Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408215349
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4408215349.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľa: W. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. út XX C. XXXX, I. republika, zastúpený: N.. I. F., advokát so sídlom S. G.,
Z. námestie 2, proti odporcovi: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Sv. D. XX, zastúpený: JUDr. Ema
Zacharová, advokát s.r.o., Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16C/252/2008-521 zo dňa 31.
januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 1.091,93
eura advokátovi JUDr. Marianovi Zányimu, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke
uzavretej dňa 25.3.2008 medzi ním a odporcom, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 10. 000.000,-
Sk ( 331.939,20 eura) odporcom navrhovateľovi. Zmluvu o pôžičke považuje za neplatný právny
úkon podľa § 39 Obč. zákonníka tvrdiac, že bol uvedený do omylu v tom, čo podpisuje. Ďalším
dôvodom neplatnosti zmluvy o pôžičke malo byť nesplnenie základnej podmienky platnosti zmluvy
podľa § 657 a to je faktické odovzdanie peňazí, ku ktorému podľa tvrdenia navrhovateľa nikdy nedošlo.

V návrhu na začatie konania uviedol, že účastníci ako spoločníci založili dňa 04.08.2005 obchodnú
spoločnosť SCHILL, s.r.o. Štúrovo, pričom podľa pôvodnej spoločenskej zmluvy sa navrhovateľ podieľal
na základnom imaní spoločnosti sumou 140.000 Sk( 4.647,14 eura), tj. 70% a odporca sumou 60.000
Sk (1.991,60), tj. 30%, pričom obaja spoločníci boli zároveň konateľmi uvedenej spoločnosti. Po
začatí podnikania koncom roku 2007 došlo k zmene zápisu v Obchodnom registri, keďže odporca pri
vybavovaní úveru pre uvedenú obchodnú spoločnosť tvrdil, že by bolo vhodné, aby navrhovateľ ako
maďarský občan nevystupoval ako konateľ spoločnosti a obchodná spoločnosť bude dôveryhodnejšia,

keď konateľom bude len odporca. Pretože mali priateľské vzťahy a dôveroval odporcovi, súhlasil že
jediným konateľom spoločnosti bude odporca, pričom táto zmena bola zapísaná aj do Obchodného
registra. Zároveň v návrhu uviedol, že v priebehu roku 2008 odporca ho ubezpečoval, že vybavuje
úver pre obchodnú spoločnosť a je preto potrebné, aby podpísal rôzne právne úkony, ktoré budú
slúžiť na vybavenie úveru. Pretože odporcovi dôveroval, dňa 25.03.2008 podpísal s odporcom zmluvu
o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančnej pôžičky v sume 10.000.000 Sk (331.939,20
eura), pričom táto suma mala byť poskytnutá v hotovosti. V uvedenej zmluve o pôžičke bol dohodnutý

termín splatnosti 01.08.2008 podľa článku III. Napriek tomu, že podpísal zmluvu o pôžičke, k faktickému
odovzdaniu peňazí nikdy nedošlo. Na zabezpečenie pôžičky bolo dohodnuté, že navrhovateľ svoj
záväzok zabezpečí zriadením záložného práva na svoj obchodný podiel podľa § 117 a) Obchodného
zákonníka a zároveň uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k jeho obchodnému podielu. Zmluvao zriadení záložného práva k obchodnému podielu obsahovala aj mandátnu zmluvu podľa § 566 a
nasl. Obchodného zákonníka a v tejto zmluve bolo konštatované, že pohľadávka záložného veriteľa,
tj. odporcu zo zmluvy o pôžičke je splatná do 01.08.2008, pričom v zmluve o záložnom práve bolo

