Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207212661
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4207212661.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinnej: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F. XX, o vymoženie
sumy 1.356,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
č. k. 6Er/1314/2007-40 zo dňa 06.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol návrh
povinnej na zastavenie exekúcie. V odôvodnení súd uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 12.10.2007 domáhal vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške
40.856 Sk s príslušenstvom a trov exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil platobný rozkaz
Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Rob/35/2007 zo dňa 08.06.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 12.07.2007. Súd dňa 12.11.2007 žiadosti vyhovel a súdneho exekútora JUDr.
Jaroslava Mráza poveril na vykonanie exekúcie (EX 1068/2007). Súdny exekútor doručil dňa 15.06.2010
návrh oprávneného na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného v zmysle § 92
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že pôvodný oprávnený GE Money, a.s.,
vystúpi z konania a na jeho miesto vstúpi spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., čomu súd uznesením
č. k. 6Er/1314/2007-24 zo dňa 28.07.2011 vyhovel. Súdny exekútor dňa 26.05.2014 doručil ďalej návrh

povinnej na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie z dôvodu, že podľa nej svojimi platbami
zasielanými poštovými poukážkami spolu v sume 1.207,40 eura, zrážkami z jej platu, ako aj so zrážkami
z dôchodku došlo k preplateniu dôvodnej pohľadávky oprávneného. Povinná namietala aj výšku istiny a
príslušenstva,pretožesavymáhajúvnedôvodnejvýškeaúrokyzomeškaniasúvymáhanévnezákonnej
výške. Na záver poukázala na neplatnosť zmluvy o úvere v sume 1.062,21 eura, ktorá bola podkladom
pre vydanie platobného rozkazu, exekučného titulu; na predmetnej zmluve o úvere sa totiž nenachádza

jej podpis a zmluva je podpísaná neznámou osobou. Zároveň uviedla, že pôvodný oprávnený ju vyzýval
na zaplatenie sumy 1.207,40 eura, ktoré uhradila, a tiež ju upozornil, že dlžná suma môže byť v
skutočnosti vyššia o súdne trovy, trovy právneho zastúpenia, úroky z omeškania a riadne úroky.
V odôvodnení uznesenia súd poukázal na ustanovenie § 41 ods. 2 OSP, podľa ktorého každý úkon
posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Podanie povinnej posúdil ako
návrh na zastavenie exekúcie. Súčasne žiadala aj o odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), na
základe ktorého aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude
zastavená. Súdny exekútor na výzvu súdu, aby vyčíslil vymáhanú sumu vrátane nákladov exekúcie,
skutočne vymoženú sumu a aj zostatok, ktorý treba ešte vymôcť, doručil vyjadrenie s tým, že predmetom
vymáhania je suma 6.495,37 eura, ktorá pozostáva z istiny 1. 356,17 eura, z úrokov z omeškania
2.833,45 eura, zmluvnej pokuty 324,34 eura, trov konania 180,84 eura, hotových výdavkov oprávneného

3,32 eura, trov právneho zastúpenia 308,06 eura, trov právneho zastúpenia vo veci exekúcie 162,89
eura, súdneho poplatku za vydanie poverenia 16,60 eura a trov exekúcie vrátane DPH 1.309,71 eura.Zároveň oznámil, že k 30.10.2015 bola vymožená suma 3.247,23 eura, z čoho suma 2.089,83 eura
predstavuje vykonané zrážky zo mzdy a z dôchodku povinnej, a suma 1157,40 eura predstavuje
úhrady povinnej priamo na účet oprávneného. Zostatok vymáhanej sumy k 30.10.2015 podľa súdneho

exekútora predstavuje 3.248,15 eura, čo pozostáva zo zvyšku úrokov z omeškania 1.795,86 eura,
zmluvnej pokuty 324,34 eura, trov konania 180,84 eura, hotových výdavkov oprávneného 3,32 eura,
trov právneho zastúpenia 308,06 eura, trov právneho zastúpenia vo veci exekúcie 162,89 eura, súdneho
poplatku za vydanie poverenia 16,60 eura a trov exekúcie vrátane DPH 456,24 eura.
Zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 58 ods. 1, § 57

ods. 1,2, § 57 ods. 2,3,4 Exekučného poriadku. Konštatoval, že exekučným titulom je platobný rozkaz
Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Rob/35/2007 zo dňa 08.06.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť a ktorý bol povinnej doručený dňa 26.06.2007, pričom odpor voči nemu nepodala aj
napriek poučeniu o opravnom prostriedku. Vyjadrením súdneho exekútora boli preukázané platby, ktoré
uviedla aj povinná, pričom vymáhaná suma bola podrobne rozpísaná ku dňa 30.10.2015 so zostatkom
vymáhanej sumy. Nedošlo teda k preplateniu vymáhanej sumy zo strany povinnej, ktorá ani raz, či

už v priebehu konania, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu, a ani v rámci exekučného konania
nevyužila žiadny z opravných prostriedkov. Keďže súd nezistil iné taxatívne Exekučným poriadkom
vymedzené dôvody na zastavenie exekúcie, návrh povinnej zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná, ktorá navrhla napadnuté uznesenie
zrušiť, vo veci ďalej konať a rozhodnúť aj o odklade a zastavení exekúcie. Uviedla, že rozhodnutie súdu

vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci, je zmätočné a nepreskúmateľné, ide o nesprávne
a v nedostatočnom rozsahu posúdenie relevantných skutočností. Hlavný záväzok má príslušenstvo,
ktorým sú okrem trov a zmluvnej pokuty aj úroky z omeškania 1.356,17 eura. Súd otázku zaplatenia
istiny, jej dôvodnej výšky, moment jej zaplatenia, výšku úrokov z omeškania a trov exekútora neskúmal.
Sám exekútor neuviedol moment, kedy došlo k zaplateniu istiny, po úhrade ktorej splátky ustálil moment

