Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113010994
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113010994.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej a sudcov

JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci proti obžalovanému S. E. a spol.
pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/54/2013 zo dňa 23. 5. 2016 na
neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 4. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd obžalovaných :

1/ S. E., nar. XX. 7. XXXX v H., trvale bytom H. č.
XXX/X, H. - H.

2/ V. H., nar. XX. 1. XXXX v H., trvale bytom H.
H. č. XX, okres H. - okolie

spod obžaloby prokurátora Q. prokuratúry Košice I pre skutok, ktorý mali spáchať tak, že

ako konatelia spoločnosti Zamira s.r.o., Bidovce č. 99, IČO: 36 601 811 neodviedli splatné zrazené
poistné z miezd zamestnancov prihlásených na sociálne poistenie v Sociálnej poisťovni pobočka
Košice v celkovej výške 11 680,44 eur (351 885 Sk) a to aj napriek tomu, že za uvedené
obdobia mesiacov 04-07/2006, 09/2006, 11/2006-01/2007, 04-05/2007 mali ku dňu splatnosti dostatok
finančných prostriedkov na plnú úhradu poistného, pričom aj keď spoločnosť za mesiace 01-0/2006,
08/2006, 02-03/207 a 06-12/2007 nemala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie zrazeného

poistného mohli toto uhradiť len čiastočne vo výške disponibilných zostatkov ku dňom splatnosti a to vo
výške 1 189,79 eur (35 843,65,- Sk), čím takto pre Sociálnu poisťovňu pobočka Košice, ul. Festivalové
námestie č. 1 spôsobil celkovú škodu vo výške 12.870,23 eur,

o s l o b o d z u j e ,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných S. E. a V. H. vinnými zo zločinu
neodvedenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák., ktorého sa mali dopustiť tak, žeako konatelia spoločnosti Zamira s.r.o., Bidovce č. 99, IČO: 36 601 811 neodviedli splatné zrazené
poistné z miezd zamestnancov prihlásených na sociálne poistenie v Sociálnej poisťovni pobočka
Košice v celkovej výške 11 680,44 eur (351 885 Sk) a to aj napriek tomu, že za uvedené

obdobia mesiacov 04-07/2006, 09/2006, 11/2006-01/2007, 04-05/2007 mali ku dňu splatnosti dostatok
finančných prostriedkov na plnú úhradu poistného, pričom aj keď spoločnosť za mesiace 01-0/2006,
08/2006, 02-03/207 a 06-12/2007 nemala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie zrazeného
poistného mohli toto uhradiť len čiastočne vo výške disponibilných zostatkov ku dňom splatnosti a to vo
výške 1 189,79 eur (35 843,65,- Sk), čím takto pre Sociálnu poisťovňu pobočka Košice, ul. Festivalové

námestie č. 1 spôsobil celkovú škodu vo výške 12.870,23 eur.

Súd im za to uložil :

obžalovanému S. E. podľa § 277 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. trest odňatia slobody v
trvaní troch rokov. Podľa 51 ods. 1 Tr. zák. mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil a zároveň

určil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení
probačného dohľadu ustanovil skúšobnú dobu na tri roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. mu uložil
povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku.

Obžalovanému V. H. podľa § 213 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 42 ods. 1 Tr. zák.
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému skorším rozsudkom

Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 5T/5/2011 zo dňa 13. apríla 2011, ktorým bol odsúdený podľa
§ 213 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody
v trvaní 24 mesiacov a pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní S. E. a V. H..

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný S. E. priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,

ktoré aj následne písomne odôvodnil. Poukázal v ňom na článok s názvom "niekoľko poznámok k
trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona" publikovaného v zborníku
príspevkov s názvom Aktuálne otázky trestného práva v teórii a praxi, z ktorého vybral názor, že
nedôjde k naplneniu skutkovej podstaty tohto trestného činu, ak by mal zamestnávateľ len taký objem
finančných prostriedkov, ktorý by postačoval akurát na výplatu čistých miezd a neostali by mu finančné

prostriedky na odvedenie daní, prípadne odvodov. Tento právny názor je opretý o rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2 To 10/2011 zo dňa 24.7.2012, ktorý nadviazal na judikatúru Najvyššieho súdu
Českej republiky, v zmysle ktorého trestnosť konania spočívajúceho v neodvedení dane a poistného je
podmienená zistením, že zamestnávateľ mal k dispozícii potrebné finančné prostriedky, t.j. že príslušné
čiastky zo mzdy svojim zamestnancom z ich hrubých miezd skutočne zrazil a v rozpore so zákonom ich

neodviedol oprávneným príjemcom, ale použil ich k inému účelu. K trestnému činu neodvedenia dane a
poistného preto nedôjde, ak zamestnávateľ z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov poskytuje len
tzv. čistú mzdu, nakoľko z tejto "nič nezráža". Uviedol, že pokiaľ bolo v danej veci vykonané znalecké
skúmanie, malo byť zamerané najmä na zistenie, či spoločnosť ZAMIRA s.r.o. mala v čase splatnosti
odvodov dostatok finančných prostriedkov na výplatu hrubých miezd zamestnancov, z ktorých mali byť

