Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoPr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239083
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113239083.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: IREKS ENZYMA, s.r.o.,
so sídlom Prešov, Pavla Horova 10, IČO: 31 668 950, zast. JUDr. Vasilom Dubňanským, advokátom so
sídlomPrešov,Kotrádova5,protižalovanej:B.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.,P.ul.XXX/X,zast.JUDr.
Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Nitra, Farská 40, o zaplatenie 12.345,50 eura s príslušenstvom,

o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. 02. 2014 č. k. 15Cpr/6/2013-41 a
dopĺňacemu rozsudku zo dňa 04. 02. 2016 č. k. 15Cpr/6/2013-63 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejvyhovujúcejčastiavčastináhradytrovkonania
a jeho doplňujúci rozsudok z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

12.035,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 19. 09. 2013 do zaplatenia a to v
pravidelných mesačných splátkach po 250 eur splatných vždy do 20-teho dňa každého mesiaca počnúc
dňom 20. 04. 2014 do zaplatenia pod stratou výhody splátok pre prípad nezaplatenia čo len jednej z
nich. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.029,25 eura do rúk
právneho zástupcu žalobcu a to do 250 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti týkajúcej sa
sumy 310 eur zastavil. Dopĺňacím rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania v sume 261,45 eura do rúk jeho právneho zástupcu a to do 250 dní od právoplatnosti rozsudku.
2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žedňa08.08.2011stranysporuuzavrelipísomnúpracovnú
zmluvu, na základe ktorej žalovaná vykonáva u žalobcu funkciu skladového referenta s miestom výkonu
práce v Nitre a v ten istý deň uzatvorili i písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Dňa 12. 12. 2012 bol
zistený žalobcom schodok v pokladni vo výške 13.272,94 eura, ktorý žalovaná podľa listiny zo dňa 12.
12. 2012 potvrdila a priznala s tým, že uvedená čiastka sa skladá z jednotlivých úhrad klientov vložených

do poklade, ktoré vybrala v hotovosti z pokladne firmy a nedoručila na účet žalobcu, pričom sa jedná
o: 15. 10. 2012 - 2.986,08 eura, 18. 10. 2012 - 5.337,14 eura, 18. 10. 2012 - 2.573,43 eura a rozdiel v
pokladni 2.376,20 eura za čo prijala plnú zodpovednosť s tým, že záväzok splatí žalobcovi do 20. 02.
2013. Podľa listiny zo dňa 12. 08. 2013 označenej ako uznanie záväzku na náhradu škody datovanej dňa
22. 08. 2013 a podpísanej žalovanou sa v nej uvádza, že pri kontrole pokladne bola osobne prítomná,
vyčíslenie schodku je správne, uznáva svoj záväzok za vzniknutý schodok na hodnotách zverených na

vyúčtovanie na základe dohody o hmotnej zodpovednosti a po čiastočnom splatení dlhu ku dňu 01. 08.
2013 dlhuje sumu 12.544,50 eura voči žalobcovi a zaväzuje sa ju splatiť v mesačných splátkach po
250 eur. Opierajúc sa o ust. § 182 ods. 1 - 3, § 186 ods. 1, 2 a § 191 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z. z.
Zákonníkapráce(ďalejlen„Zákonníkpráce“)dospelkzáveru,žežalovanásohľadomnasvojesprávanie
potvrdila zodpovednosť za existenciu schodku. Rovnako tak žalobca preukázal základ a výšku nároku
uplatňovanú ním v spore, keď preukázal existenciu schodku ako účtovného rozdielu medzi skutočným

stavom zverených hodnôt, ktoré bola žalovaná povinná vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie,
čomu nasvedčujú listinné dôkazy a to potvrdenie záväzku zo dňa 12. 12. 2012, žiadosť o uzavretiedohody v splátkach, ktorú žalovaná adresovala žalobcovi, uznanie záväzku na náhradu škody zo dňa
12. 08. 2013 ako aj listina žalovanej zo dňa 19. 09. 2013. Pokiaľ aj žalovaná v listine zo dňa 19. 09. 2013
uviedla, že podpis pod písomnosťou s názvom uznanie záväzku na náhradu škody nebol prejavom jej

slobodnejvôleaboluskutočnenýpodveľmisilnýmpsychickýmnátlakomžalobcu,súčasnevšaknavrhla,
aby žalobca pristúpil na splátkový kalendár úhrady škody tak, aby mesačná úhrada nepresahovala sumu
70 eur. Za situácie, že žalovaná bola v pracovnom pomere u žalobcu, uzatvorila platnú dohodu o hmotnej
zodpovednosti, ku škode došlo pri plnení pracovných úloh, žalovaná si nesplnila vyúčtovaciu povinnosť
a nepreukázala, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jej zavinenia, žalobe žalobcu vyhovel a

