súd zistil, že finančné prostriedky poskytnuté žalobcom
žalovanému nemali slúžiť na nákup materiálu, ale na financovanie zhotovenia jednotlivých stavebných
etáp jeho rodinného domu, že zabezpečovaný záväzok žalobcu nezanikol a aj naďalej existuje a že
nikdy nedošlo k prevodu dotknutých nehnuteľností na spoločnosť K. stavby s.r.o. ako zhotoviteľa ani k
následnému prevodu na žalobcu resp. žalobca nepredložil ani jediný dôkaz o tom, že by čo i len časť

výstavby alebo nákupu materiálu financoval vlastnými prostriedkami. V tomto zmysle treba dôsledne v
intenciách koncentračnej zásady vyhodnotiť podané námietky ako námietky, ktoré by žalovaného zbavili
jeho povinnosti zaplatiť zmenku, pričom na neskôr uvedené námietky, na neskoršie upresnenia, alebo
zistenie kauzy zmenky, resp. dôvodov jej zániku (či už na základe vyjadrenia žalovaného, jeho právneho
zástupcualebozisteniaskutkovéhoaleboprávnehostavuvecisúdomvrámcivykonanéhodokazovania)

nemožno prihliadať. V tomto smere je potom vzhľadom na vyššie uvedené jednoznačne nedôvodný
záver súdu o tom, že sa žalovaný relevantným spôsobom bránil v námietkach.

Okrem toho namietal, že postupom súdu, keď mu telefonicky oznámil, že pojednávanie, na ktorom

mal byť vypočutý svedok Y.. B. U. a ktoré sa malo konať dňa 9.6.2011, sa neuskutoční, sa napokon
uskutočnilo a súd svedka, ktorý sa dostavil v jeho neprítomnosti vypočul, mu bola resp. jeho klientovi ako
účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Mal za to, že nič na tom odňatí možnosti konať
pred súdom nemení ani skutočnosť, že na poslednom pojednávaní sa vyjadril, že netrvá na opätovnom
výsluchu Y.. U., nakoľko v rámci koncentračnej zásady nepovažoval svedectvo Y.. U. za relevantné. Ak

však súd svoje rozhodnutia a skutkové zistenia oprel aj o výsledky jeho výsluchu a ďalej nimi v rozpore
s koncentračnou zásadou odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým zrušil zmenkový platobný rozkaz, tento
nesprávny postup súdu namieta.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu aj trovy odvolacieho konania vo výške 453,32 eur. Stotožnil sa s odôvodnením
prvostupňového súdu, že v danom prípade išlo o zabezpečovaciu zmenku a že bolo preukázané, že
žalobca nehnuteľnosti - záhradu a rozostavaný rodinný dom, na výstavbu ktorého mali byť použitéfinančné prostriedky zabezpečené zmenkou, získal do osobného vlastníctva, nie kúpou ale na základe
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Na základe uvedeného dospel k správnemu záveru, že
záväzok, na zabezpečenie ktorého bola zmenka vystavená, už zanikol splnením. Sám žalobca vo svojej

výpovedi potvrdil, že je vlastníkom na základe zaisťovacieho zápisu v katastri nehnuteľnosti a že pôžičky,
ktoré boli zabezpečené zmenkami, boli zároveň zabezpečené aj zmluvou o zabezpečovacom prevode
práva, na základe ktorého aj realizoval výkon zabezpečovacieho prevodu práva a stal sa tak vlastníkom
citovaných nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že zabezpečená pohľadávka bola uspokojená pri
výkone zabezpečovacieho prevodu práva. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe žalobcu, došlo by tým na jeho

strane k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko mu žalovaný už raz plnil. Ďalej zastával názor, že námietky
žalovaného sú dostatočne skutkovo a právne vymedzené a jasne z nich vyplýva, z akého dôvodu
je žaloba bezpredmetná. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu súd telefonicky oznámil, že pojednávanie, na
ktorom mal byť vypočutý svedok Y.. U. sa neuskutoční, ide o účelové tvrdenie protistrany, ktoré žiadnym
spôsobom nepreukázala. Navyše z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd svoje
rozhodnutie oprel aj o výsluch svedka Y.. U. a taktiež ide o účelovú námietku aj z toho hľadiska, že

protistrana netrvala na opätovnom výsluchu svedka a teda jej ani nemohla byť postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie vo veci samej podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a má za to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na všetky žalovaným uplatnené
námietky, dôkazy posúdil jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a z vykonaného dokazovania
vyvodil správny právny záver.

Na doplnenie dôvodov napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu, odvolací súd uvádza
nasledovné:

Žalobca v podanom odvolaní namietal, že postupom súdu, keď mu súd telefonicky oznámil, že
pojednávanie, na ktorom mal byť vypočutý svedok Y.. B. U. a ktoré sa malo konať 9.6.2011, sa
neuskutoční, sa napokon uskutočnilo a súd svedka, ktorý sa dostavil v jeho neprítomnosti vypočul, mu
bola resp. jeho klientovi ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom je taký závadný postup súdu, ktorý neumožnil účastníkovi konania
vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, najmä právo zúčastniť
sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod..