zaplatenia istiny a prečo nie skôr. Súd to neskúmal, čím došlo k pochybeniu. Súd ho nepožiadal
ani o položkovitú špecifikáciu úrokov z omeškania do okamihu, od ktorého prestali rásť. Nie je teda
možné posúdiť zákonnosť, dôvodnosť a oprávnenosť výšky úrokov z omeškania, a teda výšku zostatku
vymáhanej sumy, ktorá k 30.10.2015 má byť vo výške ešte 3.248,15 eura. Jej ako spotrebiteľovi nie je
zo strany súdu zabezpečená právna istota. Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením záväzku

nevzniká samostatne, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní.
Súdny exekútor v písomnom vyjadrení uviedol, že výška dlžnej sumy a úroková sadzba je daná
exekučným titulom, a pri výpočte úroku z omeškania sa zohľadnili všetky úhrady, t. j. výška dlžnej istiny, z
ktorej sa počítal úrok z omeškania, sa znižovala každou úhradou na istinu. Vyhotovil rozpis jednotlivých
úhrad, z ktorých uspokojoval jednak pohľadávku a jednak trovy exekúcie. K zaplateniu celej istiny došlo

dňa 15.11.2011; k tomuto dňu úrok z omeškania činí 2.833,45 eura a ďalej sa už nezvyšuje. Výpočet
bol urobený v počítačovom programe na základe zadaných vstupných údajov o dlžnej sume, úrokovej
sadzbe, dátumu a výšky úhrad.
Oprávnený sa k odvolaniu nevyjadril.
Sudca súdu prvého stupňa odvolaniu podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP nevyhovel a vec predložil na

rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že nie je daný dôvod na vyhovenie podanému odvolaniu povinnej. Preto napadnuté
uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň postupoval v súlade s ustanovením § 219 ods.

2 OSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že
uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a obsahuje dostatočné odôvodnenie, nepovažuje vo
svojom rozhodnutí za nutné v súlade s týmto ustanovením opakovať tie isté podstatné dôvody. Odvolací

súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia.

Na dôvažok dodáva, že súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal danosťou zákonných podmienok
pre posúdenie, či sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a
prijal správny právny záver o tom, že povinná nepreukázala úplné uspokojenie vymáhanej pohľadávky

oprávneného, vrátane trov exekúcie. Exekučným titulom pre výkon exekúcie je súdne rozhodnutie -
vyššie uvedený platobný rozkaz Okresného súdu Komárno, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným
práve z dôvodu, že povinná v zákonnej lehote odpor proti nemu nepodala, uspokojila sa s ním, a
v dôsledku toho musela predpokladať, že včasným neuhradením pohľadávky žalobcu môže dôjsť kexekúcii, ktorá sa - okrem povinnosti zaplatenia istiny a zmluvnej pokuty - nevyhnutne musí spájať aj s
úhradou narastajúcich úrokov z omeškania (0,1 % denne z konkrétne uvedených súm istiny počínajúc
r. 2005, 2006 do zaplatenia v období r. 2008 - 2011), s úhradou trov základného konania ako aj trov

exekúcie. S ohľadom na obsah jej odvolania odvolací súd konštatoval, že ona sama nepredložila
výpočet sumy uspokojenej pohľadávky na istine, príslušenstve ani na trovách konania a exekúcie.
Neuviedla žiadnu svoju konkrétnu výhradu k súdom prvého stupňa uvedeným položkám v odôvodnení
predmetnéhouzneseniačodosprávnostičinesprávnostitej-ktorejsumy,atedajezrejmé,žezastavenie
exekúcie navrhla bez svojho vlastného výpočtu uspokojenia vymáhanej pohľadávky. Dôvody odvolania

boli v tomto smere nedostatočné pre to, aby odvolací súd posúdil toto odvolanie ako také, ktoré by
mohlo mať za následok zrušenie či zmenu napadnutého uznesenia podľa jej predstáv. Z odvolania
povinnej vyplýva, že podľa nej je už celá pohľadávka uspokojená, no na nej spočívalo dôkazné bremeno,
aby v konaní svoje tvrdenie o úplnom uspokojení pohľadávky oprávneného nad všetky pochybnosti
preukázala; toto bremeno neurčitými tvrdeniami však mienila presunúť na súd.

Podľa obsahu spisu exekúcia prebieha formou zrážok zo mzdy, resp. z dôchodku. Na základe toho
odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 68 Exekučného poriadku, podľa ktorého zrážky zo mzdy a
z iných príjmov možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva.
Preto ak by boli vymožené sumy nad rámec platobným rozkazom priznaných súm a trov exekúcie, došlo
by k pochybeniu zo strany súdneho exekútora s konkrétnymi právnymi následkami. Súdny exekútor

vymáhanie pohľadávky nad zákonný rámec v tomto prípade poprel a zotrval na tom, že exekúcia je
vykonávaná v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Návrhu na zastavenie exekúcie by bolo
možné vyhovieť len za predpokladu, že by povinná preukázala úhradu celej pohľadávky oprávneného
a trov exekúcie.

Odvolací súd považujúc odvolanie povinnej za neopodstatnené napadnuté uznesenie z uvedených
dôvodov potvrdil a zároveň poznamenáva, že súd prvého stupňa zatiaľ nerozhodol o návrhu povinnej
na odklad exekúcie, čo znamená, že tak musí urobiť dodatočne.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.