Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 23, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813204077
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5813204077.8

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: M.. Q. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. C., P. XXXX/XX, prechodne bytom V. C., Na A. č. XXXX/X, zastúpená
splnomocneným zástupcom: JUDr. Ján Vajda, advokát, Námestovo, Hviezdoslavovo námestie č. 201,
proti žalovanému: M. A., , nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C., P. XXXX/XX, v konaní o určenie príspevku
na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu 4. 6. 2013, po čiastočnom späťvzatí dňa 11. 11. 2013 žalobkyňa žiadala, aby
súd zaviazal žalovaného, aby prispieval na jej výživu sumou 200 EUR mesačne vždy do každého 15.

dňa v mesiaci vopred v období od 1. 6. 2013 do 8. 9. 2013 a sumou 50 EUR mesačne, počnúc dňom 9.
9. 2013 do budúcna. Žalobu odôvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené dňa 28.
11. 2012. Z manželstva sa narodila mal. G. A., nar. XX. X. XXXX, ktorá bola na čas po rozvode zverená
do výchovy otca ( žalovaného ) a ona bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 120 EUR mesačne.
Odo dňa 18. 2. 2013 je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Jej jediným príjmom
je podpora v nezamestnanosti 359,80 EUR mesačne. Tá nestačí na úhradu nákladov na jej primeranú

výživu. Žalovaný je živnostník, prevádzkuje záložňu v V. C., pričom z podnikania má príjem 850 EUR
mesačne. Žalovaný jej opakovane oznámil, že jej nie je ochotný prispievať na jej výživu žiadnou sumou
ani iným spôsobom.

K žalobe sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa prišla o svoje zamestnanie vlastnou vinou,
keď zamestnávateľ Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Dolný Kubín s ňou ukončilo služobný

pomer zrušením v skúšobnej dobe z dôvodu, že počas služobného pomeru sa dopustila viacerých
disciplinárnych priestupkov. Jeho zástupca jej predložil návrh dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ako aj podielového spoluvlastníctva, podľa ktorej chcel žalobkyni vyplatiť
25000 EUR. Niekoľko dní pred podpisom tejto dohody dala žalobkyňa bez jeho súhlasu z ich spoločného
bytu demontovať kuchynskú linku, čím byt stratil na hodnote. Účelovo sa zbavila majetku, aby mohla
žiadať príspevok na výživu rozvedeného manžela. Nezaujíma ju, ako má on zodpovedne zabezpečiť

výchovu ich dcéry ako aj prevádzku domácnosti. Žalobu navrhol zamietnuť.

Súd vo veci uskutočnil viacero pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov,
oboznámením listinných dôkazov založených v súdnom spise a dospel k záveru, že žalobe nemožno
vyhovieť.

Podľa § 72 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov ( ďalej len " zákon o rodine " ):(1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu
prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

(2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd.
Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

(3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha voči žalovanému príspevku na výživu
rozvedeného manžela vo výške 200 EUR mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred v
období od 1. 6. 2013 do 8. 9. 2013 a sumou 50 EUR mesačne, počnúc dňom 9. 9. 2013 do budúcna .
Argumentovala tým, že jej príjem nepostačuje pokryť jej náklady na živobytie s tým, že platí výživné 120
EUR mesačne na dcéru mal. G. A.Ú., ktorá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti

žalovaného - svojho otca. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a odôvodnil to tým, že žalobkyňa vlastnou
vinou prišla o príjem zo zamestnania, keď v dôsledku viacerých disciplinárnych previnení s ňou bol
pracovný pomer zrušený v skúšobnej dobe a účelovo sa zbavila majetku, aby mohla žiadať výživné.
Súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu takých okolností, ktoré by odôvodňovali
určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Súd je názoru, že k určeniu príspevku na výživu

rozvedeného manžela možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch, pričom treba prihliadnuť na účel
tohto inštitútu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela sa totiž viaže na zmenené životné podmienky
bývalýchmanželovspôsobenérozvodom;inýmislovami,medzipotrebouaodôvodnenosťouposkytnutia
príspevku a rozvodom musí byť príčinná súvislosť. ( z nálezu Ústavného súdu SR z 12. 5. 2010, č.k.
III. ÚS 120/2010-27 ). Podmienkou priznania príspevku je teda preukázať príčinnú súvislosť medzi

rozvodom a zmenenými životnými prostriedkami, nestačí teda len tvrdiť ( a poťažne ani preukázať ),
že príjem rozvedeného manžela nestačí na zabezpečenie primeranej výživy. Žalobkyňa netvrdila ani
nepreukázala splnenie tejto podmienky. Skonštatovala len, že s ňou bol skončený pracovný pomer,
bola nezamestnaná, kedy jej príjem bol len podpora v nezamestnanosti, a pokiaľ sa aj od 9. 9. 2013
zamestnala, ani zo zamestnania nedosahuje taký príjem, ktorý by pokryl jej výdavky na živobytie.