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že po opakovanom preročovaní vytýčených pojednávaní a to tak na
základe žiadostí právneho zástupcu žalobcu, ako aj na základe žiadostí právneho zástupcu žalovaného,
určil súd termín pojednávania na deň 9.6.2011, na ktoré opakovane predvolal aj svedka Y.. B. U.,
ktorý sa určených pojednávaní opakovane zúčastnil. Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že na

súdom určené pojednávanie bola zo strany zástupcu žalovaného súdu doručená žiadosť o odročenie
pojednávania a o ospravedlnenie neúčasti z dôvodu kolízie termínov pojednávaní, keďže na uvedený
deň mal zástupca žalovaného vytýčený termín hlavného pojednávania na Okresnom súde Poprad v
trestnejveci,čoajzdokladoval,očomsúdupovedomilajzástupcužalobcu.Uvedenáskutočnosťvyplýva
aj z obsahu zápisnice o pojednávaní, keď súd konštatoval, že sa na pojednávanie nedostavil žalobca

a žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žalobcovi bola daná táto okolnosť ospravedlnenia sa
žalovaného na vedomie.Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že u predvolaného svedka už išlo o jeho opakovanú účasť na vytýčenom
pojednávaní, v dôsledku čoho ho súd zápisnične vypočul a to po poučení podľa § 126 ods. 3 O.s.p.
Následne bol vytýčený termín pojednávania na deň 14.7.2011, ktoré však bolo odročené na základe

žiadosti právneho zástupcu žalobcu z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním na Okresnom súde
Galanta, čo aj zdokladoval. Vo veci bol vytýčený ďalší termín pojednávania na deň 20.10.2011 a spolu
s predvolaním bol zástupcovi žalobcu doručený opis zápisnice z 9.6.2011 (o výsluchu svedka), uvedené
pojednávanie však bolo opakovane odročené a to na žiadosť zástupcu žalovaného. Ďalšie pojednávanie
bolo určené na 8.12.2011 a z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že prvostupňový súd oboznámil

výsledky vykonaného dokazovania, najmä čítal výpoveď svedka Y.. B. U., ako aj výpoveď žalobcu
učinenú pred dožiadaným Okresným súdom Plzeň - sever, pričom po dotaze zo strany súdu, právni
zástupcovia účastníkov uviedli, že nežiadajú vypočuť svedka Y.. U. za ich prítomnosti po oboznámení
sa s jeho výpoveďou. Z obsahu zápisnice ďalej vyplýva, že súd po poučení účastníkov v zmysle ust. §
120 ods. 4 O.s.p. vyzval účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej
stránke veci v súlade s ust. § 118 ods. 4 O.s.p., dokazovanie vyhlásil za skončené a v nadväznosti na

to pojednávanie odročil na deň 29.12.2011 o 11,30 hod. za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že výsluch svedka je jedným z dôkazných
prostriedkov, pričom samotný výsluch svedka prebieha tak, že súd vyzve svedka, aby súvisle opísal

všetko, čo vie o predmete výsluchu, následne mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie
jeho výpovede, pričom otázky so súhlasom predsedu senátu alebo samosudcu môžu dávať i účastníci
a znalci (§ 126 ods. 3 O.s.p.).

V danom prípade je pravdou, že výsluch svedka Y.. B. U. bol vykonaný bez prítomnosti účastníkov
konania a ich právnych zástupcov ako aj, že prvostupňový súd na najbližšom pojednávaní ich oboznámil
s jeho výpoveďou a to jej prečítaním. Pokiaľ títo následne po dotaze zo strany súdu prehlásili, že po
oboznámení sa s jeho výpoveďou nežiadajú vypočuť svedka Y.. U. za ich prítomnosti, možno vyvodiť
záver,žepostupomsúduprvéhostupňanebolažalobcoviodňatámožnosťkonaťpredsúdom.Navyše,aj

keď súd v napadnutom rozhodnutí popísal výpoveď vypočutého svedka, vychádzajúc z obsahu záverov
rozhodnutia súdu prvého stupňa je nesporné, že pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z listinných
dôkazov predložených účastníkmi konania a z ich výpovede. Na uvedenom meritórnom pojednávaní
boli následne účastníci poučení aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p. t.j., že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na

dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada.

S poukazom na vyššie uvedené sa javí odvolacia námietka žalobcu ako účelová.

Pokiaľ žalobca zastáva názor, že v danom prípade nebol relevantne namietaný a v konaní preukázaný,
ani zánik zmenkovej obligácie ani záväzku, ktorý mala podľa súdu zmenka zabezpečovať, pretože
žalovaný neprodukoval jediný dôkaz ani o tom, že by na žalovanú zmenku akýmkoľvek spôsobom platil
(nepredložil napr. príjmový doklad) a zároveň bolo zo strany žalobcu preukázané a žalovaný to ani

nerozporoval, že mu boli poskytnuté finančné prostriedky a poukazujúc na obsah námietok mal za to, že
uvedené námietky neboli v priebehu konania preukázané resp. boli vyvrátené, ani s týmito odvolacími
námietkami sa odvolací súd nestotožňuje.

