Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108010948
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108010948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a členov

senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného Q. W. pre
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1T/146/2008 zo dňa 15.10.2012, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 07.10. 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného zákona zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

Q. W., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom X. XXX,

u k l a d á

za skutok v bode 1)

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 7, § 42 ods. 1, § 41
ods. 2, § 39 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušujú výroky o treste

- trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 3T/49/2009 zo dňa 15. 05. 2009
- trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 2T/105/2008 zo dňa 03. 12. 2008
- trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/125/2008 zo dňa 14. 08. 2008
- trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/7/2008 zo dňa 23. 01. 2008,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Za skutok v bode 2)

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4, § 39 ods. 1 Trestného
zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného Q. W. vinným zo spáchania zločinu
lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k 188 ods. 1 Trestného zákona v bode 1) a zo spáchania prečinu

krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1) 11. 10. 2006 v čase okolo 05:45 hod. v prízemnom byte nachádzajúcom sa v Bratislave na N. 1.
mája XX spoločne s doposiaľ neustálenou osobu mužského pohlavia po tom, čo poškodený R. T. s
nimi do dotknutého bytu dobrovoľne vošiel, bol obomi po istom čase vyzvaný, aby vyložil všetky veci z
ruksaku s tým, že ak tak neurobí, tak ho dobijú a dorežú, pričom reakciou poškodeného práve z obavy

z naplnenia predtým vyslovených vyhrážok bolo, že obvinenému a jeho spolupáchateľovi postupne z
ruksaku vybral a aj odovzdával mobilný telefón zn. Nokia 6230, mobilný telefón zn. Ericson 750i čiernej
farbv, pamäťovú kartu v telefóne s pamäťou 1G, sadu hands free, slúchadlá k mobilnému telefónu,
parfum zn. FC UK, kaser, vyklápací nožík s gumenou rukoväťou, čepeľ z nožíka, švajčiarske hodinky
zn. Swiss, cestovný pas na meno poškodeného, finančnú hotovosť vo výške 100 Sk, 2 strieborné

prstene, strieborný náramok, malú UV lampu, 2 opasky a reťaz z kľúčov, po čom umožnili poškodenému
z dotknutého bytu odísť,

2) 29. 08. 2008 v čase okolo 02:50 hod v Bratislave na W. námestí odcudzil bez použitia násilia z
vrecka vesty, ktorú mal na sebe oblečenú na lavičke spiaci poškodený W. M., staršiu potrhanú pánsku

peňaženku čiernej farby s obsahom občiansky preukaz, Billa karta, karta Unibanky s číslom účtu,
preukaz poistenca Union, karta ČSOB s číslom účtu, Grid karta Unibanky, T-mobile karta, osvedčenie
o pridelení a registrácii daňového identifikačného čísla, všetko na meno poškodeného, rôzne vizitky
a písomnosti, cestovný lístok na vlak a autobus, čím poškodenému Pavlovi M. nespôsobil priamu
škodu, pričom bolo zistené, že 23. 01. 2008 bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V číslo

konania 0T/7/2008, právoplatným 23. 01. 2008, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f)
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bo následne zrušený a nahradený vo výroku o
treste trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV z 14. 08. 2008, právoplatným 05. 09. 2008,
číslo konania 2T/125/2008-107, a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok so

zradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Za skutok v bode 1) bol obžalovanému súdom prvého stupňa podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s
použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6
rokov a 10 mesiacov, pre výkon ktorého súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b)Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd podľa

§ 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výroky o treste trestných rozkazov Okresného súdu Bratislava V
sp.zn. 0T/7/2008 zo dňa 23. 01. 2008, Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/125/2008 zo dňa 14.
08. 2008 a Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 3T/49/2009 zo dňa 15. 05. 2009 ako aj všetky ďalšie
nadväzujúce rozhodnutia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený R. T. odkázaný s nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Za skutok v bode 2) bol obžalovanému podľa § 212 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm.

a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky za súčasného
zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp.zn. 2T/279/2010 zo dňa 12. 11.
2010 a nadväzujúcich rozhodnutí.

