Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 40C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515200256
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1515200256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa:

C. Q., a.s., D.: XXXXXXXX, so sídlom X. č. 7, B., zast. usadenou euroadvokátkou: P.. O. Q., so sídlom O.
č. 7, F., proti odporcovi: P. L. K., nar XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXXX/XX, B., t.č. na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníkom: Dana Patková, zamestnankyňa Okresného súdu Bratislava V, o návrhu na
zaplatenie sumy 978,51 eur s prísluš. takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 849,30 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 18.02.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na náhrade trov konania sumu 43 eur titulom súdneho
poplatku a sumu 105,67 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 14.01.2015 domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz, ktorým by zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 978,51 eur s príslušenstvom - zo zmluvným

úrokom z omeškania 30 % ročne zo sumy 849,30 eur od 17.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 978,51 eur ročne od 18.02.2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania, z dôvodu neplnenia si záväzku odporcu, vyplývajúceho zo zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.11.2011, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom.

Platobný rozkaz, ktorý bol v predmetnej veci vydaný z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporcovi
podľa § 173 ods. 2 O.s.p. súd zrušil.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa § 115 ods. 2 O.s.p.
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (t.j. v sporoch, ktorých hodnota
nepresahuje 1000 eur - § 200 ea O.s.p.)

Nakoľko predmetom konania je istina vo výške 978,51 eur, ide o drobný spor a o prejednávanom spore
nebolo potrebné nariadiť pojednávanie.Súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania,
pričom v konaní vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a
to zmluvou o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru zo dňa 03.04.2013, oznámením o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení a výpisom z úverového účtu odporcu,
potvrdením o prijatých platbách a o odfinancovaní peňažných prostriedkov, ako aj ostatným na vec sa
vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci.

Dňa 08.04.2013 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere a o vydaní kreditnej karty, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal odporcovi
poskytnúť revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na financovanie
spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve v cene 849 eur a súčasne obsahovala
záväzok odporcu vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých
mesačných splátok. Na základe súhlasu odporcu v úverovej zmluve navrhovateľ poskytol prvé čerpanie
úveru odporcovi tak, že uhradil na účet predajcu požadované peňažné prostriedky a odporcovi vydal

na jeho meno kreditnú kartu. Odporca po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého
úverového rámca dňa 08.04.2013 peňažné prostriedky vo výške 849,00 eur s možnosťou ďalšieho
čerpania a povinnosťou pravidelného splácania splátok vo výške minimálne 5 % z aktuálneho úverového
rámca alebo z dlžnej sumy, alebo v súlade s čl. IV - 3 - 1 Všeobecných obchodných podmienok a
to k 10. dňu v mesiaci. Podľa čl. IV. - 3 - 1 Všeobecných podmienok je klient povinný riadne a včas

splácať poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver a to formou pravidelných mesačných splátok vo
výške minimálne 4 % z aktuálneho úverového rámca alebo z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší
násobok 300 €. Odporcovi bol poskytnutý úverový rámce vo výške 849 eur, t.z. splátka bola stanovená
na 5 % z úverového rámca, t.j. na sumu vo výške 45 eur. Odporca svoj záväzok riadne neplnil a napriek
zmluvne dohodnutým splátkam odporca uhradil len časť dlžnej sumy, pričom nereagoval na predžalobné

výzvy. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok navrhovateľ dňa 17.02.2014 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, čo odporcovi oznamoval na korešpondenčnú adresu uvedenú v úverovej zmluve, čím
sa stal dlh odporcu splatným v celom rozsahu.

Revolvingový úver poskytuje navrhovateľ klientovi na dobu neurčitú v prípade pravidelného splácania,

taktiežajúverovákartakčerpaniufinančnýchprostriedkovzúverovéhorámca(čl.IV.-4.-1.Všeobecných
obchodných podmienok). Platnosť úverovej karty a s tým aj zmluva o poskytnutí úverového rámca končí
aj v prípade, ak po dobu dlhšiu ako 3 roky nie je zaznamenaný na úverovom účte klienta žiadny pohyb
(viď čl. IV.-4.-4. Všeobecných obchodných podmienok). Celková suma ako aj ani dátum splatnosti úveru
nie je možné vopred určiť s ohľadom na možnosť čerpania finančných prostriedkov pri pravidelnom

splácaní. Každá splátka zahŕňa úverovú istinu, t.j. príslušnú časť čerpaného úveru, zmluvne dohodnutý
úrok a poplatok za poistenie úveru. Zmluvný úrok bol dojednaný na 30 % ročne, úroková sadzba bola
splatná ku dňu podpisu úverovej zmluvy.