dohodnuté, že zálohom je obchodný podiel navrhovateľa v obchodnej spoločnosti SCHILL, s.r.o. vo
výške 70%. V článku III. bod 1 zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade, ak spoločník nesplní svoj
záväzok zo zmluvy o pôžičke včas a riadne je odporca ako záložný veriteľ oprávnený začať výkon
záložného práva, v rámci ktorého uspokojí zabezpečenú pohľadávku tak, že záloh bez súhlasu valného
zhromaždenia obchodnej spoločnosti prevedie bezplatne na základe zmluvy o prevode obchodného

podielu na seba a teda záloh nadobudne sám odporca, čím sa stane jediným a výlučným vlastníkom
tohto zálohu. Zároveň v mandátnej zmluve bolo dohodnuté, že navrhovateľ splnomocnil odporcu
ako mandátara na realizáciu záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola
podpísaná dňa 25.03.2008. O tom, že podľa zmluvy o pôžičke mal dostať od odporcu 10.000.000 Sk v
hotovosti sa dozvedel až na konci septembra 2008, keď ho odporca požiadal, aby mu vrátil 10.000.000
Sk s tým, že ak sa tak nestane, tak jeho podiel vo výške 70%, ktorý je vložený do reštaurácie a penziónu

El Calino v Štúrove, prejde do vlastníctva odporcu. Zároveň uviedol, že o podrobnostiach zmluvy o
pôžičke nemal žiadne vedomosti a nevedel ani to, že sa zriaďuje záložné právo na jeho obchodný podiel,
ktorý v konečnom dôsledku previedol na seba odporca. V návrhu ďalej uviedol, že Zmluva o pôžičke,
ako i zmluva o zriadení záložného práva k jeho obchodnému podielu boli síce ním podpísané, avšak
tieto mu neboli pretlmočené do maďarského jazyka a pretože neovláda slovenský jazyk, nepoznal ich

obsah a preto považuje zmluvu o pôžičke za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Odporca ho informoval, že táto zmluva je podklad k tomu, aby mohli dostať úver, nevedel
ale, že podpisuje zmluvu o pôžičke, myslel si, že ide o listiny potrebné pre vybavenie úveru v banke,
ako mu to tvrdil odporca.
K okolnostiam podpísania zmluvy uviedol, že v deň podpisu zmluvy sa s odporom stretli v Štúrove,

išli autom do Bratislavy a vo vozidle boli len oni dvaja, pričom sa bavili, že idú podpísať papier v
zmysle dohody o vrátení investícií. Počas cesty autom nemal k dispozícii zmluvu o pôžičke , túto
odporca vyzdvihol u advokáta v Bratislave a zmluvu podpísali u notára .Ďalej poukázal na to, že s
odporcom sa dohodli, že mu koncom septembra 2008 vráti sumu 10.000.000 Sk ako časť svojich
investícií do spoločného podnikania, pričom suma 10.000.000 Sk mala byť len prvá splátka, pričom

požadoval od odporcu úhradu investícií vyše 20.000.000 Sk. U notára podpisovali 8-10 stranový
dokument a on podpisoval 5-6 vyhotovení, rovnopis podpisovaných dokumentov, ani rovnopis uvedenej
zmluvy nedostal, on ani rovnopis nežiadal, keďže všetky úradné doklady, vrátane účtovníctva, vybavoval
odporca. Pretože mu dôveroval, nežiadal preklad dokladov do maďarského jazyka, ktoré podpisovali u
notára. Zároveň uviedol, že keď sa podpisovali uvedené doklady, bol presvedčený, že podpisuje to, že

od odporcu dostane vrátených 10.000.000 Sk.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu a určil, že zmluva o pôžičke uzavretá
medzi navrhovateľom a odporcom dňa 25.3.2008 je neplatná. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 991,56 eura na účet jeho právneho zástupcu, do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 80 písm. c) OSP, § 3 ods. 1, § 34, §
39,§ 43, § 46 , § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom, majúc za
preukázané, že navrhovateľ s odporcom dňa 25.3.2008 uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, z obsahu
ktorej vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi finančnú pôžičku v sume 10.000.000Sk, bez úročne
a bez určenia účelu použitia finančných prostriedkov, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť do 1.8.2008 v

