Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20P/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212436
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415212436.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky:

B. T., H.. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, X. L., proti odporcovi: U. T., A.. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č..
XX, W. Š., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
Y. T., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, maloleté dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky B. T., H.. O., nar. XX.XX.XXXX a odporcu U. T., A.. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W. Š., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. Š.S. vo zväzku
X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

II. Súd z v e r u j e na čas po rozvode manželstva maloletú Y. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

III.OdporcaU.T.,nar.XX.XX.XXXXje povinný prispievaťnavýživumaloletejY.T.,nar.XX.XX.XXXX
sumou 130,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Stretávanie sa odporcu s maloletou Y. T., nar. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e.

V. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadala navrhovateľka rozviesť manželstvo, ktoré uzavrela s odporcom dňa
XX.XX.XXXX a na čas po rozvode zveriť ich maloletú dcéru Y. do svojej osobnej starostlivosti. Žiadala,
aby odporca prispieval na výživu maloletej dcéry sumou 200,- € mesačne.

Návrh zdôvodnila tým, že manželstvo uzatvárali po prechádzajúcich neúspešných a rozvedených
manželstvách s predpokladom väčších skúseností a znalostí života v manželstve, no postupne sa
ich vzťahy zhoršovali, zanikali spoločné záujmy, ako aj intímny život a manželstvo prestalo plniť svoj
účel. Nie je možné predpokladať jeho nápravu a očakávať od nich obnovenie riadneho manželského
spolužitia. Tento stav mal negatívny vplyv aj na ich spoločné deti, t. č. už plnoletého syna Filipa a
v súčasnosti ešte maloletú dcéru Agátu, čo sa prejavovalo problémami v jej správaní a v školských
výsledkoch. Navrhovateľka potom riešila situáciu tak, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala.

Odporca s rozvodom manželstva súhlasil. Súhlasil aj s tým, že po rozvode bude maloletá dcéra Y. v
osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. K výživnémuuviedol, že je schopný prispievať na výživu dcéry sumou 120,- € mesačne. Pôvodne žiadal upraviť aj
stretávanie sa s maloletou, no neskôr od tejto požiadavky upustil.

Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletú do osobnej starostlivosti
navrhovateľky. Výšku vyživovacej povinnosti ponechal na úvahu súdu. Vyjadril sa, že vzhľadom na
aktuálnyvzťahodporcuamaloletejajejsúčasnývek,bynemalozmyselupravovaťotázkustretávaniasa.

Súd na základe výpovedí navrhovateľky a odporcu a ich sobášneho listu zistil, že u oboch sa jedná o v

poradí druhé manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX Q. W. Š..

Navrhovateľka sa vyjadrila, že spočiatku bolo manželstvo harmonické, no po ukončení materskej
dovolenky sa u odporcu začalo prejavovať agresívne a majetnícke správanie, ako aj absolútna
rozdielnosť ich názorov na spolužitie. Snažila sa o nápravu, no na strane odporcu to neviedlo k žiadnemu
výsledku. Preto bola nútená približne pred dvoma rokmi odísť zo spoločnej domácnosti, odkedy s

odporcom nehospodária a neudržiavajú intímne spolužitie. Aktuálne má inú známosť. Okrem toho z jej
výpovede bolo evidentné, že u nej existuje zásadné citové odcudzenie voči odporcovi.

Odporca uviedol, že aj v súčasnosti navrhovateľku ľúbi, no aj z jeho výpovede vyplynulo, že v manželstve
boli určité problémy. Bližšie ich nekonkretizoval uvádzajúc len, že navrhovateľka v podstate zanedbávala

starostlivosť o domácnosť, ktorá bola v poslednom čase len na jeho pleciach. Potvrdil, že v roku 2014
navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti a odvtedy spolu nehospodária a intímne spolu nežijú.

Zuvedenéhomalsúdzapreukázané,žemanželstvonavrhovateľkyaodporcuužneplnísvojúčel,ktorým
je podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“)

vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí.

Pokiaľ potom počas konania účastníci (najmä navrhovateľka) neprejavili záujem o udržanie manželstva,
či dokonca obnovenie manželského spolužitia, v situácii, kedy má navrhovateľka známosť s iným
mužom, s ktorým býva v spoločnej domácnosti (správa úradu práce na č. l. 16 spisu) súd dospel k

záveru, že vzhľadom na absenciu spoločnej domácnosti, hospodárenia, intímneho spolužitia manželov
je ich manželstvo len formálnym vzťahom, ktorého udržiavanie nemá význam a jeho rozvod nebude ani
v rozpore so záujmami maloletej dcéry Y..