Odporca navrhovateľovi na poskytnutý revolvingový úver neuhradil žiadnu sumu.

V rámci žalovanej sumy si navrhovateľ okrem istiny vo výške 849,30 eur uplatnil čiastku 97,41 eur
titulom úrokov a poistného a čiastku 31,80 eur titulom nákladov, ktoré označil ako náklady spojené
s uplatnením pohľadávky, čo odôvodňoval tým, že v prípade ak sa klient dostane do omeškania, bol
navrhovateľoprávnenýúčtovaťmuklientovipoplatkyspojenésomeškanímvovýškestanovenejplatným

sadzobníkom v čase ich účtovania. Súčasne bol navrhovateľ oprávnený účtovať náklady spojené
s uplatnením pohľadávky v súlade s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú
„príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením“. Náklady spojené s vymáhaním pohľadávky pokrývajú náklady, ktoré veriteľ vynakladá v
rámci mimosúdneho vymáhania v prípade, ak klient neplní svoju zmluvnú povinnosť splácať riadne

a včas poskytnutý úver, t. j. poštovné, telekomunikačné poplatky a personálne náklady, ktoré reálne
predstavujú náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré vznikli v dôsledku porušenia
zmluvnej povinnosti klientom, t.j. majú zabezpečiť pokrytie nákladov veriteľa spojených s vymáhaním
nesplatených peňažných pohľadávok. Všetky uvedené poplatky sú splatné bezodkladne.

Nakoľko odporca poskytnutý úver nesplácal, zaslal mu navrhovateľ dňa 20.02.2014 Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru s výzvou na úhradu dlžnej čiastky v celkovej
výške 978,51 eur do 14 dní od jej doručenia s tým, že celý úver sa stal splatným ku dňu 17.02.2014 a
z toho dôvodu je tento deň aj počiatkom účtovania úrokov z omeškania.Poskytnutieúverovéhorámca,ktorýumožňujedlžníkoviopakovanečerpaťúver aždovýškyprideleného
limitu pri súčasnom platení splátok na vyrovnanie dlžnej sumy (revolvingový úver) je spotrebiteľským

úverom, ak je veriteľom právnická osoba, ktorá úver poskytla v rámci svojho podnikania fyzickej osobe
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podstatou revolvingu je síce
sústavné poskytovanie služby, za ktorú dlžník platí v splátkach počas jej poskytovania, napriek tomu ide
o spotrebiteľský úver, najmä ak k nemu bola vydaná kreditná karta.

V súčasnosti právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z.
ako osobitný predpis. Zmluva bola uzatvorená 14.01.2011, preto súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona tento
vzťah posudzoval podľa predpisov platných v uvedenom čase, t. j. podľa znenia zákona č. 258/2001 Z. z.
účinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy. Keďžezmluvaoúverepatríktzv.absolútnymobchodnýmvzťahom
(§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), vzťahy, ktoré nie sú upravené osobitným zákonom, sa
spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ustanoveniami Občianskeho zákonníka

a jeho osobitnými ustanoveniami, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.

V danom prípade súd skúmal právny vzťah medzi účastníkmi, pričom vychádzal z charakteru právneho
postavenia účastníkov konania. Odporcu v tomto prípade možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa
vzmysle§52ods.4OZ,keďžepriuzatváraníaplnenízmluvy,ktorápodľanázorunavrhovateľavykazuje

znaky zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti a na druhej strane navrhovateľa možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ,
nakoľko pri uzatváraní a plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (banková činnosť). Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné
pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom brať na zreteľ

všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku a najmä ustanovenia
týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. § 53 OZ a ktoré
poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa.

Podľa§52ods.2Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomod01.04.2015,článokII,článokXIVzákona

č. 102/2014 Z.z. ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá
prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom ( rozsudok NS SR z konanie sp.zn. 3 MCdo 12/2014 ).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom,

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je
to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie

ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby d) identifikáciu vlastníka,
ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu

mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie
nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za
porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenu alebo šek, d) spôsob zániku záväzku
zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,

ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Zákonom č. 258/2001 Z. z., účinným od 01.10.2001, bol do nášho právneho poriadku zavedený tzv.
spotrebiteľský úver, ktorý sa aplikuje za splnenia ostatných podmienok na úvery poskytnuté vo výške
od 200 eur do 20.000 eur.

