Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411200773
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411200773.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, L. D., zast.
JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 2, Rožňava, proti žalovanému 1/ M.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX a žalovanej v 2/ rade W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX o
vypratanie domu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 4C/19/2011-73
zo dňa 24.01.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov
konania nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti

žalovaným vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. O.,a to rodinný dom súp. č. 87, stojaci na
pozemku č. 405 a pozemku, parcely reg. „C“ č. 405 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2,
zapísané na LV č. XXX k. ú. O. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Žalobkyňa tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností, pričom so žalovanými uzatvorila
kúpnu zmluvu, z ktorej žalovaní jej dlhujú uhradiť 100.000 Sk, avšak doposiaľ túto sumu z pôvodne

dohodnutej sumy 400.000 Sk nezaplatili, a preto na podanej žalobe trvala.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili a uviedli, že sumu 100.000 Sk nezaplatili z dôvodu, že nemajú z čoho.
V dome doposiaľ bývajú.

Prvostupňový súd zistil z rozhodnutia Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 12C/19/2010 zo dňa

02.06.2010 a výpisu z LV č. XXX k. ú. O., že bezpodielové spoluvlastníctvo pôvodne žalobkyne a jej
manžela bolo vyporiadané tak, že do jej výlučného vlastníctva bola prikázaná nehnuteľnosť zapísaná
na LV č. XXX k. ú. O..

Prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikoval ust. § 126 Občianskeho zákonníka a skonštatoval, že
žalobkyňa preukázala svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktorých vypratania sa domáha, preukázala,

že tieto nehnuteľnosti majú u seba a užívajú žalovaní.

Žalovaní namietali, že nehnuteľnosti od žalobkyne kúpili na základe kúpnej zmluvy a žalobkyňa nie je
oprávnená domáhať sa vypratania týchto nehnuteľností.

Prvostupňový súd zistil, že dňa 04.12.2003 bola uzatvorená medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom

a žalovanými kúpna zmluva, na základe ktorej sa žalobkyňa s bývalým manželom rozhodla previesťna žalovaných vlastníctvo domu súp. č. 87, ktorý je postavený na parcele č. 405 v Obci O. za kúpnu
cenu 85.000 Sk.

Ďalej prvostupňový súd aplikoval ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a skonštatoval, že vklad
vlastníckeho práva žalovaných na základe uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 04.12.2003 nebol doposiaľ
príslušným katastrálnym úradom povolený. Preto sa žalovaní na základe tejto kúpnej zmluvy doposiaľ
nestali vlastníkmi nehnuteľnosti. Prvostupňový súd poznamenal naviac, že návrh na vklad do katastra
nehnuteľnostijemožnépodaťvčasovoneobmedzenejlehoteoduzavretiazmluvy(viďnapr.rozhodnutie

Ústavného ČR sp. zn. IV. ÚS 201/96 ). Dôvodom, pre ktorý k povoleniu vkladu na základe zmluvy v
danej veci nedošlo, boli nedostatky v obsahu kúpnej zmluvy, ako aj v návrhu na vklad.

Z rozhodnutí Správy katastra v Kežmarku súd zistil, že katastrálny úrad konanie o povolenie vkladu
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zastavil z dôvodu, že účastníci v stanovenej lehote
neodstránili chyby spočívajúce v nesprávnom označení čísla LV, na ktorom je dom zapísaný, rozpor

v označení znaleckého posudku, z ktorého sa pri dojednaní kúpnej ceny vychádzalo v zmluve a v
návrhu na vklad a tiež nejasnosti ohľadne skutočnosti, či predmetom prevodu, vzhľadom na ocenenie
aj pozemku v znaleckom posudku, je len rodinný dom alebo aj pozemok pod rodinným dom, teda aj
parcela č. 405.

Ďalej prvostupňový súd zistil, že pod č. k. 3C/178/2005 pred Okresným súdom v Kežmarku bolo vedené
konanieonahradenieprejavuvôležalobkyneajejbývaléhomanželauzavrieťdodatokkukúpnejzmluve,
ktorý návrh bol zamietnutý a rozsudok sa stal právoplatným dňa 10.05.2008.

