Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 11, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211311
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114211311.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.

r. o., IČO: 264 29 705, Politických vězňů 1272/21, Praha, Česká republika, v konaní právne zastúpený
W. D. L. Z., S.. X.. F.., M. X, I., proti žalovanej: G. P., E.. XX.XX.XXXX, I. P. XX, za účasti vedľajšieho
účastníka: F. Y. K. F. Z. S., U.: XX XXX XXX, Š. E.. X, I., v konaní práve zastúpený O.. I. O., W. S. S. K.
I., B. XX, v konaní o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX Eur v lehote

3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa XX.XX.XXXX tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia
európskehoparlamentuaRady(ES)č.8614/2007z11.07.2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške XXX,XX Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške X,XX % denne zo sumy XXX,XX Eur
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a zo sumy
XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške X % ročne zo zmenkovej sumy XXX,XX Eur
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, zo sumy
XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
X,XX Eur. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku
vo výške XX,XX Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur s DPH.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,

ktorú vystavila žalovaná dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý
záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
XXX,XX Eur spolu s X,XX %-ným denným úrokom od XX.XX.XXXX. Za miesto splatenia bolo určené
sídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľ
zaplatil XX Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil XX Eur.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie už spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len citovaného nariadenia).Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky príslušnémusúdualebotribunálu

nepresahuje 2 000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,
colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom

štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie

konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany

v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.

V danom prípade súd doručil žalovanej vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky aj s prílohami
a vzorovým tlačivom C na odpoveď súdu dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná vyplnené tlačivo na odpoveď súdu

nepredložila.

Žalovaná sa vyjadrila dňa XX.XX.XXXX, pričom uviedla, že predmetná zmluva o úvere je jednoznačne
spotrebiteľskou zmluvou a dohodu o vyplnení zmenky považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v jej neprospech (ako spotrebiteľa) a sleduje cieľ

obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z tohto dôvodu je podľa jej názoru zmluvné
dojednanie o vyplnení zmenky neplatnou zmluvnou podmienkou. Poukázala na rozhodnutia Okresného
súdu Považská Bystrica a Okresného súdu Trenčín, kde boli obdobné žaloby právoplatne zamietnuté.Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Prešove č. k. XXCo XX/XXXX, ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXCoZm XX/XXXX, ktoré
potvrdili dôvodnosť nároku žalobcu. Uviedol, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom a nie je

možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Žalobca predložil platnú
zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti, pričom voči forme a obsahu zmenky zo
strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky. Poukázal na ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950
Zb., v zmysle ktorého je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky, avšak
námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné

bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto iniciatívu na seba prevzal súd.
Uvedené námietky majú pritom hmotnoprávny charakter, a preto v záujme zachovania rovnosti strán
súd nie je oprávnený odporcu na nich upozorniť.

Do konania vstúpil vedľajší účastník - K. F. Z. S., s ktorého vstupom žalovaná súhlasila. Vedľajší účastník
vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Bol si

vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom, a zároveň,
že tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenku uplatniť, keďže by tým porušil zákon a súd by mu jeho
zmenkový nárok uplatnený v tomto konaní nepriznal. Toto vyplýva aj zo zmenky, kde je uvedené číslo
zmluvy. Vedľajší účastník mal teda za to, že je potrebné zaoberať sa kauzálnymi vzťahmi pôvodného
zmenkového veriteľa a žalovanej. Nie je možné brániť sa ustanoveniami § 17 zákona 191/1950 Zb. Na

tieto kauzálne vzťahy sa aplikovala legislatíva platná a účinná v čase vystavenia zmenky, a to konkrétne
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ sme prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Vedľajší účastník poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa
náležitosti podľa platného zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto by sa mal úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Taktiež mal za to, že žalovanej ako spotrebiteľovi musí byť poskytnutá
ochrana. Poukázal na to, že vzhľadom na absentujúce náležitosti zmluvy je úver bezúročný a bez

poplatkov, zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a umožňuje vymáhať zmenkový úrok X,XX %
denne, čo je XX,XX % ročne. Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo
spôsobuje jeho neplatnosť. Vedľajší účastník tiež poukázal na to, že dohoda o vyplňovacom práve
zmenky nebola dojednaná individuálne a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná

s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve
blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky a tým
aj samotná zmenka je neplatná aj pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V
danomprípadesaprávnypredchodcažalobcuvystavenímzmenkysnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti
úverovej zmluvy.