hotovosti veriteľovi v mieste jeho bydliska. V článku I bod 3 bolo uvedené, že dlžník podpisom zmluvy
potvrdzuje, že prevzal v hotovosti od veriteľa sumu 10.000.000Sk pri podpise tejto zmluvy. Zmluva
je uzatvorená v Bratislave a vlastnoručne podpísaná oboma účastníkmi. Navrhovateľ nepoprel, že na
zmluve je jeho podpis avšak tvrdil, že nepoznal obsah listiny, pretože nerozumie slovenskému jazyku a
zmluvamunebolapretlmočenáaďalejtvrdil,žekfaktickémuodovzdaniupeňazínikdynedošlo.Odporca

tvrdil, že navrhovateľ si peniaze osobne od neho prevzal v aute cestou do Bratislavy , čo je však v
rozpore s obsahom zmluvy o pôžičke, v ktorej je uvedené, že peniaze boli odovzdané pri podpise zmluvy.
Odporca svoje tvrdenie o odovzdaní peňazí navrhovateľovi preukazoval výpoveďou svedka Z. H., ktorý
mal byť prítomný v aute cestou do Bratislavy, čo však navrhovateľ poprel tvrdiac, že v aute okrem
neho a odporcu nebol nikto prítomný. Súd vypočul uvedeného svedka ale jeho výpoveď vyhodnotil ako

nedôveryhodnú vzhľadom na priateľský vzťah s odporcom, ktorí pretrvával aj potom, čo svedok skončil
pracovný pomer vo firme SHILL spol. s.r.o. Na preukázanie faktického odovzdania peňazí odporca
neprodukovalaninenavrholvykonaťžiadnyinýdôkaz. Odovzdaniepeňazípripodpisezmluvynepotvrdil
ani svedok JUDr. I. I., advokát a priateľ odporcu, ktorý mal pripraviť zmluvu o pôžičke, ani svedkyňa I..W. I. ktorá spisovala zmluvu o pôžičke ako advokátsky koncipient advokáta N.. I. podľa jeho pokynov,
ani notár N.. Y.. Uvedený svedkovia potvrdili, že zmluva o pôžičke bola vyhotovená v jazyku slovenskom
a nebola navrhovateľovi preložená do maďarského jazyka, čo nasvedčuje tvrdeniu navrhovateľa, že

nevedel, že podpisuje zmluvu o pôžičke, ale inú listinu. Súd preto tvrdenie navrhovateľa, že k faktickému
odovzdaniu peňazí nedošlo, považoval za dôvodné, a keďže odporca nepreukázal reálne odovzdanie
peňazí, ktoré sa pre platnosť zmluvy o pôžičke vyžaduje ( § 657 Obč. zákonníka),súd mal za to, že
zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi dňa 25.3.2008 pre nesplnenie tejto podmienky je neplatná.
Súd zameral dokazovanie aj na preukázanie skutočnosti, či mal vôbec odporca finančné prostriedky

na poskytnutie pôžičky, pretože nejde o bežnú sumu peňazí. Odporca v priebehu konania menil svoju
výpoveď o tom, odkiaľ mal uvedené peniaze a nevedel vierohodným spôsobom preukázať, že mal
v hotovosti peniaze, ktoré poskytol odporcovi ako pôžičku. K námietke odporcu, že navrhovateľ na
požadovanom určení neplatnosti zmluvy o pôžičke nemá naliehavý právny záujem súd uviedol, že z
vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80
písm. c/ OSP na podanej žalobe, pretože predmetná zmluva o pôžičke bola podkladom pre uzavretie

zmluvy o zriadení záložného práva k obchodnému podielu navrhovateľa a realizáciou záložného práva
ponevrátenípôžičkyvlehotesplatnosti,došlokprevoduobchodnéhopodielunavrhovateľavspoločnosti
SCHILL,s.r.o.Štúrovonaodporcuatedakzmeneprávnehopostavenianavrhovateľavtejtospoločnosti.
Výrokonáhradetrovkonaniasúdodôvodnilust.§142ods.1OSPavkonaníúspešnémunavrhovateľovi
prisúdil náhradu trov ( za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia advokátom podľa vyhl.

