Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/172/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203669
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815203669.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:
CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35787783 zast. JUDr.
Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanej:
L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, Š. G.J. P. D., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7,
811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o
zaplatenie sumy 565,56 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal vedenou na tunajšom súde pod sp. Zn. 7C/307/2014,
aby súd zaviazal pôvodne žalovaných v 1. až 4.rade na zaplatenie sumy 565,56 eur a to každého z
nich rovnakým dielom a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca poskytol I. F.
na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
28.10.2008 úver vo výške 598,02 eur na nákup spotrebného tovaru. Tá sa zaviazala splatiť úver v 12
mesačných splátkach vo výške 60,98 eur, splatných vždy k 15.dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.11.2008.
I. F. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Ku dňu smrti evidoval žalobca na úverovom účte dlh vo výške 565,56 eur.
V ďalšom uviedol jej dedičov ako žalovaných v 1.až 4.rade s tým, že na nich ako na právnych nástupcov
prešiel dlh zomrelej vo výške 565,56 eur. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 7C/307/2014.

Podaním zo dňa 25.11.2014 žalobca zobral žalobu voči žalovaným v 1. až 3.rade späť a žiadal by
na zaplatenie dlžnej sumy bola zaviazaná žalovaná v 4.rade / v tomto konanaí žalovaná/ a preto súd
uznesením č. k. 7C/307/2014-83 zo dňa 02.03.2015 súd konanie voči žalovaným v 1.-3.rade zastavil a
čo do zvyšku žalobu voči žalovanej v 4.rade vylúčil na samostatné konanie. Konanie vo vylúčenej veci
je vedené pod sp. zn. 7C/172/2015.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane žalovanej oznámil vstup do konania podaním doručeným súdu dňa
08.09.2014 na podporu žalovanej.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s uznesením o zastavení konania voči žalovaným v
1. až 4.rade, pôvodne podanou žalobou a jej prílohami a to výzvou na úhradu pohľadávky po
poručiteľovi, Osvedčením o dedičstve, žiadosťou/zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru spolu
so Všeobecnými podmienkami CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru,
písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu spolu s prílohami, uznesením č.k. 7C/307/2014-70
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žiaden z účastníkov sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil iba právny
zástupca žalobcu, súhlasil s tým, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti a zároveň požiadal
o priznanie náhrady trov konania.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2014 uviedol, že právnej predchodkyni žalovanej
bol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.10.2008 poskytnutý spotrebiteľský úver
vo výške 598,02 eur na nákup tovaru, ktorý mala právna predchodkyňa splácať v 12 mesačných
splátkach po 60,98 eur počnúc dňom 15.11.2008. S ohľadom na skutočnosť, že úver bol odfinancovaný
až dňa 31.10.2008, bol dátum splatnosti prvej splátky posunutý na deň 15.12.2008. Úver tak mal
byť pri pravidelnom splácaní splatený ku dňu 15.11.2009. Právna predchodkyňa mala na poskytnutý
spotrebiteľský úver uhradiť sumu v celkovej výške 731,76 eur, ktorá pozostáva z poskytnutého úveru vo
výške 598,02 eur a zmluvne dohodnutých úrokov v celkovej výške 133,74 eur. Každá splátka vo výške
60,98 eur zahŕňa úverovú istinu a zmluvne dohodnutý úrok. Ročná úroková sadzba bola dojednaná
na 39% a platná ku dnu podpisu úverovej zmluvy. Právna predchodkyňa žalobcovi na poskytnutý
spotrebiteľský úver uhradila iba sumu v celkovej výške 426,86 do splatnosti úveru, ktorá bola použitá
na úhradu splátok za 12/2008 - 11/2009 v celkovej výške 311,76 eur, z toho úverová istina 178,02
eur a zmluvné úroky vo výške 133,74 eur. Právnej predchodkyni bola v súlade s čl. V.-3 Všeobecných
podmienok účtovaná zmluvná pokuta vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostala do
omeškania. V danom prípade jej boli účtované zmluvné pokuty vo výške 4,88 eur, t.j. 8% z 60,98
eur. V prípade ak sa klient dostane do omeškania, je žalobca oprávnený účtovať klientovi poplatky
spojené s omeškaním vo výške stanovenej platným sadzobníkom poplatkov v čase ich účtovania.
Právna predchodkyňa požiadala o odklad dlžných splátok úveru, čím sa celková splatnosť posunula s
tým, že jej bol v súlade s čl. V.-4 Všeobecných podmienok účtovaný poplatok za odklad vo výške 4% z
odloženej sumy, t.j. dňa 25.05.2009 vo výške 9,16 eur z odloženej sumy 229,22 eur a dňa 12.11.2009 vo
výške 4,99 eur z odloženej sumy 124,81 eur. Úver sa ku dňu 15.06.2010 stal splatným v celom rozsahu a
v súlade s čl. V.-5 Všeobecných podmienok je odo dňa 16.06.2010 oprávnený účtovať úrok z omeškania
vo výške 0,8% z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania. V ďalšom uviedol, že si uplatňuje aj nárok
na úrok z omeškania v zákonnej výške, kedy je od 16.06.2010 úroková sadzba stanovená vo výške 9%
ročne. Neuplatňuje si nárok na úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej zmluvnú pokutu. Dlžná suma
splatná ku dňu 15.06.2010 vo výške 474,27 eur pozostávala zo sumy 420 eur- dlžné mesačné splátky
úveru, zo sumy 54,27 eur - neuhradené zmluvné pokuty za omeškanie splátok. Po splatnosti úveru do
dňa úmrtia právna predchodkyňa na predmetný spotrebiteľský úver neuhradila nič. Úverová zmluva je v
súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy, kedy časť
je uvedená priamo v zmluve a časť vo všeobecných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy. Žalobca ku dňu úmrtia poručiteľa evidoval na tomto spotrebiteľskom úvere nesplatenú
pohľadávku vo výške 565,56 eur, ktorá pozostávala zo sumy 474,27 eur - dlžná suma ku dňu splatnosti
úveru a sumy 91,29 eur- úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 420 eur od 16.06.2010 do
dátumu úmrtia poručiteľa, t.j. do 12.11.2012. Žalobca v tomto podaní zároveň vzniesol námietku vstupu
vedľajšieho účastníka do konania. Súd uznesením č.k. 7C/307/2014-70 zo dňa 24.10.2014 námietku
žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej zamietol.

