Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Eva Straková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/216/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215607
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114215607.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: D. H.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomŠ.XX,XXXXXK.,právnezastúpenáJUDr.IgoromŠafrankom,advokátom,ul.
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovaným: 1. Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom Košická 56, 821
08 Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpený JUDr. Martinom Aksamitom, Šoporňa, Mládežnícka
1537, 2. POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie

neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve uzatvorenej dňa 3. 6.
2008 č. zmluvy XXXXXXX bod 13) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce
nákladynavypracovanieauzatvorenieZmluvyoúvere,spolusovšetkouadministratívoustýmspojenou
predstavuje n e p r i j a t e ľ n úz m l u v n ú p o d m i e n k u .

II. Žalovaní v rade 1, 2 s ú p o v i n n íspoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni trovy konania, ktoré

predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 567,24 EUR a tieto zaplatiť priamo na účet právnemu
zástupcovi žalobkyne JUDr. Igorovi Šafrankovi, vedený vo VÚB Prešov, č. ú.: N. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, G.: N., VS: XXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaní v rade 1, 2 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške
99,50 EUR na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa dňa 3. 6. 2014 doručila návrh, v ktorom pôvodne žalovala žalovaného v 1.
rade a domáhala sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky z uzavretej zmluvy zo
dňa 3. 6. 2008 č. zmluvy XXXXXXX bod 13 v tej časti o poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce
nákladynavypracovanieauzatvorenieZmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.
V dôvodoch svoj nárok odôvodňovala tým, že s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou
Pohotovosť, s. r. o. uzatvorila dňa 3. 6. 2008 Zmluvu o úvere č. 8630438 vo výške 10.000,- Sk (331,94
EUR) za poplatok 9.680,- Sk (321,32 EUR) na 12 mesiacov, Spolu mala žalovanému vrátiť 19.680,-

Sk (653,26 EUR), takže poplatok z predmetného úveru predstavoval 96,8 % ročne. Z predmetného
úveru uhradila len časť. Žalovaný jej oznámil, že ku dňu 11. 9. 2012 je jej dlh z predmetnej zmluvy
vo výške 1.902,45 EUR. Ide o veľmi úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, predovšetkým
pre jeho neprimeranosť. Administratívny poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je neprijateľný.
Takýto poplatok predstavuje 2/3-iny z predmetného poplatku (64,53 %). Žalovaný jej neposkytol reálne
plnenie za takýto poplatok a preto podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neprijateľný. Naviac je

nedostatočne transparentný predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké
administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou
mádopadnaplatnosťadministratívnehopoplatku.VtomtosmerepoukazovalanarozhodnutieVrchnéhokrajinského súdu v Karlsruhe zo dňa 3. 5. 2010, č. k. AZ 17 U 192/2010, z ktorého vyplynulo, že
pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak sú tieto poskytované a vykonávané vo

vlastnom záujme dodávateľa. Predmetný úver je úžerný, odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Takisto je neprijateľný administratívny poplatok, keď
oproti bankám sú úroky a poplatok niekoľkonásobne vyššie. Naliehavý právny záujem vyplýva z toho, že
na základe úspešného rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvných podmienok, si chce uplatniť primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. V tomto zmluvnom vzťahu boli

porušené jej spotrebiteľské práva, pretože žalovaný neuviedol RPMN a tak je predmetný spotrebiteľský
úver bezúročný a bez poplatkov podľa Zákona č. 258/2001 Z. z. (§ 4 ods. 4). Zmluva obsahuje aj
niekoľko neprijateľných zmluvných podmienok, ako napr. splnomocnenie tretej osoby na uznanie dlhu do
notárskej zápisnice, zmluvnú pokutu 300,- Sk za omeškanie splátky, úrok z omeškania 0,25 % za každý
deň omeškania, či rozhodcovskú doložku. Z judikatúry poukazovala na rozsudky Krajský súd Prešov,
sp. zn. 16 Co 71/2011, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 26/2011, 1

MCdo 1/2009, Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 1484/2004, v ktorých boli riešené obdobné nároky.