č. 655/2004 Z.z.).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť,
návrh zamietnuť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, nevyhodnotil dôkazy tak ako mu to ukladá OSP (§ 132). Poukázal na to, že
navrhovateľ sa domáha neplatnosti právneho úkonu- zmluvy o pôžičke- teda určenia, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je. Podľa § 80 písm. c) OSP takýto návrh možno uplatniť, len
ak je na tom naliehavý právny záujem a práve túto otázku súd prvého stupňa nesprávne právne
posúdil. Určovacia žaloba musí naplniť preventívny charakter- zabránenie prípadným sporom medzi

účastníkmi. Výsledkom tohto súdneho konania nie je vyriešenie ničoho medzi účastníkmi. Nárok
odporcunavráteniepožičanejsumyzanikolprevodomobchodnéhopodieluvspoločnostiSCHILL,s.r.o.,
ktorým bolo vrátenie pôžičky zabezpečené a odporca uspokojený. Vyriešenie tohto sporu v prospech
navrhovateľa nič nezmení na navrhovateľovom postavení. Navrhovateľ nemal na podaní návrhu o
určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke naliehavý právny záujem, pretože aj v prípade vyhovenia jeho

návrhu by nedošlo k zmene vlastníctva k obchodnému podielu, záložným právom ktorého bolo vrátenie
pôžičky zabezpečené. Preto už len z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na danej
žalobe,malsúdnávrhzamietnuť.Rovnakosanestotožnilanisozáveromsúduprvéhostupňa,žezmluva
o pôžičke je neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zákonníka. Zmluva o pôžičke pre svoju platnosť
nevyžaduje písomnú formu, podstatné je , či prišlo k odovzdaniu požičanej sumy. Aj z tohto dôvodu preto

nezáleží na tom, v akom jazyku je listina vyhotovená. V tomto prípade bola zmluva o pôžičke písomná
a aj keď bola v slovenskom jazyku, dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ vedel čo podpisuje
a poznal obsah zmluvy. Ak teda tvrdí, že nevedel čo podpisuje, bolo v záujme jeho ochrany, aby si
dal príslušnú listinu pretlmočiť (tento názor vyslovil súd v odôvodnení rozsudku OS Nové Zámky sp.
zn. 14Cb/228/2008). Nepravdivé je aj tvrdenie navrhovateľa, že si myslel, že podpisuje listiny súvisiace

s úverom , pretože ani na jednej z nich nefiguruje údaj o banke. Navrhovateľ nepoprel, že zmluvu o
pôžičke podpísal a svojim podpisom potvrdil, že peniaze prevzal pri podpise zmluvy v hotovosti, čo sa
aj stalo, keď si prevzal peniaze v aute cestou do Bratislavy. Prevzatie peňazí potvrdil aj svedok H..
Z dôkazov nachádzajúcich sa v pripojených spisoch je zrejmé, že odporca mal k dispozícii finančné
prostriedky, ktoré poskytol navrhovateľovi ako pôžičku. Súd uviedol, že odporca neuniesol dôkazné

bremeno, ktorým by preukázal poskytnutie pôžičky navrhovateľovi, napriek tomu, že svedkovia potvrdili
poskytnutie pôžičky. Úvaha o tom, koho zaťažuje dôkazné bremeno nie je rozhodujúca, rozhodujúce
sú výsledky dokazovania a tie potvrdili poskytnutie pôžičky.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. A priznať mu náhradu trov odvolacieho konania , ktoré vyčíslil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu
(§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP),prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania podľa§214ods.2OSP,sverejnýmvyhlásením
rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto

rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že medzi účastníkmi konania bola
uzatvorená písomná zmluva o pôžičke dňa 25.3.2008 (č.l. 7 spisu), podľa ktorej odporca poskytol
navrhovateľovi finančnú pôžičku v sume 10.000.000,- (desať miliónov) Sk a to bezúročne a bez určenia

