Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201060
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201060.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,protiodporcoviOkresnému
úradu Sabinov, katastrálny odbor, 17. novembra 2, za účasti A. F., bytom T. XX a ProHelp - združenia
občianskoprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Povraznícka 18, o preskúmanie rozhodnutia odporcu
zo dňa 26. júna 2014 Č.k.: V XXX/XXXX/VA takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 26. júna 2014 Č. k.: V XXX/XXXX/VA. .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.6.2014 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán podľa §

18ods.2písm.a)a§22ods.2zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckycha
iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom
dňa 28.8.2014 a zaevidovanom pod č. k.: V-XXX/XXXX/VA tak, že podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona návrh zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 28.5.2014 bol podaný návrh na

vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.4.2014 uzavretej medzi navrhovateľom ako
záložným veriteľom a ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci ako zástupcom A. F. na
základe splnomocnenia ako záložcom. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti presne špecifikované
v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Odporca citoval § 32 správneho poriadku, § 31
ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci, ktorým záložca A. F. splnomocnila združenie na všetky právne úkony vo

vzťahu medzi ňou a treťou osobou je absolútne neplatné. Dohoda o splnomocnení je dlžníkom
podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, čo svedčí o tom, že uzavretie úverovej zmluvy bolo
podmienené podpísaním dohody o splnomocnení. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že účelom je
sledovanienávratnostiposkytnutiaúveruzáložnéhoveriteľa,čospochybňujekonaniezástupcuvzáujme
zastúpeného. Je možné predpokladať, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci bolo vopred
určené spoločnosťou POHOTOVOSŤ, preto možno dôvodne pochybovať o tom, či toto združenie bude

dôsledne hájiť záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo je absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov
dlžníka a zástupcu v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody
vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne
záležitosti. V rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď je dohoda o splnomocnení uvedená na samostatnej
listine, ide o štandardnú typovú zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť. Ide
teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 OZ), ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OU) a

to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Vtejto súvislosti odporca poukázal aj na rozhodovaciu činnosť okresných a krajských súdov v obdobných
veciach.

Z uvedených dôvodov, s poukazom na § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona, návrh na vklad záložnej
zmluvy zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu.
Opísal skutkový stav, citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Zastáva názor,
že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp -
združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len splnomocnenec) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej

zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej
zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene
záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán v tejto súvislosti naviac platí zásada spoľahlivého

zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 správneho poriadku
rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav
veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú
pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť

všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové
zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne
interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome.
Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“ čo
dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že

správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stav veci.
Zmienené ustanovenia správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne
aplikovateľnéajnakatastrálnekonanie,inconcretokonanieopovolenívkladuvecnéhoprávadokatastra
nehnuteľností.

Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich

právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a

kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).
K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených

a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.V prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého
jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez
akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu

nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež
nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhoval.
Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom

osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.
Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.

Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.
Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,

ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav
urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno

konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu
z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý

najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného
právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo
strany záložcu.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav
urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle

možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu
z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne

schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý
najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného
právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo
strany záložcu.

Rovnako sa nestotožňuje s právnym názorom správy katastra, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť
Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. pre neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné

náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovaniesplnomocniteľa splnomocnencom preto nemožno posudzovať za spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu
ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní. Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu
záložného práva k nehnuteľnostiam.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od

odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 15.1.2015 sa ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol
v jeho neprítomnosti.

Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil aj odporca, ktorý súhlasil aby súd konal a rozhodol v jeho
neprítomnosti.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým,
že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti
účastníkov konania, ktorí boli o termíne pojednávania upovedomení, z neúčasti sa ospravedlnil
navrhovateľ a odporca, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný
prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorý podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol
návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 22.4.2014 podal navrhovateľ návrh na vklad Zmluvy o

zriadení záložného práva č. 170/2014-PTR do katastra nehnuteľností. Zo Zmluvy o zriadení záložného
práva č. 170/2014-PTR uzavretej dňa 22.4.2014 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení
záložného práva k podielovému vlastníctvu a výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v čl. I. tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa

5.10.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä
na zabezpečenie istiny vo výške 400,- Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Súčasťou administratívneho spisu bola aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľkou A.
F. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení Petrom Mamojkom,
predsedom občianskeho združenia. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočneníprávnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzavretou
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy XXXXXXXXX. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ
udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych

úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv
a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako
poskytovateľomúveru,všetkykonzultácieazastupovanieprirokovanísospoločnosťouPOHOTOVOSŤ,
s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. V dohode je ďalej uvedené, že
splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol

využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára
túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného

plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie
ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej
republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré
je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania

ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej
príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho
práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,

ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

V § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo urobiť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu
alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3
záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo
a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom.

V súlade s § 31 ods. 1, 2 bol oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy a prihliadať aj na skutkové a
právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj
plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo
slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne.

Z obsahu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej
obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu ktorý by konal v mene dlžníka
bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberal záložný veriteľ
je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti.

Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej
pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či A. F. mala možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc
a či jej vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna.

Nepochybil preto odporca ak konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci nie je určité, zrozumiteľné, slobodné a vážne a že takýto právny úkon je
neplatný.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na
náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jehodoručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.