Preto manželstvo rozviedol vzhľadom na splnenie zákonných predpokladov určených v ust. § 22 a

§ 23 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorých k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch s tým, že súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť
svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčinu rozvratu súd
nezistil, nakoľko na jednej strane sa navrhovateľka vyjadrila, že to boli rozdielne názory na spolužitie

ako aj správanie sa odporcu a na druhej strane zasa odporca tvrdil, že sa navrhovateľka nestarala
o domácnosť, chodila neskoro z práce, súd však tieto skutočnosti preukázané nemal. Preto musel
konštatovať, že príčina rozvratu zistená nebola.

PokiaľideoúpravuprávapovinnostínavrhovateľkyaodporcuakorodičovmaloletejY.načasporozvode

manželstva, súd vychádzal z § 24 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý určuje, že v rozhodnutí, ktorým sa
rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky nebolo sporné, nakoľko s tým súhlasil aj
odporca aj kolízny opatrovník. Tento v rámci vlastného šetrenia prostredníctvom dožiadaného Úradu
práce v F. nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti navrhovateľky o maloletú, u ktorej sa táto v

súčasnosti nachádza. Sama maloletá sa vyjadrila, že chce zostať u matky. Súd potom prihliadajúc na
uvedené skutočnosti, vrátane stanoviska maloletej Y., ktorá je dieťaťom pomaly na prahu dospelosti,
zveril túto do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju súčasne bude zastupovať a spravovať jejmajetok, ktorá úprava zodpovedá ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine vyjadrujúceho povinnosť súdu v
otázke úpravy rodičovských práv a povinností vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa.

S poukazom na ust. § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súd stretávanie sa odporcu s maloletou neupravil,
nakoľko túto otázku navrhovateľka aj odporca žiadali neupravovať.

Spornou bola otázka výšky výživného, ktorým má odporca prispievať na výživu dcéry, keď navrhovateľka
požadovala sumu 200,- € mesačne a odporca sa vyjadril, že je vzhľadom na svoj príjem a výdavky

schopný platiť len sumu 120,- € mesačne.

Z prehľadu výdavkov (č. l. 27 a nasl. spisu), ktorý predložila navrhovateľka súd zistil, že na domácnosť
má celkové výdavky 443,46 €. Predložila zálohový predpis úhrad za byt v sume 102,12 € mesačne,
potvrdenia o úhrade elektriny 17,27 € mesačne znejúce na meno jej priateľa a faktúru za mobilný telefón
na sumu 80,- € mesačne, čo vysvetlila tým, že suma zahŕňa internet a poplatok za telefón jej, ako aj

maloletej dcéry Y.. Tiež predložila výpisy zo svojho bankového účtu za mesiace december 2015 až
február 2016, ako aj pokladničné doklady o úhrade oblečenia, obuvi a stravy. Výdavky na maloletú
vyčíslila na sumu 240,23 € mesačne, čo zahŕňa cestovné 22,40 € (potvrdenia o kúpe mesačného
študentskéhocestovnéholístkunač.l.33až36spisu),doučovaniezanglickéhojazyka60,-€,zdravotnú
starostlivosť 50,- € za mesiac a zvýšenú starostlivosť o chrup v dôsledku používania fixného

strojčeka v sume 12,- € mesačne, plus mesačné náklady vo výške 95,83 € predstavujúce prepočet na
jeden mesiac čo sa týka oblečenia, obuvi, posteľnej bielizne, spodného prádla a školských potrieb.

Podľa potvrdenia o príjme mala navrhovateľka v mesiacoch január a február 2015 v spoločnosti B. &.
C., s. r. o. so sídlom v W. čistú mzdu za tieto dva mesiace v priemere 521,- € mesačne (č. l. 21 spisu)

a v spoločnosti I. Q., s. r. o. so sídlom v X. L. mala v mesiacoch marec 2015 až december 2015 ako
predavačka priemerný príjem v čistom na úrovni 406,- € mesačne, čo za uvedené obdobie jedného roka
predstavuje čistý priemerný príjem 463,- € mesačne.

Z výpovede odporcu súd zistil, že býva v spoločnej domácnosti s plnoletým synom C., ktorý je študentom

vysokej školy, preto mu vypomáha aj finančne. Najskôr mu prispieval na internát, ktorý v súčasnosti
nedostal a tak mu dáva 60,- € mesačne na benzín. Platí hypotéku a nakoľko dochádza do práce
vynakladá na to sumu 120,- € mesačne. Štyrikrát denne užíva inzulín, čo ho stojí 30,- € mesačne, ako
diabetik má iný stravovací režim s čím súvisia zvýšené výdavky o 40,- € mesačne, na stravu, pranie,
varenie vynakladá 150,- € mesačne a oblečenie pre seba a syna po 30,- € mesačne. Posiela tiež dcére

vreckové. Predložil doklady o platbe inkasa v sume 15,74 € mesačne, potvrdenie o preddavkoch na
elektrinu v sume 65,81 € mesačne, prehľad mesačných platieb za mobilný telefón v sume okolo 40,- €
mesačne a tiež výpis zo svojho účtu za február 2016, podľa ktorého spláca úver 140,- € mesačne.

