Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/289/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206759
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213206759.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a členiek

senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Praha - Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 26 429 705,
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, 36 864 421, v mene ktorej
vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému: H.
F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., G. XXXX/X, o zaplatenie zmenkovej sumy 124 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 9. marca 2016, č. k. 10C/334/2013-124
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne zo zmenkových súm 180 eur od 21. 10. 2009 do 14. 02. 2010, 152 eur od 15.
02. 2010 do 18. 03. 2010, 124 eur od 19. 03. 2010 do zaplatenia. Ďalším výrokom vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 124 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo súm

180 eur od 21. 10. 2009 do 14. 02. 2010; 152 eur od 15. 02. 2010 do 18. 03. 2010; 124 eur od 19.
03. 2010 do zaplatenia, ďalej úroku vo výške 6% zo zmenkových súm 180 eur od 04. 01. 2010 do
14. 02. 2010; 152 eur od 15. 02. 2010 do 18. 03. 2010; 124 eur od 19. 03. 2010 do zaplatenia, taktiež
zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 0,60 eura a trov konania, ktoré pozostávajú
zo súdneho poplatku 16,50 a z trov právneho zastúpenia 58,34 eura. Žalobu odôvodnil skutočnosťou,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 17. 06. 2009
na zmenkovú sumu, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od

21. 10. 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%-ným denným úrokom od 21. 10.
2009, pričom za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ mu zaplatil 56 eur, ktorá suma mu bola započítaná na
zmenkovú sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Rozhodnutie odôvodnil § 79 ods. 3 a 4, § 372y Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“), § 3 ods. 1, § 34, § 39 a § 495 Občianskeho zákonníka (ďalej aj
ako „OZ“), čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, § 10, § 11 ods. 1 a 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17 ods. 2, §
20 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75 zák. č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového
a šekového v znení neskorších predpisov. Podľa názoru súdu prvej inštancie predmetná zmenka mácharakter vistazmenky, ktorá obsahuje údaj o tom, že sa jedná o zmenku, údaj o zročnosti - na videnie,
údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť s.r.o. Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 35 807 598, meno
toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Pohotovosť s.r.o., dátum a miesto vystavenia zmenky - v

Komárne dňa 17. 06. 2009, je podpísaná žalovaným - povinným zo zmenky. V zmenke je odkaz na číslo
zmluvy: 4850018. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že zmenku vystavil žalovaný,
táto listina predstavuje prejav jeho slobodnej vôle. Povinnosti vyplývajúce z tohto právneho úkonu, a to
uhradenie zmenkovej sumy a platenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 21. 10. 2009 mu boli
známe. Podpísaním zmenky žalovaný prejavil súhlas so zmenkovou sumou, aj so zmenkovým úrokom.

Zo zmenky jednoznačne vyplýva doba splatnosti, pretože obsahuje údaj: zaplaťte pri predložení, teda
ide o zmenku splatnú na videnie v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 ZZŠ. Splatnosť zmenky nastala
v momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od
jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Na zadnej strane zmenky sa
nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje
práva zo zmenky na žalobcu. Nahliadnutím do spisu Okresného súdu Komárno 6Er/550/2010 zistil, že

spoločnosťPohotovosť,s.r.o.akooprávnenýsadomáhalnariadeniaexekúcienavymoženiepohľadávky
od povinného v sume 124 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy 180 eur od
21. 10. 2009 do 15. 02. 2010, zo sumy152 eur od 16. 02. 2010 do 19. 03. 2010, zo sumy 124 eur od
20. 03. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 180 eur od 04. 01.
2010 do 15. 02. 2010, 152 eur od 16. 02. 2010 do 19. 03. 2010, 124 eur od 20. 03. 2010 do zaplatenia,

trovami konania 108,02 eura a trovami exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 00168/10 zo dňa 26. 03. 2010. K návrhu na vykonanie exekúcie bola
pripojená kópia Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a dlžníkom H. F. zo dňa
17. 06. 2009, z ktorej vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 100 eur, ktorú sa dlžník zaviazal

uhradiť zvýšenú o poplatok v sume 68 eur v 6tich mesačných splátkach po 28 eur počnúc dňom 16.
07. 2009. Exekučný spis obsahuje aj kópiu zmenky zo dňa 17. 06. 2009 vystavenú na sumu 180 eur
a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VP). Nakoľko úver bol poskytnutý vo výške 100
eur, Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa na právny vzťah zabezpečený zmenkou
nevzťahuje (podľa § 1 ods.2), t.j. úverová zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a