Žalobkyňa s manželom na Notárskom úrade JUDr. Stanislava Dugasa so sídlom v Kežmarku prehlásila,

ž dňa 04.12.2003 prevzali od žalovaných sumu 300.000 Sk za odpredaj rodinného domu č. 87 O. ako
zálohu z celkovej kúpnej ceny 400.000 Sk. Zaviazala sa dom ihneď previesť na žalovaných po zaplatení
zvyšnej sumy vo výške 100.000 Sk, ktorú sa zaviazali žalovaní zaplatiť do 28.02.2004, avšak sumu
100.000 Sk žalovaní nezaplatili. V súčasnej dobe žalovaní nemajú dostatok finančných prostriedkov na
úhradu tejto sumy jednorázovo a sú ochotní dlh uhradiť v splátkach.

Prvostupňový súd prijal záver, že žalovaní začali predmetný rodinný dom spolu s pozemkom dňa
04.12.2003 užívať na základe dohody so žalobkyňou a jej manželom uzavretej v súvislosti so zmluvou
o prevode nehnuteľností do ich vlastníctva. Žalovaní teda preukázali uzavretie dohody so žalobkyňou,
ktorá mala za následok vznik ich práva nehnuteľnosť užívať. Z vykonaného dokazovania nevyplýva,

že by žalobkyňa nemala záujem žalovaným odpredať aj pozemok. Nebolo preukázané, že žalovaným
právo užívať nehnuteľnosť zaniklo.

Prvostupňový súd žalobkyňou tvrdené skutočnosti, že žalovaní jej doposiaľ nezaplatili časť kúpnej
ceny, ako aj že so žalovanými sa od roku 2003 doposiaľ nedokázali na doriešení prevodu vlastníctva

nehnuteľnosti dohodnúť, hoci aj pravdivé, nepovažoval bez ďalšieho samo o sebe za skutočnosti,
ktoré by mohli mať v danej veci za následok zánik práva žalovaných nehnuteľnosť užívať. Žalobkyňa
nepreukázala a v konaní nevyšli najavo žiadne iné skutočnosti, ktoré by za situácie, že kúpna zmluva
uzavretá medzi účastníkmi dňa 04.12.2003 je platná, viedli súd k záveru, že záväzkový právny
vzťah medzi účastníkmi konania založený touto kúpnou zmluvou a dohodou o užívaní nehnuteľnosti

žalovanými uzavretou v súvislosti s ich kúpou doposiaľ netrvá. Tento záver akceptujú účastníci konania
a žalobkyňa prejavovala počas konania záujem o doplatenie kúpnej ceny. Žalovaní zase prejavovali
záujem stať sa vlastníkmi nehnuteľnosti. Preto prvostupňový súd za stavu, že by kúpnu zmluvu zo
dňa 04.12.2003 bolo možné považovať za platnú na základe skutočností tvrdených žalobkyňou ako aj
skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, nemohol prijať záver o neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti

žalovanými a žalobe o ich vypratanie vyhovieť.

Prvostupňový súd za podstatné pre právne posúdenie veci považoval skutočnosť, na ktorú musel
prihliadnuť ex offo, že účastníci konania mali zhodnú vôľu odpredať nehnuteľnosť za kúpnu cenu vo
výške 400.000 Sk a nie za kúpnu cenu uvedenú v zmluve vo výške 85.000 Sk. Preto toto zistenie

považovalzarozhodujúcepreprávnyzáver,žekúpnuzmluvuzodňa04.12.2003niejemožnépovažovať
za platný právny úkon. Poukázal na ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka a skonštatoval, že v
prejednávanej veci skutočná vôľa oboch zmluvných strán zjavne smerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy
za inú cenu, než strany prejavili v kúpnej zmluve zo dňa 04.12.2003, ktorá musela mať obligatórnepísomnú formu. V prípade obligatórnej písomnej formy právneho úkonu je rozhodujúca iba vôľa strán,
ktorú prejavili písomne. Písomná zmluva zo dňa 04.12.2003 je preto pre nedostatok potrebnej vôle
subjektov ju skutočne uzavrieť, to znamená skutočne dojednať kúpnu zmluvu s kúpnou cenou vo výške