Proti tomuto rozsudku podal po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní obžalovaný Q. W. odvolanie

smerujúce proti všetkým výrokom rozsudku i voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, ktoré odôvodnil
vlastným podaním doručeným súdu dňa 23. 06. 2015. Uviedol, že poškodený R. T. obžalovaného a jeho
kamaráta oslovil v ranných hodinách v potravinách, či nevedia zohnať pervitín, preto ho zobrali na byt,
kde si poškodený pervitín hneď aplikoval. Nakoľko nemal peniaze, sám navrhol, že im dá do zálohu
osobné veci, kým peniaze zoženie. Obžalovaný ho odprevadil von. V čase hlavného pojednávania

si na túto udalosť nevedel spomenúť. Namieta tiež zákonnosť prípravného konania, pretože muvyšetrovateľka počas 2 rokov neumožnila vyjadriť sa k veci. K bodu 2) obžalovaný zotrváva na svojej
obhajobe, že poškodenému žiadnu peňaženku nezobral, sám žiadal, aby z nej boli odobraté odtlačky,
ale vyšetrovateľka ho vysmiala, rovnako odmietla konfrontáciu s poškodeným.

Prokurátor a poškodený R. T. nevyužili právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré im bolo v
súlade s § 314 Trestného poriadku doručené.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na dôvodoch písomne

podaného odvolania s tým, že obžalovaný navrhuje doplniť dokazovanie výsluchom svedka Z. T., ktorý
bol prítomný pri skutku v bode 1). Ak by odvolací súd tento návrh neakceptoval, navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby svedka vypočul. Alternatívne navrhol pre prípad uznania
viny mimoriadne znížiť trest odňatia slobody s poukazom na to, že od skutku uplynulo takmer 10 rokov.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Obžalovaný Q. W. sa pripojil k prednesu svojho obhajcu.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1
Trestného poriadku), a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3

Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd
napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené
ustanovenie Trestného zákona .

Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom
pojednávaní vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v
súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a tieto okresný súd v otázke viny obžalovaného
správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:Dňa 09. 12. 2008 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na Q. W. pre zločin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona a dňa 20. 04. 2009 pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v

úvodnej časti tohto odôvodnenia. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6T/49/2009 zo dňa 23.
04. 2009 boli obe veci obžalovaného spojené na spoločné konanie.

ObžalovanýQ.W.nahlavnompojednávaníkonanomdňa08.06.2009učinilvyhláseniepodľa§257ods.
1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný v oboch bodoch, preto súd vykonal vo veci dokazovanie.

K bodu 1) vypočul obžalovaného, svedkov R. T., P. Q., Q. B. a P. X., podľa § 263 ods. 1 Trestného
poriadku prečítal svedecké výpovede T. F., T. E. a Q. B. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal
listinné dôkazy. K bodu 2) okrem výsluchu obžalovaného súd prvého stupňa podľa § 263 ods. 3 písm.
a) Trestného poriadku prečítal výpoveď nebohého svedka W. M., vypočul svedkov M. F. a V. V. a podľa
§ 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.

Obhajoba obžalovaného v bode 1) spočívala v tvrdení, že poškodeného R. T. videl prvý raz až
pri konfrontácii vykonanej počas vyšetrovania. Neskôr, na hlavnom pojednávaní dňa 24. 01. 2011,
obžalovaný zmenil svoju verziu tak, že na požiadanie poškodeného tohto zobral do predmetného bytu,
kde poškodený užil pervitín, a keďže nemal peniaze, dal obžalovanému do zálohu veci uvedené v
skutkovej vete. Neskôr uviedol, že poškodený nedal veci do zálohu jemu, ale Z., ktorý dal poškodenému

pervitín.

Priebeh skutku vyplýva z výpovede poškodeného R. T., ktorý opakovane vo svojich výpovediach i pri
konfrontácii vypovedal v súlade so skutkovou vetou, a na svojej verzii nezmenil nič ani pri opakovaných
výsluchoch na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný s neznámym mužom ho oslovili na zastávke MHD, išli

spolu do potravín Hviezda, kde mu obžalovaný ponúkol možnosť nabiť si telefón v byte, čo poškodený
využil. V byte boli asi 3 hodiny a fajčili. Boli tu rôzni ľudia, poškodený si odpojil telefón z nabíjačky a
chcel odísť, ale vtom začal byť obžalovaný podráždený, so spolupáchateľom mu prinútili vyložiť veci z
ruksaku, inak ho dobijú a dorežú. Nie je pravda, že si v byte kúpil a aplikoval pervitín. Hneď po odchode
z bytu pred 07:00 hod. sa stretol s priateľkou Veronikou (na čom sa s ňou telefonicky dohodol počas

pobytu v byte), a z jej telefónu volal políciu. Príchod obžalovaného do bytu spolu s ďalšími dvoma mužmi
potvrdili P. Q. a Q. B.. Poškodený R. Rada pri rekognícii opoznal obžalovaného ako osobu, ktorá sa mu
v byte vyhrážala. W. domovej prehliadke v danom byte boli nájdené veci patriace poškodenému.

