Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/508/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111245014
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111245014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobkyne: X.É. W., V. B., F. H..
Č.. XX, zast. Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s. r. o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava,
proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1,
Bratislava, o zaplatenie 1.328,43 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I z 12. marca 2014, č. k. 25C/221/2011-172 a proti uzneseniu tohto súdu z 20. júna 2014, č.
k. 25C/221/2011-193, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 1.328,43 eur s prísl., z titulu náhrady škody, spôsobenej nesprávnym
úradným postupom žalovanej, pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI,“ „družstvo“) a obchodníka s cennými papiermi

(ďalej len „obchodník s CP“). Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol aj návrh žalobkyne
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, podľa článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad")
rozhodnutím zo dňa 21. 3. 2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo
návrhom na začatie konania, doručeným úradu dňa 16. 4. 2003 o schválenie jeho dodatku.

Úrad Družstvo v upozornení z 13. 5. 2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku
podľa § 127 ods. 4, v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z. z. Prílohou žiadosti Družstva bola
aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9. 1. 2003, podľa ktorej mal úrad schválením
Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva
roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje
a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov, uvedených v Prospekte investície,

s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Dňa 02. 06. 2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu oriadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi, ako obhospodarovateľ, zaviazal riadiť
portfólio Družstva, ako jeho klienta, v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v
sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie

a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8 % ročne. Rozhodnutím z 8. 1. 2008, č. OPK-9750/3/2007 O. na základe kontroly
vykonanej v roku 2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk, za

porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z. Banková rada O. V. F.
v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo 7. 5. 2008, č.
GUV-841/2008 zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne O. rozhodnutím
zo dňa 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu, a
to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a/, § 74 ods. 1, ods. 7
písm. b/ zákona č. 566/2001 Z. z. Medzičasom O. V. F. rozhodnutím z 22. 4. 2008, č. OPK-2744-5/2007-

PLP zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22. 04. 2003 a povolila, okrem iného,
poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 5 ods. 1 písm. a/, b/, a c/
zákona č. 566/2001 Z. z., s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných
služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2, v spojení s § 5 ods. 1 zákona

č. 566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými papiermi
zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30. 03. 2010, Družstvo požiadalo listom z 15. 4. 2010 O. V. F.
o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že
výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník s cennými papiermi
zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov, Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských

vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre
vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných
peňažných súm, prijatých od svojich členov. Družstvo poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú
mu mal obchodník s cennými papiermi spôsobiť pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej
kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom zo dňa 23. 4. 2010 žiadalo Družstvo

O. V. F. o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje
základné povinnosti voči Družstvu, ako subjektu dohliadanému zo strany O., spočívajúce v zabezpečení
zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. O. V. F. listom zo dňa 30. 4. 2010 a
následne urgenciou zo dňa 30. 6. 2010, požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo
samotné, o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom

dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením Družstva z 10. 05. 2010 o tom, že ročná finančná správa
Družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, O. V. F. upozornila Družstvo listom zo
dňa 14. 5. 2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001
Z. z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok
2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná.

Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva z 30. 07. 2010 pre nedostatok informácií a pre
nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií,
uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31. 12. 2009, bola vykázaná v reálnej hodnote. Na
základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako
bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú

vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote. O. V. F. si listom z 01. 06. 2010 vyžiadala od Družstva
bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia pre C.. G. Č.,
C.. K. L., N.. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe
cenných papierov zo dňa 5. 10. 2009. O. V. F. vydala dňa 12. 7. 2010 rozhodnutie o predbežnom
opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z. z. o

dohľade nad finančným trhom, uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania
s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu O., keďže na základe oznámenia
klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s
cennými papiermi. Rozhodnutím z 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, O. podľa § 144 ods.
1 písm. l/ zák. č. 566/2001 Z. z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie

investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a/, § 55 ods. 7, 9, § 85 ods. 2, v spojení s § 84
ods. 1 písm. b/, § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z. z. Správnosť predmetného rozhodnutia
potvrdila v konaní o rozklade Banková rada O. V. F. rozhodnutím z 1. 3. 2011, č. GUV-274/2011. O. V.
F. rozhodnutím z 26. 08. 2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaté na žiadosťDružstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej
lehoty na odstránenie nedostatkov žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť
rozhodnutia potvrdila Banková rada O. V. F. rozhodnutím zo 07. 12. 2010 č. GUV-1744/2010.

Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva O. zo dňa 10. 5. 2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti
o schválenie Prospektu investície zo dňa 28. 4. 2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície,
pričom rozhodnutím z 10. 5. 2010 č. OPK-5664/1-2/2010 O. prerušila konanie podľa §
21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade. V poradí ďalším rozhodnutím z 30. 5. 2011
č. ODT-10890-4/2010 O. zakázala Družstvu, ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt,

predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c/ zák. č. 566/2001 Z. z. z dôvodu porušenia
ustanovenia § 129 ods. 3, v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ zákona č. 566/2001 Z. z. a § 125c ods.
1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte
investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. O. sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také
zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a
k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. O. oznámila na svojej

webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 07. 2011.
O. V. F., zistiac pri výkone dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym
páchateľombolspáchanýskutok,ktorýbymoholnaplniťznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinu,podala
dňa 27. 07. 2010 trestné oznámenie. Listom z 26. 4. 2007 požiadala O. V. F. v zmysle § 35 ods. 1 zák.
č. 747/2004 Z. z., v spojení s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej

informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku
Družstva k 31. 12. 2005 a 31. 12. 2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky
na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov,
ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere
za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo

Družstvo listom z 9. 5. 2007, pričom spolu s listom zo dňa 20. 08. 2007 predložilo audítorskú správu
a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02. 06. 2008 i na žiadosť o
odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08. 09. 2008 vo vzťahu
k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí
z 24. 08. 2007 O. z predložených údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok

vložený do investičných nástrojov Družstva, je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na
98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, a. s. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie
v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30 % podielu na
celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, a. s. na celkových
aktívach predstavovala 91,45 %, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. O. preto

považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako
subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a. s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za
týmto účelom odporučila O. zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície
najneskôr do 31. 12. 2007 a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia
daného stavu do 15. 10. 2007. V rámci reakcie splnomocnený zástupca Družstva U.. G. B. v liste

z 10. 10. 2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície,
pretože znenie Prospektu investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa
v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva
zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a. s., jej
dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne

Družstvo listom z 29. 1. 2008 informovalo O., že od 1. 1. 2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky
od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré
opatrenie zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.
Z listinných dokladov predložených žalobkyňou na CD nosiči súd prvého stupňa zistil, že sa v nich
nachádza 1/ výzva O. na predloženie dokladov, a to kópií všetkých zápisníc z rokovania členských

schôdzí Družstva za rok 2007, 2008 a 2009 spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie,
2/zápisnicazrokovanianáhradnejčlenskejschôdzeDružstvaz3.3.2009,ktorejpredmetombolookrem
iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie
zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008, 3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej
schôdze Družstva zo dňa 23. 10. 2009, na ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a

plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/ správa o finančnej situácii Družstva ku dňu 31. 12. 2009, 5/
oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských vkladov v príslušnom období, pričom v súvislosti s
oznámením zo dňa 21. 10. 2009 O. V. F. listom zo dňa 27. 10. 2009 informovala Družstvo, že oznámenie
spĺňa požiadavky podľa § 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z., a keďže neobsahuje údaje uvedené v §129 ods. 2 tohto zákona, nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o
odstúpení oznámenia na členov štatutárneho orgánu Družstva, ohľadne podozrenia z naplnenia znakov
skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák. a trestného činu

porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3, písm. b/ Tr. zák. na Úrad
boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, 7/ list zo dňa 27. 07. 2010, ktorým Družstvo reagovalo
na vyjadrenia obchodníka s cennými papiermi ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení
portfólia. Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi súd prvého stupňa z listinných dokladov
predložených na CD nosiči zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia z 8. 1. 2010

