Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/258/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219094
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114219094.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: J. U.,
nar. XX. X. XXXX, bytom S. XX, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Petrom Rybárom, Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29 p r o t i žalovanému: PRO CIVITAS,
s.r.o.,sosídlomAstrová2/A,82101Bratislava,vkonaníoneplatnosťDohodyozrážkachzomzdy,takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e ,že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.

s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo
dňa 25. 7. 2007 j e n e p l a t n á .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
409,67 EUR a tieto uhradiť priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Petrovi
Rybárovi, advokátovi v Košiciach, Kuzmányho 29 do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. V prípade, že by trovy právneho zastúpenia neboli vyčíslené, žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

Žalovaný j e p o v i n n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok
vo výške 99,50 EUR a tento zaplatiť na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 8. 7. 104 doručil návrh, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti Dohody o

zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril s pôvodným veriteľom Poštovou bankou, a. s. v Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 25. 7. 2007. Predmetná pohľadávka bola postúpená naposledy na
spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. Posledný veriteľ predložil dňa 7. 8. 2012 Dohodu o
zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy žalobcu Obecnému úradu Kojatice s výzvou, aby vykonával zrážky
jeho mzdy. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
a jednou z podmienok poskytovateľa úveru pre uzavretie Zmluvy o úvere bolo
pristúpenie k Dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola zakomponovaná v texte zmluvy a do Obchodných

podmienok pre úver. Žalobca uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy nemohol nijakým spôsobom vylúčiť.
Táto dohoda bola vopred predformulovaná poskytovateľom úveru, vzorovo vypracovaná a predložená
a na jej podpísanie bolo viazané poskytnutie finančných prostriedkov vyplývajúce z úverovej zmluvy.
V úverovej zmluve žalobca zabezpečil v prospech poskytovateľa úveru, teda v prospech žalovaného
záväzok krajne nevýhodným spôsobom, a to Dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťouúverovejzmluvy.VpredmetnejDohodeozrážkachbolposkytovateľúveruoprávnenýsámurčiť

výšku dlžnej sumy, toto predložiť platiteľovi mzdy žalobcu za účelom vykonávania zrážok a na základe
nej vykonáva zamestnávateľ žalobcu od októbra 2012 pravidelné zrážky. Už samotné zabezpečenie
záväzku žalobcu ako dlžníka vopred podpísanou Dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnejsumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku
poskytovateľa úveru. Týmto môže žalovaný na základe neobmedzenej vôle vymáhať od
žalobcu dlh, ktorý neexistuje. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia žalobcu do pozície, kedy týmto

stráca právo disponovať so svojim príjmom ako s vlastným majetkom, a to bez právneho základu.
Žalovaný reálne plní realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza
bez právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry. K zrážkam zo mzdy dochádza pravidelne
každý mesiac, napriek tomu je splatenie veriteľom určenej dlžnej sumy v nedohľadne. Inštitút Dohody o
zrážkach zo mzdy považuje žalobca za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou

zmluvou je preto aj neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Dlžník nedokáže mimosúdne
zrážky zo mzdy priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho
rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná
v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely
mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje
veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných

zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút
sa dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie aj s čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky.
PodľajudikatúrySúdnehodvora,spotrebiteľjevslabšejpozíciizhľadiskainformovanostičivyjednávacej
pozície a Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach v rámci spotrebiteľskej kontraktácie
zdôrazňuje nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany (Océano Grupo Editorial

a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, rozsudok C-168/05 Elisa María Mostaza Claro). Slovenská
právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdne
akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zastaviť mimosúdne zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami
zo mzdy, napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa
nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. V

zmysle rozsudku Simmenthal C-106/77 súd musí uprednostniť právo Európskej únie.
Naliehavý právny záujem je daný tým, že žalovaný požiadal platiteľa mzdy žalobcu o začatie výkonu
zrážok, na základe čoho môže žalovaný každomesačne disponovať značnou časťou príjmu žalobcu,
čo spôsobuje výrazné obmedzenie žalobcu v zabezpečovaní základných potrieb rodiny a spôsobuje
mu značné finančné problémy. Naviac v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov Slovenskej

republiky, ako aj Súdneho dvora Európskej únie je daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení
neprijateľnosti zmluvných podmienok a neplatnosti zmlúv vždy daný (rozsudok Krajského súdu Košice,
č. k. 5co/358/2009-199).

