Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716209302
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716209302.1

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaná m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania, v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17. 09. 2012, ktorá bola doručená súdu dňa 27. 09. 2012 domáhal voči

žalovanej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nerozhodnutia tunajšieho súdu
ako exekučného súdu o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v príslušnej exekučnej veci v zákonom
stanovenej lehote. Písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku
sa domáhal vykonania exekúcie voči dlžníkovi označenom v exekučnej veci. O podaní návrhu bola
spísaná žiadosť podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku na zmenu v osobe exekútora. Po podaní
tejto žiadosti očakával, že exekučný súd svojou činnosťou poskytne mu súdnu ochranu v zákonom

predpokladanej kvalite a dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím exekučného súdu v zákonom
stanovenej lehote. Náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy požadoval z dôvodu, že nebolo v
zákonom stanovenej 30 dňovej lehote rozhodnuté o jeho návrhu ako oprávneného v exekučnej veci
na zmenu exekútora. Exekučný súd aj napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o

návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu navrhol, aby si súd
pripojil a oboznámil sa s príslušným exekučným spisom. Postup exekučného súdu hodnotil za nesprávny
a v rozpore so zákonom, pričom neexistuje podľa neho okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdupostupovaťvexekučnejvecinesústredeneasozbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniurozhodnutia
o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Týmto mu vznikla majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo

veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o tejto zmene, resp. o tomto návrhu. Okrem toho žiadal o
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s tým, že boli ohrozené jeho legitímne očakávania, že nastanú
účinky predpokladané v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a teda správnym postupom exekučného
súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho
pohľadávky v exekučnej veci. Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko

zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolventnosti
povinného. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do jeho spoločnosti,za ovplyvňovanie podnikateľského plánu, za stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom
stanovenom čase predpokladaný stav zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci
a za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie jeho pohľadávky. Výpočet tohto nároku uskutočnil

alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobou
požadoval náhradu aj majetkovej škody, ktorú vyčíslil na sumu 175,- Eur. Náhradu nemajetkovej ujmy
vyčíslil na sumu 995,76 Eur. Výpočet nemajetkovej ujmy uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 Eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, teda 663,88 Eur za rok ÷ 12 mesiacov v roku =
55,32 Eur za mesiac. V danej exekučnej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 552 dní.

2. Pôvodne táto žaloba bola zapísaná pod sp.zn. 14C/169/2012.

3. Uznesením č.k. 11C/98/2012-16 zo dňa 19. 02. 2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred
tunajším súdom pod sp. zn. 11C/98/2012, 14C/164/2012, 14C/165/2012, 14C/166/2012, 14C/167/2012,
14C/168/2012, 14C/169/2012, 14C/170/2012, 14C/171/2012, 14C/172/2012, 14C/173/2012,

14C/174/2012, 14C/175/2012, 14C/176/2012, 14C/182/2012, 14C/183/2012, 14C/184/2012, s tým, že
konanie sa bude viesť pod spoločnou spisovou značkou 11C/98/2012, keď v ostatných veciach žalobca
podal obdobné žaloby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 03. 2013.

4. Na pojednávaní dňa 12.02.2015 vo veci sp.zn. 11C/98/2012 súd vylúčil na samostatné konanie vec

pôvodne vedenú pod sp.zn. 14C/169/2012 uznesením č.k. 11C/98/2012-260 zo dňa 12.02.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2016, nakoľko pri tomto spise nebol pripojený súvisiaci exekučný
spis, s ktorým bolo nevyhnutné v rámci dokazovania sa oboznámiť, keď dôkaz na oboznámenie sa s
týmto exekučným spisom navrhol vykonať žalobca.

5. Vec pôvodne vedená pod sp.zn. 14C/169/2012 vylúčená uznesením na samostatné konanie z veci
sp.zn. 11C/98/2012 po vylúčení bola zapísaná pod sp.zn. 9C/163/2016.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 08. 07. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 12. 07. 2013 uviedla,
že žalobca síce uviedol časť dôkazov, keď odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti preniesol celú

dôkaznúpovinnosťnasúdnapriektomu,žedôkaznébremenomáznášaťprávežalobca.Zožalobynieje
jednoznačne jasné, na základe akého titulu si uplatňuje žalobca náhradu škody, keď v žalobe sa tituly na
náhradu škody prelínajú a tiež jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok. Poukázala tiež
vo vyjadrení na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní exekučného súdu. Túto právomoc majú predsedovia súdov, ako aj Ústavný súd SR. Nárok

uplatňovaný v tomto konaní považovala za predčasne uplatnený vzhľadom k tomu, že nebol uplatnený
v lehote na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Zo strany žalobcu tiež nebola poskytnutá
žiadna súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí o náhradu škody a tým bola zmarená
akákoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody i keď o prerokovanie žiadal samotný
žalobca. V tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného

súdu SR. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote možno vychádzať podľa nej len z
výsledkov vybavenia sťažností na prieťahy v konaní, prípadne rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, prípadne z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti,ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušilo
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov mala žalovaná za to, že nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. K materiálnej škode ako k
paušálnej sume zdôraznila, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., sa uhrádza skutočná škoda

a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
preto je nevyhnutné zo strany žalobcu preukázať existenciu škody a je výšku, pričom vyčíslenie škody zo
strany žalobcu nie je preukázané, je hypotetické bez preukázania skutočnej škody, ktorá žalobcovi v tejto
súvislostimalavzniknúť.Postupžalobcupovažovalazaúčelový,keďtentopožadovallenpaušálnesumy
ako majetkové škody za spomínané činnosti žalobcu, ktoré mal vykonať v súvislosti s exekučnou vecou.

V súvislosti s nemajetkovou ujmou žalovaná poukázala na § 17 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 514/2003
Z.z., keď aj tu mala za to, že nárok je nedôvodný, keď žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy.
Navyše doplnila, že žalobca, ako aj jeho praktiky v spoločnosti sú vnímané verejnosťou negatívne,
praktiky boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľov,voči ktorým žalobca uplatňoval rôzne nároky, keď v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochranu práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnych mocí.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách,

ako spoločnosť zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb, spotrebiteľov.
Vzhľadom na tieto skutočnosti považovala žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadala ju v celom
rozsahu zamietnuť.

7. V predmetnom konaní žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume 175,- Eur

a nemajetkovej ujmy v sume 995,76 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním
vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č.
6320006 dlžníkom: Y. I., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 276/2005.

8. V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 13.10.2016. Na toto pojednávanie boli právny

zástupca žalobcu i žalovaná predvolaní včas a riadne (čl. 21 spisu), právnemu zástupcovi žalobcu
predvolanie bolo doručené dňa 28.09.2016 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom pošty,
žalovanej bolo predvolanie doručené dňa 28.09.2016 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom
pošty. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním zo dňa 06.10.2016, ktoré bolo doručené súdu
dňa 06.10.2016 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti súdneho konania, a

to vzhľadom k výške uplatňovanej pohľadávky, súhlasil s otvorením pojednávania a s rozhodnutím v
jeho neprítomnosti, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Žalovaná elektronickým
podaním zo dňa 07.10.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.10.2016 tiež ospravedlnila neúčasť na
pojednávaní, ako dôvod uviedla, že vzhľadom na vyvolanie enormného počtu súdnych konaní žalobcom
voči nej, objektívne uvedené spôsobilo a naďalej spôsobuje, že nie je schopná zabezpečovať účasť

svojho zástupcu na každom z vytýčených pojednávaní. Tiež poukázala na hospodárnosť konania a tiež
nepožiadala zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Poukázala tiež na doterajšiu rozhodovaciu
prax súdov v obdobných veciach. Zároveň uviedla, že sa vyčerpávajúco vyjadrila vo svojich podaniach
k žalobe, keď v týchto uviedla všetky rozhodujúce argumenty tak po skutkovej, ako aj právnej stránke,
ktorébymalisúdviesťkzamietnutiužalobnéhonávrhuvcelomrozsahu.Napokonanižalobca,aanijeho

právny zástupca sa doposiaľ vytýčených pojednávaní v obdobných veciach nezúčastňovali. Neočakáva
ani prekvapivé rozhodnutie v predmetnej veci. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu, ako
i žalovaná boli na pojednávanie predvolaní riadne a včas, tiež vzhľadom k tomu, že žiaden z nich
nepožiadal o odročenie pojednávania, súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v ich neprítomnosti a otvoril pojednávanie.

9. K procesnému postupu súdu v danej veci súd dáva do pozornosti, že dňom 01.07.2016 nadobudol
účinnosťZákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ktorýmbolzrušenýObčianskysúdnyporiadok
(§ 473 CSP), a v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V

§ 470 ods. 2 vete prvej CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP.

11. Žalobca k žalobe nepredložil žiadne dôkazy. Konanie Exekučného súdu, ktorým mal byť Okresný súd
Zvolen a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného súdu zakladajúceho jeho
nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch identifikoval spisovou
značkou exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom (neoznačeným) spisovú značku súvisiaceho

exekučného spisu Exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal vykonať dôkaz
oboznámením sa s týmto exekučným spisom, pričom ho identifikoval tak, že je založený pre exekučné
konanie vedené medzi oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava a povinným (dlžníkom) uvedeným v návrhu pre vymoženie peňažnej pohľadávky,
ktorá vznikla neplnením záväzku povinného (dlžníka) vyplývajúceho zo zmluvy o úvere špecifikovanej v

žalobe s tým, že Exekučný súd mu neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného
konania na Exekučnom súde. V žalobe neopomenul uviesť „exekučný titul“, na základe ktorého podal
návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora.12. Na základe týchto údajov žalobcu súd v súdenej veci zadovážil súvisiaci exekučný spis Exekučného
súdu a vykonal dokazovanie týmto exekučným spisom, keď ho identifikoval spisovou značkou: sp.zn.
11Er/391/2005.