účelu. V zmluve je ďalej uvedené, že finančné prostriedky reálne odovzdal odporca navrhovateľovi pri
uzatvorení pôžičky. Podľa tvrdenia odporcu, navrhovateľ mu peniaze v lehote splatnosti nevrátil, preto
odporca realizoval svoje záložné právo a previedol obchodný podiel navrhovateľa v spoločnosti SCHILL,
s.r.o., ktorým bolo vrátenie pôžičky zabezpečené. V tejto súvislosti odporca namietal nepreukázanie
naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP.

Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa vyplývajú z vykonaného dokazovania v danej veci, najmä
z obsahu písomnej zmluvy o pôžičke, z ktorej je preukázané z označenia účastníkov zmluvy, že odporca
ako fyzická osoba (veriteľ) poskytol navrhovateľovi ako fyzickej osobe (dlžník) peňažnú pôžičku dňa
25.03.2008apripodpisezmluvyprevzalnavrhovateľ vhotovostisumu10.000.000,-Sk.Navrhovateľ sa
zaviazal peniaze vrátiť najneskôr do 01.08.2008, čo neurobil. Odporca sa vrátenia pôžičky nedomáhal

z dôvodu, že v ten istý deň t.j. 25.03.2008 popri zmluve o pôžičke uzatvorili aj zmluvu o zriadení
záložného práva k obchodnému podielu navrhovateľa a mandátnu zmluvu, v súlade s ktorými realizoval
odporca svoje právo na uspokojenie pohľadávky voči navrhovateľovi z titulu neuhradenej pôžičky
výkonom záložného práva. Navrhovateľ po zistení, že došlo k prevodu jeho obchodného podielu na
odporcutvrdiac,žesiododporcužiadnefinančnéprostriedkynepožičal,podalžalobunaOkresnomsúde

Nové Zámky dňa 29.09.2008 ktorou sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
obchodnej spoločnosti SCHILL, s.r.o. Štúrovo zo dňa 25.03.2008 (z dôvodu že bol uvedený do omylu,
nakoľko podpísal právne úkony a závažné dokumenty bez toho, aby tieto boli pretlmočené do jazyka
maďarského) a zároveň sa domáhal neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 25.03.2008. Táto žaloba
saviedlapodsp.zn.14Cb/228/08asúduznesenímzodňa23.10.2008návrhvčastioneplatnosťpôžičky

vylúčil na samostatné občianskoprávne konanie a návrh o určenie neplatnosti valného zhromaždenia
obchodnej spoločnosti sa ďalej viedol pod sp. zn. 14Cb/228/08. Z tohto konania vyplýva, že rozsudkom
OS Nové Zámky č. k. 14Cb/228/2008- 104 zo dňa 27.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre č. k. 26Cb/27/2010-134 bol návrh navrhovateľa voči spoločnosti SCHILL s.r.o., o určenie
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zamietnutý z dôvodu, že si toto právo neuplatnil v lehote

