Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/166/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213370
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213370.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 125,-Eur ako náhradu majetkovej

škody predstavujúcu účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky a čiastky 330,-
Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,-Eur za každý mesiac nečinnosti exekučného
súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/794/2009 (súdnym exekútorom pod č. EX 6021/2009) tým, že o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dlho po uplynutí
zákonom stanovenej doby.

2. Žalobca zároveň v podanej žalobe uviedol dôvody, ktoré by mali zakladať vylúčenie sudcov tunajšieho
súdu z rozhodovania prejednávanej veci, pričom predpísaným zákonným postupom bola táto jeho
výhrada už vyriešená nadriadeným súdom (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
18.10.2012, sp. zn. 5NcC/344/2012) s tým, že námietku zaujatosti aktuálne vec prejednávajúceho sudcu
žalobca nepodal.

3. Na pojednávaní dňa 30.09.2016 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových

strán s použitím ust. § 180 zákona č.160/2015 Z.z. z 21. mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) v spojení s ust. §§ 470, 473, 474 CSP, keď právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanej
bolo predvolanie doručené dňa 14.09.2016. Žalobca v podaní, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní uviedol, že v tomto štádiu konania nemá námietky, aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie
bez jeho účasti, odročiť pojednávanie nežiadal, pričom výslovne súhlasil s prejednaním a rozhodnutím
veci bez jeho prítomnosti ako aj prítomnosti jeho právneho zástupcu. Rovnako žalovaná svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila, aby súd vo veci konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby s pripojenými prílohami, vyjadrením
žalovanej s pripojenými prílohami, obsahom doteraz vydaných súdnych rozhodnutí a jednotlivýmilistinami tvoriacimi obsah exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/794/2009 a zistil tento skutkový
a právny stav.

5. Žalobca ako oprávnený dňa 22.07.2009 do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej H. Y., nar. XX.XX.XXXX na podklade exekučného
titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 01.06.2009, sp. zn. SR/02724/09,
ktorým bola menovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 901,80 Eur s príslušenstvom.
Súdny exekútor v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu

dňa 27.08.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší súd následne dňa 31.08.2009
žiadalsúdnehoexekútoraopostuppodľa§40ods.1Exekučnéhoporiadku,abytentovyzvalžalobcuako
oprávneného na opravu návrhu na vykonanie exekúcie ohľadne trov právneho zastúpenia v exekučnom
konaní.Súdnyexekútornáslednedňa18.11.2009predložiltunajšiemusúduopravnýnávrhnavykonanie
exekúcie. V nadväznosti na to súd potom dňa 07.12.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie.

6. Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

7. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho

úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej

moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce
sa najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami,
pri nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená

právnou normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup
je potrebné posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Súd preto skúmal, či
bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená zodpovednosť žalovanej
za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

8. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, že by postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní sp. zn. 5Er/794/2009 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 27.08.2009. V tom čase účinné

ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
jeho žiadosti. V danom prípade súd síce nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní odo
dňa jej doručenia, keď písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 07.12.2009, no
prekročenie stanovenej lehoty vzhľadom na všetky ostatné okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať ako

nesprávny úradný postup. Súd totiž najskôr musel vyzvať exekútora, aby tento v súlade s ust. § 40
ods. 1 Exekučného poriadku zabezpečil súdu predloženie bezvadného návrhu žalobcu na vykonanie
exekúcie. Exekútor takýto návrh súdu predložil dňa 18.11.2009, pričom súd o poverení exekútora
rozhodol dňa 07.12.2009. Jednalo sa pritom o exekúciu navrhovanú na podklade exekučného titulu,ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Dovtedajšia aplikačná prax ukázala, že bolo problematickým v 15-
dňovej lehote posúdiť všetky aspekty exekúcie, ktorá mala prebiehať na podklade rozhodcovského
rozsudku. To následne viedlo zákonodarcu k tomu, že s účinnosťou od 01.06.2010 došlo zákonom č.

144/2010Z.z.knovelizácii§44ods.2Exekučnéhoporiadkutak,želehota15dníneplatilaakexekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok. V dôvodovej správe k čl. III bodu 2 zákona č. 144/2010 Z.z. ktorým
došlo k uvedenej zmene sa okrem iného uvádza: „Prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora v
prípadoch, ak exekučným titulom je notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok bola výraznou
prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie

dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to
vo veľkom počte nezákonných exekúcií, zbytočnom vzniku trov exekučného konania. ... Súdy nemali
časový priestor ani na vyžiadanie napr. spotrebiteľskej zmluvy.” Tento zmysel novely č. 144/2010 Z.z.
bol potom s účinnosťou od 01.06.2011 už vyjadrený aj explicitne v doslovnom zákonnom texte § 41 ods.
2 písm. d) Exekučného poriadku, ktorý výslovne za exekučný titul označil aj vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu, pri ktorom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní na poverenie

súdneho exekútora neplatila.