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.035,50 eura. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi i 9,5 % ročný úrok z omeškania a to od
19. 09. 2013, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom v súlade s
§ 160 ods. 1 OSP priznané plnenie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach po 250
eur pod stratou výhody splátok. V časti týkajúcej sa sumy 310 eur konanie zastavil podľa § 96 ods. 1
OSP, keďže v tejto časti vzal žalobca žalobu späť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

OSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
práva proti žalovanej, ktorá v konaní úspech nemala. Trovy konania žalobcu pozostávali zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 722 eur a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 287,14
eura, režijného paušálu vo výške 23,66 eura, z cestovných náhrad za účasť právneho zástupcu žalobcu
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie z Prešova do Nitry a späť vo výške 177,37 eura a náhrady za

stratu času v súvislosti s týmto úkonom vo výške 244,80 eura. Následne dopĺňacím rozsudkom súd prvej
inštancie vydaným v zmysle § 166 ods. 1 veta druhá OSP uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi i
náhradu trov konania vo výške 261,45 eura predstavujúcu 20 % daň z DPH z priznaných trov právneho
zastúpenia.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania ako i dopĺňací

rozsudok včas podanými odvolaniami napadla žalovaná, žiadala ich zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, neúplne zistil
skutkový stav a svojim postupom jej odňal možnosť konať pred súdom. Alternatívne navrhla ich zmenu
a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Nestotožnila
sa s tvrdením prvoinštančného súdu, že žalobca preukázal základ nároku a výšku nároku ani s jeho

konštatáciou, že žalobca preukázal, že vznikla škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, keď
vychádzal len z ním označených dokumentov. Dôvodila, že v spise sa nenachádzajú žiadne údaje
účtovnej evidencie ani účtovné doklady, ktoré by preukazovali stav v účtovníctve a skutočný stav a teda
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku a existencie schodku. V tejto súvislosti
argumentovala, že zo strany žalobcu bolo predovšetkým potrebné preukázať, že schodok vznikol,

pričom Zákonník práce v ust. § 184 uvádza inventarizáciu ako jeden z primárnych spôsobov zisťovania
nielen stavu hodnôt, ktoré sú zamestnancovi zverené, ale aj zistenia schodku, z ktorého dôvodu je
nevyhnuté, aby súdy zisťovali, či bola vykonaná inventarizácia v súlade s postupom upraveným v ust.
§ 29 a § 30 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, resp. či vôbec bola vykonaná. Žalobca počas celej
doby sporu od podania žaloby až po vyhlásenie rozsudku však žiadnym spôsobom nepreukázal vznik

schodku a nepredložil dôkaz o vykonaní inventúry. Pokiaľ aj žalobca nepredložil do konania inventúru
vykonanúkoncomroku2012,malpredložiťminimálnedoklady,zktorýchvychádzalprivyčísleníschodku
a pokiaľ tak neučinil, vyčíslenia uvedené v potvrdení zo dňa 12. 12. 2012 označila za bezpredmetné.
Naviac žalobca ani nedokladoval, od koho mali byť ním uvádzané sumy prijaté, kedy a na aké
plnenie. Aj posledná suma v poradí 2.376,29 eura nie je priradená ku konkrétnemu dátumu, a preto

nemôže byť považovaná za riadne preukázaný schodok, zvlášť, keď v tejto súvislosti by mohla byť
posúdená okolnosť, či vôbec bol zamestnanec v tom čase v práci, či nebol práceneschopný, na základe
ktorej sa môže liberalizovať spod zodpovednosti za schodok. S ohľadom na skutočnosť, že súd prvej
inštancie považoval existenciu schodku za preukázanú na základe dokumentov predložených žalobcom
zdôraznila, že žiaden z týchto dokumentov nebol podpísaný v súlade s jej slobodnou vôľou, čo uviedla už

vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 09. 2013, kde konštatovala, že neuznáva svoj podpis na uznaní záväzku
na náhradu škody zo dňa 22. 08. 2013, pretože bol vyhotovený za pôsobenia neustáleho psychického
nátlaku zo strany žalobcu, ktorý jej opakovane pripomínal možnosť podania trestného oznámenia v
prípade, ak by neuznala uvedený dlh. Len z dôvodu, že začala postupne plniť dlh, ktorý jej žalobca
nikdy nepreukázal a za ktorý sa necítila byť zodpovedná, trestné oznámenie zatiaľ podané nebolo.