85.000 Sk, právnym úkonom urobeným iba na oko, tzv. simulovaným právnym úkonom podľa § 41a
OZ. Zastretá kúpna zmluva, to znamená kúpna zmluvu s kúpnou cenou dojednanou vo výške 400.000
Sk, ktorá zodpovedala skutočnej vôli strán, by mohla byť platná iba za situácie, že by spĺňala všetky
náležitosti požadované zákonom pre jej platnosť. Keďže zákon pre kúpnu zmluvu obligatórne stanovuje
písomnú formu, aj táto zastretá kúpna zmluva musela mať písomnú formu. Keďže táto zastretá kúpna

zmluva nemala písomnú formu, to znamená, že zmluvné strany v písomnej forme neprejavili svoju vôľu
uzavrieť kúpnu zmluvu s takouto kúpnou cenou tak, aby takýto prejav vôle obsahoval všetky podstatné
náležitosti kúpnej zmluvy vyplývajúce z ust. § 588 Občianskeho zákonníka, aj zastretá kúpna zmluva
je neplatná.

Ďalej prvostupňový súd aplikoval s poukazom na uvedený záver ust. § 457 Občianskeho zákonníka

a skonštatoval, že nároky oboch účastníkov z neplatnej zmluvy sú vzájomne podmienené, teda
synalagmatické. Táto podmienenosť musí byť vyjadrená aj v rozsudku, ktorý súd vydáva o niektorom
z nich. Vzájomne podmienenými sú pritom všetky plnenia, na vzájomnej podmienenosti ktorých sa
účastníci dohodli, ako aj plnenia, kde podmienenosť, ako aj vzájomná viazanosť vyplýva zo zákona.

Ak je predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosť, vzájomne podmienenými plneniami zo strany
predávajúceho je prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. V prejednávanej
veci nedošlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam z predávajúcej na kupujúcich. Žalovaní ako
kupujúci však zaplatili žalobkyni dojednanú kúpnu cenu 85.000 Sk, zaplatili jej celkom 300.000 Sk. Preto,
akžalobkyňasadomáhavypratanianehnuteľnostizasituácie,žejejvlastníctvoknehnuteľnostiamostalo

zachované, naviac, kúpnu cenu žalovaným nevrátila, čo nebolo sporné v priebehu konania, súd mal
za to, že povinnosti vypratania nehnuteľností sa žalobkyňa môže na žalovaných domáhať iba oproti
povinnosti vrátiť žalovaným kúpnu cenu. Tento záver vyplýva nielen z ust. § 457 OZ, ale aj z ust. §
560 OZ. Keďže žalobný návrh neobsahuje povinnosť žalobkyne k vzájomnému plneniu, súd žalobe
nevyhovel.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaní v priebehu konania
náhradu trov konania nežiadali, preto im súd žiadnu náhradu nepriznal, aj keď v konaní boli úspešnými
účastníkmi.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že
prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Potvrdila, že účastníci konania uzavreli dňa 04.12.2003 kúpnu zmluvu, avšak doposiaľ nebol príslušným

katastrálnym úradom povolený vklad vlastníckeho práva žalovaných k týmto nehnuteľnostiam. Žalovaní
sa doposiaľ nestali vlastníkmi nehnuteľnosti, pretože kúpna zmluva bola vadná, neobsahovala základné
náležitosti kúpnej zmluvy a katastrálny úrad konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva zastavil. Tak
isto aj návrh na nahradenie prejavu vôle žalobkyne pred Okresným súdom Kežmarok č. k. 3C/178/2005
bol zamietnutý. Prvostupňový súd skonštatoval, že kúpna zmluva je neplatná a žalobkyňa žalovaným

nevrátila kúpnu cenu, a preto žalobu zamietol. Žalobkyňa v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva
sa domáha ochrany svojho vlastníctva a jej nárok bol v konaní preukázaný. Podmieňovať ochranu
vlastníctva žalobkyne po 10-ročnom neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti je nedôvodné. Žalovaní
zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne neoprávnene, nemajú žiadnu zmluvu a žalovaní nepreukázali
žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých môžu nehnuteľnosti užívať. Konanie žalovaných je v

rozpore s dobrými mravmi, títo nie sú ochotní uhrádzať žiadnu finančnú čiastku, prihlásili sa k trvalému
pobytu na adrese predmetných nehnuteľností. Prvostupňový súd nevenoval pozornosť podstate žaloby,
a to ochrany vlastníckeho práva žalobkyne podľa § 126 OZ, pričom žalovaní protinávrh na vyplatenie
sumy 300.000 Sk nepodali, nežiadali vrátenie tejto kúpnej ceny z bezdôvodného obohatenia a naviac
takýto nárok žalovaných je už premlčaný.