V posudzovanej veci uplatňuje žalobca nárok zo zmenky vystavenej žalovaným. Ide teda o vlastnú
zmenku žalovaného, ktorá obsahuje jeho sľub, že zaplatí žalobcovi v určitom mieste a čase zmenkový
peniaz. Ustanovenie § 75 Zákona zmenkového a šekového určuje, aké náležitosti musí obsahovať
vlastná zmenka, okrem iného je to meno toho, komu alebo na koho rad má byť platené (bod 5) a podpis
výstavcu (bod 7).

Podstatnou náležitosťou zmenky vlastnej, je teda podpis výstavcu zmenky, pričom žalovaný v danej
veci nespochybnil svoj vlastnoručný podpis na vlastnej zmenke, z ktorej si žalobca v tomto konaníuplatňuje zmenkové práva, avšak námietkami proti zmenkovému platobnému rozkazu, vychádzajúc z
ich obsahu, uplatnil kauzálnu námietku, keď tvrdil, že žalobca nehnuteľnosti - záhradu a rozostavaný
rodinný dom, na výstavbu ktorého mali byť použité finančné prostriedky zabezpečené zmenkou, získal

do osobného vlastníctva nie kúpou, ale na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva a potvrdením zmenkového platobného rozkazu by sa žalobca bezdôvodne obohatil.

Podľa § 17 zák.č. 71/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa

zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Zmenka sa označuje za abstraktný cenný papier, pretože v prípade zmenky ide o záväzky úplne
samostatné oddelené od všeobecných právnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k ich vzniku. Ani tzv.

zabezpečovacie zmenky nie sú nikdy záväzkom akcesorickým k iným záväzkom (ako napr. ručenie).
Napriek uvedenému ustanoveniu § 17 v spojení s ust. § 77 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona
umožňuje dlžníkovi vznášať námietky, ktoré nemajú pôvod v predpisoch zmenkového práva, ale týkajú
sa len záväzkových vzťahov, ktoré zmenke predchádzali. Tieto tzv. kauzálne námietky, pretože majú
pôvod v príčine (kauze) zmenky sú len obranou dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku. To znamená,

že aj v prípade úspechu dlžníka zmenka ostáva platnou, len dlžník nemusí zo zmenky plniť.

Námietky proti zmenke sú možné predovšetkým medzi pôvodnými účastníkmi zmenkového vzťahu,
v danom prípade medzi žalobcom ako remitentom (vlastníkom zmenky) a žalovaným ako výstavcom

zmenky. Žalovaný ako dlžník vo vzťahu k žalobcovi ako majiteľovi má právo vzniesť aj kauzálne
námietky, teda námietky týkajúce sa ich záväzkového vzťahu, prípadne tiež spôsobu nadobudnutia
zmenky žalobcom, teda ak sa týkajú ich vzájomného záväzkového vzťahu, ktorý predchádzal zmenke,
pričomsúdsamusítýmitokauzálnyminámietkamižalovanéhoakopriamehodlžníkazaoberaťaposúdiť,
aký majú dopad na povinnosť žalovaného ako dlžníka zo zmenky plniť.

V námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu vychádzajúc z ich obsahu žalovaný tvrdil (ale
aj žalobca túto skutočnosť nespochybnil), že na zabezpečenie finančných prostriedkov na výstavbu
rodinného domu (ktoré v sebe zahŕňa i krytie financovania nákupu stavebného materiálu, čo vyplýva aj

z predložených listinných dôkazov, ako aj zo samotnej výpovede žalobcu) podpísal žalobcovi zmenku
a súčasne uviedol, že celá nehnuteľnosť, na ktorú boli finančné prostriedky použité je vo vlastníctve
žalobcu, avšak nie titulom kúpy ale na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
(čo žalobca v priebehu konania následne potvrdil), v dôsledku čoho mal za to, že potvrdením vydaného
zmenkového platobného rozkazu by došlo u žalobcu k bezdôvodnému obohateniu.

S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že medzi účastníkmi konania nebolo teda sporné, že
zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia vrátania pôžičky, ktorú žalobca poskytol žalovanému
na výstavbu rodinného domu, že žiadne finančné prostriedky žalobca žalovanému neodovzdal, ale

finančné prostriedky zo svojho účtu previedol na účet K. s.r.o., ktoré mali byť použité na krytie stavby
rodinného domu a taktiež nebolo sporné, že predmetný rozostavaný rodinný dom spolu aj s pozemkom,
na ktorom je postavený je vo vlastníctve žalobcu na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode
vlastníckehopráva.Správnepretosúdprvéhostupňauzavrel,ževdanomprípadeideozabezpečovaciu
zmenku a správne dospel k záveru, že záväzok, na zabezpečenie ktorého zmenka bola vystavená,

zanikol.

Súd prvého stupňa teda daný zmenkový právny vzťah správne posudzoval podľa zák.č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového, jeho ustanovenia na daný právny vzťah aplikoval v plnom rozsahu správne,

správne zistil skutkový stav a v nadväznosti na to správne vo veci rozhodol, pokiaľ zrušil zmenkový
platobný rozkaz v celom rozsahu.Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o
trovách konania postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.