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení poukazoval na to, že Zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 3. 6. 2008 uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Na neho síce bola uvedená
pohľadávky postúpená Zmluvou o postúpení zo dňa 10. 5. 2012, avšak následne zmluvou zo dňa 28.

12. 2012 bola postúpená naspäť na spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Na účet žalovaného nebolo
žalobkyňou poukázané žiadne plnenie v súvislosti s predmetnou pohľadávkou. Postúpením pohľadávky
stratil postavenie záložného veriteľa a nikdy nebol účastníkom predmetnej úverovej zmluvy. Vzhľadom
na to poukazoval žalovaný v 1. rade, že nemôže byť v čase rozhodovania súdu tento návrh voči nemu
úspešný, keďže nie je ani veriteľom, ani účastníkom predmetnej zmluvy. Žiadal, aby súd s poukazom

na § 92 ods. 4 pripustil zámenu žalovaného na spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorá je aktuálnym
veriteľom pohľadávky a účastníkom úverovej zmluvy. V opačnom prípade žiadal žalobu voči nemu
zamietnuť, lebo nie je pasívne legitimovaný.

Podaním doručeným dňa 23. 10. 2014 žalovaný v 1. rade oznámil súdu, že eviduje úhradu záväzku

zo strany žalobkyne voči spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. na dve platby, a to 31. 8. 2012 vo výške
50,- EUR a dňa 27. 9. 2012 vo výške 50,- EUR, obidve boli v súlade s jeho Dohodou so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o. vykonané priamo na účet POHOTOVOST-i, s. r. o.

Podaním doručeným súdu dňa 27. 10. 2014 žiadala žalobkyňa, aby vzhľadom na

vyjadrenie žalovaného v 1. rade bola rozšírená žaloba o žalovaného v 2. rade POHOTOVOSŤ, s. r. o.
Bratislava.

Uznesením súdu zo dňa 10. 3. 2015 bolo pripustené, aby do konania na strane žalovaného vstúpila
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., ktorá bude vystupovať ako žalovaný v 2. rade.

Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 4. 5. 2015 žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol. Zmluvu o úvere nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu a tým sa ani nemôže žalobkyňa
domáhať ochrany spotrebiteľa a jej argumenty je potrebné odmietnuť. Ďalej poukazoval na to, že
cena plnenia podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Pokiaľ

žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša
v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu,
ktorá výrazne a podstatne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok
za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale vyslovene ho aj uvádza. V tomto smere poukazoval na

ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka. Žalovaný v 2. rade ďalej vzniesol námietku res iudicata,
keď poukazoval na to, že Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. zo dňa
1. 7. 2009, sp. zn. SR 06150/09 vydal rozsudok, v ktorom de facto potvrdil aj skutočnosť, že zmluva o
úvere, vrátane všetkých jej častí bola uzatvorená platne a takisto potvrdil aj všetky podmienky tak, ako
sú dohodnuté v zmluve o úvere. Ide teda o ten istý predmet konania, ktorý je daný vtedy, ak vyplýva

z rovnakého skutku a zároveň sa týka tých istých osôb. V tomto smere poukazoval aj na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 5. 2012, sp. zn. 3 Cdo 100/2001, v ktorom sa uvádza, že
právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania preukážku veci
rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je,vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu. Obdobný názor zaujal Najvyšší súd SR v uznesení,
sp. zn. 3 Cdo 42/2006.

Právna povaha rozhodcovského rozsudku sa stala aj predmetom aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu
SR, ktorý jednoznačne potvrdil povahu rozhodcovského rozsudku ako res iudicata a
uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s
takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by

porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený
uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu v rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 26. 9. 2011, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010, uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 18. 11. 2012, sp. zn. 6 Cd 143/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.
2. 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011). Ak je teda v zmysle § 159 ods. 2 O. s. p. rozhodcovským rozsudkom
viazaný exekučný súd, a maiori ad minus to platí pre všeobecný súd v sporovom konaní, v ktorom sa

prejednávajú otázky vyriešené právoplatným rozhodcovským rozsudkom.