Žalobkyňa od roku 2010 sa neúspešne domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, žalovaní užívajú
nehnuteľnosť, túto neudržiavajú, nehnuteľnosť je v súčasnej dobe zničená a znehodnotená, časť
nehnuteľnosti odpredali, odmietajú nehnuteľnosť vypratať a uhrádzať akékoľvek finančné čiastkyspojenésužívanímtejtonehnuteľnosti.Pretonavrhla,abyodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudoksúdu
prvého stupňa tak, že žalobe vyhovie a uloží žalovaným spolu s ich spolubývajúcimi povinnosť vypratať
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. O., a to rodinný dom súp. č. 87 stojaci na pozemku parcely reg.

„C“ č. 405 a pozemok parcely „C“ č. 405 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2, zapísané na
LV č. XXX k. ú. O., a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí odvolanie považovali za bezpredmetné. V priebehu
konanianebolozistenéporušenieust.§126OZ,nejednásaoneoprávnenýzásahdovlastníctvažalobcu.

Navrhli stanoviť splátkový kalendár na vyrovnanie dlhu 100.000 Sk, aby sa vec čo najrýchlejšie vyriešila
v mesačných splátkach po 100 Eur.

Odvolacísúdvrámcikompetenciívyplývajúcichzust.§10ods.1O.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudok
súduprvéhostupňa spoluskonaním,ktoréjejpredchádzalovzmyslezásaduvedenýchvust.§212O.s.
p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 O. s. p., vo veci nariadil verejné

vyhlásenie rozhodnutia, s tým, že upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku vyvesil na
úradnej tabuli súdu dňa 11.06.2012 a zistil, že prvostupňový súd sa pri rozhodovaní dopustil procesných
vád konania, nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne aplikoval právny predpis. Preto bolo
potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť.

Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že žalobkyňa sa domáha vypratať nehnuteľnosti, ktoré sa
nachádzajú v k. ú. O., a to konkrétne rodinný dom č. súp. 87, ktorý je postavený na parcele KN č. 405.
Ďalej žiadala vypratať pozemok, a to parcelu KN C č. 405 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340
m2. Obe tieto nehnuteľnosti majú byť zapísané na LV č. XXX k. ú. O..

Sporové strany svoje nároky odvodzujú od kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 04.12.2003 medzi
žalobkyňou a jej bývalým manželom Andrejom T. na jednej strane a žalovanými na strane druhej.
Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol prevod vlastníctva domu súp. č. XX na parcele č. 405 v Obci O.,
ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXX k. ú. O. v hodnote 83.890 Sk. Tento rodinný dom je presne
popísaný v bode 2 uvedenej kúpnej zmluvy. Predmetom prevodu nebol pozemok, a to parcela č. 405

- zastavané plochy a nádvoria.

Z uvedeného vyplýva, že na posúdení dôvodnosti uplatneného nároku je potrebné, vzhľadom na to, že
vo vzťahu k domu bola uzatvorená kúpna zmluva a vo vzťahu k pozemku k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
nedošlo, použiť dva odlišné režimy, ktoré je potrebné nielen skutkovo, ale aj právne riadne v rozhodnutí

súdu prvého stupňa odôvodniť.

Pokiaľ sa týka režimu, ktorý je potrebné aplikovať na zastavanú plochu a nádvorie, a to parcelu č.
405 o výmere 340 m2, je potrebné na daný právny vzťah jednoznačne použiť ust. § 126 Občianskeho
zákonníka a posúdiť dôvodnosť vydania veci žalobkyni vo vzťahu k tomu, či sa preukáže správanie

sa žalovaných na tejto parcele v rozsahu, ktorým je vlastnícke právo žalobkyne žalovanými poručené,
resp. obmedzené. Vo vzťahu k tejto parcele je potrebné zistiť, či nárok žalobkyne na jej ochranu
je opodstatnený, či žalovaní bez právneho dôvodu zasahujú do vlastníctva žalobkyne, a či táto
nehnuteľnosť sa nachádza v ich faktickej moci a v akom rozsahu, na základe akého právneho dôvodu.

