Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615208521
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615208521.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému Q. O.,
G.. XX.XX.XXXX, K. Š. XXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 11864/15, o vymoženie 77 eur s prísl., o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5Er/442/2015- 15 zo dňa

19.10.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.

z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 11864/2015 a žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bol súdu predložený exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 12793/14
zo dňa 11.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.12.2014 a vykonateľnosť dňa 18.12.2014.

Spolu s exekučným titulom bola oprávneným predložená aj Zmluva o úvere č. 702800947 uzavretá
medzi oprávneným a povinným dňa 19.12.2012, ktorou bol povinnému poskytnutý úver v sume 200,-
eur.

Súdny exekútor v žiadosti o udelenie poverenia poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 13.04.2011 sp. zn. III. ÚS 322/2010, ktorý je individuálnym normatívnym právnym aktom s účinkami

iba na konkrétne exekučné konanie vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn.
5Er/934/2008. Z uvedeného nálezu mu vyplývajú povinnosti oznámiť súdu skutočnosti, na základe
ktorých by mohol byť potencionálne vylúčený z vykonávania tejto exekúcie. Súd prvého stupňa zaujal
stanovisko, že samotná skutočnosť, že súdny exekútor bol pred vymenovaním do funkcie exekútora
zamestnancom oprávneného, nie je dôvodom pre jeho vylúčenie z vykonávania exekúcie, resp.
takýto vzťah nemožno považovať za tak intenzívny, aby objektívne mohla byť narušená nestrannosť

súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Zároveň konštatoval, že označený nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy ním nie sú viazané, preto z týchto
dôvodov podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nevylúčil.

S poukazom na ust. § 243d ods. 1, 2, § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov - Exekučného poriadku, §

3, § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/, b/ a d/, § 17
ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v zneníplatnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2
zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho zákonníka uviedol, že úver, ktorý bol
poskytnutý povinnému na základe označenej zmluvy, je spotrebiteľským úverom. Súd prvého stupňa sa

ďalej zaoberal aj platnosťou rozhodcovskej zmluvy. Konštatoval, že praktickým dôsledkom ustanovenia
o rozhodcovskej doložke tak ako je formulovaná v rozhodcovskej zmluve, je, že spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na
Stály rozhodcovský súd. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v

rozhodcovskej zmluve naviac nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, a spotrebiteľ ani nemal
možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol zmluvu (tak úverovú ako aj rozhodcovskú, ktoré boli podpísané v
ten istý deň) ako celok odmietnuť, alebo ich prijať a podrobiť sa bezvýhradne všetkým podmienkam,
ktoré sú v nich obsiahnuté. Obe zmluvy sú naviac písané malými písmenami a obsahujú množstvo
právnickej terminológie. Je preto nemožné, aby sa povinný ako priemerný spotrebiteľ bez ich
predchádzajúceho preštudovania mohol s ich obsahom v krátkej dobe oboznámiť a porozumieť

všetkým tam obsiahnutým podmienkam. Rozhodcovská zmluva z tohto pohľadu nebola výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Exekučný
titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so

zákonom, preto súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., pretože exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie §

45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale
má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.

Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného
exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu
sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže
zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu

objektívnenemožnému,právomnedovolenémualebokniečomu,čojevrozporesdobrýmimravmi,však
musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len
na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže
sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku
rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam
exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu
došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je
kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný

poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci,
ak konštatoval, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Túto

oprávnený uzavrel s povinným podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Týmto účastníci založili právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor
medzi zmluvnými stranami v rozhodcovskom konaní, kde sa postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002Z.z. a s Rokovacím poriadkom. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom na to
oprávneným a exekučný súd v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v

súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V

prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli v ten istý deň, ako zmluvu o úvere. Preto je potrebné predovšetkým
posúdiť, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z

dôvodu, že účastníci konania neuzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v

štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí

za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

V predmetnej veci nebolo sporné, že Zmluva o úvere č. 702800947 uzavretá účastníkmi konania dňa
19.12.2012 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Záväzok povinného vyplýva zo Zmluvy o úvere č. 702800947 zo dňa 19.12.2012 uzavretej
medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 200
eur. Rozhodcovská doložka nebola súčasťou priamo zmluvy o úvere, ale oprávnený predložil aj
rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 19.12.2012 súčasne so zmluvou o úvere.
Exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,

pretože od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a to aj napriek tomu,
že ustanovuje možnosť voľby.

Z čl. II bodu 1 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 19.12.2012 vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere č. 702800947 uzatvorenej dňa 19.12.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú

úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť , výklad,
alebo zrušenie, budú riešené :
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku,
rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského
súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok).

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku

núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu

neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať rozhodcovský

rozsudok. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre
ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa§219O.s.p.potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným

účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.