Žalobkyňa netvrdila, že by sa ( práve ) rozvodom zmenili jej životné podmienky. Za takú okolnosť ( v
prípade jej preukázania a za predpokladu splnenia ostatných zákonných podmienok ), by súd mohol
považovaťzvýšenievýdavkovnaliekyamasáže,ktorépodľasvojhotvrdeniamusížalobkyňaabsolvovať
v dôsledku fyzických útokov žalovaného počas ich manželstva. Žalobkyňa však jednak nepreukázala,
že žalovaný sa voči nej dopustil fyzického násilia, pretože ten nebol právoplatne uznaný vinným zo

spáchania takéhoto skutku, v rozsudku o rozvode nie sú príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi
ani uvedené a pokiaľ sa týka rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín vo veci sp.zn. 5C/66/2013, kde
účastníci vystupujú v opačnom procesnom postavení, tam je predmetom konania vrátenie daru a súd
sa prioritne zaoberal (ne)existenciou takého správania v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalovanej.
V tomto rozsudku sa síce konštatuje, že prepúšťacia správa po hospitalizácii a lekárska správa, ktoré

predložila žalovaná ( v prejednávanej veci žalobkyňa ) nasvedčujú s ohľadom na charakter zranení
jej tvrdeniu o napadnutí žalovaným, súd je však názoru, že v lekárskych správach aj v prepúšťacej
správe sú uvedené ohľadne pôvodu zranení len vyjadrenia samotnej žalobkyne, preto nemožno s
istotou uzavrieť, že zranenia jej spôsobil žalovaný. Navyše žalobkyňa nepreukázala, že by výdavky na
lieky a masáže vynaložila účelne s ohľadom na následky zranení, spôsobených práve ňou tvrdenými

fyzickými útokmi žalovaného a že následky zranení trvajú aj naďalej, počas obdobia, za ktoré požaduje
príspevok na výživu rozvedeného manžela. Súd je napokon aj názoru, že určenie príspevku na výživu
rozvedeného manžela by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keď podstatnú časť výdavkov žalobkyne,
ktoré podľa svojho tvrdenia musí platiť a ktoré neumožňujú, aby si zo svojho príjmu zabezpečila
dostatok prostriedkov na svoju obživu, tvorí práve výživné na mal. dieťa G. A., ktorá bola zverená do

osobnej starostlivosti otca - žalovaného. Rozpor s dobrými mravmi súd vidí aj v tom, že žalobkyňa si
sama zapríčinila zhoršenie svojej finančnej situácie, keď, ako vyplynulo z rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín č.k. 2P/20/2013-383 zo dňa 12. 2. 2015 ( kde sa súd opiera o výpovede svedkov Ľ.
L.É. Q. B. P. ) s ňou bol skončený služobný pomer v policajnom zbore zrušením v skúšobnej dobez dôvodu opakovaných porušení pracovnej disciplíny, a to absenciami, porušením liečebného režimu
počas práceneschopnosti a z dôvodu, že bola právoplatne uznaná vinnou zo spáchania priestupku.
Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepreukázala naplnenie predpokladov pre určenie príspevku na

výživu rozvedeného manžela, návrh zamietol. Súd potom zamietol návrh žalobkyne na vykonanie
dôkazu pripojením spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 5C/66/2013 a oboznámením zápisníc
o pojednávaní z tohto spisu, pretože bolo by, vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby, zaoberať sa
majetkovými a príjmovými pomermi účastníkov konania, čo podľa žalobkyne prioritne malo byť cieľom
tohto dokazovania. Pokiaľ sa v konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 5C/66/2013 mali svedkovia

vyjadrovať aj ku vzťahom účastníkov pred rozvodom, súd považoval tento návrh na vykonanie dôkazu
neodôvodnený konkrétnymi okolnosťami, s uvedením konkrétnych súvislostí s tvrdeniami žalobkyne,
ktoré sú podstatné v prejednávanej veci. Súd zdôrazňuje, že predmetom konania Okresného súdu Dolný
Kubín sp.zn. 5C/66/2013 bolo vrátenie daru žalobkyňou žalovanému, a preto sa súd predovšetkým
zameral na zistenie, či sa žalobkyňa voči žalovanému dopustila konania, ktoré by malo za následok
povinnosť vrátiť dar. Súd je aj názoru, že v rozsudku v uvedenej vec, ktorý je založený v spise, Okresný

súd Dolný Kubín pomerne podrobne opísal priebeh konania, vrátane podstatných častí prednesov
účastníkov a svedkov, ako aj obsahov listinných dôkazov, a preto považoval za nadbytočné vykonať
dokazovanie oboznámením zápisníc o pojednávaní vo veci OS Dolný Kubín sp.zn.5C/66/2013.

Čo sa týka trov konania, súd o nej rozhodol tak, že ich náhradu priznal žalovanému, ktorý mal v konaní

úspech. Vzhľadom na to, že žalovaný si v rámci záverečnej reči uplatnil náhradu trov konania s tým, že
ichvyčíslidotrochdníodvyhláseniarozsudku,súdvyhlásilrozsudoktak,žežalovanémupriznalnáhradu
trov konania, ktoré vyčísli v písomnom vyhotovení rozsudku. Žalovaný však v lehote 3 pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku svoje trovy nevyčíslil a zo spisu žiadne jeho trovy nevyplývajú, súd preto rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo ( § 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).