Ďalej uviedla, že v priebehu sporu poukazovala na to, že uznanie dlhu nezakladá domnienku existencie
dlhu, čo potvrdil aj súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, a preto jej nie je zrejmé, z čoho mal
preukázané, že v čase uznania dlhu samotný dlh existoval, resp. či dlh vôbec niekedy vznikol. V prípade,
že si súd prvej inštancie bol vedomý tejto skutočnosti, a napriek tomu uznanie dlhu považoval za dôkaz,ktorým žalobca preukázal existenciu dlhu, považovala jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné a zjavne
arbitrárne. V neposlednom rade poukázala na to, že pokiaľ by žalobca aj preukázal vznik schodku,
bolo potrebné skúmať podmienky, ktoré boli vytvorené na pracovisku, keďže tieto neboli dostačujúce na

predídenie vzniku schodku a to aj pri vynaložení všetkých síl z jej strany. Okolnosť, že podmienky na
pracovisku týkajúce sa zabezpečenia financií v pokladni neboli z bezpečnostného hľadiska dostatočné
tvrdilaužvrámcisvojhovyjadreniazodňa19.09.2013abolonanepoukázanéinapojednávaní,napriek
tomu súd prvej inštancie túto okolnosť neskúmal, hoci je závažnou skutočnosťou spôsobilou znížiť alebo
úplne vylúčiť zodpovednosť zamestnanca za prípadný vzniknutý schodok. Svoje závery argumentačne

podoprela i označenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a ČR. S ohľadom na nesprávne právne
posúdenie veci považovala za nesprávny i výrok o náhrade trov konania obsiahnutý v rozsudku vo veci
samej ako i v dopĺňacom rozsudku.
4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 CSP) prejednal odvolania žalovanej bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolania žalovanej
sú dôvodné.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli
v neprospech strany.

8. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej
aplikability procesnoprávnych noriem, čo znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky
konania a to i na konania začaté pred dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto
základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

9. V danej veci sa žalobca svojou žalobou voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 12.345,50 eura s
príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej schodkom na zverených hodnotách. Napadnutým
rozsudkom v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 12.035,50 eura s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 19. 09. 2013 do zaplatenia
a to v splátkach po 250 eur mesačne, splatných vždy do 20-teho dňa každého mesiaca počnúc dňom

20. 04. 2014 do zaplatenia pod stratou výhody splátok, ako aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania. V časti týkajúcej sa sumy 310 eur konanie zastavil, ktorý výrok pre absenciu odvolania
strán sporu nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania takto zostala len vyhovujúca
časť napadnutého rozhodnutia a výroky o náhrade trov konania.
10. Zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej

súvislosti s ním je upravená v 8. časti Zákonníka práce, ktorá upravuje ako všeobecnú zodpovednosť
zamestnanca (§ 179), ako aj zvláštne (osobitné) druhy zodpovednosti zamestnanca (§ 182 a § 185).
Rozdiel medzi osobitnými druhmi zodpovednosti a všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca za škodu
spočíva najmä v predpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu a tiež v ustanovenom rozsahu náhrady
škody. S ohľadom na obsah žaloby je zrejmé, že ťažisko v prejednávanej veci spočíva v riešení otázky,

či boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za schodok na zmarených hodnotách, ktoré
je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa ust. § 182 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce.
11. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iného hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách

sa môže zo zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
12. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti,
ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

13. Podľa § 183 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru, alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.14. Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho
preložení a pri skončení pracovného pomeru.

15. Zodpovednosť zamestnanca podľa uvedených ustanovení Zákonníka práce je osobitným druhom
pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za schodok vzniká, ak zamestnávateľ
preukáže, že so zamestnancom uzavrel platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti a že na hotovosti,
ceninách, tovare, zásobách materiálu alebo na iných hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať (ďalej
len „hodnoty“) vznikol schodok. Pri tejto zodpovednosti zamestnávateľ nie je povinný preukazovať

zavinenie zamestnanca (§ 179 ods. 1 Zákonníka práce). Zavinenie zamestnanca na vzniku schodku sa
predpokladá, takže zamestnanec sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbaví celkom
alebo čiastočne len ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182
ods. 3 Zákonníka práce).
16. Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách okrem
existencie pracovného pomeru, je aby medzi ním a zamestnávateľom bola uzatvorená platná dohoda