(§ 131 ods. 1 Obch. zákonníka), čím jeho právo zaniklo a preto súd už neskúmal prípadné dôvody
neplatnosti predmetného uznesenia.
Pre rozhodnutie v prejednávanej veci o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke bolo potrebné zaoberať
sa najskôr otázkou naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP.
Keďže ide o žalobu podanú podľa § 80 písm. c) OSP, v zmysle ktorého návrhom na začatie konania

možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem, bolo potrebné najskôr skúmať, či vôbec možno vyhovieť návrhu o
určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke z hľadiska splnenia naliehavého právneho záujmu navrhovateľa
na takomto určení. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na
žiadanom určení v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla

daný v prípade, ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté, alebo ak by
bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa. Návrhom v zmysle tohto zákonného ustanovenia
možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.
Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že navrhovateľ má na určení
neplatnosti zmluvy o pôžičke naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP, pretože

v čase rozhodovania súdu v tejto veci nemá iný právny prostriedok ako dosiahnuť zmenu svojho
právneho postavenia vo vzťahu k odporcovi, ktorý na základe neplatnej zmluvy o pôžičke nadobudol
obchodnýpodielnavrhovateľavspoločnostiSCHILL,s.r.o.,čímzbavilnavrhovateľajehoprávspoločníka
v tejto spoločnosti. Odporca totiž realizoval svoje právo záložcu na základe záložnej zmluvy, ktorázabezpečovala zmluvu o pôžičke, ktoré však súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon a z neplatného
právneho úkonu nemohol nadobudnúť odporca žiadne práva, ani zo záložnej zmluvy. Uzavretie zmluvy
o pôžičke zo dňa 25.03.2008 je hlavným záväzkom vo vzťahu k uzavretej záložnej zmluve zo dňa

25.03.2008, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k tomu, ak by navrhovateľ ako dlžník
svoj zmluvný záväzok z uzavretej zmluvy o pôžičke riadne a včas nesplnil. Znamená to, že uzavretie
zmluvyozabezpečovacomprevodemáakcesorickúpovahuvovzťahukuzavretémuzmluvnémuvzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom podľa § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. 14Cb/228/2008 v

ktorom sa navrhovateľ domáhal neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia odporcu (spoločnosti
SHILLL s.r.o.) ako aj neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 25.03.2008 a v ktorom súd uznesením
č.k. 14Cb/228/2008-40 zo dňa 23.10.2008 konanie o neplatnosť pôžičky vylúčil na samostatné konanie
(to je konanie v tejto veci) a o druhom žalovanom nároku rozhodol rozsudkom zo dňa 27.10.2009 č.k.
14Cb/228/2008-104, právoplatným dňa 11.11.2010 tak, že návrh o neplatnosť valného zhromaždenia
zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene (§ 131 ods. 1 Obchodného zákonníka) a preto sa inými

dôvodmi neplatnosti tohto úkonu nezaoberal ani predbežne.
Navrhovateľ sa dovolával neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 25.03.2008 podľa § 39 Obč. zákonníka.
Odvolací súd v tejto časti považuje návrh za nedôvodný, pretože nebolo nad akúkoľvek pochybnosť
preukázané, že by bol navrhovateľ uvedený do omylu v tom, čo podpisuje. Povinnosť pretlmočiť
obsah listín, ktoré navrhovateľ podpisoval (zmluva o pôžičke, záložná zmluva) do maďarského jazyka,

nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a nebola ani povinnosťou odporcu. Ak mal navrhovateľ
pochybnosti o tom, čo podpisuje, nič mu nebránilo pred podpisom zmluvy dať si vyhotoviť jeho preklad.
Zmluva o pôžičke vo všeobecnosti nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu, môže byť uzavretá aj
ústne. V tomto prípade došlo k uzavretiu zmluvy písomne, zmluva je podpísaná vlastnoručne oboma
účastníkmi, jej obsah je jasný a zrozumiteľný, preto z hľadiska obsahu a formy nie je zmluva o pôžičke

uzavretá medzi účastníkmi dňa 25.03.2008 neplatný právny úkon.
Ďalšou podmienkou pre platnosť zmluvy o pôžičke podľa § 657 Obč. zákonníka je preukázanie
faktického odovzdania peňazí. Práve túto skutočnosť navrhovateľ namietal a tvrdil, že k faktickému
odovzdaniu peňazí medzi ním a odporcom nikdy nedošlo. Z dokazovania vykonaného pred súdom
prvého stupňa s prihliadnutím na všetky okolnosti uzatvorenia pôžičky odvolací súd dospel k rovnakému