Ako to vyplýva z rozhodnutia ESD vo veci Asturcom, smernica č. 93/13/EHS nepriznáva spotrebiteľovi
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo, žiadne osobitné právo. Ani európske právo
nenúti súd členského štátu, aby pristúpil k opätovnému preskúmaniu právoplatne rozhodnutého sporu,

ak by sa tým malo zabezpečiť presadenie sa európskeho práva, čo súdny dvor potvrdil aj v samotnom
rozhodnutí Asturcom. Podľa tohto rozhodnutia sa pri posudzovaní, či je vecná kontrola rozhodcovských
rozhodnutí exekučným súdom potrebná alebo nie, má aplikovať vnútroštátna úprava pri zohľadnení
tzv. zásady procedurálnej autonómie členských štátov. Rozhodnutia rozhodcovských súdov s účinkami
právoplatných rozsudkov sa tak podľa súdneho dvora majú kontrolovať iba v tom rozsahu, v akom

to pripúšťa vnútroštátne právo. Z uvedeného vyplýva, že smernica č. 93/13/EHS nezakladá právo
spotrebiteľa na to, aby exekučný súd podrobil rozhodcovský rozsudok kontrole vecnej správnosti. Podľa
rozhodnutia ESD č. C-2/08 vo veci Amministrazione dell´Economia a delle Finanze právo Spoločenstva
neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy, na základe
ktorých rozhodnutie získava právoplatnosť aj keby to umožnilo napraviť porušenie práva Spoločenstva

predmetným rozhodnutím. Žalovaný podotýka, že zásada res iudicata je jednou zo základných zásad
akéhokoľvek procesného práva v celoeurópskom meradle. Ak je teda zrejmé, že európske právo
nepožaduje vecný prieskum rozhodcovského rozhodnutia v exekučnom konaní, je
o to viac zrejmé, že tento vecný prieskum nie je požadovaný ani v novom sporovom konaní pred
všeobecným súdom. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd postúpil zmluvu ako

platnú a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobkyni plnenie, preto z
hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto
prípade res iudicata naďalej existuje. Žalovaný ďalej poukazoval, že ak procesné podmienky nie sú
splnené, konanie vykazuje nedostatky a medzi neodstrániteľné nedostatky patrí aj res iudicata. Ak bolo
právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tento výrok rozsudku je preukážkou právoplatne rozhodnutej

veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku,
ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie, a preto by mal súd konanie zastaviť
pre neodstrániteľný nedostatok konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, Úverovou zmluvou zo dňa

3. 6. 2008, spisovým materiálom Rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR
06150/09, Zmluvou o postúpení zo dňa 30. 10. 2012, oznámením o postúpení pohľadávky postupcu a
zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Žalobkyňa Zmluvou o úvere č. XXXXXXX dňa 3. 6. 2008 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného

POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 10.000,- Sk (331,94
EUR) za poplatok 9.680,- Sk (321,32 EUR), ktorý mala uhrádzať v 12 splátkach po 1.640,- Sk. Celkovú
sumu, ktorá mala zaplatiť bola 19.680,- Sk (653,26 EUR). Predmetná zmluva neobsahuje údaj o RPMN,
úrokovú sadzbu, ani priemernú RPMN. Z predmetného úveru žalovaná uhradila len časť.
Žalobkyňa podala návrh z dôvodu, že žalovaný jej ku dňu 11. 9. 2012 oznámil, že jej dlh je 1.902,45 EUR