Zhodne ako súd prvého stupňa, ani odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný spolu

s ďalšou osobou pod hrozbou násilia nútil poškodeného R. T. vyložiť veci z ruksaku s úmyslom sa
ich zmocniť. Tento záver jednoznačne vyplýva z výpovede poškodeného R. T., ktorá korešponduje s
nájdením jeho vecí v predmetnom byte, pričom verzia poškodeného je koherentná, logická a nemenná,
na rozdiel od výpovede obžalovaného, ktorý pôvodne popieral, že poškodeného vôbec niekedy osobne
stretol, a až po 5 rokoch od skutku si spomenul, že poškodený si do bytu bez peňazí prišiel kúpiť pervitín

a dobrovoľne dal svoje veci do zálohu obžalovanému. Aj toto svoje tvrdenie obžalovaný neskôr zmenil
tak, že veci nedával do zálohu jemu, ale Z. T., na prítomnosť ktorého v byte si spomenul tiež 5 rokov
po skutku. Hoci z obsahu, resp. z bezobsažnosti ostatných svedeckých výpovedí osôb nachádzajúcich
sa v byte v spojení s listinnými dôkazmi možno dedukovať, že v danom byte sa konzumoval pervitín,
ktorého užívanie v tom čase nepoprel poškodený R. T., dôvod, prečo sem poškodený prišiel, nie jej

z hľadiska preukázania skutku primárny, a nie je ani obsahom skutku. Obžalovanému je kladené za
vinu, že pod hrozbou násilia v danom byte donútil poškodeného dať mu jeho veci, čo bolo preukázané
vykonanými dôkazmi jednoznačne. Ak by poškodený nemal strach z konania obžalovaného, nemal
dôvod bezprostredne po odchode z bytu volať políciu, aj keby v byte pervitín užil. Ani odvolací súd
nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom Z. T. v procesnom postavení svedka, a to

z dôvodu, že jeho výpoveď by ani potenciálne nebola spôsobilá vyvrátiť zápisnicu o rekognnícii v
spojení s výpoveďou poškodeného, pričom na výsluch tohto svedka nie sú splnené ani formálno -
procesné podmienky, keď obžalovaný nenavrhol vykonanie tohto dôkazu v súlade s § 240 ods. 3
Trestného poriadku bez meškania, ale 4 roky potom, ako ho prvýkrát spomenul na hlavnom pojednávaní.
Hodnotiace úvahy súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za správne a v plnej miere sa s nimi

stotožňuje.

V bode 2) sa obžalovaný obhajoval tým, že neznámy pán spadol, obžalovaný a neznámy muž ho zdvihli
a položili na lavičku, pán bol pod vplyvom alkoholu, on mu nič nezobral.Obhajobu obžalovaného v tomto bode vyvrátili výpovede dvoch priamych svedkov - príslušníka PZ M.
F., ktorý videl nad poškodeným stáť dvoch mužov, pričom jeden z nich manipuloval s ruksakom. Tohto

legitimoval a zistil, že sa jedná o obžalovaného. Druhý z mužov - V. V. mu povedal, že obžalovaný
keď zbadal policajné vozidlo, odhodil peňaženku a mobil do kríkov, pričom peňaženka sa v kríkoch
aj našla. V obsahovej zhode s výpoveďou svedka M. F. je výpoveď svedka V. V., ktorý potvrdil, že
neznámyT.poškodenémuprešacovalvreckáavzápätíprišlipolicajti.Výpovedeočitýchsvedkovdoseba
logicky zapadajú a korešpondujú s listinnými dôkazmi, preto ani odvolací súd nezistil žiaden dôvod na

spochybnenie týchto svedeckých výpovedí, ktoré obhajobu obžalovaného v celom rozsahu vyvracajú.

Skutkové zistenia súdu prvého stupňa v oboch bodoch sú správne a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré
bolo vykonané na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania
vykonal súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie
skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe.