záveru ako súd prvého stupňa, že odporca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní odovzdania
peňazí navrhovateľovi. Jeho tvrdenie o mieste a čase odovzdania peňazí sa v priebehu konania menili,
naposledy trval na tom, že peniaze v hotovosti odovzdal navrhovateľovi v aute cestou do Bratislavy.
Toto tvrdenie je v rozpore s obsahom samotnej zmluvy o pôžičke, v ktorej je v čl. I bod 3 uvedené,
že dlžník prevzal sumu 10.000.000,-Sk v hotovosti pri podpise tejto zmluvy. Z dokazovania však

vyplýva, že zmluva o pôžičke bola vopred pripravená a podpísaná u notára v Bratislave, pričom „pri
podpise“zmluvykodovzdaniuaprevzatiužiadnychpeňazínedošlo.Odporcapreukazovalsvojetvrdenie
o odovzdaní peňazí navrhovateľovi v aute výpoveďou svedka Z. ktorú však súd prvého stupňa vyhodnotil
ako nevierohodnú a odvolací súd sa s týmto hodnotením dôkazu v plnom rozsahu stotožnil s poukazom
na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa. Odovzdanie peňazí odporcom navrhovateľovi podľa názoru

odvolacieho súdu spochybňuje aj to, akým spôsobom odporca preukazoval nadobudnutie finančných
prostriedkov vo výške 1 milión korún, ktoré ako fyzická osoba mal požičať navrhovateľovi ako fyzickej
osobe. Odporca tvrdenia o tom, že mal k dispozícii finančné prostriedky vo výške 1 mil. korún v priebehu
konania menil a boli v rozpore s tvrdeniami svedka I., od ktorého si mal peniaze požičať. Na preukázanie
zdroja peňazí na strane odporcu nepostačuje tvrdenie odporcu, že pánovi I. vrátil časť požičaných

peňazí na jeho osobný účet (táto skutočnosť sama osebe ešte nie je dôkazom o existencii zmluvy
o pôžičke medzi odporcom a p. I., pretože môže ísť o pohľadávku z iného titulu). Žiaden z ďalších
vypočutých svedkov nepotvrdil odovzdanie a prevzatie peňazí.
Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť

to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou
súdu (viď § 120 ods. 1 OSP) a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za

následok len neúplnosť skutkových zistení, čo však odporca v odvolaní nevytýkal súdu prvého stupňa.
Vytkol mu, že dôkazy nevyhodnotil tak, ako mu to ukladá Občiansky súdny poriadok podľa zásad
voľného hodnotenia dôkazov, pretože hodnotiaca úvaha súdu bola ľubovoľná, s čím sa odvolací súd
nestotožňuje.S ohľadom na dôvody uvádzané odporcom v odvolaní odvolací súd konštatuje, že tieto sú totožné s
jeho tvrdeniami pred súdom prvého stupňa, pričom súd sa s nimi v napadnutom rozsudku vysporiadal.
Odvolací súd preto v ďalšom poukazuje na dostatočné dôvody, ktoré uviedol súd prvého stupňa

v napadnutom rozsudku a s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom dôvody uvádzané
navrhovateľom v podanom odvolaní nemôžu nijako zmeniť inak správne skutkové zistenia a právne
závery súdu prvého stupňa.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania
uplatnených a vyčíslených v zmysle § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP, ktoré si uplatnil
a vyčíslil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych
služieb, a to za jeden úkon právnej služby- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 28.03.2014 odmena vo
výške 1083,89 eura a režijný paušál vo výške 8,04 eura, spolu 1.091,93 eura, ktoré je žalovaný povinný

zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu (§ 149 ods. 1 OSP) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.