a žiadaný poplatok podľa zmluvy vo výške 9.680,- Sk považuje za úžerný v rozpore s dobrými mravmi,
za neprimeraný a administratívny poplatok predstavuje 2/3-iny z predmetného poplatku (64,53 %) za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je taktiež neprijateľný. Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto
poplatok a zo zmluvy nemožno zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšiehoplnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku. Ďalej
poukazovala na to, že rozhodcovská doložka, ktorá sa nachádza v obchodných podmienkach, nebola
písomne uzatvorená, je taktiež neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka, pretože nedošlo ani k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky. Pokiaľ ide o
pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade, poukazovala na čl. 7 ods. 1 Smernice 93/13 EHS o nekalých
podmienkach, podľa ktorej členské štáty, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatneniu nekalých podmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

V prejednávanom prípade žalovaný v 1. rade bol veriteľom v roku 2012 od mája do decembra a
uplatňoval si plnenie z takejto neprijateľnej podmienky a je legitimovaný na to, aby sa voči nemu určilo,
že táto podmienka je neplatná, pretože aj z iných konaní je preukázané, že žalovaní v rade 1 a 2
sú spoločnosti, ktoré si medzi sebou tieto pohľadávky postupujú a pokiaľ by súd určil neprijateľnosť
podmienky len voči žalovanému v 2. rade, ten by následne postúpil takúto pohľadávku
na žalovaného v 1. rade, ktorý by mohol následne argumentovať, že jeho sa táto podmienka

netýkaananehosanevzťahujepovinnosťzdržaťsapoužitianeprijateľnejpodmienky.Žalovanýv1.rade
sám založil svoju pasívnu legitimáciu tým, že požadoval od žalobkyni pohľadávku 1.900,- EUR z titulu
úverovej zmluvy. Citovaná smernica sa vzťahuje na akúkoľvek fyzickú alebo právnická osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici, koná s cieľom vťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo
povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Je nepochybné, že ide o

spotrebiteľský úver, aj keď žalovaný v 2. rade tvrdí niečo iné. Obidve zmluvné strany spĺňajú definíciu ako
dodávateľa,takajspotrebiteľa,pričomspotrebiteľmápodľa§3ods.3a5Zákonač.250/2007Z.z.právo
na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a domáhať sa ochrany svojich práv na súde. V
prejednávanej veci ide o to, že táto zmluvná podmienka bola určená za neprijateľnú už
aj právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov minimálne troma a podľa §

53a Občianskeho zákonníka je dodávateľ povinný zdržať sa použitia takejto podmienky, pokiaľ už bola
právoplatne určená za neprijateľnú. Pokiaľ bolo žalovanými poukazované na to, že došlo k spätnému
postúpeniu pohľadávky na žalovaného v 2. rade, veriteľ, ktorý má vo vlastníctve predmetnú pohľadávku,
tento musí bezodkladne informovať spotrebiteľa o tomto postúpení. V prejednávanej veci sa tak stalo
až po vyše dvoch rokov.

Žalovaný v 1. rade zotrvával na svojom argumente, že nie je pasívne legitimovaný, ide o konanie
o určenie neplatnosti časti zmluvy a účastníkmi takého konania môžu byť len účastníci pôvodného
právneho úkonu. Ak aj v minulosti došlo k postúpeniu pohľadávky na žalovaného v 1. rade nič
to nemení na účastníkoch pôvodnej zmluvy o úvere, ktorou bola iba spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

teda žalovaný v 2. rade. Ani postúpenie pohľadávky neznamená zmenu účastníka zmluvy, prevádza sa
iba pohľadávka, t. j. právo na plnenie peňažnej sumy a toto právo bolo späť prevedené na žalovaného
v 2. rade.

Žalovaný v 2. rade argumentoval, že rozhodnutím rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská,a.s.,sp.zn.SR06150/09bolorozhodnutéotomtonároku,rozsudoksastalprávoplatným
avykonateľnýmaztohtodôvodutrvalnanámietke resiudicata.Nejdeospotrebiteľskúzmluvu
a právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci
rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo je alebo právny vzťah nie je, vychádzajúci z
rovnakého skutkového základu.

