Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by JUDr. Lenka Kostolanská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/64/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314207317
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314207317.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: V. V., N.. XX. XX. XXXX,
A. K. XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35 792 753, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho
16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti, takto
r o z h o d o l :
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok zo dňa 22. 01. 2014 sp. zn. 170/11/2013 vydaný Slovenským
arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou B. P. E., B..T..Y.., B. B. K. XX, XXX XX A..
Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobný návrh v sume 331,50 eura, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 02. 04. 2014, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
a odkladu vykonateľnosti. Dôvodil tým, že dňa 07. 03. 2014 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok
č. 170/11/13 zo dňa 22. 01. 2014 vydaný rozhodcom Q.. C. W.. Po oboznámení sa s internetovou
stránkou Ministerstva spravodlivosti SR zistil, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali
ich nezákonnosť, pričom išlo o obdobné rozhodcovské doložky. Zdôraznil, že osobitne si nevyjednal
rozhodcu a rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto
rozhodcovskéhokonaniasijednostrannestanovildodávateľaboloprenehoneprijateľné.Rozhodcovská
doložka bola neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolal dodávateľ, tak sa mu už
musel nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý bol pre neho nepredvídateľný a mal
vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Naviac, dodávateľ si v jeho
prípade vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito
rozhoduje o jeho návrhoch. Už len takáto voľba bola markantným porušením práva na spravodlivý
proces a neprijateľnosť rozhodcovskej doložky bola spôsobená aj geografickou vzdialenosťou rozhodcu
oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa, pretože súd sa konal v Bratislave, pričom miesto jeho
bydliska je v Y. R.. Taktiež nebol informovaný o začatí tohto sporu a to až do času, kým nebol vydaný
rozsudok. Rovnako tak v rozsudku nebolo zohľadnené, že uhradil sumu 284 eur v dvoch splátkach a
taktiež pravidlá rozhodcovského konania boli podľa neho nedostatočne transparentné pre priemerný
subjekt práva a vôbec sa s nimi neoboznámil. Zároveň poukázal na rozhodovaciu prax a bol toho
názoru, že rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, čo bol tiež dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku a žiadal odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a tiež vo veci samej
zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu B. P. E., B..T..Y.., K.N. XX, XXX XX A. zo dňa
22. 01. 2014 č. 170/11/13.2. Po zabezpečení rozhodcovského spisu, súd uznesením zo dňa 17. 05. 2016 č.k. 14C/64/2014-19
odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného
spoločnosťou B. P. E., B..T..Y.., B. B. K. XX, XXX XX A., pod sp. zn. 170/11/13 zo dňa 22. 01. 2014, a
to až do právoplatného meritórneho skončenia konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp.
zn. 14C/64/2014.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že s predmetnou žalobou nesúhlasí, túto považuje za
nedôvodnú a skutočnosti v nej uvedené nie sú v súlade so skutočným, ako aj právnym stavom. Ohľadom
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uviedol, že tvrdenia žalobcu odporujú ustanoveniu § 53 Občianskeho
zákonníka a súčasne aj rozhodovacej praxi súdov. Právomoc rozhodcovského súdu bola dohodnutá na
základeRozhodcovskejzmluvyč.8400037132uzavretejmedzižalobcomažalovanýmdňa21.07.2011,
ktorú považoval za platne uzatvorenú v súlade s právnym stavom. Okrem toho namietal, že samotný
zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní výslovne vychádza z toho, že rozhodcovská zmluva
bude predformulovaná, čiže aj v tomto smere tvrdenia žalobcu neobstoja. Tvrdenia žalobcu podľa neho
boli v rozpore s právnou úpravou účinnou v čase uzavretia rozhodcovských zmlúv, dnes platnou úpravou
a tiež aj rozhodovacou praxou súdov. Bol toho názoru, že individuálna alebo neindividuálna povaha
rozhodcovskej zmluvy nemá v zmysle platnej právnej úpravy žiadnu spojitosť s tým, či rozhodcovská
zmluva je alebo nie je platná. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu poukázal aj na to, že predformulované
znenieprávnychúkonovjenielenprirodzenýmaleprávneprípustnýmaakceptovateľným.Zároveňtvrdil,
že nebolo možné postup uzatvárania dohody o poskytnutí služby považovať za nezákonný len preto, že
sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Argumentácia žalobcu ohľadne neplatnosti zmluvy z
dôvodu, že nemal možnosť výberu súdu bola nesprávna, keďže žalobca spája neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy s momentom začatia rozhodcovského konania zo strany žalovaného. Pokiaľ žalobca podanou
žalobou sledoval, že rozhodcovská zmluva má byť neprijateľnou podmienkou, bolo potrebné uviesť, že
takýto názor žalobcu odporoval právnej úprave relevantnej v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy a aj
rozhodovacej činnosti súdov. Právna úprava platná v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy výslovne
za neplatnú určovala len takú rozhodcovskú doložku/zmluvu, ktorú ako jedinú možnosť riešenia sporov
medzi dodávateľom a spotrebiteľom stanovila riešenie v rozhodcovskom konaní. Iné rozhodcovské
doložky boli a sú prípustné a povolené. V pomeroch tejto veci považoval za podstatné dve základne
oprávnenia, resp. možnosti žalobcu vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva vznikne,
eventuálne či dôjde k jej zrušeniu. Jednak to bolo ustanovenie o tom, že rozhodcovská zmluva nebola
podmienkou pre získanie úveru a teda, že k jej uzatvoreniu vôbec nemuselo dôjsť a druhý bolo
ustanovenieomožnostijednostrannéhoukončeniarozhodcovskejzmluvyúkonomžalobcu-odstúpením
aj bez uvedenia dôvodu. Okrem toho zdôraznil, že v prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nebola
súčasťou nejakých všeobecných podmienok, resp. inej zmluvy, a súčasne žalobca pri odmietnutí ju
uzavrieť mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Záverom poukázal
na obsah poučenia samotného rozhodcovského rozsudku a navrhol, aby súd podanú žalobu v celom
rozsahu zamietol.
4. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil žalovaný, ako ani jeho právny
zástupca, pričom svoju neúčasť riadne ospravedlnili a súhlasili s prejedaním veci v ich neprítomnosti, v
dôsledku čoho súd vec prejednal v ich neprítomnosti podľa § 180 CSP.
5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že toto nie je jediná vec, v rámci ktorej sa súdi so žalovaným
a v tej druhej veci na tomto súde, predmetom ktorej je iná zmluva, bolo rozhodnuté, že zmluva
je protizákonná. Zastal názor, že rozhodcovský rozsudok nezohľadňoval vôbec to, čo už uhradil a
rozhodol o ňom bez neho, čo síce mohol, avšak on o tom nebol poučený. Touto cestou sa domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku. Ohľadom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy uviedol, že nebol
vôbec poučený o rozhodcovskom konaní, boli mu predložené len papiere, ktoré podpisoval a trvalo to asi
10 minút. Navyše na účet mu neposlali ani celú sumu, ktorú si požičal a hneď mu z nej stiahli určitú sumu,
a to mu nebolo vôbec vysvetlené. Až následne sa dozvedel, že rozhodcovskú zmluvu nemusel vôbec
podpísať, ale to mu pri podpise povedané nebolo. Čo sa týka rozhodcovského konania, tak odpoveď na
rozhodcovský rozsudok nepodával, ale našiel na internete, že má priamo podať žalobu na súd, pretože
ak má niečo ešte doplatiť na základe zmluvy, tak chcel, aby o tom rozhodoval súd. Nečítal rozhodcovskú
zmluvu ani doma, a preto si ani neuvedomil možnosť odstúpenia, ale až z tohto sporu zistil, že mohol
odstúpiť. Čo sa týka porušenia platobnej disciplíny, tak uviedol, že platil, kým to zvládal, avšak prišiel o
zamestnanie a oni stále navyšovali dlžnú sumu a žiadali omnoho vyššie sumy, ako si požičal, a preto
to už prestal platiť.6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:
7.Vkonanípodsp.zn.170/11/13Rozhodcovskýarbitrážnysúd,zriadenýspoločnosťouB.P.E.,B..T..Y..,
rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 22. 01. 2014 sp. zn. 170/11/13 tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia sumu 1.928,11 eura,
zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úroky z omeškania vo výške 1,775% ročne zo sumy 80,37
eura od 16. 01. 2012 do 16. 01. 2012, zo sumy 80,37 eura od 16. 03. 2012 do 26. 03. 2012, zo sumy
79,60 eura od 16. 06. 2013 do zaplatenia zo sumy 80,37 eura od 16. 07. 2013 do zaplatenia, zo sumy
80,37 eura od 16. 08. 2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 16. 09. 2013 do zaplatenia, zo sumy
1.607,40 eura od 23. 09. 2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta
spolu neprevýšia sumu 1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z
omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 eur len 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy
1.928,11 eura do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie
32,40 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 320,91 eura. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
07. 03. 2014 a vykonateľnosť dňa 11. 03. 2014.