Zo žiadosti - zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.10.2008 súd zistil, že právna
predchodkyňa ako klient vyhlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami, súhlasí s nimi bez
výhrady a žiada, aby jej žalobca poskytol úver za podmienok uvedených v tejto žiadosti. Následne pod
bodom B) Klasický úver požiadala, aby jej žalobca poskytol úver na nákup tovaru v sume 598,02 eur
(18 016,- Sk), ktorý sa zaviazala vrátiť žalobcovi v 12 mesačných splátkach po 60,98 eur (1837,- Sk),
počnúc dňom 15.11.2008 s termínom splatnosti vždy k 15. dňu v mesiaci.

Podľa čl. I. bod I.-1, I.-2, I.-3, I.-4 Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru ( ďalej len „ VÚP“), tieto vymedzujú vzťahy medzi fyzickou osobou, ktorá požiada
Cetelem o úver, ktorého účelom je poskytnutie peňažných prostriedkov najmä na nákup spotrebného

tovaru a služieb a Cetelemom, ktorý v prípade prijatia návrhu poskytne tejto fyzickej osobe úver. Zmluva
o úvere sa uzatvára ako záväzkový vzťah medzi klientom a Cetelemom podľa ustanovení § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Fyzická osoba je navrhovateľom uzavretia zmluvy o úvere podľa ustanovení §
497 a nasl. Obchodného zákonníka a po prijatí návrhu Cetelemom je dlžníkom z tejto zmluvy. Cetelem je
vo vzťahu ku klientovi osobou, ktorej je návrh na uzavretie zmluvy určený a po prijatí návrhu je veriteľom
z tejto zmluvy.

Článok III. VÚP obsahuje ustanovenia o Klasickom úvere.

Podľa čl. III. bod 1.-1. VÚP prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v zmysle § 275
ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo
prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo jeho dohodnutej
časti uvedenej v návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom. Prevodom peňažných
prostriedkov sa rozumie okamih zadania príkazu na ich odpísanie z účtu Cetelemu. Vznik zmluvy potvrdí
Cetelem klientovi písomne.

V zmysle čl. III. bod 3.-1. VÚP Cetelem poskytne úver klientovi tak, že prevedie dohodnutú čiastku na
účet predajcu uvedeného v žiadosti alebo iným dohodnutým spôsobom, a to jednorazovo alebo formou
postupného čerpania úveru.

Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných
mesačných splátok, ak nie je dohodnuté inak. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov,
poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa Sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru,
vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a splátku príslušnej časti úverovej
istiny (čl. III. bod 4.-1. VÚP).

Podľa čl. III. bod 4.-2. VÚP prvá splátka je splatná v dohodnutý deň, najneskôr však počínajúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom Cetelem previedol peňažné prostriedky, ak
nie je dohodnuté inak.

Podľa čl. III. bod 6.-1. VÚP zmluva o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov z nej vyplývajúcich.
Cetelem je oprávnený od nej odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu
účinnosti odstúpenia v prípade, že klient sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe
nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace.