zrazené odvody, čo sa však nestalo. Z uvedených dôvodov je podľa názoru obžalovaného tento posudok
nepoužiteľný a zistený skutkový stav nemôže byť podkladom na vydanie rozsudku. Poukázal tiež na to,
že v trestnom konaní je potrebné zistiť dôvod neuhrádzania odvodov do poisťovne, celkovú hospodársku
situáciu osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, spôsob riešenia nepriaznivej situácie, uhrádzanie
faktúr na zabezpečenie chodu spoločnosti, zostatok finančných prostriedkov ku dňu splatnosti poistného

na účtoch a v pokladnici povinného, ďalej, či podľa mzdových listov zamestnancov sumy poistného boli
zrážané z ich miezd a na čo boli tieto použité. Je evidentné, že spoločnosť ZAMIRA s.r.o. pri obrovskej
strate za prvý rok svojho hospodárenia nemohla platiť odvody za svojich zamestnancov, pretože na
to nemala dostatok prostriedkov, resp. mala záväzky splatné pred splatnosťou jednotlivých odvodov.Vzhľadom na pomer medzi záväzkami je zrejmé, že sociálna poisťovňa tým, že v auguste 2006 jej boli
zaplatenéodvodyvovýške34.397,-Skdostalaviac,akobyjejpripomernomuspokojeníveriteľovpatrilo,
takže obžalovaný, ani samotná spoločnosť Zamira nemala neoprávnený prospech z toho, že neplatila

odvody za svojich zamestnancov. V jeho prípade naviac nebolo nijako dokázané, že konal v úmysle
zadovážiť sebe alebo inému prospech, preto ho mal súd spod obžaloby oslobodiť.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu
na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie aj obžalovaný V. H.. V písomných dôvodoch odvolania sa plne

stotožnil s právnym názorom okresného súdu, ktorý uviedol a zdôvodnil vo svojich oslobodzujúcich
rozhodnutiach zo dňa 7.4.2014 a 15.4.2015. Má za to, že aj trest, ktorý mu bol uložený, je neprimerane
prísny.

Z uvedených dôvodov rovnako navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci
rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí, resp. v prípade, ak by zamietol jeho odvolanie do viny, aby

mu uložil iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obaja obžalovaní zotrvali na dôvodoch podaného odvolania.

Prokurátor krajskej prokuratúry zdôraznil, že v danej veci neboli zadovážené dôkazy, ktoré by presne

definovali, akým spôsobom bol zistený, resp. oprávnený prospech v prospech spoločnosti, pretože
znalecký posudok je nedostatočný. Tiež navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie.
Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že krajský súd už v danej veci opakovane konal, keď najprv uznesením zo dňa
20.10.2014 sp. zn. 8To/82/2014 zrušil oslobodzujúci rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie s tým, aby opätovne vykonal hlavné pojednávanie, vykonal na ňom znalecké

posudky, na ktoré poukazoval prokurátor okresnej prokuratúry a následne, aby vykonané dokazovanie
znova vyhodnotil v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. a s jeho právnym názorom, v rámci ktorého podrobne
vyložil, kedy je naplnená skutková podstata žalovaného trestného činu.

Okresný súd po vrátení veci doplnil dokazovanie v zmysle pokynu krajského súdu, avšak pri jeho

následnom hodnotení už jeho právny názor nerešpektoval, keď opätovne ustálil, že obžalovaní svojím
konaním nenaplnili subjektívnu stránku žalovaného konania, nakoľko nebolo preukázané, že konali v
úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Krajský súd aj tento rozsudok uznesením sp. zn. 8To/49/2015 zo dňa 21.9.2015 zrušil a vec vrátil

okresnému súdu s pokynom, aby rešpektoval právny názor krajského súdu týkajúci sa výkladu
žalovaného trestného činu a tiež sa vysporiadal s námietkami okresného prokurátora, s ktorými sa
krajský súd v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na ne odkázal.

Okresný súd po vrátení veci uznal obžalovaných za vinných, pričom pri odôvodňovaní svojho

rozhodnutia odkázal len na údajný právny názor krajského súdu, ktorý mal vysloviť vo svojich
rozhodnutiach zo dňa 20.10.2014 a 21.5.2015, ktorým je viazaný podľa § 327 ods. 1 Tr. por.. S
námietkami prokurátora sa okresný súd nevysporiadal, pretože nemali právny charakter a súd sa k nim
vyjadril v odôvodnení rozsudku zo dňa 15.4.2015 v predstihu v očakávaní dôvodov odvolania tak, že
trestné právo má v našej spoločnosti len subsidiámy charakter a nemalo by nahrádzať činnosť iných

orgánov. Na záver okresný súd konštatoval, že má diametrálne odlišný právny názor.
Krajský súd tento rozsudok uznesením sp. zn. 8To/11/2016 zo dňa 7.3.2016 zrušil a vec znovu vrátil
okresnému súdu na ďalšie rozhodnutie, pretože svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil.

Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd po vrátení veci pri rozhodovaní vychádzal

z výpovede obžalovaných, z výpovede svedkyne Mgr. M. D., zo súdnoznaleckého posudku z odboru
ekonómia a manažment F.. M. G., PhD. a z výpovede svedkyne S. O., na podklade ktorých dospel k
záveru o vine obžalovaných zo žalovaného skutku. Toto svoje rozhodnutie ustálil na podklade právneho
názoru, ktorý vyslovil odvolací súd vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 8To 49/2015 zo dňa 20.10.2014 a21.9.2015, pričom súd je v zmysle § 327 ods. 1 Tr. por. týmto právnym názorom viazaný. Skonštatoval
tiež, že je všeobecne známou skutočnosťou, že časť z príjmov zamestnancov sa prioritne odvádza
do sociálnej poisťovne. Rovnako je z Trestného zákona zrejmé aj to, že neodvedenie poistného je

trestným činom, a že nie je prípustné použiť tieto prostriedky na zveľaďovanie spoločnosti na úkor štátu
a ospravedlňovať to udržiavaním zamestnanosti, či chodu spoločnosti. Ak sa spoločnosť dostane do
situácie, že ako dlžník nemá dostatok prostriedkov na uhradenie všetkých svojich splatných záväzkov,
je povinná všetkých svojich veriteľov uspokojovať pomerne a rovnomerne. Ak podnikateľ nie je schopný
uhrádzať tak prevádzkové náklady, odvody povinných platieb, ako aj mzdy svojich zamestnancov,

musí prispôsobiť hospodárenie podniku tak, aby si mohol plniť všetky svoje povinnosti, prípadne svoje
podnikanie ukončiť. Pre naplnenie skutkovej podstaty žalovaného konania postačuje, aby obžalovaní
(tým, že neodviedli riadne zrazené poistné) zvýhodnili samotnú spoločnosť na jej ďalšie fungovanie,
alebo iné subjekty s tým, že použili zrazené prostriedky na úhradu záväzkov.
Krajský súd k záverom okresného súdu v súvislosti s touto prejednávanou trestnou vecou uvádza
nasledovné.

Podľa § 277 Tr. zák. kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné
na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie,
ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,
potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
Zákonom č. 246/2012 Z.z. účinným od 1.10.2012 došlo k zmene v úprave trestných činov neodvedenia

dane a poistného podľa § 277 Tr. zákona tak, že zákon predpokladá osobitný úmysel zadovážiť sebe,
alebo inému konaním uvedeným v citovanom ustanovení neoprávnený prospech.

Podľa názoru krajského súdu skutok tak, ako bol v tejto trestnej veci ustálený v obžalobnom
návrhu podanej obžaloby prokurátorom okresnej prokuratúry a následne bez zmeny akceptovaný

prvostupňovým súdom v napadnutom rozhodnutí, nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného
činu neodvedenia dane a poistného.

Jednou z podmienok trestnej zodpovednosti páchateľa je jeho zavinenie, a to zavinenie úmyselné alebo
nedbanlivostné.Zavinenímjevyjadrenáajindividuálnatrestnázodpovednosť,teda,žekaždýzodpovedá

zásadne iba za to, čo svojím konaním zavinil. Pre trestnú zodpovednosť nestačí spôsobenie následku
konaním osoby, pokiaľ toto konanie nebolo zavinené.
Z toho vyplýva, že skutková veta musí zodpovedať právnej vete daného trestného činu obsahovo
tak, aby bolo možné konštatovať naplnenie zákonných znakov trestného činu, t.j. subsumovať
zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona. V skutkovej vete

výroku odsudzujúceho rozsudku sa necituje formulácia kvalifikačné použitého ustanovenia Trestného
zákona. Táto formulácia zodpovedá právnej vete. Teda skutkové zistenia ustálené vo výrokovej časti
prvostupňového rozsudku, musia zodpovedať všetkým zákonným znakom použitej právnej kvalifikácie,
t.j. všetkým znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (subjekt, subjektívna stránka, objekt,
objektívna stránka), z ktorého sa obžalovaný uznáva za vinného. Konanie obžalovaného musí byť

obsahom skutkovej vety rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že v skutkovej vete napadnutého odsudzujúceho rozsudku nie je rozvedená
subjektívna stránka predstavujúca vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, jeho úmysel
zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody, nebolo možné uznať obžalovaných za vinných z

trestného činu podľa § 277 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného od 1.10.2012, ktorý je pre nich priaznivejší
ako trestný čin podľa § 277 Tr. zák. účinného do 30.9.2012, kedy sa v skutkovej vete nevyžadoval
osobitný úmysel zadovážiť sebe alebo inému konaním uvedeným v citovanom ustanovení neoprávnený
prospech.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin
spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony,
trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd oslobodil obžalovaných spod obžaloby, pretože žalovaný

skutoktak,akohoprokurátorokresnejprokuratúryžalovalvuvedenejtrestnejveci,niejetrestnýmčinom.To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.