Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200009
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200009.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica Trnava, A.
Žarnova 11, 917 55 Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpenej spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o návrhu na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo konania: ZS 204/00004/2014/R zo dňa 6.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava číslo
konania: ZS 204/00004/2014/R, číslo spisu: 100540/32636/2014/932 zo dňa 6.11.2014 ako aj

rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava číslo konania: ZS
204/00004/2014 zo dňa 18.2.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2015 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorým bol rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Fakultnej nemocnice Trnava
(ďalej len žalobca) zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ZS 204/00004/2014

zo dňa 18.2.2014 o uložení pokuty vo výške 3 000 eur potvrdené. V odôvodnení rozhodnutia bolo
konštatované, že žalobca ako účastník konania porušil § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.), tým, že pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti p. I. R. (ďalej len pacientka) a jej novorodenému dieťaťu I. R. (ďalej
len novorodenec) neposkytol dňa 19.10.2012 po pôrode novorodenca zdravotnú starostlivosť správne,
keď nesprávne vyhodnotil Apgarovej skóre, ktoré bolo v nesúlade s hodnotou prvej acidobázickej

rovnováhy(ABR),nerealizovalprvýpupočníkovýodberABRanerealizovalumelúpľúcnuventiláciu,hoci
hodnota ABR o 04,30 hod. vo veku 1,5 hodiny svedčila u novorodenca pre závažnú asfyxiu, pri ktorej
mala byť umelá pľúcna ventilácia indikovaná. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že pokuta je splatná v
lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.V žalobných dôvodoch namietal, že napadnuté rozhodnutia nie sú správne a považuje ich za

nezákonné. Pokiaľ ide o procesnoprávnu stránku veci, nepovažoval za správne tvrdenie žalovaného,
že tento zhodnotil, že pre objektívne a správne zistenie postačia vypracované odborné stanoviská
odborných konzultantov, ktoré žalovaný považoval za dostatočné pre presné zistenie skutkového stavu
veci a teda nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz prizvaním ďalšieho odborníka, resp. odborníkov. Vtejto súvislosti namietal, že správne orgány vychádzali z posúdenia odborníkov, s ktorými žalobca nikdy
nekomunikoval, nemal právo klásť im otázky, ozrejmiť si skutkový stav, nakoľko títo odborníci vychádzali
z písomných vyjadrení, ktoré predložili lekári, zamestnanci žalobcu a títo odborníci konzultujú len s

úradom a nie so samotným účastníkom, resp. jeho zodpovednými zamestnancami, konkrétnymi lekármi,
ktorírealizovaliliečebnýproces.Poukázalnato,žepovinnosťousprávnehoorgánujezistiťvšetkyprávne
rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia, a teda je potrebné úplne a presne zistiť
stav veci, pričom dôkazy musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti
a o objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Uviedol, že dôkazom v konaní o posúdenie správnosti

poskytnutia zdravotnej starostlivosti sú predovšetkým odborné nálezy, odborné posudky, znalecké
posudky a stanoviská. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 1Szd/2/2013 zo dňa
18.3.2014 ako aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Szd/3/2013 zo dňa 13.5.2014), v ktorých Najvyšší súd
SR zdôraznil, že skutkový stav je nenahraditeľným a neopomenuteľným prvkom v štádiu procesu
aplikácie práva. Význam zisťovania skutkového stavu pre správne konania prostredníctvom rôznych
dôkazných prostriedkov, vrátane znaleckého posudku, je najmä zdôraznený prostredníctvom základnej

zásady zakotvenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Práve podľa § 32 ods. 1 veta prvá Správneho
poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák.č. 581/2004 Z.z. v platnom znení ustanovuje, že správny orgán
je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie. Mal za to, že v danom prípade došlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti
s ohľadom na zdravotný stav pacientky a novorodenca a zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v