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 11. 2004 žiadal návrh zamietnuť, resp.

zastaviť konanie pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného, nedostatok právomoci
všeobecného súdu a absenciu naliehavého právneho záujmu. Žalobca nijako nepreukázal nedostatok
slobodnej vôľa, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má
spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Dôkazné
bremeno nesie žalobca a je jeho povinnosťou preukázať, že zmluvu neuzavrel slobodne s výnimkou

prípadu, ak by v čase jej podpisu bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. obmedzený. V
opačnom prípade ide len o účelové, ničím nepreukázané tvrdenie. Žalobca si slobodne vybral právneho
predchodcu žalovaného, aj keď na trhu je široký výber iných bankových inštitúcií a produktov, akceptoval
vykonávanie zrážok právnym predchodcom žalovaného. Právny predchodca žalovaného bol bankovou
inštitúciou pod dohľadom Národnej banky Slovenska, musel spĺňať prísne kritériá nevyhnutné pre

vykonávanie bankových činností, preto akákoľvek argumentácia viažuca sa na nebankové subjekty je
neprípustná. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, lebo ide
o zabezpečovací inštitút v súlade s Občianskym zákonníkom a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného
vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. V prípade, že súd bude neprípustne
v rozpore s jeho argumentmi posudzovať Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa smernice, mal by skúmať

okolnosti jej uzavretia, predovšetkým, či jej uzatvorenie skutočne spôsobilo nerovnováhu v
neprospech spotrebiteľa a či táto ochrana poskytovaná súdom neprekročí hranice prípustnosti a súd
nebude chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, ale jeho ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť
ako zmluvnej strany, ktorá potom, čo nastali dôsledky porušenia povinnosti sa dovoláva neplatnosti pre
nevýhodné podmienky. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad

neplnenia si povinnosti zmluvnou stranou. Pokiaľ by zákonodarca mal pri implementácii záujem vylúčiť
zabezpečovanie spotrebiteľských záväzkov týmto inštitútom, bol by to v zákone uviedol. Účelom dohody
o zrážkach ako zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky, aj mimosúdneho konania a je
absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosťdohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Ani
smernica ani vnútroštátne normy nevylučujú zabezpečiť záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, Zmluvou o úvere, zo dňa 25. 7. 2007, výzvou na splatenie
úveru s príslušenstvom zo dňa 15. 8. 2009, žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
3. 7. 2009 a zistil tentos k u t k o v ý s t a v :

Dňa 25. 7. 2007 uzatvoril žalobca s Poštovou bankou, a. s. Zmluvu o úvere, podľa ktorej mu bol

poskytnutý úver 50.000,- Sk, ktorý mal uhrádzať v splátkach po 1.490,- Sk v počte 60 k 20. dňu v mesiaci
s úrokovou sadzbou 23 %, RPMN 25,58 %, celkovou výškou nákladov za poskytnutý úver 34.649,95
Sk. Podľa bodu 3 Zmluvy o úvere, podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu
o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB
vzniknutej zo Zmluvy o úvere. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie dohody platiteľovi mzdy
klienta. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy klienta. Predmetnú

pohľadávku Poštová banka, a. s. postúpila na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENT LIMITED, Larnaca,
Cyprus dňa 15. 12. 2010, následne táto spoločnosť ju postúpila na PRO CIVITAS, a. s.
dňa 24. 2. 2011 a nový postupník ju postúpil na žalovaného.

Spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. listom zo dňa 7. 8. 2012 vyzvala platiteľa mzdy obec Kojatice,

aby vykonával zrážky zo mzdy na sumu 2.514,93 EUR, a to až do úplného uspokojenia pohľadávky.
Zamestnávateľ žalobcu vykonával zrážky zo mzdy za obdobie od októbra 2012 do decembra
2013 vo výške 25,50 EUR mesačne, ktoré poukazoval na účet žalovaného.

Žalobca pri svojom výsluchu vypovedal, že v Poštovej banke, a. s. v Prešove si

vybavoval úver. Pracovníčka za okienkom vyplnila zmluvu podľa jeho údajov z občianskeho preukazu s
tým, že mu dá vedieť, či bude úver schválený. Na to mu ešte v ten deň SMS správou oznámili, že úver
je schválený. Preto sa vrátil do banky, kde mu dali podpísať zmluvu. O zmluvných podmienkach nebol
nijakým spôsobom oboznámený. Banky vôbec neoboznamujú klientov so zmluvnými podmienkami, má
s tým vlastné skúsenosti, pretože čerpal takéto úvery cez bankové inštitúcie a ani pri jednej zmluve ho

neoboznámili so zmluvnými podmienkami. So zmluvnými podmienkami sa oboznámil
až potom doma, keď si ich prečítal. Pokiaľ ide o Dohodou o zrážkach, chápal to tak, že ak by neplatil,
bude sa mu vykonávať zrážka z platu, ale na túto zmluvnú podmienku pred podpisom zmluvy ho nikto
neupozornil,žesanachádzavzmluvnýchpodmienkachazistiltoaž popodpisezmluvydoma.Spočiatku
platil splátky, ale potom sa mu nakopilo viacej pôžičiek, nezvládal ich uhrádzať a na to prišiel návrh, aby

mu jeho zamestnávateľ zrážal z platu splátky. Pokiaľ ide o dlžnú pohľadávku, má vedomosť, že už ju
zaplatil, ale aký je skutočný jej stav vôbec nevie, Poštová banka, a. s. mu posielala len upozornenia,
že neplatí, ale zakaždým uvádzala výšku inej sumy pohľadávky. Asi pred mesiacom ho kontaktoval
zamestnanec žalovaného a ponúkal mu uzatvorenie dohody, ak stiahne žalobu s tým, že nebudú od
neho žiadať poplatky. Žalovaný oznámil, že dlhuje 2.514,93 EUR, pričom on zobral úver vo výške

50.000,- Sk a uhradil 1.800,- EUR. Aj keď v zmluve sa neuvádzajú poplatky, tieto si žalovaný stále účtuje.
Zmluvu o úvere je potrebné posúdiť z hľadiska Zákona č. 258/2001 Z. z. Žalovaný si súdne nevymáha
túto pohľadávku, pokiaľ ide o zostatok dlhu.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa§3ods.3a5Zákonač.250/2007Z.z., každýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).

Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa

spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").

Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z. z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť

spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom
ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce
informácie.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 258/2001 Z. z., v znení k 25. 7. 2007, zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 10a Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný pred uzavretím
zmluvyaleboaksazmluvauzatváranazákladeobjednávkyspotrebiteľapredtým,akospotrebiteľodošle
objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi
jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť

a) hlavné vlastnosti výrobku alebo charakter služby v rozsahu primeranom výrobku alebo službe,
b) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania predávajúceho,
c) telefónne číslo predávajúceho a ďalšie údaje, ktoré sú dôležité pre kontakt spotrebiteľa s
predávajúcim, najmä adresu jeho elektronickej pošty a číslo faxu, ak ich má,
d) predajnú cenu výrobku alebo služby alebo, ak vzhľadom na povahu výrobku alebo služby nemožno

cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné
a iné náklady a poplatky, alebo ak tieto náklady a poplatky nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do
celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady a poplatky,
e) platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu, do ktorej sa predávajúci zaväzuje dodať výrobok
alebo poskytnúť službu, informáciu o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a