8. Žalobca rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 07. 03. 2014.
9. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe žaloby žalovaného, doručenej rozhodcovskému súdu
dňa12.11.2013,prílohouktorejbolpokusozmierpredzačatímsúdnehokonania,rozhodcovskázmluva
č. 8400037132, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, zmluvné
dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a karta klienta.
10. Rozhodcovskou zmluvou č. 8400037132 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych
rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený B. P. E., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. K. XX, XXX XX A., zapísaná
v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 52189/B
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri M. R. P., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, B. B.
D. E. XX, XXX XX A. A., zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro,
vložka č. 16626/S.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.
11. Okrem toho sa dohodli, že rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred
jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z
účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť
za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu
podľa svojho vlastného uváženia. V prípade, že všetky sporové strany navrhnú v uvedenej lehote za
rozhodcu rovnakú osobu, vec prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej
lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu alebo ak niektorá zo sporových strán v uvedenej lehote
nenavrhne za rozhodcu žiadnu osobu, ako aj v prípade ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o tom, ktorú
osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda
stáleho rozhodcovského súdu.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení ku dňu uzavretia
predmetnej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, rozhodcovská
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
15. Podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom
znení ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden
z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy; pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
16. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou včasnosti podania návrhu navrhovateľom.
17. V zmysle citovaného ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., možno podať žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi,
ktorý žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podáva.
18. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovuje, že ak nie je ustanovené inak,
ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské
konania,ktorýchpredmetomjespotrebiteľskýsporzačatýpred1.januárom2015.Právneúčinkyúkonov,
ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.
12. 2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho
zákona č. 335/2015 Z. z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných
v čase jej uzavretia.
19. Podľa § 45 ods. 1 (zrušenie rozhodcovského rozsudku) zákona č. 335/2014Z.z. účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje
náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i/ stály
rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranuprávspotrebiteľaatotoporušeniemohlomaťvplyvnavýsledoksporu,j/rozhodcovskýrozsudok
zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
26. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi stranami
sporu č. 8400037132 nebola uzatvorená v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a je
neplatná pre nedostatok vôle žalobcu byť ňou viazaný a tiež svojím obsahom obchádza zákon. Naviac,
aj samotné rozhodcovské konanie trpí vadou a to tým, že žalobcovi nebolo umožnené uplatniť právo
v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných
v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia. O uvedenej
možnosti žalobca nebol poučený ani v rámci poučenia v rozhodcovskom rozsudku, a preto súd mal
za to, že celé rozhodcovské konanie trpí vadou, spôsobujúcou zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Uvedené nevyvrátil ani žalovaný tým, že poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola
uzatvorená na samostatnej listine a že je individuálne uzavretým právnym úkonom. K tomuto tvrdeniu
je potrebné namietnuť, že ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom tak, aby bola
v súlade so zákonom, musí byť v zmluve zachytená slobodná vôľa oboch zmluvných strán, čo v
danom prípade preukázané nebolo. Uvedené vyplývalo z vyjadrenia žalovaného, ktorý uviedol, že
rozhodcovská zmluva mu bola daná na podpis pri uzatváraní žiadosti a nebolo mu vysvetlené, že ju
nemusí podpísať. Rovnako tak nechcel byť viazaný rozhodcovským súdom, čím podľa súdu prejavil
svoju dodatočnú vôľu a to nesúhlas s rozhodcovskou zmluvou. Čo sa týkalo lehoty stanovenej v
rozhodcovskej zmluve, na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy, žalobca sa priznal, že zmluvu nečítal, a
preto ani nevedel o tejto možnosti. Dozvedel sa o nej až v rámci súdneho konania. Napriek tomu, že platí
zásada, že práva patria bdelým, súd v tomto ohľade poskytol ochranu žalobcovi, ako slabšej zmluvnej
strane, ktorá zo strany žalovaného ako dodávateľa, teda osoby vyhotovujúcej rozhodcovskú zmluvu,
nebola informovaná ani o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, ako ani nebola informovaná o
možnosti odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, v dôsledku čoho súd hodnotil podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku ako dodatočný prejav vôle žalobcu, nebyť viazaný rozhodcovskou zmluvou,
pri ktorej absentovala jeho slobodná vôľa. Naviac, sám žalobca uznal, že ak má hradiť žalovanému
na základe nesplnenia záväzku, je ochotný si svoju zmluvnú povinnosť splniť, avšak na základe
rozhodnutia všeobecného súdu, čím prejavil svoju slobodnú vôľu a žiadnym spôsobom nezasiahol do
práv žalovaného. Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť na to, že slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo jednotlivá voľba konkrétne znamená.