13. Súd z exekučného spisu sp.zn. 11Er/391/2005 (EX 276/2005, súdny exekútor U. V.) zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Y. I., nar. XX.XX.XXXX. M. došiel dňa 08.03.2005
spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na exekučný
súd. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na základe „exekučného titulu“ notárskej zápisnice

č. N3604/2004, NZ76364/2004 spísanej dňa 16.10.2004 v F., na J. ulici č. XX, R.. R. V., notárkou
so sídlom v Bratislave, J. XX. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodol exekučný súd dňa 10.03.2005 vydaním Poverenia na vykonanie exekúcie č.: 5611
003412*, ktoré bolo súdnemu exekútorovi U. V. doručené dňa 16.03.2005. Dňa 30.05.2008 oprávnený,
ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava podala exekučnému súdu návrh na zmenu
súdneho exekútora, keď návrh je datovaný dňom 22.05.2008. Uznesením č.k. 11Er/391/2005-15 zo

dňa 24.11.2009 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Voči tomuto uzneseniu oprávnený
v zákonnej lehote podal odvolanie zo dňa 22.12.2009, ktoré bolo doručené exekučnému súdu dňa
28.12.2009. O odvolaní oprávneného rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd
uznesením č.k. 14CoE/51/2013-55 zo dňa 27.03.2013, ktorým napadnuté uznesenie exekučného súdu
potvrdil. Obidve uznesenia tak nadobudli právoplatnosť dňa 07.05.2014.

14. Žalobca v súdenej veci uplatnil nárok podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007

Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

15. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

22. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

23. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutímalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

24. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

25. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na žalobcovi.

26. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej

moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

27. Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná

ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu
(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

28. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.

Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)
nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §
18 zákona č. 514/2003 Z.z.).

29. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody,
ktorá sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku)
alebo vo forme nemajetkovej ujmy.

30. Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná

úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje
preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený
povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.

31. Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup
orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznýmiprávnymipredpismialebovrozporesozásadamivýkonuverejnejmociazákladnýmiprávnymiprincípmi.
Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,
ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní,
alebo o iný nezákonný zásad do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát
(prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej
moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje

existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

32. Žalobca sa v predmetnej veci domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, tak ako bol tento bližšie špecifikovaný v žalobe. Ťažisko
argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo i v tvrdení, že

exekučný súd nerozhodol o jeho návrhu ako oprávneného v exekučnej veci na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu exekučnému súdu.

33. Podľa § 238 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta
2005, ak ods. 2 neustanovuje inak.

34. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, v znení platnom do 31.05.2010, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

35. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, v znení platnom do 31.05.2010, súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a

vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

36. Žalobca v predmetnom súdnom konaní sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy

z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý videl v tom, že rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora na základe jeho návrhu nebolo vydané v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Súd v tomto
prípade neskúmal, či došlo v príčinnej súvislosti s týmto i k prieťahom v konaní, pretože otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústav Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmavať Ústavný súd

SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci, správanie sa účastníka a postup súdu. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by

existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého
súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Navyše z exekučného spisu nevyplýva žiadna sťažnosť
oprávneného na prípadné „prieťahy v súdnom konaní“, nenachádza sa tu ani len žiadosť o informáciu
o stave konania. Nevyplýva z exekučného spisu, že by oprávnený podal sťažnosť na prieťahy v konaní,
o ktorej by rozhodoval predseda súdu, prípadne Ústavný súd SR.