Dôkazypritomvyhodnotil jednotlivoako ajvovzájomnýchsúvislostiach, logickýmspôsobom,ktorémuz
hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť. Na tomto podklade potom
okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate trestnej činnosti správne skutkové zistenia.

Správne postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu lúpeže

spolupáchateľstvom podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v bode 1) a zo spáchania prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v bode 2). Nakoľko skutkové závery
odôvodňujú podradenie konania obžalovaného pod uvedené skutkové podstaty trestných činov podľa
osobitnej časti Trestného zákona.
Odvolací súd však zistil viaceré pochybenia vo výrokoch o treste, ktoré boli takého charakteru, že ich

bolo možné pred odvolacím súdom odstrániť na základe dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa,
preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
v oboch výrokoch o treste a spôsobe ich výkonu a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol
vo veci sám rozsudkom.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplývajú vo vzťahu k výrokom o treste
napadnutého rozsudku nasledovné relevantné právne skutočnosti na časovej osi:

11. 10. 2006 - skutok 1) napadnutého rozsudku
15. 05. 2007 - prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1, za ktorý bol obžalovaný neskôr odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/125/2008
13. 10. 2007 - prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona
(odsúdenie Okresným súdom Bratislava III sp.zn. 2T/105/2008)
20. 01. 2008 - prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona

(odsúdenie Okresným súdom Bratislava V sp.zn. 0T/7/2008)

Spáchanie týchto trestných činov obžalovaným nebolo z časového hľadiska prerušené vyhlásením
žiadneho odsudzujúceho rozhodnutia, preto treba konštatovať, že všetky tieto trestné činy spáchal
obžalovaný vo viacčinnom súbehu a je potrebné všetky postihnúť uložením jedného - úhrnného trestu.

Nakoľko však za 3 z uvedených 4 zbiehajúcich sa trestných činov už bol obžalovaný právoplatne
odsúdený, je potrebné v súlade s § 42 ods. 1 Trestného poriadku uložiť mu súhrnný trest za súčasného
zrušenia výrokov o treste rozhodnutí postihujúcich zbiehajúcu sa trestnú činnosť.

Súbeh trestnej činnosti obžalovaného bol prerušený dňa 23. 01. 2008, kedy bol obvinenému doručený

trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/7/2008 s totožnými účinkami, ako má vo vzťahu k
ukladaniu súhrnného trestu vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku, čo znamená, že trestné činy spáchané
obžalovanýmpotomtodátume,súrecidívou,atrebaichpostihovaťďalšímvýrokomotreste.Podoručení
trestného rozkazu obvinenému však tento dňa 08. 02. 2008 spáchal trestný čin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f) Trestného zákona, za ktorý mu bol Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn. 3T/49/2009

nesprávne uložený súhrnný trest, hoci sa jednalo o recidívu, a nesprávne bol zrušený výrok o treste
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/125/2008.Nakoľko však rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 3T/49/2009 už nadobudlo právoplatnosť
a nemožno ho v tomto konaní meniť či rušiť, je odvolací súd povinný v súlade so zásadou zákazu
reformationisinpeius(keďpochybeniebolonaprospechobžalovanémuaprokurátorodvolanienepodal)

akceptovať tento právny stav a zahrnúť aj skutok z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp.zn.
3T/49/2009 do spoločne posudzovanej trestnej činnosti.

Za daných okolností bolo potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody za súčasného zrušenia
výrokov o treste uvedených súdnych rozhodnutí a nadväzujúcich rozhodnutí, ktoré týmto stratili

podklad, a to podľa § 42 ods. 1 s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko jeden
zo zbiehajúcich sa trestných činov je zločinom. V čase od vyhlásenia napadnutého rozsudku
dňa 15. 10. 2012 do rozhodovania odvolacieho súdu došlo k významnej právnej skutočnosti, a
to k publikovaniu Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.
11. 2012, publikovaného dňa 21. 12. 2012 v Zbierke zákonov pod č. 428/2012, podľa ktorého
v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad
jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl.
1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky . V dôsledku uvedeného
došlo k zmene právnej úpravy, ktorú je v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona v prospech obžalovaného
potrebné zohľadniť.