Žalovaný naviac v tomto ohľadne nepreukázal skutočnosti podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo bol aj daný prípad
podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Kontrola súdom je možná aj v prípade, ak zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, ak nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný
na tlačive dodávateľa). Podstatou individuálne nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že
bolavopreddodávateľomnaformulovanábezmožnostizmenyjejobsahuatojepráveajprípadtypových
rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich
vyžiadali spotrebitelia. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jediné skutočnosti,
ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne dopisovali boli len týkajúce sa osobných údajov žalobcu,
avšak žiadna skutočnosť, týkajúca sa možnosti individuálne dojednať rozhodcovskú zmluvu. Samotný
obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred pripravené dodávateľom (žalovaným)
a spotrebiteľ (žalobca) ich nemohol ovplyvniť. Súd mal z vykonaného dokazovania zo strany žalobcu
preukázané, že sa vopred neoboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia.Dokonca zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o revolvingovom úvere a teda nie v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej
spotrebiteľ nevenoval pozornosť, ale zameral sa na získanie finančných prostriedkov a ako sám uviedol,
podpísal všetky listiny, ktoré mu boli predložené, nakoľko nebol informovaný, že niektorú listinu podpísať
nemusí a napriek tomu získa požadované peniaze.
30. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi stranami sporu bolo
možné riešiť aj v súdnom konaní, avšak išlo len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíval na
žalobcovi, ktorým bol vo väčšine prípadov práve dodávateľ ako veriteľ. Ten zjavne sledoval riešenie
sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo bol aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. O
doložku, ktorá vyžadovala, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je svojou podstatou
taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na vopred ním
vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých
sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Znenie rozhodcovskej
doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje
cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona
ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore,
avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995). Obchádzanie zákona spočívalo vo vylúčení právne
záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom
zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný.
Rozhodcovská zmluva však nútila spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu
vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva
na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať
svojich práv pred rozhodcovským súdom. Bolo potrebné tiež prihliadnuť na to, že rozhodcovský súd
je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. V konkrétnom prípade
použitie tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky v konečnom dôsledku nastoľuje stav, že možnosť voľby
pre spotrebiteľa je len iluzórna. Rovnako ako aj z rozhodcovského spisu vyplynulo, že žalobcovi nebola
poskytnutá lehota zo strany rozhodcovského súdu navrhnúť rozhodcu, teda celé konanie sa javí tak, že
dodávateľužodpočiatkusledujeriešenieprípadnýchsporovrozhodcovskýmsúdomzaúčelomreálneho
sťaženia uplatnenia spotrebiteľa.
31. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 39 Občianskeho zákonníka, čo predstavuje dôvod na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z., preto súd
zrušil rozhodcovský rozsudok zo dňa 22. 01. 2014 sp. zn. 170/11/2013 vydaný Slovenským arbitrážnym
súdom, zriadeným spoločnosťou B. P. E., B..T..Y.., B. B. K. XX, XXX XX A. a ďalšie dôvody už neskúmal
z dôvodu hospodárnosti konania.
32. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom rozsahu.
34. V zmysle § 262 ods. 2 CSP súd však nebude rozhodovať o výške náhrady trov konania samostatným
uznesením, nakoľko žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli.
35. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku sú oslobodení, spotrebiteľ domáhajúci
sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.36. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd
jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť
žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
37. Podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. zo žaloby o
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom
331,50 eura.
38. Keďže predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého podkladom je
spotrebiteľská zmluva a žalobu podal spotrebiteľ a u žalovaného predpoklady na oslobodenie zistené
neboli, súd v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok
zo žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom vo výške 331,50 eura, a to do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov.
39. Súdny poplatok má žalovaný možnosť uhradiť:
a) E-Kolkami s QR kódom (Potvrdenie o úhrade súdneho poplatku),
b) bankovým prevodom na účet súdu podľa údajov v doručenom Platobnom predpise na zaplatenie
súdneho poplatku,
c) prostredníctvom samoobslužného platobného kiosku umiestneného v priestoroch Okresného súdu
Levice za pomoci QR kódu obsiahnutého v doručenom Platobnom predpise na zaplatenie súdneho
poplatku, alebo
d) prostredníctvom Poštového poukazu obsiahnutého v doručenom predpise na zaplatenie súdneho
poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.