37. Súd v tomto konaní zisťoval, či bola alebo nebola dodržaná zákonná 30 dňová lehota, a ak nebola
dodržaná, tak z akého dôvodu, a či v súvislosti s prípadným nedodržaním lehoty mohla žalobcovi
vzniknúť škoda ako majetková ujma a škoda ako nemajetková ujma. Z pripojeného exekučného spisu
mal súd za to, že v danej exekučnej veci exekučný súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení

Exekučného poriadku, konkrétne podľa § 44 ods. 8 a ods. 9 Exekučného poriadku, v platnom znení do
31.05.2010. Po doručení žiadosti oprávneného, resp. návrhu oprávneného o zmenu súdneho exekútora,
exekučný súd uznesením č.k. 11Er/391/2005-15 zo dňa 24.11.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosťdňa 07.05.2014 exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Preto nebol dôvod rozhodovať o zmene súdneho
exekútora.
38. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym

úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej
alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísanými právnymi normami pre konanie orgánu
verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie
zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu bez ohľadu na zavinenie, ktorá predpokladá splnenie
súčasne troch podmienok a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť alebo naopak ide o taký postup v konaní
smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý však bezprostredne v obsahu rozhodnutia sa neodrazí.
Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí

byť ohodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu postup orgánu verejnej moci smeruje.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za to, že nárok žalobcu v celom rozsahu na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekučného súdu je neopodstatnený. Nakoľko
exekučný súd v danej exekučnej veci vyhlásil exekúciu za neprípustnú, akékoľvek rozhodovanie o
zmene súdneho exekútora nebolo dôvodné. Za takéhoto skutkového stavu potom nebolo dôvodné

rozhodovať o návrhu oprávneného na zmenu v osobe súdneho exekútora. Exekučný súd takýmto
postupom sa nedopustil žiadneho nesprávneho úradného postupu, ktorý by zakladal nárok žalobcu na
náhradu škody. Navyše žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas exekučného konania bolo
v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v neistote a že by v dôsledku
tejto neistoty mu mala vzniknúť škoda. Čo sa týka vytýkaných prieťahov v konaní, ako súd už uviedol

v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko
pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. Na vybavenie takéhoto množstva podaní, ktoré podával oprávnený v exekučných konaniach
bolo potrebné nielen materiálne ale aj personálne zabezpečenie jednotlivých oddelení, ktoré vybavujú

a vybavovali príslušnú exekučnú agendu. Materiálne predpoklady neboli zabezpečené, ani personálne
predpoklady neboli zabezpečené, navyše z daného exekučného spisu nevyplýva, že by žalobca podal
akúkoľvek sťažnosť na prieťahy v konaní. Zo všetkých dôvodov, ktoré súd uviedol mal preto za to,
že nárok žalobcu je neopodstatnený, nepreukázaný, žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný
postup exekučného súdu v danej exekučnej veci.

39.Knárokužalobcuuplatnenéhovsúdnomkonanítrebadoplniť,žezodpovednosťzaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu,
resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Vzťah

k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku,
ktorýmusíbyťpriamy,bezprostredný,nestačí,akjeibasprostredkovaný.Prizisťovanípríčinnejsúvislosti
treba v dôsledku tohto skúmať, či v komplexe skutočnosti prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému

zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom,
ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, teda ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Sám žalobca v konaní tvrdil, že mu vznikla škoda,
teda by mal mať dôkazy, ktorými by ju preukázal. Žiadne dôkazy ohľadne škody žalobca nedokladal.
Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom

zníženie svojho majetku. Škodu nepreukázal ani v oblasti nemajetkovej ujmy. Strany sporu majú
procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uniesť dôkaz alebo poukázať na dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázaniesvojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Okrem oboznámenia sa s exekučným spisom žalobca síce označil

na vykonanie dôkaz znalecký posudok č. 1/2014, ktorým tvrdil, že preukazuje výšku uplatnenej škody
odvolávajúc sa na to, že tento je zaevidovaný v Správnom denníku tunajšieho súdu pod sp.zn. Spr.
A/147/14. Žiaden znalecký posudok sa však pod takýmto číslom správneho denníku tunajšieho súdu
nenachádza, čo súd v konaní zistil (čl. 27 spisu). Žalobca tak nepreukázal v konaní nielen porušenie
zákonnej právnej povinnosti spočívajúcej v tvrdenom nesprávnom úradnom postupom exekučného

súdu, ale ani škodu a ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.

40. Na záver ešte súd dodáva, že samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie
je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je ani
dôvodom pre vznik insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je
jeho insolventnosť už v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú

rizikom každého podnikateľského subjektu, konkrétne i žalobcu, ktorý ako nebankový subjekt poskytuje
spotrebiteľom, aj nespotrebiteľom peňažné úvery, pôžičky pri neprimeraných úrokoch. Nepochybne
žalobcovi musela byť všeobecne známa táto skutočnosť vzhľadom na predmet jeho podnikania, keď
tento podniká aj v oblasti poskytovania úverov z vlastných zdrojov. Žalobcovi musela byť známa
skutočnosť, že v súvislosti s týmto musí niesť primerané podnikateľské riziko. Aj tieto skutočnosti súd

vyhodnotil v neprospech žalobcu a jeho žalobu ako nepreukázanú čo do predpokladov zodpovednosti
za škodu zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP. Súd žalovanej, ktorá
bola plne úspešná priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).