Družstvo vo vyjadrení z 19. 03. 2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad
skutočnej finančnej kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti
prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8. 1. 2010. Listom z 12. 4. 2010 Družstvo vyzvalo
obchodníka s cennými papiermi na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4.
štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16. 04. 2010. Listom zo 16. 04.
2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991,- eur,

spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako
aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby
v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom z 03. 05. 2010 a opätovne zo
17. 05. 2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej
s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov,

vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom z 18. 05. 2010
Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške
228.954,- eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010,
pretože portfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8 %-nú úroveň a bolo vo výraznej
strate. Zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19C/56/2011 súd prvého stupňa zistil, že ide

o právnu vec žalobcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE proti žalovanej SR - O.
V. F. a predmetom uvedeného konania je náhrada škody vo výške 63.163.426,03 eur s prísl., ktorá
mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom O. podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Ten mal
spočívať v tom, že a/ zistiac závažné nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi pri výkone
dohľadu nad jeho činnosťou O. neurobila riadne a včas úkony, potrebné pre nápravu nedostatkov a

ani na ich zamedzenie do budúcna, b/ O. neurobila potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody
na majetku Družstva, najmä ho neupozornila včas na riziká, vyplývajúce z činnosti obchodníka s
cennými papiermi, c/ O. nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi na základe
podnetu Družstva z 15. 04. 2010, ani nereagovala na jeho list z 26. 04. 2010, ktorým dalo podnet
na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť svoje záväzky voči klientom, a

tak spôsobila, že obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu
Družstva a toto si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok u garančného
fondu investícií, a napokon d/ inými zbytočnými prieťahmi, resp. nečinnosťou, O. spôsobila, že neprijala
vhodné opatrenia (sankcie) na zabezpečenie, aby obchodník s cennými papiermi nemohol nakladať
so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky Družstva. Škoda, ktorej úhrady sa

Družstvo domáhalo v sume 63.163.426,03 eur predstavovala skutočnú škodu v sume 26.575.807,88
eur a ušlý zisk v sume 36.587.618,15 eur, z toho skutočná škoda pozostávala 1/ zo sumy 19.649.001,52
eur, ktorú obchodník s cennými papiermi prijal od Družstva, ako klienta a zodpovedala základnému
imaniu Družstva, 2/ zo sumy 1.571.920,12 eur ako zhodnotenia 8 % zo sumy 19.649.001,52 eur, 3/
zo sumy 4.958.228,- eur ako peňažných prostriedkov, zverených obchodníkovi s cennými papiermi,

za predané krátkodobé a dlhodobé zmenky a 4/ zo sumy 396.658,24 eur ako zhodnotenia 8 % p. a.
zo sumy 4.958.228,- eur. Predmetné konanie nie je právoplatne skončené. Ďalej súd prvého stupňa v
rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 11. 04. 2011 č. k.
3K/95/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva,
ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený U.. U. G.. Ten podal dňa 24. 08. 2011 správu o

priebehu konkurzu pre účely prvej schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti
Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody
uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere
a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý
potom nemôže niesť zodpovednosť, keďže on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval

obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho
činnosť je pod dohľadom O.. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia
ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré
však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vovzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne
pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po
podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej

uspokojenia, pretože v takom prípade sú veritelia povinní preukázať, že peniaze do Družstva naozaj
vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom.

Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu správca
konkurznej podstaty uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z

ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred
vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov.
Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti,
patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding, a. s. (do, ktorej patril aj úpadca), okrem
iného je uplatnený aj nárok voči Advokátskej kancelárii Futej & Partners s. r. o., ktorá vykonávala pre
úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených cca 210.000,- eur

v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež sú vedené súdne konania, ktorých
cieľom je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených spoločnosti úpadcu, je uplatnený
nárok úpadcu proti SR zastúpenej O., kde je vedené súdne konanie 19C/56/2011, ďalej nárok voči
poisťovni, ktorá poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre prípad spôsobenia škody, taktiež
je uplatnený nárok voči garančnému fondu investícií. V neposlednom rade je

uplatnený nárok voči predstavenstvu úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie sú
právoplatné skončené. Pokiaľ ide o vecnú a časovú špecifikáciu nesprávneho úradného postupu
žalovanej, žalobkyňa poukazovala na podanie - doplnenie žaloby z 11. 4. 2013. Uviedla, že sa stala
členom Družstva na základe prihlášky zo dňa 08. 02. 2005. Žalobkyňa uskutočnila vklad finančných
prostriedkov v sume 464,71 eur dňa 7. 3. 2006. Podľa rozhodnutia predstavenstva družstva zo dňa 20.