Súd vzhľadom k tomu, že ide o konanie s drobnou hodnotou sporu, vychádzal z listinných dôkazov
predložených žalobcom, a to zo zmenky zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj z pripojeného spisu tunajšieho
súdu č. k. XXEr XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:

Dňa XX.XX.XXXX žalovaná uzatvorila úverovú zmluvu, pričom veriteľom bola spoločnosť Z., S.. X..
F.. Výška úveru bola XXX Eur. Žalovaná dňa XX.XX.XXXX vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej
je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti Z., S.. X.. F.. sumu XXX,XX
Eur a zmenkový úrok X,XX % denne od XX.XX.XXXX. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená
ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej
strany zmenky vyplýva, že spoločnosť Z.Ť., S.. X.. F.. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má
znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné
údaje vystaviteľa a jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia
zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

Žalovaná doposiaľ zaplatila istinu XX Eur.Súdu je z jeho činnosti známe, že k vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 14 VÚP pôvodného
veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako

remitentovi vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.
Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j., keď dlžník neuhradí včas 4
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo

časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok
sa stal splatný celý dlh.“

Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto predovšetkým skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti

v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkový a šekový zákon, ďalej len „zšz“) a dospel k záveru, že
zmenka spĺňa formálne náležitosti § 75 citovaného zákona. Podľa daného ustanovenia vlastná zmenka
obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a

miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol
zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 O, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka, je potrebné posúdiť podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v

danom prípade ku dňu 22.6.2010 (ďalej len citovaného zákona).

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Žalobca vo svojom vyjadrení citoval odôvodnenia rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo

XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXCoZm XX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, ktoré obdobné nároky posúdili striktne podľa zmenkového a šekového zákona,
teda vôbec nebrali do úvahy normy na ochranu práv spotrebiteľov, ktoré boli zavedené do právneho
poriadku podstatne neskôr ako spomínaný zmenkový a šekový zákon. S filozofiou týchto rozhodnutí
sa súd nemôže stotožniť, keďže pri kolízii zmenkového práva s právom na ochranu práv spotrebiteľov

má tento súd za to, že prioritu má spotrebiteľské právo, čomu napokon nasvedčuje aj európska
judikatúra, napríklad rozhodnutie Európskeho súdneho dvora sp. zn. C419/2011 zo dňa 14.03.2013
(Česká sporiteľňa proti Geraldovi Feichterovi). V tomto konaní napriek tomu, že taktiež boli uplatnené
práva zo zmenky, súd skúmal postavenie žalovanej ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list Európskej komisie
z XX.XX.XXXX pod č. XXXX/XXXX adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie

spotrebiteľského práva EÚ a výslovne sa v liste v tejto súvislosti spomína obchodná spoločnosť Z., S..
X.. F.. Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky založené na nekalých
podmienkach, pričom konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.

Vyššievyslovenémuprávnemunázorutohtosúduprisviedčaajzákonnáúpravaspotrebiteľskýchúverov,

keďže zákon č. 258/2001 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008 výrazne obmedzuje možnosť zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou v § 4 ods. 6 a neskôr zákon č. 129/2010 Z. z. v § 17 ods. 3 dokonca
zakazuje splnenie a zabezpečenie úveru zmenkou. Aj táto právna úprava svedčí o tom, že nie je možné
odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva. Ak je zmenka vydaná v rozpore so zákonom, v
danom prípade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, potom je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka, keďže aj pre zmenku platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti
právnych úkonov. Súdy, na ktorých rozhodnutia žalobca poukazuje, sa týmto posúdením nezaoberali,
aj keď súd má ex offo skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu.Súd podrobil súdnej kontrole aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcu z článku 14 VÚP
remitenta. Ako už bolo konštatované, pri uzatváraní príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj
vystavení zmenky ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto je potrebné aplikovať aj normy na ochranu

práv spotrebiteľov.

Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Zmenka má síce formálne náležitosti
platnej zmenky, no je nepochybné, že táto vznikla, resp. bola vystavená na základe spotrebiteľského

vzťahu. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového
práva so spotrebiteľskými právami žalovanej musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

Na podporu tohto názoru možno použiť pripomienky Európskej komisie zo dňa XX.XX.XXXX členom
Súdneho dvora Európskej únie vo veci T.-XXX/XXXX týkajúcej sa obdobného konania (CD Consulting

proti Mariánovi Vaskovi) v súvislosti s prejudiciálnou otázkou súdu. Európska komisia v týchto
pripomienkach v bode 17 uviedla: „Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci
nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne
vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň
zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru komisie je potrebné

pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle čl. 9 Smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na
článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou
spotrebiteľa v zmysle čl. 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora a zahŕňa preto aj povinnosť
vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

Bod 19 spomínaných pripomienok obsahuje toto konštatovanie: „Rešpektovanie abstraktného
charakteru zmenky v zmysle ako to uvádza vnútroštátny súd vo svojom uznesení by bolo podľa
komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú
zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi

predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť
právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo
potvrdzuje aj článok 14 Smernice 87/102/EHS. V závere preto Európska komisia navrhuje, aby Súdny
dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku túto odpoveď: „článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4, 9 a 14 Smernice Rady 87/102/

EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna
úprava členského štátu akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu
rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo
preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež

prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“.