9. Zákonom stanovená povinnosť súdu ako orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom určenej lehote predstavuje v tejto rovine garanciu ústavného práva každého na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej

republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v
Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

V rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na jednej strane
všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej
strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú
nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva - práva na spravodlivý proces, ktoré
majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v príslušných

medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto zmysle
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať
proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách. Žalobca v konaní nepreukázal, že by v danom prípade

bolo rozhodnutím Ústavného súdu SR, prípadne rozhodnutím ESĽP, konštatované porušenie jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na čo nemožno konštatovať ani nesprávnosť
úradného postupu spočívajúcu v existencii prieťahov.

10. Vychádzajúc z uvedeného súd preto uzavrel, že v danom prípade prekročenie lehoty určenej v §

44 ods. 2 Exekučného poriadku nemožno považovať za nesprávny úradný postup prihliadajúc aj na
to, že v konečnom dôsledku bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v primeranom čase 19
dní od dôjdenia jeho opravného návrhu na vykonanie exekúcie. Lehotu nemožno počítať už odo dňa
27.08.2009, keďže súd v tom čase nemal k dispozícii riadny návrh na vykonanie exekúcie. O tom svedčí
aj následný postup súdneho exekútora, ktorý nedostatok návrhu následne odstránil. Lehotu preto treba

počítať od 18.11.2009, no ani pri prekročení zákonnej lehoty o štyri dni nemožno hovoriť o nesprávnom
úradnom postupe súdu v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia,
pretože je zrejmé, že o poverení exekútora bolo rozhodnuté v primeranom čase. Nie je teda pravdivé
tvrdenie žalobcu, že k vydaniu poverenie došlo po viac ako 6 mesiacoch.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto uzavrel, že v danom prípade prekročenie lehoty určenej
v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v dôsledku zjednania nápravy nesprávneho návrhu oprávneného,
nemožno považovať za nesprávny úradný postup prihliadajúc na to, že zdržanie bolo spôsobené
konaním samotného žalobcu, ktorý bol súdom vyzvaný na opravu podaného návrhu, pričom po doručení
opravného návrhu na vykonanie exekúcie vydal súd poverenie v primeranom čase. Súd tak v tejto

súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo
k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako bol vyššie charakterizovaný. Ak potom nebolo
preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej za
škodu, resp. ujmu (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.) spôsobenú nesprávnym úradným postupom,logicky sa už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok (vznikom a výškou
škody a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody). Keďže nebolo
preukázané, že by v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nebolo

potrebné zaoberať sa ani dopadom nesprávneho úradného postupu vo vzťahu k požadovanej náhrade
nemajetkovej ujmy. Súd tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobcu
ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej
ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Súd však nielenže nemal preukázaný nesprávny úradný postup, ale nemal preukázané ani
splnenie ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom
tvrdené ujmy. Žalobca nepreukázal ani konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu
nemajetkového charakteru, ktorú utrpel a ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17
ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu v súvislosti
s rozhodovaním o poverení súdneho exekútora. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná

škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené, paušálne náklady
na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume 70,- Eur, na udržiavanie a správu
informačného systému v čiastke 40,- Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné
výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v čiastke
15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým
stavom pred škodnou udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne
vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom
uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu
ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti

prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku tvrdeného
nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani nijako
bližšie nevysvetlil ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému konkrétne súvisia s
tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekútor bol v konečnom dôsledku poverený
vykonaním exekúcie vzhľadom na súčinnosť žalobcu v lehote 4 dní po zákonom stanovenej lehote. Ako

už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť,
teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady
na správu pohľadávky mal žalobca nezávisle od toho, kedy exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal
žiaden nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnej v

dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k
povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku
postupu exekučného súdu. Súd tak nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup, ale ani vznik
škody na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a

ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto žalobný návrh zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Právo na náhradu trov
konania by vzniklo žalovanej. Táto však nebola v konaní právne zastúpená, trovy právneho zastúpenie

jej teda nevznikli. Z obsahu spisu zároveň nevyplýva vznik ani žiadnych iných trov, preto súd rozhodol
tak, že žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje zanesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej

značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).