Keďže prvostupňový súd si nevšimol, že v návrhu na začatie konania sú kumulované dva právne režimy
k dvom rozdielnym nehnuteľnostiam, vo vzťahu k tejto parcele nevykonal žiadne dokazovanie.

Z obsahu prvostupňového spisu nevyplýva, že by v súvislosti s touto parcelou bolo možné konštatovať,
ako to urobil prvostupňový súd, že úmyslom účastníkov konania bolo previesť aj túto parcelu. Z kúpnej

zmluvy jednoznačne vyplýva, bez akýchkoľvek ďalších pochybností, že predmetom prevodu mal byť
len dom. Teda synalagmatický vzťah vyplývajúci z ust. § 457 Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k
pozemku neprípustný.

Prvostupňový súd vo vzťahu k rodinnému domu postupoval správne, keď skonštatoval, že tento bol

predmetom uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 04.12.2003. Prvostupňový súd však aj napriek
tomu, že vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní rozhodnutiami Správy katastra Kežmarok
o návrhu žalovaných na povolenie vkladu vlastníckeho práva, toto konanie nevyhodnotil žiadnym
spôsobom a dokonca ho ani nespomenul v skutkovom stave, ktorý mal pre správne rozhodnutie ztýchto dôkazov zistiť. Postup správy katastra má význam pre posúdenie účinnosti kúpopredajnej zmluvy.
Konštatovanie prvostupňového súdu o tom, že návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti je možné
podať v časovej neobmedzenej lehote od uzavretia zmluvy, ktoré konštatovanie sa opiera o rozhodnutie

Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 201/96 je konštatovaním, ktoré v slovenskom právnom poriadku
nemá oporu. Ide vyslovene o právny názor Ústavného súdu aplikovateľný pre účely právneho poriadku
Českej republiky, nie však na území Slovenska. Naviac, keď nerešpektuje ust. § 47 ods. 2 OZ a ust.
§ 133 ods. 2 OZ.

Podľa § 133 ods. 2 OZ totiž ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Teda vlastnícke právo sa nadobúda uzatvorením platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Sama platná
zmluva nemá za následok nadobudnutie, resp. prevod vlastníckeho práva. Musí k nej pristúpiť ďalšia
právna skutočnosť, a to vklad do katastra nehnuteľnosti, ktorý má konštitutívne účinky. Až vkladom do
katastra nehnuteľnosti sa nadobúda vlastníctvo a zmluva sa stáva účinnou tak, ako to vyplýva z ust. § 47

ods. 1, podľa ktorého ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je
zmluva účinná týmto rozhodnutím. Podľa ust. § 47 ods. 2 OZ, ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy
nepodal návrh na rozhodnutie podľa ods. 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Prvostupňový súd však nesprávne túto okolnosť vyhodnotil, keď skonštatoval vlastne, že rozhodnutie

o povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti nemá žiadny vplyv na účinnosť zmluvy, ktorou sa
nehnuteľnosť prevádza. Práve podľa katastrálneho zákona už aj s poukazom na ust. § 47, § 133 ods.
2 OZ, platí, že práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra. Teda
zmluvou zamýšľaný právny následok z takejto zmluvy nastane až vkladom do katastra nehnuteľnosti.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení. Tento platný

právny stav, pokiaľ nedôjde k legislatívnym zmenám, aj napriek názoru Ústavného súdu ČR, treba aj
naďalej na území Slovenska rešpektovať.