Zo spisového materiálu Slovenskej rozhodcovskej, a. s., spisu SR 6150/09 žalobcu POHOTOVOSŤ, s.
r. o. proti povinnej D. H., rod. X. bolo preukázané, že ako žalobca v tomto konaní žalovaný
v 2. rade POHOTOVOSŤ, s. r. o. dňa 23. 4. 2009 doručil návrh na začatie rozhodcovského konania
proti žalovanej D. X., keď sa žalobca domáhal plnenia zo Zmluvy o úvere č. 8630438 zo dňa 3. 6. 2008

uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a uvádzal, že žalovaná vrátila z
čiastky, ktorú mala vrátiť vo výške 653,26 EUR uhradila ku dňu podania návrhu 272,20 EUR.

Výzvou rozhodcovského súdu zo dňa 24. 4. 2009 bola žalovaná v tomto konaní vyzvaná, aby v lehote
10 dní od doručenia tejto výzvy predložila písomnú odpoveď a vyjadrila sa k žalobe. Túto výzvu prevzala

žalovaná dňa 7. 5. 2009. Rozhodca stáleho rozhodcovského súdu dňa 1. 7. 2009 vydal rozsudok, ktorým
uložil žalovanej zaplatiť 451,10 EUR s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 381,08
EUR od 30. 1. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 147,08 EUR do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetný rozsudok má vyznačenú právoplatnosť dňom 10. 8. 2009.Žalovaná rozsudok neprevzala, bol vrátený rozhodcovskému súdu s poznámkou nezastihnutý adresát
dňa 6. 8. 2009. V rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v jeho odôvodnení rozhodca vychádzal
z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorého všetky spory, ktoré vzniknú z

uzavretej zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a. s. a rozhodcovský súd dospel k záveru, že je daná jeho právomoc a vec rozhodol
podľa § 497 Obchodného zákonníka a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa bodu 4, 6.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v platnom znení k 3. 6. 2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení k 3. 6. 2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet

plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie

dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú
povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má
aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 4 ods. 2 ods. 3, 4 Zákona č. 258/2001 Z. z., v platnom znení k 3. 6. 2008, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Prinesplnenípodmienokpodľaodseku2jezmluvaospotrebiteľskomúvereplatná, akbolspotrebiteľovi

na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 3 ods. 3 a 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa

spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).

Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 250/2007 Z. z., predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva

podľa § 3 .

Podľa § 4 ods. 10 Zákona č. 250/2007 Z. z., ak predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo
osobitným predpisom zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie
za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.

Podľa § 9a ods. 1, 2 Zákona č. 250/2007 Z. z., povinnosti podľa § 4 ods.
2 a , § 4a až 5a a § 7 až 9 savzťahujúajnaosobu,ktorávmeneveriteľaalebovovlastnommenevymáha
pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.

Od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške
prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom

mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku č. 233/1995 Z. z., exekúciu súd zastaví, ak exekúciu
súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Zmluva o úvere zo dňa 3. 6. 2008 je spotrebiteľskou zmluvou, spĺňa podmienky § 52
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporujezákonualebohoobchádzaalebosapriečidobrýmmravom žalobkyňaakospotrebiteľjefyzická

osoba, ktorej je ponúkaný alebo poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon povolania alebo
podnikania. Dodávateľom úveru podľa zmluvy bol žalovaný v 2. rade. Predmetný úver podlieha súdnej
kontrole. Súd zistil, že zmluva neobsahuje výšku úrokovej sadzby ani RPMN, čo sú základné náležitosti
úverového vzťahu. Podľa zmluvy sa dlžník, t. j. žalobkyňa zaviazala zaplatiť veriteľovi sumuzvýšenú o poplatok 9.680,- Sk, teda celkom zaplatiť 19.680,- Sk v 12 splátkach po 1.640,- Sk počnúc
dňom 28. 6. 2008.

V bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane
poplatkov v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak
ako je uvedený v zmluve. Tretina poplatku predstavuje dosiahnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú
nákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyoúvere,spolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.
Z uvedeného vyplýva, že úrok mal predstavovať 3.226,66 Sk a poplatok za administratívu 6.453,33 Sk,

čo predstavuje 64,53 % z predmetu poplatku. Zo zmluvy nevyplýva, za čo spotrebiteľ platí poplatok,
aj keď výška administratívneho poplatku je rozhodujúcou časťou celkového poplatku a zodpovedá
zhruba dvojnásobku sumy dojednanej ako úrok. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne
plnenie ide. Takáto zmluvná podmienka je neurčitá a pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie
akýchkoľvekúkonovaslužiebdodávateľa,priktorýchniejespotrebiteľoviposkytnutéreálneprotiplnenie.
Táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, t. j. žalobkyne pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Naviac, takýto poplatok je
v rozpore s dobrými mravmi, je úžerný, neprimeraný a nedostatočne transparentný. Nie je z neho
zrejmé, za čo spotrebiteľ platí. Zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, aké konkrétne služby,
či protiplnenie dodávateľ žalobkyni poskytol za žiadaný poplatok, pričom je poplatok vopred žiadaný
za úkony, ktoré spotrebiteľovi nie sú známe. Súd preto vyhovel návrhu žalobkyne a určil, že

táto zmluvná podmienka je neprijateľnou a z tohto dôvodu neplatnou.

Súd poukazuje na to, že Okresný súd Prešov v konaní 29 C 169/2014 rovnakú zmluvnú podmienku
vyhlásil za neprijateľnú v spore pri Pohotovosti, s. r. o. a v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka,
žalovaný v 2. rade je povinný sa zdržať používania takejto podmienky.

Pokiaľ žalovaný v 1. rade namieta, že nie je pasívne legitimovaný, lebo predmetnú pohľadávku Zmluvou
o postúpení spätne postúpil žalovanému v 2. rade, súd mal preukázané, že ani postupca ani postupník
nezaslali žalobkyni oznámenie o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r.
o. na postupníka, t. j. žalovaného v 1. rade Platiť sa oplatí, s. r. o. a následne došlo k

spätnému postúpeniu pohľadávky z postupníka na pôvodného veriteľa a toto postúpenie bolo
žalobkyni oznámené až dňa 16. 10. 2014 po podaní žaloby, pričom žalobkyni nebolo ani
doručené pôvodné oznámenie o postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. na
postupníka, t. j. žalovaného v 1. rade. Ani jeden z postupcov, t. j. žalovaní v rade 1 a 2 si
nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu z § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez zbytočného odkladu

oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky a obaja porušili svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovení §
4 ods. 10, § 7 ods. 5, § 9a ods. 1, 2 Zákona č. 250/2007 Z. z., preto je daná aj pasívna legitimácia
žalovaného v 1. rade v tomto konaní.

Pokiaľ žalovaný v 2. rade vzniesol námietku res iudicata s poukazom na právoplatný rozsudok

rozhodcovského súdu Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 06150/09 a žiadal konanie zastaviť,
súd mal preukázané, že takýto rozsudok bol vyhlásený dňa 1. 7. 2009, avšak podľa názoru súdu nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť v spotrebiteľskej veci z dôvodu, že nedošlo k platnému
uzavretiu rozhodcovskej doložky, lebo len samotný odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru
neznamená, že došlo k písomnému dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, Všeobecné obchodné

podmienky majú len objasňovať zmluvné podmienky po technickej stránke, ale nezakladajú zmluvné
podmienky a v základných zmluvných podmienkach Zmluvy o úvere zo dňa 3. 6. 2008 nie je žiadna
zmienka o rozhodcovskej doložke. Pokiaľ rozhodol rozhodcovský súd o nároku žalovaného v 2. rade,
rozhodol súd, ktorý nemal právomoc rozhodnúť a takéto rozhodnutie je nulitné. V tomto rozhodcovskom
rozsudku nebolo rozhodnuté vo veci s prihliadnutím na to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a nebola

žalobkyni ani poskytnutá ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľa rozhodcovský súd nevykonal takýchto prieskum spotrebiteľskej zmluvy
a posúdil nárok podľa Všeobecných obchodných podmienok a ustanovení Obchodného zákonníka.