podnetov spotrebiteľov,
f) poučenie o zodpovednosti predávajúceho za vady výrobku alebo služby podľa všeobecného predpisu,
15a)
g) informáciu o existencii a podrobnostiach záruky poskytovanej výrobcom alebo predávajúcim podľa
prísnejších zásad, ako ustanovuje všeobecný predpis, 15b) ak ju výrobca alebo predávajúci poskytuje,

ako aj informáciu o existencii a podmienkach pomoci a službách poskytovaných spotrebiteľom po predaji
výrobku alebo poskytnutí služby, ak sa takáto pomoc poskytuje,
h) informáciu o dĺžke trvania zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na dobu určitú; ak ide o zmluvu uzavretú
na dobu neurčitú alebo ak ide o zmluvu, pri ktorej sa automaticky predlžuje jej platnosť, aj informáciu
o podmienkach vypovedania zmluvy,

i) informáciu o funkčnosti vrátane použiteľných technických ochranných opatrení na zabezpečenie
elektronického obsahu, ak je to vhodné,
j) informáciu o kompatibilite elektronického obsahu s hardvérom a softvérom, ktoré sú predávajúcemu
známe alebo je rozumné očakávať, že sú mu známe, ak je to vhodné.

Povinnosti podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na zmluvu o poskytovaní elektronického obsahu
nedodávaného na hmotnom nosiči.

Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú, ak pre predávajúceho vyplýva z osobitného predpisu15c) povinnosť
poskytnúť informácie spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 551 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia.

Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a Poštovou bankou, a. s. dňa 25. 7. 2007 je
spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd,
keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, je oprávnený vykonať súdnu kontrolu tejto zmluvy. Súd pri tejto
kontrole zistil, že zmluva neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v § 4 ods. 2 Zákona č.
258/2001 Z. z., v znení noviel, keď neobsahuje údaj pod písmenom a) výška, počet, termíny splátok,

istiny, úrokov a iných poplatkov a neobsahuje údaj podľa písm. i). Súd zistil, že je nesprávne určená
výška celkových nákladov 84.649,95 Sk, keď skutočné náklady podľa počtu splátok (60 x 1.490,- Sk) sú
89.400,- Sk, teda o 4.750,05 Sk viac ako je uvedené v zmluve. Súd toto hodnotí ako nekalú praktiku a
klamlivú zo strany pôvodného veriteľa v zmysle § 8 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z
tohto vyplýva ďalej, že pôvodný veriteľ uviedol nesprávnu výšku splátok úveru, lebo stanovenej výške
nákladov 84.649,95 Sk zodpovedá splátka 1.410,83 Sk mesačne pri počte 60 splátok. Nekalé konanie

je v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon.

Pôvodný veriteľ si nesplnil svoje informačnú povinnosť v zmysle § 10a Zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z. z. a náležitým spôsobom pred uzavretím
zmluvy neposkytol informácie o charaktere bankového produktu a finančnej služby. Dodávateľ nemá

právo žiadať poplatky, ktoré neboli v zmluve dojednané.

Zmluva o úvere v bode 3 obsahuje, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o
zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením
pohľadávky Poštovej banky, a. s. vzniknutej zo Zmluvy o úvere.

Žalobcauviedol,žeouzatvoreníDohodyozrážkachzomzdypredjejpodpisomnebolinformovanýotejto
zmluvnej podmienke zamestnankyňou veriteľa a o tejto zmluvnej podmienke sa dozvedel až po podpise
zmluvy, keď si doma zmluvu prečítal. Vtedy tomu nevenoval pozornosť, lebo bol v tom presvedčení, že
splátky bude riadne uhrádzať.