4. 2010 sa žalobkyňa stala vlastníčkou členského podielu v celkovej hodnote 1.328,43 eur. Žalobkyňa
požiadala o zrušenie členstva v Družstve žiadosťou zo dňa 23. 2. 2011 ku dňu 30. 3.
2011. Samotná škoda v uplatňovanej výške zodpovedá finančným prostriedkom vloženým žalobkyňou
do družstva formou členského vkladu respektíve hodnote vyrovnacieho podielu žalobkyne v družstve.
Žalobkyňa požiadala O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Jej nárok nebol ani

čiastočne uspokojený. Žalobkyňa, ako veriteľ, prihlásila svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu,
prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 vo výške 1.328,43 eur, ktorú
pohľadávku správca konkurznej podstaty poprel a žalobkyňa podala na súd incidenčnú žalobu voči
správcovi konkurznej podstaty; konanie je vedené pod sp. zn. 1Cbi/329/2011. Z tohto skutkového stavu
súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd 1. stupňa vec posúdil po právnej

stránke, s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z. z. Podľa súdu prvého stupňa, žalobkyňa v konaní nepreukázala vznik škody, ani nesprávny
úradný postup O., vo vzťahu k Družstvu. S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a ČR
(rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz/110/84, sp. zn. 4Cdo/199/2005, rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1404/2004) mal za to, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969

Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z. z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči
štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr.
titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať.
Preto ak má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento
prospech vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi,

nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona
č. 514/2003 Z. z., a tým ani predpoklad existencie škody. Vzhľadom na to súd prvého stupňa uzavrel,
že žalobkyňa sa, ako bývalý člen Družstva, s ktorým bola v právnom vzťahu a z ktorého
jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí domáhať zaplatenia
svojej pohľadávky voči Družstvu, keďže Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka/povinného, resp.

osoby, ktorá je povinná žalobkyni vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa si
síce uplatnila formou prihlášky v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva pohľadávku voči Družstvu,
avšak v čase rozhodovania súdu nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu.
Žalobkyňa podľa súdu prvého stupňa nepreukázala ani nesprávny úradný postup žalovanej. Tento mal
podľa neho spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície,

a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, 2/ prijatí
nedostatočnýchopatrenínanápravuprotiprávnehostavupozisteniachvPrerokovanínedostatkovpodľa
zápisu z 24. 8. 2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho
stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu. V tomto smere súd prvéhostupňa poukázal na to, že dohľad O. nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. v obmedzenom, resp. vymedzenom
rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových

hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie
informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt,
dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z.). K takým povinnostiam patrila od 01. 01. 2009
i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák.
č. 566/2001 Z. z. a od 01. 6. 2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods.

3 zákona č. 566/2001 Z. z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo
nepresnosti, týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne
hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť
aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade
vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie O.. Ak štatutárny orgán Družstva
nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície,

O. V. F. mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom
uloženejperiodickejinformačnejpovinnostiDružstva.Nemožnoopomenúť,žeštatutárnyorgánDružstva
počas celej doby verejnej ponuky, zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte
investície (§ 128 ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z. z.), pričom schválenie Prospektu investície
nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv,

zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z. z.); O.
V. F. totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.
04. 2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo
O.E. V. F. zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými

papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch od 20. 4. do 6. 5. 2010 O. V. F. zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne domnievala žalobkyňa),
pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre
neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č.