súlade s platnými právnymi predpismi a v súlade so zdravotným stavom pacientky a novorodenca,
o čom sa žalobca podrobne vyjadril v rozklade zo dňa 7.3.2014. Uviedol, že rozhodnutie správneho
orgánu sa zakladá na nesprávnom skutkovom základe, z ktorého boli vyvodené nesprávne závery.
Tvrdil, že zo strany žalobcu nedošlo k pochybeniam pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom
v tejto súvislosti poukázal najmä na rozpor medzi tvrdeniami vyplývajúcimi zo stanovísk odborníkov,

a preto jediným možným vhodným postupom žalovaného bolo zabezpečiť vypracovanie znaleckého
posudku, resp. aspoň zabezpečiť doplňujúce stanoviská odborníkov. Znamená to, že správne orgány
v predmetnej veci nevykonali za účelom odstránenia rozporov náležité dokazovanie, ktorým mohli
byť tieto rozpory v stanoviskách odborníkov odstránené. Tiež uviedol, že správny orgán je povinný
v rámci správnej úvahy uviesť prečo považuje zistený skutkový stav za dostatočný. Nemôže však

cyklicky s odkazom na spochybnený podklad (dôkaz) odôvodniť jeho správnosť, a to iba odkazom na
tento dôkaz a jeho správnosť. Mal za to, že došlo k relevantnému spochybneniu záverov prizvaných
osôb, a preto bolo povinnosťou žalovaného sa s uvedeným riadne vysporiadať. Ďalej namietal, že
samotné nerealizovanie umelej pľúcnej ventilácie, hoci hodnota ABR o 04,30 hod. vo veku novorodenca
1,5 hodiny svedčila pre závažnú asfyxiu, pri ktorej mala byť umelá pľúcna ventilácia indikovaná, čo

žalovaným bolo hodnotené ako poskytnutie zdravotnej starostlivosti non lege artis. V tejto súvislosti
však uviedol, že podľa jediného relevantného odborného posúdenia vo veci samotná intubácia nie je
jedinou možnosťou liečby, je len vhodnejšia, čo ale neznamená, že je nesprávna, a to najmä vzhľadom
k výsledku liečby. Zo záveru protokolu vyplýva, že umelá pľúcna ventilácia nemohla zvrátiť následky
traumatizácie novorodenca počas pôrodu do takej miery, aby nevzniklo krvácanie do pečene. Uviedol,

že primárka novorodeneckého oddelenia volila správny postup, keď vzhľadom k spontánnej ventilácii
pri rozvoji respiračného distresu ako prvú voľbu respiračnej insuficiencie zvolila neinvazívnu podpornú
ventiláciu, na ktorej sa potreba oxygenoterapie upravuje do troch hodín. Znamená to, že neinvazívnou
podpornou ventiláciou, ktorá v porovnaní s intubáciou a riadenou ventiláciou predstavuje len menej
vhodnýpostup,čovšakneznamená,žemetódy,ktorésú(prizvanýmiodborníkmi)považovanéza„menej

vhodné“ by mali pre pacienta automaticky predstavovať riziko ohrozenia života a zdravia a malo by
pri ich využívaní zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dochádzať k porušeniu § 4 ods. 3
zák.č. 576/2004 Z.z. . V danom prípade nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom nebolo
dostatočne preukázané bez dôvodných pochybností.

3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.2.2015 nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými
v žalobe. Poukázal na to, že porušenie § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. spočívalo zo strany žalobcu v tom,
že tento pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti novorodencovi počas jeho hospitalizácie od 19.10.2012
do 22.10.2012, po pôrode nesprávne vyhodnotil Apgarovej skóre, nerealizoval prvý pupočníkový odber

ABR a nerealizoval umelú pľúcnu ventiláciu, napriek tomu, že hodnota ABR svedčila u novorodenca
pre závažnú asfyxiu. K zisteniu tohto porušenia, za ktoré sa v správnom konaní vedenom pod č.k.
ZS 204/00004/2014 uložila sankcia dospel prvostupňový správny orgán cestou zákonne vykonaného
dohľadu, pri ktorom ako dohliadajúci orgán postupoval v zmysle ustanovení § 43 a nasl. zák.č. 581/2004Z.z., pričom rešpektoval a dodržal všetky práva a povinnosti, ktoré dohliadajúcemu orgánu ako aj
žalobcovi ako dohliadanému subjektu stanovuje § 43 a nasl. zák.č. 581/2004 Z.z. . V záujme náležitého
posúdenia veci si žalovaný prizval do procesu výkonu dohľadu v zmysle § 43 ods. 4 zák.č. 581/2004