Podľa čl. V. bod 5. VÚP výpoveď zmluvy o úvere, ako aj odstúpenie od nej je potrebné vykonať formou
doporučeného listu. Výpoveď je účinná okamihom jej doručenia druhej strane. Odstúpenie nadobúda
účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie
o odstúpení druhej strane. Ku dňu účinnosti odstúpenia alebo výpovede je splatný celý dlh klienta voči
Cetelemu. Odo dňa splatnosti dlhu je CETELEM oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania vo
výške 0,08% z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania.

Všeobecné úverové podmienky a Sadzobník poplatkov platný v deň čerpania úveru sú súčasťou
všetkých úverových zmlúv medzi klientom a Cetelemom. Klient potvrdzuje prevzatie jednej kópie
žiadosti/zmluvy a VÚP, ktoré sú vytlačené na jej zadnej strane, podpísaním žiadosti/zmluvy. Ak sa stane
niektoré ustanovenie zmluvy neplatným, ostatné ostávajú v platnosti ( článok V. bod 11. VÚP ).

V zmysle čl. V bod V.-17 VÚP, vo veciach neupravených VÚP sa primerane použijú ustanovenia
Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka.

Listom označeným ako odstúpenie od úverovej zmluvy- Predžalobná upomienka zo dňa 09.07.2010
žalobca oznámil právnej predchodkyni žalovanej, že vzhľadom na jej omeškanie so splácaním úveru,
ktorého splatnosť v celom rozsahu nastala dňa 15.06.2010 ju vyzýva na úhradu dlžnej sumy vo výške
474,27 eur zloženej z dlžných mesačných splátok vo výške 420 eura a zmluvnej pokuty vo výške 54,27
eur. Zároveň ju upozornil, že počínajúc dňom 16.06.2010 jej bude účtovaný úrok z omeškania vo výške
0,08% z dlžnej sumy denne.

Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade
42667742749001 žalobcu súd zistil, že právna predchodkyňa žalovanej celkovo odčerpala finančné
prostriedky v sume 598,02 eur a že uhradila sumu 426,86 eur.

Výzvou na úhradu pohľadávky po poručiteľovi zo dňa 09.01.2014 žalobca vyzval pôvodných žalovaných
v 1.-4.rade na úhradu dlžnej sumy 565,56 eur.

Z Osvedčenia o dedičstve vydaného tunajším súdom sp.zn. 4D286/2012 vyplýva, že dedičstvo
nadobudla žalovaná v celosti.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských
úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca
ako dodávateľ a právna predchodkyňa žalovanej ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti právnej predchodkyne privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Ďalej súd zistil, že podľa VÚP sa na predmetný právny vzťah mali použiť aj ustanovenia Obchodného
zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, ten sa mal splatiť v 12 mesačných splátkach s tým, že prvá splátka
bola splatná dňa 15.11.2008. Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust.
§ 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 19.06.2011, keďže žaloba bola podaná dňa 19.06.2014. Podľa zmluvy posledná
splátka bola splatná dňa 15.10.2009, nakoľko úver mal byť splatený v 12 mesačných splátkach, pričom
prvá splátka bola splatná dňa 15.11.2008. Premlčacia doba tak podľa zmluvy uplynula dňa 15.10.2012.
Žalobca súdu uviedol, že na žiadosť predchodkyne žalovanej bola posunutá lehota splatnosti splátok a
úver sa stal splatný ku dňu 15.06.2010. Premlčacia doba pri posunutej lehoty splatnosti teda uplynula
dňa 15.06.2013. treba však uviesť, že žalobca o tejto skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by
preukazoval túto skutočnosť, avšak ani táto skutočnosť nemá vplyv na premlčanie vymáhaného nároku.
Keďže žaloba bola podaná a súd dňa 19.06.2014, teda žalobca podal žalobu na súd až po uplynutí
premlčacej doby, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, táto nebola priznaná z dôvodu, že nebola dohodnutá tak ako to vyžaduje
§ 544 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebola dohodnutá účastníkmi konania, ale bola uvedená iba v
Obchodných podmienkach.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § l42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná mala vo veci plný úspech
nakoľko súd žalobu zamietol a preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania. No keďže žalovaná si
náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na strane žalovanej, jeho nárok na náhradu trov
konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje.

Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko bral zreteľ na to, že mimo
oznámenia o vstupe a doručení všeobecne formulovaného vyjadrenia nevykonal vo veci žiadne iné
úkony, nevyjadril sa k veci ani po doručení žaloby a príloh a nezúčastnil sa ani pojednávania a teda
možno konštatovať, že mu ani nevznikli účelne vynaložené trovy.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Odvolanie nie je prípustné proti výroku, ktorým súd pripustil
zmenu žaloby.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.