566/2001 Z. z). O. V. F. vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu
investície. Ako vyplýva z rozhodnutia O. 26. 8. 2010 č. OPK-5664/1-5/2010,
Družstvo predmetnú žiadosť O. V. F. síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa
zák. č. 747/2004 Z. z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zák.
č. 566/2001 Z. z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a

dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom O. iniciovala konanie o uložení sankcie
podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona,
ktoré ukončila vydaním rozhodnutia z 30. 5. 2011 č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu
predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že O. konala v rámci svojich oprávnení stanovených
zákonom, preto v tomto smere nedošlo z jej strany k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ ide o

nesprávny úradný postup, spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu,
po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu z 24. 8. 2007, súd prvého stupňa poukázal na to,
že predmetom konania je nesprávny úradný postup žalovanej, a nie obchodníka s cennými papiermi;
preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu a nie žalobcovi. Žalobca
nebol v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého

vzťahu, vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia, bolo len Družstvo a z tohto právneho vzťahu
vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad O. V. F. bol limitovaný zákonom č. 566/2001
Z. z. a vzhľadom na to, sa informácie a podklady, ktoré mala O. zisťovať v rámci predmetu dohľadu
podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z. z. vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu
dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu, ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových

hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti
v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. O. V. F. na základe údajov o štruktúre
majetku Družstva k 31. 12. 2005 a k 31. 12. 2006, síce zistila nedostatky v oblasti
dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy, platnej v danom období roka 2007,
nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. O. V. F. ako štátny orgán, ktorého
činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a
spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala
na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24. 8. 2007 a súčasne dala odporúčania nanápravu tohto stavu. O. V. F. v danom období (po 24. 8. 2007) nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej
sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície
podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu

investície po 1. 6. 2010. Z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí O. o uložení pokút vo
výške 500.000,- Sk, resp. vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie z 8. 1. 2008 č. OPK 9750/3/2007, resp.
rozhodnutie z 20. 8. 2008 č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že O. V. F. sledovala aj činnosť
obchodníka s cennými papiermi, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných
zisteniach. Zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými

subjektmi je neverejný a konanie pred O. vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom
konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný
subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom na záväzkový
vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom, založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo
primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby
zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto

smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej žalobkyne, ktorá sa ako člen Družstva mala
aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva
patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv
súvisiacich s Družstvom.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie súd prvého stupňa
zamietol s odôvodnením, že nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku, formulovanú žalobcom,
súdnemu dvoru, pretože sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni, proti rozhodnutiu, ktorého
nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva
únie, ale výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, respektíve jeho porušenia. Zároveň je názoru,

že nie je ani dôvod na žalobkyňou navrhovaný postup súdu, keďže odpovede na prejudiciálne otázky
žalobkyne nie sú podľa súdu potrebné na rozhodnutie vo veci. Predmetom konania vo veci, je totiž nárok
žalobkyne na náhradu škody, z titulu zodpovednosti štátu za tvrdený nesprávny úradný postup O.. Ten
malokreminéhospočívaťajvzanedbanídohľaduO.nadčinnosťoudružstva,akovyhlasovateľaverejnej
ponuky majetkových hodnôt, ktorá spadala pod predmet úpravy zákona číslo 566/2001 Z. z. Do tohto

zákona bola transponovaná smernica európskeho parlamentu a rady č. 2003/71/ES zo dňa 4. 11. 2003
o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, (viď bod 7. zoznamu prebraných právne záväzných aktov
EU) ktorá sa týka primárne právnej úpravy, vzťahujúcej sa k prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej
ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Jej účelom, ktorý je vyjadrený i v článku

1 ods. 1, je zosúladiť požiadavky na vypracovanie, schvaľovanie a zverejňovanie prospektu, ktorý sa
zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom
trhu, nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu. Na účely tejto smernice sa za cenné
papiere pritom považujú prevoditeľné cenné papiere, definované v článku 1 odseku 4 smernice Rady č.
93/22/EHS z 10. 5. 1993, o investičných službách v oblasti cenných papierov a patria k nim a/

akcie akciových spoločností a iné cenné papiere, rovnocenné akciám akciových spoločností, b/ dlhopisy
alebo iné formy dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a c/ všetky
ostatné cenné papiere, s ktorými sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo na nadobudnutie takýchto
prevoditeľných cenných papierov prostredníctvom upísania alebo výmeny, alebo ktoré dávajú právo na
peňažné vyrovnanie, okrem platobných prostriedkov. Je teda zrejmé, že žalobkyňou označená smernica

Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/Es zo dňa 4. 11. 2003, sa primárne aplikuje na prospekt
zverejňovaný pri verejnej ponuke cenných papierov a ich prijatí na obchodovanie. O trovách konania
súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal,
pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola zamietnutá
žaloba o náhradu škody. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že súd prvého stupňa nezohľadnil,
že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp

právnej istoty; základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať
právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými
právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázala
na to, že sa spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie žalovanej,ako orgánu dohľadu. Nemohla predpokladať, že dohľad, napr. nad prospektom investície, je podľa
žalovanej len formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o
dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovanej

bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a
ochranu investície spoľahol. Argument žalovanej, že vykonávala dohľad nad činnosťou družstva, ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale
nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je irelevantný, ak žalobkyňa nemohla o takto
zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nie je podľa žalobkyne správny záver súdu prvého stupňa

o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobkyni a porušením zákonných
povinností žalovanou, spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený
zákon č. 566/2001 Z. z. Ku škode žalobkyne došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej
vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobkyňa nebola „bdelá.“
Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor
občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich

investovania v rámci subjektov dohliadaných žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko
rovná sa medzi investovaním do nebankových subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov
dohliadaných žalovanou. Povinnosťou O. podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1. 5. 2007,

družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k
povinne dohliadaným subjektom zo strany O.. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných papieroch mala
žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva, ani obchodníka s cennými papiermi neurobila - všetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných O. družstvu
a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií, vydaný ešte vtedajším úradom pre

finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany O.. Povinný zákonný dohľad zo strany O. bol
dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako
tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť, vystavené
dohliadané subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť
k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní,

vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že O. už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že
družstvomázhľadiskarizikovostiportfólianedostatočnerozloženéportfólio,ktorébolotvorenézmenkou
jediného emitenta, a to spoločnosti CI holding a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka.
Inými slovami, družstvo malo všetky peňažné prostriedky, získané od žalobcov, investované v subjekte
personálneamajetkovoprepojenomsobchodníkomadružstvom. Vkonanísp.zn.7C/206/2011saďalej

zistilo, že O. sa po tomto zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že
toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany O. rozložené namiesto jednej do troch zmeniek,
a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI holding, a. s., CI reality, s. r. o. a Global production, s.
r. o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI holding, a. s.
a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo konateľom C.. G.

Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že O. aj naďalej akceptovala stav,
že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI holding, a. s., a
obchodníkom. Následne v roku 2008 O. vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi,
v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných
ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia O., okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,-

euro, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje
kompetencie v zmysle zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako
napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na
činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo
obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaná umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo

vyústilovroku2010donedostupnostižalobcomvloženýchprostriedkovdodružstva. O.následnesvojim
postupom potvrdila tieto tvrdenia žalobcu o tom, že družstvo, ako aj obchodník, dlhodobo porušovali
zákon o cenných papieroch, keď O. dňa 4. 3. 2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a družstvu
zakázala činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku
2008doroku2011. V ďalšomžalobkyňapoukazovalanato,žeO.rozhodnutímz30.5.2011zakázala

družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov
vytýkaných O. v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z
pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. O. účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až
od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnostineaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31. 12. 2006, kedy došlo v sídle O. dňa 27. 8.
2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva, za účelom prerokovania
nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od