Z.z. vysokoerudovaného odborníka doc. MUDr. N. D., CSc., mim. prof., odborníka z medicínskeho
odboru gynekológia a pôrodníctvo a MUDr. C. Y., PhD., odborníka z medicínskeho odboru neonatológia.
V spolupráci s prizvaným odborníkom z medicínskeho odboru gynekológia a pôrodníctvo výkonom
dohľadu zistil, že pacientke bola gynekologicko-pôrodníckej klinike žalobcu v súvislosti s pôrodom
jej dieťaťa dňa 19.10.2012 poskytnutá správna zdravotná starostlivosť. Taktiež došlo k zisteniu, a to

v spolupráci s prizvaným odborníkom z medicínskeho odboru neonatológia, že správna zdravotná
starostlivosť nebola zo strany žalobcu poskytnutá novorodencovi, a to počas jeho hospitalizácie na
novorodeneckom oddelení od 19.10.2012 do 22.10.2012. Ďalej uviedol, že počas výkonu dohľadu si
prvostupňový správny orgán zaobstaral kompletnú zdravotnú dokumentáciu pacientky a novorodenca
z hospitalizácie u žalobcu, pričom v záujme objektívneho posúdenia všetkých skutočností prípadu tiež
zdravotnú dokumentáciu pacientkinho obvodného gynekológa a zdravotnú dokumentáciu z následnej

hospitalizácie novorodenca na oddelení patologických novorodencov Detskej fakultnej nemocnice
s poliklinikou v Bratislave. Nakoľko prvostupňový správny orgán mal skutkový stav pred vydaním
rozhodnutia za dostatočne a nespochybniteľne preukázaný a podklady pre vydanie rozhodnutia za
dostatočné a úplné, nepovažoval za dôvodné vykonávať ďalšie dokazovanie, čo aj náležitým spôsobom
zdôvodnil. V tejto súvislosti uviedol, že medicínske skutočnosti, ktoré namieta žalobca v žalobe sú

totožné s medicínskymi námietkami, ktoré žalobca namietal už počas výkonu dohľadu ako aj v správnom
konaní. Ďalej uviedol, že z predloženej zdravotnej dokumentácie je zo strany neonatológa v diagnózach
uvedený traumatický pôrod, stav dieťaťa podľa Apgarovej skóre je zhodnotený hodnotami 8/9 v prvej
a piatej minúte, tiež je uvedené, že novorodenec nebol resuscitovaný, mal kritické hodnoty krvných
plynov, čo bolo indikáciou na intubáciu a umelú pľúcnu ventiláciu, ďalej mal dychovú tieseň (RDS), ďalej

pneumopatiu s asfyxiou a traumatickým pôrodom. Zdôraznil, že intubácia a umelá pľúcna ventilácia
rýchlejšie upravuje hodnoty krvných plynov a pri správnom nastavení parametrov ventilácie v podstate
behom niekoľkých minút znižuje pCO2, čím pomáha eliminácii CO2 a veľmi rýchlo upravuje Ph.
Samotné zdanie, že sa u novorodenca pod neinvazívnou podpornou ventiláciou parametre krvných
plynov postupne pomaly stabilizovali, v prípade kombinácie viacerých diagnóz, asfyxie - o ktorej svedčí

hodnotaABRvoveku1,5hodiny,traumatickéhopôroduanáslednéhorozvojaRDS,ktoréunovorodenca
boli, bola pre tohto novorodenca s hypotenziou vhodnejšia intubácia a riadená ventilácia, než čakanie
na pomalú úpravu parametrov. Taktiež mal za to, že prvostupňový správny orgán si konaní o uložení
pokuty zaobstaral všetky potrebné podklady pre rozhodnutie za účelom presného a úplného zistenia
skutočného stavu veci a taktiež pokiaľ ide o dokazovanie vykonané pred vydaním prvostupňového