Odporca podľa predloženého potvrdenia o príjme zarobil v roku 2015 priemerne v čistom 872,38 €, v

januári 2016 mal čistý príjem na úrovni 814,- €.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd potom vychádzajúc z citovaných ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru, že na pokrytie

všetkých odôvodnených potrieb maloletej je zo strany odporcu adekvátnou suma 130,- € mesačne, v
ktorom rozsahu je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej.

Navrhovateľka vyčíslila výdavky na maloletú sumou okolo 240,- € mesačne, pričom ale nemožno
ako náklady na maloletú zohľadniť v plnom rozsahu ďalšie výdavky navrhovateľky „na domácnosť“,

nakoľko ide o náklady, ktorými sú pokrývané aj jej bytové potreby ako aj jej priateľa a tieto je potrebné
zohľadniť v rámci poskytovania osobnej starostlivosti maloletej zo strany navrhovateľky podľa § 62
ods. 4 Zákona o rodine. Vôbec pritom nemožno ako výdavok na maloletú zohľadniť platbu úveru
navrhovateľkou v sume 69,- € mesačne ani náklady na jej telefón. Z toho potom vyplýva, že nemožno
ďalšie odôvodnené výdavky na maloletú vypočítať mechanickým rozdelením sumy 443,- € na polovice.
Súdvšaksamozrejmeakceptujeurčitévýdavky,ktorésúnevyhnutnealogickyspojenésostarostlivosťou

o maloletú ako hygienické potreby a strava ale aj náklady reprezentujúce určitý nadštandard v podobe
poplatku za mobilný telefón či internet. Podľa názoru súdu sú však všetky odôvodnené potreby maloletej
tak ako ich definovala navrhovateľka vzhľadom na vek a zdravotný stav maloletej pokryteľné do
sumy 270,- € mesačne, ktorá zahŕňa sumu 144,- € (cestovné, doučovanie, zdravotnú starostlivosť a
starostlivosť o chrup) plus suma necelých 130,- €, ktorú súd považuje za primeranú pokiaľ ide o ostatné

výdavky (obuv, oblečenie, hygiena, školské potreby, strava atď.). Platí tu totiž ust. § 62 ods. 2 Zákona o
rodine, podľa ktorého má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča a toto ustanovenie znamená,
že dieťa má právo na rovnakú životnú úroveň ako rodič nielen v prípadoch, kedy je životná úroveň
rodiča vysoká, ale aj v prípadoch nižšej životnej úrovne výživou povinného rodiča, ktorý objektívne nemá
možnosť zvýšiť si vlastným pričinením životný štandard. Jednoducho povedané, uspokojovanie rozsahu

potrieb dieťaťa musí byť adekvátne možnostiam a schopnostiam rodičov.

Maloletájevsúčasnostivoveku,vktoromjemierapotrebyosobnejstarostlivostizostranynavrhovateľky
nepochybne nižšia než je tomu napríklad u dieťaťa útleho veku, či u dieťaťa, ktoré je vzhľadom na
nepriaznivý zdravotný stav odkázané na celodennú opateru. Preto by v zásade tak navrhovateľka

aj odporca mali svoju vyživovaciu povinnosť plniť v rovnakom rozsahu. Prihliadajúc však na to,
že navrhovateľka v rámci výkonu osobnej starostlivosti uspokojuje bytovú potrebu maloletej, stravu,
jednoducho všetky potreby, ktoré sú logicky s osobnou starostlivosťou spojené, je povinnosťou odporcu
podieľať sa na úhrade potrieb maloletej viac než polovicou. Súd potom dospel k záveru, že vzhľadom
na pomery odporcu je tento schopný platiť výživné v sume 130,- € mesačne, pričom ale zohľadnil aj to,

že maloletej na základe trvalého príkazu posiela vreckové v sume 20,- € mesačne. Spolu to predstavuje
150,- € mesačne s tým, že zvyšok potrieb maloletej je schopná zo svojho príjmu pokryť navrhovateľka.
Znovu tu súd poukazuje na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a zdôrazňuje, že rozsah potrieb dieťaťa
sa musí prispôsobiť možnostiam rodičov.

U odporcu súd vychádzal z toho, že má (rovnako ako navrhovateľka) vyživovaciu povinnosť aj síce k
už dospelému synovi C., no stále sa pripravujúcemu na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole a
ako vyplynulo z vyjadrení účastníkov, tomuto na výživu navrhovateľka nijakým spôsobom neprispieva.
Výdavky odporcu súd považoval za objektívne a primerané, dosahujúce okolo 690,- € mesačne a preto
nemal dôvod aplikovať ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine a na niektoré z nich ako na nie nevyhnutné

neprihliadať.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“), podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho podáva
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok, alebo
postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť

dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v 3 rovnopisoch, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa
(§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na exekúciu podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok
v znení neskorších predpisov.