Súd poukazuje aj na to, že úver zo dňa 3. 6. 2008 tým, že nemá náležitosti vyžadované v § 4 ods.
2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď nemá uvedenú výšku úrokovej sadzby a
RPMN, je takýto úver bezúročný a bez poplatkov. Predmetná Zmluva o úvere obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) a r) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch, ktoré v zmysle ods. 5 sú neprijateľné a neplatné. Tieto neprijateľné podmienky
používali žalovaní v rade 1, 2 aj keď žalovaný v 1. rade nebol účastníkom zmluvy, ale následne bol
postupník aj postupca.

Súd ďalej zistil, že rozhodcovský rozsudok nebol exekučne vymáhaný. Na súde sa nevedie exekúcia.
Vzhľadom na zmenu Exekučného poriadku zákonom č. 335/2014 o spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluve sa zaviedlo od 1. 1. 2015 ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku Zákona č.
233/1995 Z. z., podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného

v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Keďže exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia sa voči žalobkyni nevedie,

rozhodcovské rozhodnutie nezaväzuje účastníkov tohto rozhodcovského konania, rozhodcovský
rozsudok sa stal nulitným, nie je platným ani vykonateľným.

Tým nie je daná ani prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O. s. p. Preto súd
neprihliadol na argumentáciu žalovaného v 2. rade a konanie nezastavil.

Žalobkyňa ako spotrebiteľa podľa § 3 ods. 3 a 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. má právo na ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, má právo domáhať sa, aby
saporušiteľzdržalprotiprávnehokonaniaaabyodstránilprotiprávnystavaakúspešneuplatníporušenie
práva alebo povinnosti stanovenej zákonom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie. Tým je

daný naliehavý právny záujem na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 80
písm. c) O. s. p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej patrí náhrada trov konania, ktoré predstavujú náhradu
trov právneho zastúpenia. Právny zástupca žalobkyne si vyúčtoval nasledovné náklady za zastúpenie,
ktoré pozostávajú

- z trov právneho zastúpenia z neurčitej hodnoty, podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. (ďalej len AT), čo
predstavuje za jeden úkon právnej služby do 1.1.2015 (výpočtový základ 804,- eur) odmenu 61,87
EUR a 8,04 EUR paušál, za nemeritórny úkon podľa § 13a ods. 4 AT odmenu 15,47 EUR a 8,04 EUR
paušál; od 1.1.2015 podľa nového výpočtového základu AT (výpočtový základ 839,- EUR), za jeden

úkon právnej služby odmenu 64,54 EUR a 8,39 EUR paušál a pri vykonaných úkonoch:

- prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady
s klientkou ..................................................61,87 EUR............
(§ 13a ods. 1 písm. a/ AT)

paušál .........................................................8,04 EUR.............

- žaloba .......................................................61,87 EUR.............
(§ 13a ods. 1 písm. c/ AT)
paušál .........................................................8,04 EUR............

- zast. pri pojednávaní 1.10.2014 (nemeritórny) .............. 15,47 EUR
(§ 13a ods. 1 písm. d/ AT)
paušál .........................................................8,04 EUR............

- zast. pri pojednávaní 17.6.2015 ..............................64,54 EUR
(§ 13a ods. 1 písm. d/ AT)
paušál .........................................................8,39 EUR............- zast. pri pojednávaní 23.11.2015 .............................64,54 EUR
(§ 13a ods. 1 písm. d/ AT)
paušál .........................................................8,39 EUR............