1. 10. 2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne
od 1. 10. 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných
prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické
zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31. 12. 2006 ). Z uvedeného
potom vyplynulo, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods. 1

písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku
31. 12. 2006, avšak O. voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o
zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.
Ohľadom predčasnosti žaloby žalobkyňa uviedla, že existujúce konkurzné konanie samo o sebe
nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu
škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody povinnosť

skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu,
ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd
dokonca nemá čakať až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už,
napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Žiadna platná
právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobca

doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej, ako
aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou
legislatívou SR. Zákon č. 514/2003 Z. z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne
predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu.
Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa

vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce
konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon
o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti
za škodu, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Žalobkyňa napokon v
odvolaní namietala, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné

dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania, neboli riadne vykonané
spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O. s. p. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 31. januára 2012.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
rozsudok rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany O.E. V. F. pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto ohľade
odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je sporné, že O. bola
povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti
novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná
zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 1. 6. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt,
malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1. 6. 2010 mohla

O. dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať prospekt
investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127
ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z. z.). Počas
celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt, zodpovedal investorom za pravdivosť a

úplnosť údajov v prospekte investície, štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.
z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti
v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnostipre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla O. kontrolovať. O.
nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ako sa mylne domnieva žalobca. O. mohla
podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust.

§§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobkyňa si musela
byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos, nie je
zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z., v znení platnom do 21.
7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č.
206/2013 Z. z., účinným dňa 22. 7. 2013). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na

ťarchu O. V. F. v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ
ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu O. nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je
nesprávny úradný postup štátu zastúpeného O. V. F..

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazovala
žalobkyňa, žalobkyňa tento rozsudok interpretovala nesprávne a zavádzajúco. Predovšetkým tento
rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie
konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho, Najvyšší súd ČR v

odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011, týkajúce sa náhrady škody,
spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok
dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti
štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového
uznesenia. Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R

48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti
uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí
prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka
môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej
správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť

ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia
druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Inými slovami, z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR
nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného
konania. ZtohtorozsudkuNajvyššiehosúduČRtedavyplýva,že1/predpokladomvznikuzodpovednosti
štátu za škodu, je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený

neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť
už skôr, než pri rozvrhu a to, napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení
konečnej správy. V prejednávanej veci v konkurznom konaní, vyhlásenom na majetok Družstva, nedošlo
k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú
správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu.

Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v
rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je
správny záver súdu prvého stupňa, že žaloba bola podaná predčasne.

K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý podľa

žalobkyne na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací
súd uvádza, z obsahu zápisníc z pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že účastníci boli
súdom riadne oboznámení s obsahom založených listinných dôkazov. Sami účastníci na pojednávaní
konanom dňa 12. 03. 2014 zhodne vyhlásili, že obsah všetkých listinných dôkazov, ktoré sú založené v
spise, sú im známe, pričom súd čítaním oboznámil účastníkov konania o rozsahu založených listinných

dôkazov v spise. Táto odvolacia námietka žalobkyne teda neobstojí.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba o náhradu škody, vecne správny, a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods.
1 O. s. p.

Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.
s. p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Napadnutým uznesením z 20. 06. 2014 č. k. 25C/221/2011-193 súd prvého stupňa uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20,- eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, do
10 dní od doručenia uznesenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Uviedla, že poplatok za odvolanie nie je povinná
zaplatiť vzhľadom na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do sadzobníka
vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť
dňa 1. 10. 2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov

účinných do 30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Z. z. nebolo do 30. 9. 2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov.
Napriek tomu je žalobkyňa povinná zaplatiť poplatok za odvolanie. Totiž podľa § 6 ods. 2 prvá veta
zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom
stupni. To znamená, že žalobkyňa by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak

by odvolanie podala pred 30. septembrom 2012. Odvolanie však podala dňa 31. 03. 2014. Odvolacie
konaniesatedazačalozaúčinnostizák.č.71/1992Zb.,vznenízák.č.286/2012 Z.z.Pretoježalobkyňa
povinná zaplatiť poplatok za odvolanie v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 20,-
eur. Zákonom č. 286/2012 Z. z. bolo zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/, podľa
ktorého bolo konanie vo veciach náhrady škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej

moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, oslobodené od súdnych poplatkov. To znamená, že
toto konanie nie je od 1. 10. 2012 oslobodené od súdnych poplatkov.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.