Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Marta Šašinková
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 42Cb/512/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227457
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215227457.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu:
SINEAL, spol. s r.o., so sídlom Kazanská 2, Bratislava, IČO: 31 325 734, zast. JUDr. Danielou
Surkošovou, advokátkou so sídlom Na Hrebienku 16, Bratislava, proti žalovanému: rKAN s.r.o., so
sídlom Dvojkrížna 13155/2, Bratislava, IČO: 35 919 515, o zaplatenie 6.322,82 eur s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy:
-436,80 € od 08.08.2015 do 07.01.2016
-3.782,- € od 09.12.2015 do 06. 02. 2016
-4.032,- € od 07.08.2015 do 07.12.2015
-2.104,02 € od 20.08.2015 do 06. 02. 2016, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému náhrada trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 6.622,82 eur s
príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného dodal žalovanému tovar
bližšie špecifikovaný v jednotlivých faktúrach. Za dodaný tovar vystavil žalobca žalovanému faktúry
spolu vo výške 6.572,82 eur. Žalovaný vystavené faktúry riadne prevzal spolu s dodaným tovarom a
dodaný tovar nereklamoval. Aj napriek uvedenému však vystavené faktúry neuhradil. Následne žalobca
uzatvoril so žalovaným „Dohodu o uznaní dlhu a splátkový kalendár“, kde sa žalovaný zaviazal uhradiť
žalobcovi jeho pohľadávku vo forme troch splátok, každá vo výške 2.386 eur v termínoch do 30.10.2015,
30.11.2015ado10.12.2015.Ajnapriekuvedenejdohodežalovanýneuhradilžalobcovianijednusplátku.
Žalovaný reagoval až na výzvu žalobcu zo dňa 03.12.2015, a to čiastočnou úhradou vo výške 250 eur,
ktorú žalobca zaúčtoval v prospech faktúry vystavenej dňa 17.07.2015 na sumu 436,80 eur. Pohľadávka
žalobcu voči žalovanému tak predstavuje sumu vo výške 6.322,82 eur.
3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.01.2016 zobral svoju žalobu v časti istiny vo výške 436,80
eur späť. Ako dôvod späťvzatia žalobca uviedol čiastočnú úhradu žalovanej pohľadávky zo strany
žalovaného, ktorú žalovaný uhradil v prospech žalobcu dňa 08.01.2016 vo výške 436,80 eur.4. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu doručenom súdu dňa
07.03.2016 v ktorom uviedol, že žalovaná pohľadávka bola žalobcovi riadne uhradená, a to splátkami
zo dňa 05.02.2016 vo výške 3.782 eur a vo výške 2.104,02 eur.
5. Žalobca sa k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa
30.03.2016 kde uviedol, že žalovaný uhradil pohľadávku ktorá je predmetom žaloby až po jej podaní,
pričom žalobca naďalej trvá na zaplatení úroku z omeškania. Žalobca zároveň zobral svoju žalobu v
časti istiny vo výške 5.886,02 eur späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z
omeškania.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.09.2016. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca
žalobcu. Nedostavil sa žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o
následkoch nedostavenia sa doručené v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. dňa 10.08.2016. Svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnil.
7. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie prednesom právneho
zástupcu žalobcu, obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca na základe objednávky žalovaného dodal žalovanému tovar bližšie špecifikovaný v
jednotlivých faktúrach. Za dodanie tovaru vystavil žalobca žalovanému nasledovné faktúry:
- faktúra č. 320150252 na sumu 436,80 eur s DPH so splatnosťou dňa 07.08.2015,
- faktúra č. 320150260 na sumu 2.104,02 eur s DPH so splatnosťou dňa 19.08.2015,
- faktúra č. 320150256 na sumu 4.032 eur s DPH so splatnosťou dňa 06.08.2015.
9. Žalovaný dodaný tovar riadne prevzal, pričom svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar
vo výške 6.572,82 eur žalobcovi nesplnil. Žalobca následne uzatvoril so žalovaným Dohodu o uznaní
dlhu a splátkový kalendár, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi dlžnú sumu v troch
splátkach, každá vo výške 2.386 eur. Aj napriek uvedenému však žalobcovi dlžnú sumu žalobcovi
neuhradil. Žalovaný až následne na výzvu žalobcu reagoval úhradou vo výške 250 eur, ktorú žalobca
priradil k faktúre č. 32015025. Po podaní žaloby dňa 08.01.2016 došlo zo strany žalovaného k ďalšej
úhrade sumy vo výške 436,80 eur.
10. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že splátkami zo dňa 05.02.2016 spolu vo výške
5.886,02 eur bola žalovaná pohľadávka žalobcovi riadne uhradená. Na základe tejto skutočnosti zobral
žalobca svoju žalobu v časti istiny vo výške 5.886,02 eur späť, pričom zotrval na podanej žalobe v časti
zaplatenia príslušenstva.
11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v zmysle čiastočného
späťvzatia a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania.
12. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
13. Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať
doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v
súlade so zmluvou a týmto zákonom.
14. Podľa § 443, ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo
je mu dodaný tovar odovzdaný.
15. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.
16. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.17. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
18. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
19. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a
to bez potreby osobitného upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
20. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., účinného od 01.02.2013, sadzba úrokov z
omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba
úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
21. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k
záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
22. Súd mal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená platná ústna kúpna zmluva,
na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar. Za dodaný tovar vystavil žalobca žalovanému
faktúry spolu vo výške 6.572,82 eur, ktoré žalovaný uhradil žalobcovi len čiastočne, a to vo výške 250
eur. Žalobca v konaní preukázal riadne poskytnuté plnenie voči žalovanému, a to jednak vystavenými
faktúrami, ako aj dodacími listami ktoré boli podpísané zo strany žalovaného. Žalovaný v podanom
odpore nenamietal výšku vystavených faktúr, ako ani riadne dodanie tovaru zo strany žalobcu, uviedol
len že pohľadávka žalobcu zanikla úhradou zo strany žalovaného dňa 05.02.2016 v celkovej výške
5.886,02 eur. Na podklade uvedených skutočností bolo možné v konaní zo strany súdu jednoznačne
ustáliť, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, pričom po zohľadnení čiastočných plnení zo strany
žalovaného po podaní žaloby zostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva
žalovanej pohľadávky. Pokiaľ ide o čiastočné plnenie zo strany žalovaného, súd zároveň takéto konanie
žalovaného posúdil v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ako uznanie zvyšku jeho
záväzku, ktorý predstavuje nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania.
23. Na základe vyššie uvedeného, ako aj skutočnosti, že žalovaný nenamietal dodanie tovaru žalobcom,
ako ani existenciu jeho záväzku z neuhradených faktúr za dodaný tovar voči žalobcovi, súd dospel
k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a
žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Vo zvyšku súd konanie vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobcu v časti istiny vo výške 5.886,02 eur
súlade s 144 a § 145 ods. 1, 2 C.s.p. zastavil.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní
plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.