Na základe tohto právneho názoru, s ktorým sa stotožňuje nielen Najvyšší súd SR, ale aj odvolací súd,
je potrebné ďalej vyvodiť, že sa javí aj keď prvostupňový súd k týmto okolnostiam nevykonal žiadne

dokazovanie, že účastníci zmluvy v trojročnej hmotnoprávnej lehote, ktorá začala plynúť uzavretím
zmluvy nepodali návrh na rozhodnutie podľa § 47 ods. 1 OZ a potom nastala nevyvrátiteľná právna
domnienka, že účastníci od zmluvy odstúpili a v takom prípade, aplikujúc ust. 48 ods. 2 OZ, zmluva sa
zrušuje od počiatku ( ex tunc ). V takom prípade, keďže došlo k zrušeniu zmluvy a zmluva je neplatná,
je možné aplikovať ust.§ 457 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k rodinnému domu. Všetky úvahy

prvostupňového súdu v súvislosti s kúpnou cenou nehnuteľnosti a absolútnou neplatnosťou tejto zmluvy
a tak odvodenie aplikácie ust. § 457 Občianskeho zákonníka sú nedôvodné, pretože pokiaľ kúpna
zmluva obsahuje kúpnu cenu, ktorá nie je dohodnutá riadne alebo vo výške, ktorú žiadajú zmluvné
strany, alebo ktorá vyplýva z právneho predpisu, ide o relatívne neplatný právny úkon, nie však úkon
zastretý iným právnym úkonom, ako to odôvodnil prvostupňový súd ust. § 41a ods. 2 Občianskeho

zákonníka.

Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení prijal záver, že žalovaní začali predmetný rodinný dom spolu
s pozemkom dňa 04.12.2003 užívať na základe dohody so žalobkyňou a jej manželom, uzavretej v
súvislosti so zmluvou o prevode nehnuteľnosti do ich vlastníctva. Toto konštatovanie prvostupňového

súdu však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a z obsahu rozhodnutia prvostupňového súdu nie je
možné zistiť, akým spôsobom táto dohoda o užívaní rodinného domu (a pozemku) bola uzatvorená, aký
mala obsah. Preto v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné.

Ďalej odvolací súd zistil, že prvostupňový súd odvodil svoje skutkové zistenia od dôkazov, ktorými malo

byťrozhodnutieOkresnéhosúduvRožňavesp.zn.12C/19/2010zodňa02.06.2010azvýpisuLVč.XXX
k. ú. O.. Z obsahu zápisníc z pojednávania pred prvostupňovým súdom však nevyplýva, že by dôkaz
týmitolistinamibolprvostupňovýsúdvykonal,ajkeďust.§129ods.1O.s.p.stanovuje,akýmspôsobom
je potrebné dôkaz listinou vykonať, čo nakoniec prvostupňový súd vo vzťahu k inými listinným dôkazom,
ktoré sa nachádzajú v tomto spise, riadne uskutočnil. Preto, keďže tieto skutkové zistenia odvodzujúce

od informácií získaných na základe listín, ktoré zatiaľ nie sú vykonané dôkazy, prvostupňový súd riadne
nevykonal, nemôžu slúžiť na vyvodenie skutkových zistení, na ktorých založil súd prvého stupňa právne
posúdenie veci, dopustil sa procesnej vady vyplývajúcej z ust. § 212 ods. 3 O. s. p.Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 24.01.2012 vyplýva, že prvostupňový súd uznesením zamietol
návrhy na doplnenie dokazovania. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. platí, že v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa takéto skutočnosti však nevyplývajú a odvolací súd nevie
posúdiť, prečo prvostupňový súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania. Týmto svojim konaním
prvostupňový súd sa taktiež dopustil procesnej vady, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej
a naviac, týmto postupom bolo odňaté právo účastníkom konania vo veci riadne konať (§ 212 ods.3

O.s.p.).

Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa pre odňatie
práva konať účastníkom konania, pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávnu aplikáciu
právneho predpisu podľa § 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s. p.zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového súdu vykonať zákonným spôsobom dôkazy, z ktorých
odvodzuje svoje skutkové a právne závery, najmä vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu v Rožňave
sp. zn. 12C/19/2010 a výpis z LV č. XXX k. ú. O., doplní skutkový stav zistením okolností v súvislosti
s vydaním pozemku, s uzatvorením dohody o užívaní pozemku a domu žalovanými, riadne odôvodní
svoje rozhodnutie o nevykonaní dokazovania v rozsahu ako to navrhujú účastníci konania, skutkový

stav skompletizuje aj s poukazom na zistenia z konania správy katastra a návrhu na vklad vlastníckeho
práva, a vo veci rozhodne.

Prvostupňový súd je podľa § 226 O.s . p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O. s. p., keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, o náhrade trov konania rozhodne v novom rozhodnutí
o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.