rozhodnutia, považoval ho za dostatočné, realizované v súlade s § 34 Správneho poriadku. V tejto
súvislosti poukázal na to, že správny orgán nemá povinnosť vyhovieť všetkým dôkazným prostriedkom,
navrhnutým účastníkom konania, pretože rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do jeho výlučnej
právomoci. Mal za to, že v danom prípade bol skutkový stav náležite objasnený z dovtedy obstaraných
zákonných podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom žalobca neuviedol vo svojich vyjadreniach počas

správneho konania žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa žalovaný nezaoberal už počas výkonu
dohľadu a nepredložil žiadne iné dôkazy. Pokiaľ ide o žalobcom predložené rozsudky Najvyššieho súdu
SR č.k. 1Szd/2/2013 zo dňa 18.3.2014 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Szd/3/2013 zo dňa
13.5.2014 (oba vydané senátom JUDr. Ing. Miroslavom Gavalcom, PhD.) žalovaný odmieta tvrdenie
žalobcu, že ak existoval rozpor medzi odborným názorom prizvaného odborníka žalovaného na jednej

strane a názorom primárky novorodeneckého oddelenia žalobcu na strane druhej, že by tento rozpor mal
odstrániť tak, že by doplnil dokazovanie, napr. o znalecký posudok. V tejto súvislosti uviedol, že úlohou
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je na základe predloženej zdravotnej dokumentácie
objektívne a nezávisle preskúmať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v prípade, že zistí
porušenie § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z., je jeho právom uložiť v následnom správnom konaní pokutu.

Zdôraznil, že uvedené dva rozsudky sa týkajú len dvoch konkrétnych súdom preskúmavaných prípadov,
pričom samotný žalobca neuviedol skutočnosť, že v obdobných preskúmavaných veciach vo vzťahu
k totožnému žalobcovi, pri posudzovaní rovnakých právnych otázok, rozhodol iný senát NS SR inak
(rozsudok NS SR č.k. 10Szd/1/2013 zo dňa 25.9.2013, rozsudok NS SR č.k. 10Szd/2/2013 zo dňa
11.9.2013 a rozsudok NS SR č.k. 10Szd/4/2013 zo dňa 6.11.2013), pričom rovnaké právne otázky, aké

sú predmetom tejto žaloby riešil vo vzťahu k žalobcovi aj Krajský súd v Trnave. Za tohto stavu žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.4.Naprejednanievecibolonariadenépojednávanie,naktoromprávnyzástupcažalobcuakoajpoverená
zástupkyňa žalovaného zhrnuli svoje tvrdenia uvádzané vo svojich písomných vyjadreniach.

5.Krajský súd v Trnave preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
postupom podľa § 27 SSP v spojení s ust. § 178 ods. 1 SSP, vo veci nariadil pojednávanie v súlade s
ust. § 107 ods. 1 SSP, pričom zistil, že žaloba je podaná dôvodne.

6.Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že na základe podnetu pacientky, ktorá žiadala
o prešetrenie správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodom jej
dieťaťa dňa 19.10.2012 na gynekologicko-pôrodníckej klinike účastníka konania (žalobcu) a správnosti
postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jej dieťaťu následne po pôrode na novorodeneckom
oddelení FN v Trnave v období od 19.10.2012 do 22.10.2012. Bolo zistené, že žalobca porušil § 4 ods.

3 zák.č. 576/2004 Z.z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke a jej novorodenému dieťaťu,
pričom porušenie spočívalo v nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti novorodencovi počas
jeho hospitalizácie na novorodeneckom oddelení od 19.10.2012 do 22.10.2012. Nesprávne poskytnutá
zdravotná starostlivosť spočívala v tom, že žalobca po pôrode novorodenca dňa 19.10.2012 nesprávne
vyhodnotil Apgarovej skóre, ktoré bolo v nesúlade s hodnotou prvej acidobázickej rovnováhy (ABR),

nerealizoval prvý pupočníkový odber ABR a nerealizoval umelú pľúcnu ventiláciu, hoci hodnota ABR o
04,30 hod. vo veku 1,5 hodiny svedčila u novorodenca pre závažnú asfyxiu, pri ktorej mala byť umelá
pľúcna ventilácia indikovaná.

Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť

správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na konanie
a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, (zákon č. 71/1967Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie

týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť

správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie
povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže
uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti

a) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo

b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému
zástupcovi.

7.V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci
nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci úplne nezistili skutkový stav, a preto
ich rozhodnutie je potrebné považovať v predmetnej veci za predčasné. V tejto súvislosti považuje súd

za potrebné uviesť, že samotné rozpory v predložených dôkazoch (odborné stanoviská jednotlivých
konzultantov, predvošetkým zistený rozpor v záveroch odborníkov z oblasti neonatológia - MUDr. C.
Y., PhD. a doc. MUDr. N. D., CSc., mimoriadny profesor) svedčia o tom, že žalovaný nedostatočne
zistil skutkový stav veci a dostatočným spôsobom nevyhodnotil závery týchto odborných konzultantov.
Je potrebné uviesť, že v odbornom stanovisku konzultanta MUDr. C. Y., PhD. je konštatované, že

starostlivosť o novorodenca v podmienkach žalobcu by bola lege artis, ak by bola k dispozícii hodnota
pupočníkovej ABR a ak by bol pacient pri kombinácii viacerých ohrozujúcich faktorov intubovaný
na riadenej ventilácii, minimálne v období bezprostrednej popôrodnej orgánovej adaptácie. Na
druhej strane, zo záveru doc. MUDr. N. D., CSc., mimoriadneho profesora vyplýva, že zdravotná
starostlivosť a úkony s tým spojené v súvislosti so starostlivosťou o pacientku ako aj jej dcéru v NZZ

gynekologická ambulancia Dr. B. a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a neonatologické oddelenie FN
v Trnave boli realizované adekvátne a správne, čo znamená, že zdravotná starostlivosť v uvedených
zdravotníckych zariadeniach bola poskytnutá správne, t.j.“ lege artis“. Konštatoval, že poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti vykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby a zabezpečil
včasnú a účinnú liečbu pri zohľadnení súčasných poznatkov vedy a to tak v rámci prenatálnej i

postnatálnej starostlivosti (počas ambulantnej starostlivosti) ako aj počas hospitalizácie pacientky a jej
dcéry v FN Trnava, a to vo všetkých ohľadoch, pričom neboli zásadne porušené zaužívané štandardné
diagnostické a liečebné postupy. Podľa názoru súdu rozdielne stanoviská prizvaných odborníkov a
ich protichodné závery boli jednoznačným dôvodom na prizvanie ďalšieho odborníka, resp. prizvanieznalca z príslušného odboru, ktorý by posúdil, či zdravotná starostlivosť bola zo strany žalobcu tak
pacientke ako aj novorodencovi poskytnutá správne. Je potrebné konštatovať, že oprávnený orgán
posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech

alebo v neprospech účastníka konania. V danom prípade ako už bolo vyššie spomínané boli zo strany
prizvaných odborníkov konštatované rozdielne závery, pokiaľ ide o poskytnutie zdravotnej starostlivosti
žalobcom novorodencovi, pričom správne orgány sa týmito rozdielnymi závermi dostatočným spôsobom
nevysporiadali a tieto náležitým spôsobom nevyhodnotili. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné a správny

orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom,
ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Znamená to, že úrad
nevykonal vo veci dostatočné šetrenie na komplexné zhodnotenie žalobcom poskytnutej zdravotnej
starostlivosti, je potrebné zistené rozpory v odborných stanoviskách konzultantov odstrániť pribratím
odborného konzultanta z príslušného odboru, resp. znalca z príslušného odboru. Vo vzťahu k zisťovaniu
skutkového stavu v oblasti medicínskych postupov Krajský súd v Trnave uvádza (obdobne aj rozsudok