Dohodaozrážkachzomzdynebolamedziúčastníkmiindividuálnedojednaná,alejesúčasťouformulára,
ktorý vopred pripravil a zmluvné podmienky v ňom uviedol pôvodný veriteľ. Žalobca ako spotrebiteľ
a ako druhá zmluvná strana nemal možnosť ovplyvniť a vyjednať si túto zmluvnú podmienku, o jej
existencii nebol informovaný a nemal možnosť ani uzavrieť Zmluvu o úvere, ktorá by túto zmluvnú

podmienku neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitý právny úkon, lebo nie je pri nej
uvedená výška pohľadávky a výška zrážky, ktorú zabezpečuje Dohoda o zrážkach zo mzdy a tým
nie je ani naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Žalobca v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere
nedokázal vyhodnotiť túto zmluvnú podmienku a poukázať na to, že je neprijateľná, ani nedokázal
rozoznať nesúlad inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom. Dohoda o zrážkach zo

mzdy tak ako je upravená v zmluve umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa v podobe jeho mzdy
aj z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi pred predchádzajúceho
posúdenia nezávislým súdom. V zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy, poskytovateľ úveru alebo veriteľ
sám určuje výšku dlžnej sumy, túto predkladá platiteľovi mzdy za účelom vykonávania zrážok, a to aj v
prípade plnení z neprijateľných zmluvných podmienok. Dlžník tieto zrážky nemôže priamo voči svojmu

zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo
sporný právny vzťah.

Súd má za to, že táto zmluvná podmienka v predformulárovej forme s vopred určenými zmluvnými
podmienkami veriteľom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poškodzuje ho. S
touto zmluvnou podmienkou žalobca pri uzatváraní Zmluvy o úvere nebol oboznámený veriteľom, nebol
mu objasnený inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy a nebol ani vôbec upozornený na to, že Zmluva o
úvere obsahuje aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Spotrebiteľ je v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti,
či vyjednávacej pozície v rámci konkraktácie a Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach

zdôraznil nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť jeho zvýšenej ochrany ex offo.

Slovenská právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a
výšku dlhu a zastaviť mimosúdne zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy aj keď veriteľ jesúkromnou osobou. Ide preto o neprijateľnú a neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53
ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka je neplatnou.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je aj neurčitý právny úkon, pretože nie je pri nej uvedená výška pohľadávky
ani výška zrážok v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo ak sa vykonávajú vyššie zrážky
než pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené atribúty určitosti právneho
úkonu a aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, takýto právny úkon, ktorý nie je určitý a v tejto
časti je neplatný.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvnej podmienky vyplýva priamo zo Zákona č.
250/2007 Z. z. § 3 ods. 3 a 5, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a môže sa proti porušeniam svojich práv domáhať ochrany
svojho práva na súde. Súd z vyššie uvedených dôvodov žalobe vyhovel a určil, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy je neprijateľnou a neplatnou zmluvnou podmienkou.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a pretože žalobca bol v plnom
rozsahu úspešným a patrí mu náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú trovy
právneho zastúpenia, a to za 4 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, návrh na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a účasť

na pojednávaní dňa 9. 6. 2015), t. j. 4 x 61,87 EUR + 4 x režijný paušál 8,04 EUR, 1 x 8,39 EUR, spolu
279,99 EUR, hotové výdavky, strata času za účasť na pojednávaní dňa 9. 6. 2015 cesta Košice
- Prešov a späť, 4 x po pol hodine 13,98 EUR, spolu 111,84 EUR a cestovné náhrady na pojednávanie
osobným vozidlom R. U., ŠPZ: S. XXX Z. z Košíc do Prešova a späť dňa 9. 6. 2015,
cesta Košice Prešov a späť 68 km (spotreba pohonných hmôt 5,40 EUR) = 17,84 EUR. Celkové trovy

predstavujú 409,67 EUR, ktoré uhradí žalovaný priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr.
Petrovi Rybárovi, Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel oslobodený od

platenia súdnych poplatkov, v konaní bol plne úspešný, preto poplatková povinnosť
prešla na žalovaného podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona a súd mu uložil zaplatiť súdny poplatok podľa
položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov 99,50 EUR na účet Okresného súdu v Prešove
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.