o hmotnej zodpovednosti za tieto hodnoty, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje predovšetkým písomnú
formu (§ 182 ods. 2 Zákonníka práce) a záväzok zamestnanca prevziať zodpovednosť za hodnoty,
ktoré mu zamestnávateľ zverí, a ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Táto zodpovednosť trvá
zásadne od uzatvorenia dohody o hmotnej zodpovednosti až do skončenia pracovného pomeru, pokiaľ
nedôjde k odstúpeniu od dohody (§ 183 ods. 2 Zákonníka práce), pričom zamestnanec tak môže učiniť

v zmysle § 183 ods. 1 Zákonníka práce v prípade, že sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné
pracovisko,prekladáaleboakzamestnávateľvčasedojednéhomesiacapotom,čodostaljehopísomné
upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu
so zverenými hodnotami.
17. Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách je

existencia škody vo forme schodku na hodnotách zverených na vyúčtovanie, a že ku škode došlo
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Skutočnosť, že zamestnanec
a zamestnávateľ uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, tak sama o sebe neznamená, že
zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce. Táto zodpovednosť totiž
prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku, t. j. na hodnotách (veciach) určených

naobehaleboobrat,ktorézamestnanecprevzal.Schodkomsarozumierozdielmedziskutočnýmstavom
zverených hodnôt a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší než účtovný stav.
Schodok sa zisťuje za určité obdobie začínajúce prevzatím zverených hodnôt a končiace vyúčtovaním,
počas ktorého obdobia zverené hodnoty podliehajú zmenám, ktoré sa musia premietnuť do konečného
vyúčtovania. Hmotne zodpovedný zamestnanec musí mať počas tohto obdobia vo svojom zverení tieto

hodnoty, ktoré podľa dokladov dosiaľ nevydal a musí kedykoľvek preukázať účtovnými dokladmi, že v
čase vyúčtovania sa u neho nenachádzajú. Hmotne zodpovedný zamestnanec musí zachovať bilančnú
rovnováhu jemu zverených hodnôt. Schodok býva spravidla zistený inventarizáciou ako inventarizačný
rozdiel medzi stavom majetku v účtovníctve a skutočným (nižším) stavom majetku avšak skutočnosť,
že schodok bol zistený inak, než inventarizáciou neznamená ešte sama o sebe, že by zamestnávateľ

nemal voči zamestnancovi nárok na náhradu vzniknutej škody podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce;
zamestnávateľvšakmusí,pokiaľmábyťjehožalobaúspešná,inýmidôkaznýmiprostriedkamipreukázať
stav hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a skutočnosť, že došlo ku škode (schodku) na
zverených hodnotách.
18. Inventarizáciu upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve vo svojej 5. časti v § 29 a nasl.

Podľa tohto skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou.
Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou; pri
záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať
fyzickú inventúru sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou; ak je to možné používa sa kombinácia
fyzickej a dokladovej inventúry (§ 30 ods. 1 zákona). Tieto stavy sa zaznamenávajú v inventúrnom

súpise, ktorý musí obsahovať náležitosti uvedené v § 30 ods. 2 zákona. V súvislosti s inventarizáciou
je potrebné mať tiež na pamäti i ust. § 184 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré explicitne ustanovuje prípady
povinnej inventarizácie ex lege, kedy je nevyhnutné inventarizáciu vykonať, ku ktorým prípadom patrí
uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti, jej zánik, preradenie zamestnanca na inú prácu alebo
na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. Nesplnenie tejto povinnosti

je potom dôvodom úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti pracovníka za schodok
na zverených hodnotách, obdobne ako spoluzavinenie zamestnávateľa na vzniku schodku v smere
vytvoriť zamestnancovi pracovné podmienky, ktoré by mu umožňovali riadny výkon jeho povinnosti. V
neposlednom rade ust. § 191 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľovi ukladá prerokovať požadovanúnáhradu škody so zamestnancom a oznámiť mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa
zistilo, že škoda vznikla, že za ňu zamestnanec zodpovedá a tiež povinnosť požadovanú náhradu škody
a obsah dohody o spôsobe jej úhrady, s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur, vopred

prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 191 ods. 4 Zákonníka práce).
19. Z hľadiska skutkového stavu v preskúmavanej veci nebolo sporné, že na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 08. 08. 2011 vznikol žalovanej u žalobcu pracovný pomer na dobu neurčitú v pozícii skladový
referent, s miestom výkonu práce Nitra a že v rovnaký deň t. j. 08. 08. 2011 žalovaná uzatvorila
so žalobcom, ako zamestnávateľom, dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorou žalovaná na základe

fyzickej inventúry zo dňa 01. 09. 2011 prevzala hmotnú zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny
nachádzajúce sa v sklade zamestnávateľa v A., ako aj hotovosti a ceniny, ktoré jej budú zverené
na vyúčtovanie počas trvania pracovného pomeru. Správnosť týchto skutkových zistení žalovaná v
odvolaní ani nenapádala. Žalobca dôvodnosť svojho nároku vyvodil zo skutočnosti, že dňa 12. 12. 2012
bol zistený schodok v pokladni vo výške 13.272,94 eura pozostávajúci z úhrad klientov vložených do
pokladne v hotovosti, ktoré mala žalovaná následne vložiť na jeho účet, pričom žalovaná svoj záväzok

uznala v plnej výške a zaviazala sa ho zaplatiť do 20. 03. 2013 a potom čo túto povinnosť nesplnila, dňa
22. 08. 2013 podpísala uznanie záväzku na náhradu škody a dohodu o splátkach s tým, že mesačné
splátkybudúpredstavovaťsumu250eur.Kudňu rozhodovaniasúduprvejinštanciežalobkyňazosvojho
záväzku uhradila celkovo sumu 1.409 eur a jej dlh tak predstavuje sumu 12.035,50 eura. Žalovaná
popiera danosť predpokladov vzniku jej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré bola

povinná vyúčtovať a v tomto smere za zásadné považovala neunesenie dôkazného bremena žalobcom
na preukázanie vzniku schodku.
20. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených východísk dospel k záveru
o predčasnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie svoj vyhovujúci
rozsudok totiž založilna zistení, že žalobca okrem preukázania existencie pracovného pomeru žalovanej

a uzatvorenia platnej dohody o hmotnej zodpovednosti preukázal i vznik škody vo forme schodku na
zverených hodnotách a že ku škode došlo pri plnení jej pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
týmto plnením. Mal za to, že žalobca svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie vzniku schodku ako
účtovného rozdielu medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré bola žalovaná povinná vyúčtovať
a medzi údajmi účtovnej evidencie si splnil listinnými dôkazmi a to potvrdením záväzku zo dňa 12. 12.

2012, žiadosťou žalovanej o uzavretie dohody o splátkach adresovanej žalobcovi, uznaním záväzku na
náhradu škody zo dňa 12. 08. 2013, ako aj listom žalovanej zo dňa 19. 09. 2013. Z písomnosti zo dňa 12.
12.2012nazvanej„PotvrdeniezáväzkuvočifirmeIREKSENZYMAs.r.o.podpísanejžalovanou,vyplýva,
že v nej žalovaná potvrdila a priznala záväzok voči žalobcovi vo výške 13.272,94 eura, ktorá čiastka sa
skladá z jednotlivých úhrad klientov vložených do pokladne, ktoré vybrala v hotovosti z pokladne firmy

a nedoručila žalobcovi a zistený rozdiel v pokladni, pričom sa jedná o : 15. 10. 2012 - 2.986,08 eura, 18.
10. 2012 - 5.337,14 eura, 18. 10. 2012 - 2.573,43 eura, rozdiel v pokladni 2.376,29 eura s tým, že za
túto skutočnosť prijíma plnú zodpovednosť a tento záväzok splatí žalobcovi do 20. 02. 2013. Listom zo
dňa 14. 05. 2013 právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu schodku vo výške 12.744,50 eura
najneskôr do 31. 05. 2013, keďže uvedenú sumu neuhradila do dňa 20. 02. 2013. Na výzvu žalovaná

reagovala žiadosťou o uzatvorenie dohody o splátkach v záujme splatenia dlhu v čo najkratšom možnom
termíne. Podľa „Uznania záväzku na náhradu škody“ zo dňa 22. 08. 2013 podpísaného žalovanou,
žalovaná uznala svoj záväzok za vzniknutý schodok na hodnotách zverených na vyúčtovanie zistený
pri kontrole pokladne dňa 12. 12. 2012 vo výške 13.272,94 eura (vybranú hotovosť od zákazníkov som
neodviedla na účet žalobcu, ale som ju použila pre svoju potrebu) s tým, že pri kontrole pokladne bola