NSSRsp.zn.1Szd/2/2013),žeideooblasťmimoprávnehopoznania,t.j.,žejepopisovanáterminológiou
vlastnou pre jednotlivé odbory lekárskej vedy /viď. napr. Smernica č. 27/2006-R Ministerstva školstva
SR z 21.12.2006 o sústave odborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky). Preto
aj tu platí základné procesné pravidlo súdneho konania, že ak súdu na posúdenie rozhodných
skutočností, ktoré vychádza z odborných znalostí, jeho znalosti nepostačujú, potom musí vychádzať z

odbornýchpodkladovzadováženýchnajmäúčastníkomkonania.Vpredmetnejvecirozdielnestanoviská
prizvaných odborných konzultantov neumožňujú súdu v takýchto odborných otázkach vysloviť odborný
záver o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Podľa názoru súdu tak prvostupňový
správny orgán ako aj žalovaný porušil § 34 ods. 1 zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého na
dokazovanie mal použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré

sú v súlade s právnymi predpismi. Nemožno sa stotožniť s tým, že by prvostupňový správny orgán ako
aj žalovaný obstaral všetky podklady, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré by boli následne
podkladom pre vydanie rozhodnutia.

8. Štruktúra Ústavy SR ako aj čl. 141 ods. 2 ústavy jednoznačne vymedzujú ústavné limity jednotlivých
zložiek štátnej moci. Súd preto počas súdneho konania tak v odborných otázkach nemôže vysloviť
sám odborný záver o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami
lekárskej vedy v situácii, keď skupina odborníkov (okrem iného nositeľov prestížnych pedagogických
titulov v oblasti medicínskeho vzdelávania) na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti dôjde k celkom

opačným záverom. V takýchto prípadoch, ak vyjadrenie odborne spôsobilých osôb - konzultantov
nepostačuje, je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Na druhej strane je však potrebné uviesť,
v súvislosti s námietkou nezabezpečenia znaleckého posudku, z rozsudku Najvyššieho súdu SR
č.k. 4Sžo/10/2008 zo dňa 26.2.2009 vyplýva, že správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení
nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na

posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu. Tiež žiadny
právny predpis neustanovuje, že by znalecké posudky mali vyššiu odbornú hodnotu, alebo vyššiu
dôkaznú silu ako odborné posudky konzultantov úradu.

9.Taktiež súd nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že neboli rešpektované ustanovenia § 34 Správneho
poriadku v súvislosti s nevypočutím účastníka, resp. jednotlivých lekárov, v tomto smere žalovaný
postupoval správne a v súlade so zákonmi, keď do procesu výkonu dohľadu prizval vyššie spomínaných
odborných konzultantov, ktorí sú uznávanými odborníkmi v jednotlivých oblastiach. Takýto postup
žalovaného bol v súlade s § 43 ods. 4 zák.č. 581/2004 Z.z., avšak vzhľadom na ich rozdielne závery v

súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalobcu novorodencovi, bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie.

10.Pokiaľ ide o ďalšie žalobné dôvody uvádzané zo strany právneho zástupcu žalobcu v jeho vyjadrení

zo dňa 2.8.2016, tak na tieto súd neprihliadal, nakoľko podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby a tieto je možné rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby. Za tohto
stavupretosprávnysúdna žalobnédôvodyuvádzanéžalobcomvsúvislostisospochybňovanímvýkonu
dohľadu neprihliadal, a preto sa nimi ani nezaoberal.11. Vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d) a e) v spojení s ust. § 191
ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového
stavu veci je nepostačujúce na posúdenie veci, a to najmä v súvislosti s rozdielnymi závermi prizvaných
odborných konzultantov, z ktorých stanoviskami sa správne orgány náležitým spôsobom nevysporiadali,
pričom za tohto stavu nebolo posúdiť, či poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom novorodencovi

bolo poskytnuté správne alebo nie.

12. O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov
konania s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP, pričom o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich
výške rozhodne správny súd postupom podľa § 175 ods. 1,2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.