Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Er/1063/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411206984
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8411206984.3

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: R.. R. P., V.. XX.XX.XXXX, P. S. T. XX, XXX
XX Q. X, občan SR, zastúpeného: Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad
proti povinnému: P.. J. Y., V.. XX.XX.XXXX, P. Š. XXX/XXX, XXX XX T.Á. T. L., občan SR, zastúpeného:
Mgr. Róbert Líška, advokát so sídlom Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad pre vymoženie sumy 7.534,64
eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Barborou Hovanovou pod sp. zn. EX 541/2011 sa z
a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 80,47 eur, a to v
lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 19.09.2011 na Exekútorský úrad JUDr. Barbory Hovanovej so sídlom v Spišskej
Novej Vsi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej
výške priznanej právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k.: 3C
225/10-24 z 27.01.2011.

24.10.2011 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,
ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.

Súdny exekútor doručil súdu 9.2.2015 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie a zároveň si uplatnil
trovy exekúcie vo výške 93,24 eur. Dôvodom podania oprávnený bližšie nešpecifikoval.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto
navrhol jej vykonanie.

Súd konštatuje, že exekúciu možno vykonať iba v rozsahu potrebnom na uspokojenie pohľadávky

oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Pri rozhodovaní o podanom návrhu oprávneného
súd nezohľadňoval samotný obsah podania a dôvody, pre ktorý bol návrh na zastavenie exekúcie
oprávneným podaný, nakoľko rešpektujúc dispozičnú zásadu má sa za to, že oprávnený má právo
iniciovať nielen začatie ale i ukončenie tohto konania, pričom nemusí uvádzať dôvod podania návrhu
na zastavenie exekúcie.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru,

že návrh oprávneného na zastavenie exekúcie je dôvodný. Súd má za to, že sú splnené podmienky vzmysle citovaného ustanovenia o zastavení konania, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinení oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa§200ods.1EPtrovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotovýchvýdavkovanáhradaza
stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelnévymáhanienároku.Povinnýmánároknanáhradutrov,ktorémuvzniklivsúvislostisovznesenými
námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť,
že sám oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie má sa za to, že oprávnený zavinil jej zastavenie,
a teda je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 93,24 eur.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení (ďalej len "vyhlášky") ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Exekučný súd zastáva názor, že z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 a ods.
2 vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených jednotlivých
úkonov. Predmetné ustanovenie určuje paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekúcie, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky a pokiaľ súčet paušálnych súm za jednotlivé úkony
nedosahuje sumu 33,19 eur, má súd priznať aspoň minimálnu výšku odmeny, a to 33,19 eur.

Za účelné úkony odmeňované paušálnom odmenou považuje súd 13 úkonov exekučnej činnosti -
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie
upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného
príkazu, zisťovanie účtu povinného, 2 á zisťovanie majetku povinného, zisťovanie bydliska povinného

a 4 á zisťovanie platiteľa mzdy povinného, preto súd priznal paušálnu odmenu v celkovej výške 43,16
eur. Pri paušálnych úkonoch si exekútor účtoval odmenu za 2 doručenia príkazov na začatie exekúcie
a 2 doručenia exekučných príkazov. Znenie ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky hovorí o doručeniach
v jednotnom čísle, z čoho sa dá usudzovať, že súdnemu exekútorovi za každé doručenie uvedených
písomností paušálna odmena nepatrí. Preto súd priznal odmenu len za jedno takéto doručenie.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.Súd nepriznal uplatnenú náhradu hotových výdavkov tzv. "telekomunikačné" v celkovej uplatnenej výške
4,- eur. Náhrada za takto vynaložené náklady je krytá odmenou exekútora, opačný výklad by totiž ani

neumožňoval spravodlivo takéto trovy priznať, keďže by nebolo možné, resp. len s veľkými ťažkosťami,
preukázať účelnosť týchto trov exekúcie (t.j. účelné množstvo telekomunikačných výdavkov; cenu, za
akú bol obstaraný a pod.). Navyše z exekučného spisu nie je zrejmé, o aké náklady sa jedná a nie je
žiadnym spôsobom preukázané ich vynaloženie, dodatočné zisťovanie by bolo v rozpore so zásadou
rýchlosti a hospodárnosti konania.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitnéhozákona,17bb)zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v
odmene súdneho exekútora vo výške 43,16 eur, hotových výdavkov vo výške 23,90 eur pozostávajúce
z poštovného vo výške 23,- eur, z poplatku za zisťovanie bánk vo výške 0,70 eur a poplatku za výpis o
osobe z registra obyvateľov SR vo výške 0,20 eur a 20 % DPH vo výške 13,41 eur, teda trovy exekúcie
v celkovej výške 80,47 eur

Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti,
účelnosti a preukázanosti konštatuje, že súdny exekútor predloženým exekučným spisom sp. zn. EX
541/2011dostatočnepreukázal,ževzhľadomkspôsobuvykonávanieexekúcie,išlooúčelnévynaložené
výdavky.

O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.

Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z procesnej zodpovednosti účastníka za zastavenie
konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku podania návrhu
na zastavenie exekúcie samotným oprávneným. Dôvod späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie
oprávnený bližšie nešpecifikoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prijal záver, že oprávnený zavinil
zastavenie exekúcie, preto má povinný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Povinný si podaním z 19.7.2016 žiadne trovy exekúcie neuplatnil.

Poučenie:

Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.
/§ 58 ods. 5 EP/

Proti výroku III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.