osobne prítomná, vyčíslenie schodku je správne a po čiastočnom splatení dlhu ku dňu 01. 08. 2013
jej dlh predstavuje čiastku 12.544,50 eura, ktorú sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 250
eur vždy v deň výplatného termínu mzdy s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stáva celý dlh
okamžite splatný vrátane úrokov z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Listom zo
dňa 19. 09. 2013 žalovaná oznámila žalobcovi, že jej podpis pod „Uznaním záväzku na náhradu škody“

dňa 22. 08. 2013 nebol prejavom jej slobodnej vôle a bol uskutočnený pod veľmi silným psychickým
nátlakom zástupcu žalobcu a týmto ho odvoláva. Prehlásila, že nie je pravdou, že sumu 13.272,94
eura použila pre vlastný prospech, nikdy neodcudzila žiadne väčšie peniaze, pričom v deň, keď došlo k
schodku v pokladni pre náhlu zdravotnú komplikáciu bola urgentne operovaná, úplne zabudla na tržbu,
ktorá je predmetom škody, čo si uvedomila až pri následne inventarizácii. Zároveň poukázala na to, že

napriek jej hmotnej zodpovednosti v sklade mal prístup k pokladničke s tržbami ktokoľvek a táto bola
otvoriteľná akýmkoľvek kľúčom predávaným v obchodných sieťach. Tiež navrhla, aby žalobca pristúpil
na splátkový kalendár úhrady škody tak, aby táto nepresahovala sumu 70 eur mesačne.21. Podľa názoru odvolacieho súdu však doposiaľ vykonané dôkazy sami o sebe bez ďalšieho nad
akúkoľvek pochybnosť nepreukazujú vznik schodku ako na to správne poukazuje žalovaná vo svojom
odvolaní. Hoci žalovaná túto skutočnosť spochybňovala už v priebehu sporu pred súdom prvej inštancie,

tento ju nechal bez povšimnutia a s jej argumentáciou sa vôbec nevysporiadal. Učinil tak i napriek tomu,
že súbežne vo svojom odôvodnení konštatoval, že predmetné uznanie záväzku k náhrade škody nie je
samostatne zaväzujúcim dôvodom, ani nezakladá domnienku o existencii dlhu v čase uznania, ale je
len jednostranným právnym úkonom a má právny význam vo vzťahu k založeniu 10-ročnej premlčacej
lehoty. Pokiaľ teda súd prvej inštancie správne uviedol, že uznanie záväzku na náhradu škody v zmysle

§ 71 ods. 3 Zákonníka práce, o ktorý prípad ide i v súdenej veci, nie je samostatným zaväzujúcim
dôvodom ani nezakladá domnienku o existencii dlhu v čase uznania, jeho záver, že žalobca preukázal
vznikschodkunemátakoporuvovykonanomdokazovaní.Zvlášťzasituácie,keďžalovanáužvosvojom
písomnom podaní zo dňa 19. 09. 2013 adresovanom žalobcovi ako i v priebehu konania spochybnila
platnosť prehlásení zo dňa 12. 12. 2012 a zo dňa 22. 08. 2013 s tým, že tieto podpísala pod nátlakom
nadriadených, ktorou okolnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a za týmto účelom nevykonal

žiadne dokazovanie a to ani výsluchom samotnej žalovanej. Svoj záver o existencii schodku tak súd
prvej inštancie založil na listinných dôkazoch, ktoré nie sú spôsobilé jeho vznik bezpečne preukázať. V
tejto súvislosti je významné i to, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie právny zástupca žalobcu
uviedol,žeschodokbolzistenýnazákladeinventúrynakonciroka2012,pričomtútoskutočnosťžiadnym
spôsobom v konaní doposiaľ nedokladoval. Pre dôvodnosť žaloby žalobcu bolo tak nevyhnuté osvetliť

vznik schodku ako základného predpokladu pre zodpovednosť žalovanej zaň, ktorá povinnosť v tomto
smere zaťažuje žalobcu, a následne posúdiť, či sa žalovaná zbavila zodpovednosti celkom alebo sčasti
v zmysle § 182 ods. 3 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie však stranami sporu navrhované dôkazy v
tomto smere nevykonal, a preto jeho závery vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a je potrebné ich hodnotiť ako predčasné.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
ako i jeho dopĺňací rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§
391 ods. 1 CSP), v ktorom súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v smere naznačenom odvolacím
súdom opätovne vo veci rozhodne. Zároveň rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).