Odmena spolu (bez DPH): ......................................309,19 EUR

V súvislosti s vykonanými úkonmi účtujem hotové výdavky, a to cestovné vlastným motorovým vozidlom
môjho zástupcu, Š. P., EČ: K. XXX G.:

- dňa 1.10.2014 na pojednávanie na OS Prešov, zo Svidníka
do Prešova, a späť 112 km á 0,27 EUR/km = 30,24 EUR
(účtuje 1/5) ............................................6,05 EUR...............
k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny
á 13,40 EUR = 53,60 EUR /účtuje 1/5, (§ 17 ods. 1 AT)/

........................................................................................... 10,72 EUR

- dňa 17.6.2015 na pojednávanie na OS Prešov, zo Svidníka
do Prešova, a späť 132 km á 0,26 EUR/km ...................... 34,32 EUR
k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 5 polhodín

á 13,98 EUR (§ 17 ods. 1 AT) .......................................... 69,90 EUR

- dňa 23.11.2015 na pojednávanie na OS Prešov, zo Svidníka
do Prešova, a späť 112 km á 0,26 EUR/km = 29,12 EUR
(účtuje 1/2) ...........................................14,56 EUR...............

k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny
á 13,98 EUR = 55,92 EUR /účtuje 1/2, (§ 17 ods. 1 AT)/
........................................................................................... 27,96 EUR

Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Š. P., EČ: K. XXX G.:

- dňa 1.10.2014

- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 1.10.2014 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008
Z.z.) ........................................................ 0,183 EUR/km

- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa
technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 l/100 km) 0,052 l/1 km a pri cene nafty 1,519 EUR/
l ........0,08 EUR/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty na

1 km (0,08 EUR/km) ..................... 0,263 EUR/km
a po zaokrúhlení (§ 7 ods. 9 zák. č. 283/2002 Z. z.) ........... 0,27 EUR/km

- dňa 17.6.2015

- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 17.6.2015 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008
Z.z.) ....................................................... 0,183 EUR/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa
technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 l/100 km) 0,052 l/1 km a pri cene nafty 1,394 EUR/
l ........0,07 EUR/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty na
1 km (0,07 EUR/km) ..................... 0,253 EUR/km
a po zaokrúhlení (§ 7 ods. 9 zák. č. 283/2002 Z. z.) ............ 0,26 EUR/km

- dňa 23.11.2015- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 23.11.2015 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008
Z.z.) ................................................. 0,183 EUR/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa

technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 l/100 km) 0,052 l/1 km a pri cene nafty 1,284 EUR/
l .........0,07 EUR/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 EUR) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty
na 1 km (0,07 EUR/km) ..................... 0,253 EUR/km

a po zaokrúhlení (§ 7 ods. 9 zák. č. 283/2002 Z. z.) ............ 0,26 EUR/km

Hotové výdavky spolu (bez DPH): ........................................ 163,51 EUR

Trovy konania spolu: (odmena 309,19 EUR + hotové výdav-
ky 163,51 EUR) ...................................................................... 472,70 EUR

DPH 20 % .......................................................94,54 EUR..............
Trovy konania spolu (aj s DPH): ............................567,24 EUR..

Súd priznal takto vyúčtované trovy právneho zastúpenia žalobkyni v celom rozsahu, lebo ide o účelne

vynaložené trovy.

Tieto trovy konania uhradia žalovaní v rade 1, 2 spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu
žalobkyne JUDr. Igorovi Šafrankovi, vedený vo VÚB, a. s. Prešov, č. ú.: N. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, G.: N., VS: XXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov, v konaní bola plne úspešná, preto poplatková
povinnosť prešla na žalovaných podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Z. z. v znení noviel a súd im uložil
zaplatiť súdny poplatok vyrubený podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške
99,50 EUR spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.