žalovaným nie je spotrebiteľským úverom, ale je spotrebiteľskou zmluvou. Dôvodil, že ZZŠ neobsahuje
definíciu vlastnej zmenky, ani cudzej zmenky. Právna prax zmenku definuje ako dlžnícky cenný papier
vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa vystaviteľ zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť
v určitom mieste a čase istú peňažnú sumu veriteľovi (remitentovi) s tým, že ide o záväzky priame,
bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To znamená,

že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne zmenkovou listinou, zápismi
(doložkami, poznámkami) na nej uvedenými a môžu existovať len spolu s touto listinou. V právnej teórii
je blankozmenka definovaná ako listina s neúplným obsahom, ktorá bola vystavená s tým, že bude
dodatočnedoplnenánaúplnúzmenkuanadoplneniektorejudelilzhotoviteľnadobúdateľovivyplňovacie
právo. Prípadne ako listina, ktorá je zámerne v zmysle dohody vystavená v neúplnej forme preto, aby sa

po neskoršom doplnení inou osobou, než tou, ktorá listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatou
„bianko zmenky“ je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu
dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku
sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a preberajúcim, ktorý je oprávnený
na základe dohody zmenku vyplniť. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva, teda dohody o

tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť a za akých podmienok. Vznik vyplňovacieho
práva na základe iných skutočností, než na základe zmluvy je vylúčený. ZZŠ vznik vyplňovacieho
práva neupravuje. Z ustanovenia § 10 ZZŠ vyplýva, že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom
dohodyaažuzavretímtakejtodohodyvznikátotoprávo.Jehorežimpodliehavšeobecnejprávnejúprave
obsiahnutej v Občianskom zákonníku, teda o platnom vzniku dohody o vyplňovacom práve možno

hovoriť iba za predpokladu, že dohoda o vyplňovacom práce má všetky náležitosti právneho úkonu
v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o
vyplnení zmenky je uvedená v bode 17 VP, podľa ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a

dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Ručiteľjeztaktovystavenejzmenkyzaviazanýakozmenkový
ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť
4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebočasťposlednejsplátky. Zmenkovásumabudepozostávaťzosumyvšetkýchpeňažnýchnárokovveriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal

splatný celý dlh. Bol toho názoru, že na základe citovaného bodu Všeobecných podmienok tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože toto
zmluvné dojednanie treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne
dojednaná so spotrebiteľom. Bola pripravená veriteľom vopred pre veľký počet spotrebiteľských zmlúv a
jejobsahspotrebiteľžiadnymspôsobomnemoholovplyvniť.Tátozmluvnápodmienkaspôsobujeznačnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa, ktorý nemal na výber,
buď súhlasil so všetkými podmienkami stanovenými veriteľom, alebo nedostal úver. Takéto konanie
veriteľa súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa súdna ochrana neposkytuje a podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka túto zmluvnú podmienku súd považuje za neprijateľnú a z tohto dôvodu
za neplatnú, preto remitent na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce
náležitosti zmenky, čo má za následok neplatnosť zmenky podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka. Dodal,

že v súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok súčinnosťou od 23.
12. 2015 v ustanovení § 79 ods. 3 zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo
zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom a zaviedol nové povinnosti účastníka v konaní, ktorý
uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú
zmenku. Zároveň s poukazom na ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa argumentoval, že v prípade

tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť
spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je zákonom výslovne
upravená, pričom toto ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu
a vzťahuje sa aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely Zákona č. 438/2015 Z. z. /ktorým
sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok (Zákon č. 191/1950 Sb. v znení Zákona č. 659/2007

Z.z. a č. 492/2009 Z.z.)/ a vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia Zákona č. 438/2015 Z .z. k
úpraveúčinnejod23.12.2015.Procesnánormaododňanadobudnutiasvojejúčinnostipôsobínavšetky
živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny)
režim. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011 zo dňa
14. 03. 2013, C-76/2010 zo dňa 16. 11. 2010, podľa ktorých pri uplatnení práva zo zmenky súd z

úradnej povinnosti je má skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa a v tejto súvislosti posudzovať
otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného preto postupoval
súd v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zabezpečil si listinné dôkazy, z
ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu na ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj
platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky ako dôkazu

predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Uzavrel teda, že Dohoda uzatvorená v článku
17 Všeobecných zmluvných podmienok umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v
rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky, za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi

účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva
žiadnu ochranu spotrebiteľa, je ako neprijateľné a tým neplatné dojednanie v súlade s ustanovením
§ 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, t.j. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Žalobca si v konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, preto žalobu ako neopodstatnenú
zamietol. O zastavení konania v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného

zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatnil zmenkový úrok iba vo výške 0,06% denne,
rozhodol v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v tejto časti žalobcom podaním doručeným súdu
prvej inštancie 23. 12. 2015, pričom žalovaný námietky proti čiastočnému zastaveniu konania nemal,
aplikujúc ust. § 96 ods. 1 OSP. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods.
1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si túto náhradu

neuplatnil.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa jeho
zmeny a vyhovenia návrhu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Argumentoval, že súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani
žalovaný však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ajako „OSP“) dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že
súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa

všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb., dokázal svoje právo
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany žalovaného
neboli vznesené námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o
práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V danom konaní

súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,

uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh
dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu
na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval

to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka,
ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o
úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov
konania. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaný, ani
žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol

dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na týchto nesporných
skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.
Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je

samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd vec
posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov

s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie
vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy,

na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia
vykonané bez návrhu. Súd vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t.j. neplatný právny úkon. Uvedený
záver súdu však vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani nikto z
účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah
medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše, žalobcovi nie je známy obsah

údajného zmluvného záväzku. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08.
2002sp.zn.25Cdo1839/2000.Vzhľadomnaúplnúsamostatnosť,oddelenosť,nezávislosťzmenkového
záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a
že tomuto zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, teda jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný.

Namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 79 ods. 3 a § 372y OSP, pretože tieto ustanovenia sa majú použiť
len na občianske súdne konania a v predmetnej veci sa vedie Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Navyše dodal, že povinnosť vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 3 OSP nemožno aplikovať na
podania podané pred účinnosťou novely č. 438/2015 Z. z. Uzavrel, že si v konaní uplatňuje majetkové
práva zo zmenky, nie z pohľadávky. Na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č.

258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená
zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z
uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky
s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budúvyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil
vyplňovanie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla
byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,

pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

V ostatnej, odvolaním nenapadnutej časti nadobudol rozsudok právoplatnosť.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi
súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto
ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k
námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd sumarizuje, že v súdenej veci
predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike,ktorýsisvojeprávovyplývajúcezozmenkyuplatňujepredsúdomSlovenskejrepublikyvrámci

európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, v ktorom sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia zmenkovej
sumy zaplatenia zmenkovej sumy 124 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo súm 180 eur
od 21. 10. 2009 do 14. 02. 2010; 152 eur od 15. 02. 2010 do 18. 03. 2010; 124 eur od 19. 03. 2010
do zaplatenia, ďalej úroku vo výške 6% zo zmenkových súm 180 eur od 04. 01. 2010 do 14. 02. 2010;

152 eur od 15. 02. 2010 do 18. 03. 2010; 124 eur od 19. 03. 2010 do zaplatenia, taktiež zmenkovej
odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 0,60 eura a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho
poplatku 16,50 a z trov právneho zastúpenia 58,34 eura. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako
indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný, pričom indosovaná zmenkaje vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od zaplatenia“. Zmenka
bola indosantom predložená na zaplatenie, lebo vystaviteľ doposiaľ zaplatil 56 eur, ktorá suma mu bola
započítanánazmenkovúsumu.Článok4nariadeniaupravujezjednodušenýavzásadepísomnýspôsob

vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku

4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

12. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky

a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou
postup súdu pri skúmaní kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná
zmenka zabezpečenie a pri vykonávaní dôkazov, nestotožňuje. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých
rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky

v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich
musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Odvolací súd z uvedených
dôvodov považuje odvolanie žalobcu, podľa ktorého nariadenie samo o sebe predstavuje prekážku pre

vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok za nedôvodné.

13. Podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“), kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

14. Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

15. Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenianaopakhovorí,žesúdvprípadepasivityžalovanéholen„vydározsudok“,nehovorí,žežalobe

musí vyhovieť.

16. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri

rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný
abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.

17. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré
ukladáorgánurozhodujúcemuonárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaťajbeznávrhunanámietky

spotrebiteľa. Opäť teleologickým výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že z neho
vyplýva aj právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, inak by toto ustanovenie nemalo
zmysel. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa nariadenia 861/2007, ktoré v čl. 19 odkazuje
na národné procesné právo a hmotné právo neupravuje vôbec. Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. rieši aj problém, že § 53 ods. 1 druhej vety Obč. zák. ustanovuje, že zákaz neprijateľných podmienok
sa v podstate nevzťahuje na hlavný predmet plnenia (v prípade úverovej zmluvy úver) a primeranosti
ceny (teda sadzbu úrokov, na čo sa v praxi veľmi často zabúda). § 17 ZZŠ vykladaný vo svetle judikatúry

SD EÚ by totiž opodstatnil len ex offo skúmanie iných podmienok(zmluvných pokút, sankcií, podmienok
zosplatnenia, a pod.), nie však úrokovej sadzby resp. odplaty za úver (ktorá je pri Pohotovosti často
skoro 100 %). Ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. však oprávňuje súd aj na ex offo skúmanie týchto
podmienok.

18. Zákon č. 438/2015Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony expresis verbis zaviedol
povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so
spotrebiteľom. Nový Civilný sporový poriadok upravuje spory s ochranou slabšej strany /spotrebiteľ/
ako aj nové konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ako nový typ konania. Jeho
zavedenie je odôvodnené implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z

23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Zmyslom tohto konania
je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo určiť obchodnú
praktiku za nekalú mimo rámca všeobecného sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Abstraktná
kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok však prebieha mimo rámca konkrétneho konania, na
podnet špecificky legitimovaných subjektov (§ 302 CSP) a so špecifickými účinkami tohto rozsudku

(§ 306 CSP). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ust. § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov zakazuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bez povinností žalobcu v súdnom konaní predložiť skutočnosti a
dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu

spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi.

19. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru síce používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice jednoznačne členské štáty

môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci je z pohľadu ochrany spotrebiteľa
abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

20. V prejednávanom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve
zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených
so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby
súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. V zmysle

ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v každom
druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny
vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom
zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či
sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo

zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., v prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal,
sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov
a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca
spotrebiteľské/iné úvery. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský
úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa
sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtouspotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku

spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný nemohol
ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý odporkyni
za účelom výkonu podnikania. V prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho

právny nástupca.

21. Navyše odvolací súd poznamenáva, že dôkaznú povinnosť upravuje Civilný sporový poriadok v
druhej hlave Spory s ochranou slabšej strany, prvý diel Spotrebiteľské spory ust. § 295, v zmysle
ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Z uvedeného vyplýva, že súd

mal - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na
tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením
sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky
pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo vedené.

22. Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a
všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom
zmenky, spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky

ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení
zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako pôvodný majiteľ-
remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou žalovaný meškal ku dňu splatnosti
zmenky. Po preskúmaní Všeobecných obchodných podmienok, konkrétne čl. 17, v ktorom je upravená

dohoda o vyplňovacom práve zmenky odvolací súd konštatuje, že táto dohoda umožňuje vystaviť
povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi,
ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení
zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi

účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva
žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade s § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom,
že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/

Občianskeho zákonníka.

23. Odvolací súd navyše uvádza, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá
v § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2011 obsahoval zákaz splniť a
zabezpečiť dlh zmenkou. Zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom

a aj v rozpore s právom Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit,
vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo zhoršené postavenie odporkyne. Dojednanie o
zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna

právnaúpravaplatnádo31.12.2010umožňovalapoužívaťzmenkyajvspotrebiteľskomvzťahu,pretože
keďže zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje odporkyňu ako zmenkového dlžníka,
a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010
zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná.

24. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.25. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto
veciach súdov v rámci Slovenskej republiky sa na NS SR dňa 20. októbra 2015 uskutočnilo spoločné

zasadnutie občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorésazaoberaloposúdenímotázokkpostupusúdovvoveciachnávrhovpodľanariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu
k aplikácii Nariadenia toto nekladie žiadne prekážky k možnosti preskúmať doložené listiny súdom

a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho
v konaní, či ochrany dobrých mravov, z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu
vyhovieť. Podľa stanoviska z tohto zasadnutia zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera
nie je možné bez ďalšieho určiť, či vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ. Prieskum nároku zo zmenky
pri poskytovaní ochrany odporcovi ako spotrebiteľovi je aj v konaní podľa Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 podmienený aktivitou odporcu ako zmenkového dlžníka. Ak je
vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane odporcu, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39

OZ), ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

26. Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku zohľadnil aj záver spoločného
zasadnutia občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
zaoberajúceho sa posúdením otázok súvisiacich s prejednávanou vecou.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že úspešnému žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania priznal, aj keď v odvolacom
konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).