V danom prípade zmenka a úverová zmluva vznikli za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z.
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona).

Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno
splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie došlo k vystaveniu zmenky v rozpore s citovaným
zákonným ustanovením, a preto je s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka potrebné vyhodnotiť
zmenku ako absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom.

Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom

na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v
§ 9 ods. 2 písm. f), i), j), k), y) zákona č. 129/2010 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje zabezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však
túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok X,XX % denne, čo
je ročne XX,XX %. Takýto zmenkový úrok je nepochybne v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo

spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval
právnypredchodcažalobcuažalovanánemalamožnosťichovplyvniť.Nepochybnetedatátopodmienka
nebolaindividuálnedojednanáanepochybnespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
účastníkov v neprospech spotrebiteľa, práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať

plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku,
alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda
neplatná s poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom
práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny
záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR XObo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Najvyšší
súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo

na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov
zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho
považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku.

Dohoduo vyplňovacompráveblankozmenkyatýmajsamotnúzmenkumožnopovažovaťzaneplatnúaj

preobchádzaniezákona(§39Občianskehozákonníka).Oobchádzaniezákonaide,akprávnyúkonsíce
neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný
nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu
platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaná
byveriteľovimalavrátiťlensumuposkytnutéhoúveruprenedodržanieobligatórnychnáležitostízmluvyo

spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a keďže žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho
žalobu zamietol.

Pokiaľ sa týka skutočností tvrdených žalobcom o tom, že v zmysle zmenkového a šekového zákona

platí zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky
celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky
zabezpečovacie, súd dodáva, že nemožno s týmto tvrdením súhlasiť, pokiaľ sa jedná o oblasť práva,
ktorúupravujútzv.spotrebiteľskézákony.TusúdpoukazujeajnarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešove,
ktorývobdobnýchveciachpoukázalnaskutočnosť,žetakétoplneniebybolovrozporesdobrýmimravmi

a jednalo by sa o plnenie právom nedovolené. Zo spisového materiálu vyplynulo, že nároky, ktoré si
uplatňuje žalobca v tomto konaní, sú určite neprimerané alebo ich možno hodnotiť ako neprimerané
sankcie vo vzťahu k žalovanému a takéto konanie nemôže požívať súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

Z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah upravený spotrebiteľským právom, je nutné vychádzať z
úverovej zmluvy, ktorá bola základom pre vystavenie zmenky a ktorú súd vyhodnotil ako bezúročnú a
bez poplatkov a samotnú zmenku ako neplatnú pre rozpor so zákonom, a preto nebolo možné priznať
ani ďalšie položky, ktoré si uplatňoval žalobca v tomto konaní, a teda ani zákonný úrok vo výške X %
ročne, ako ani zmenkovú odmenu vo výške X,XX Eur.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Neúspešnému
žalobcovi trovy konania nepatria. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

Na strane úspešnej žalovanej vystupoval vedľajší účastník, ktorý si uplatnil náhradu trov konania titulom
trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má
rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne
vyplýva, že vedľajší účastník namietal podanú žalobu vzhľadom na pôvodný kauzálny vzťah pôvodnéhozmenkového veriteľa a žalovaného a zákonné ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko súd
žalobu zamietol, vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba bol z procesného hľadiska plne
úspešný, a preto mu prináleží náhrada trov konania.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd priznal postupom podľa § 10 ods. 1, § 13a a nasl.
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 2 úkonov
právnej pomoci á XX,XX Eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na súd - vyjadrenie

vo veci samej); ďalej súd postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal režijný paušál vo výške
XX,XX Eur ( 2 × X,XX Eur). Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka tak predstavujú sumu vo
výške XXX,XX Eur.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žecelkovétrovykonania,ktorévzniklivedľajšiemuúčastníkovi,súvovýške
XXX,XX Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalobcu, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento

povinný zaplatiť ich na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho
vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.