V rámci Európskej únie boli prijaté viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne
smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS. Súd je povinný interpretovať a aplikovať objektívne právo v súlade s príslušnými

smernicami ES, ktorý sa na daný skutkový stav vzťahujú. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho
súdnehodvorapriaplikáciivnútroštátnehopráva,bezohľadunato,čiboloprijatépredaleboposmernici,
vnútroštátny súd má povinnosť, natoľko, nakoľko je to možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a
účelu smernice tak, aby dosiahol účet smernice v súlade s čl. 189 Zmluvy o EHS, v súčasnosti čl. 249
EHS (rozsudok ESD zo dňa 27.06.2000 vo veci Oceáno U. M. SA v.J. F. S., C - XXX/XX a Q. M. SA v.

P. M. Q. T. prades, C - XXX/XX, P. E. B., C - XXX/XX, F. B., C - XXX/XX and M. V. G., C - XXX/XX).

V danej veci súd konštatuje, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti
C/Úverová karta, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere na kúpu veci žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca,

poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno, bola rozsudkom Okresného súdu
I. zo dňa 15.11.2011, sp. zn. 14C/86/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v I. zo dňa 17.05.2012
sp. zn. 9Co/37/2012 vyhlásená za neprijateľnú.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“),ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

S prihliadnutím na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne
pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich
účinkov.Podľačl.6ods.1smernicečlenskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitévzmluváchuzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny
stav,naviaczákonomexplicitnezakázanýapriznanieplneniaztakejtozmluvnejpodmienkyjevpriamom

rozpore so zákonom.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti
samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka súd nemusel (nemohol) podrobiť uvedenú zmluvnú podmienku opätovnému
skúmaniu, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by relativizoval ciele únie

zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou
činnosťou spochybňovať a popierať.

Navyše súd považuje za potrebné uviesť, že zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj poskytnutie kontokorentného

úveru, je v rozpore s § 6 ods. 1 druhá veta zákona č. 634/1992 Zb., v zmysle ktorého predávajúci
najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené
na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach, nesmie
takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie
iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké na všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé.

Poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci je nepriamo viazané na žiadosť o poskytnutie
kontokorentného úveru, o ktorý žiada spotrebiteľ automaticky bez možnosti odmietnutia.

Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že návrh (žiadosť) uvedený v časti C „Úverová karta“
neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., najmä sumu, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, neobsahuje podmienky podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., ale
najmä neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.
z. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navyše ak bol kontokorentný úver poskytnutý
len na základe žiadosti, súd je názoru, že nebola dodržaná písomná forma pre absenciu písomného

prijatia návrhu zmluvy. Na základe uvedeného možno konštatovať, že daný zmluvný vzťah je platný len
z dôvodu začatia čerpania prostriedkov zo strany žalovaného. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených
náležitostí zmluvy súd považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z. z.

Súd z potvrdenia navrhovateľa, ktoré súdu predložil zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné
prostriedky vo výške 849,30 eur, z ktorej odporca navrhovateľovi nezaplatil žiadnu sumu.

S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že navrhovateľ môže požadovať od odporcu len vrátenie
istiny (pre poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov). Z toho dôvodu súd rozhodol, že odporca je

povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu, ktorá mu skutočne bola poskytnutá, t.j. vo výške 849,30 eur (č.l.
6 spisu). Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ktorý si navrhovateľ uplatnil, tento si uplatnil vo výške zodpovedajúcej
príslušným právnym predpisom 5,25 % od 18.02.2014 do zaplatenia, vychádzajúc z predloženýchlistinných dôkazov, predovšetkým z Oznámenia o mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo dňa
22.02.2014 (čl. 5 spisu), ktorým vyhlásil splatnosť celého úveru k 17.02.2014, t.z. že od nasledujúceho
dňa sa odporca dostal do omeškania s úhradou celej sumy, z ktorého dôvodu súd navrhovateľovi priznal

požadovaný úrok z priznanej istiny od uvedeného dátumu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu v konaní vzniklo

právo na náhradu trov konania navrhovateľovi, ktorý bol napriek čiastočnému zamietnutiu návrhu vo veci
úspešnejší (pri 87 %-nom úspechu navrhovateľa, ktorého neúspech tvorí úspech odporcu, bol odporca
úspešný v rozsahu 13 %). Navrhovateľovi teda vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania v
celkovej výške 74 %. Zo zaplateného súdneho poplatku tak súd navrhovateľovi priznal voči odporcovi
sumu 43 eur a zo vzniknutých trov právneho zastúpenia v celkovej výške 142,80 eur sumu 105,67 eur;
advokátska odmena vypočítaná podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) až c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony právnej služby á 51,46 eur (prevzatie a príprava a návrh na začatie
konania) + 2 x režijný paušál á 8,04 eur, plus 20 % DPH. Podľa § 149 O.s.p. je odporca povinný zaplatiť
náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do

15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.