Odvolací súd v zmysle uvedeného vychádzal z trestnej sadzby najprísnejšieho zákonného ustanovenia
zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného, ktorým je ustanovenie § 188 ods. 1 Trestného zákona
(3 až 8 rokov), keď podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení uvedeného nálezu Ústavného súdu
SR zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 10 rokov a 8 mesiacov. Podľa § 38 ods. 2
Trestného zákona súd zistil, že u obžalovaného Juraja W. je daná prevaha počtu priťažujúcich okolností,

keď spáchal viac trestných činov - § 37 písm. h) Trestného zákona, a bol už za trestný čin odsúdený -
§ 37 písm. m) Trestného zákona, čo by odôvodňovalo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu
tretinu podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona na 4 roky a 8 mesiacov, avšak vzhľadom na ukladanie trestu
vo zvýšenej sadzbe podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona a absenciu použitia násilia pri skutku i odstup
času, odvolací súd podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona nepoužil ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného

zákona. Použitiu prevahy počtu priťažujúcich okolností nad počtom poľahčujúcich bránila aj absencia
odvolania prokurátora, keď nemožno postupovať v neprospech obžalovaného na základe odvolania
podaného jeho v prospech, v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa poľahčujúcim a priťažujúcim
okolnostiam nevenoval pozornosť.

Pri preskúmavaní úvah súdu prvého stupňa o druhu a výmere trestu odvolací súd zistil, že okrem
zmeny právnej úpravy v prospech obžalovaného je potrebné prihliadnuť aj na odstup 9 rokov od skutku
v bode 1) a 7 rokov od skutku v bode 2), nevynímajúc odstup 3 rokov od vyhlásenia napadnutého
rozsudku do jeho písomného vyhotovenia súdom prvého stupňa, kde zavinenie takejto dĺžky konania
nemožno pričítať na vrub obžalovanému. Jedná sa o skutkovo a právne nenáročnú vec, nevyžadujúcu

vykonávanie zložitého a rozsiahleho dokazovania, preto treba dĺžku konania považovať v tomto prípade
za takú okolnosť prípadu, ktorá spôsobuje, že uloženie trestu odňatia slobody v trestne sadzbe určenej
Trestným zákonom - 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov - by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a
účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania (viď Tpj 37/2010). Vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovanému sa ukladal súhrnný trest odňatia slobody, keď za predchádzajúcu spoločne posudzovanú

trestnú činnosť mu bol uložený aj nepodmienečný trest odňatia slobody, odvolací súd bol pri úvahách
o druhu trestu limitovaný ustanovením § 42 ods. 2, alinea druhá Trestného poriadku, ktoré vylučuje
uloženie miernejšieho trestu, než bol uložený skorším rozsudkom. Prihliadajúc na zákonné kritériá pre
ukladanie trestov vyjadrené v § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona odvolací súd dospel k záveru, že
účel trestu možno v tomto prípade dosiahnuť uložením súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere

2 roky, a to za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení spodnej
hranice trestnej sadzby. Takto vymeraný trest zohľadňuje všetky okolnosti prípadu i možnosti nápravy
obžalovaného a korešponduje so závažnosťou jeho trestnej činnosti.Odvolací súd prevzal do svojho rozhodnutia výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
nakoľko pred spáchaním spoločne posudzovanej trestnej činnosti bol obžalovaný v posledných desiatich

rokov vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Nadväzujúc na vymenovanie relevantných právnych skutočností uvedené vyššie v tomto rozhodnutí
odvolací súd konštatuje, že dňa 21. 08. 2008 došlo k doručeniu trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava IV sp.zn. 2T/125/2008 obvinenému a následne dňa 29. 08. 2008 k spáchaniu skutku v bode

2). Ďalšou bezprostredne časovo nadväzujúcou udalosťou bolo doručenie trestného rozkazu Okresného
súdu Bratislava III sp.zn. 2T/105/2008 obvinenému dňa 17. 03. 2009. Z toho vyplýva, že skutok v bode
2) nebol spáchaný v súbehu so žiadnym iným trestným činom obžalovaného, ale je recidívou, a treba
zaňho obžalovanému uložiť samostatný trest (viď R 8/1974). Odlišný postup súdu prvého stupňa pri
tomto výroku o treste, kedy súd nesprávne ukladal súhrnný trest pri absencii súbehu trestných činov, bol
dôvodom pre zrušenie tohto výroku o treste napadnutého rozsudku.

Ani pri tomto výroku o treste súd prvého stupňa nezisťoval priťažujúce a poľahčujúce okolnosti podľa §
38 ods. 2 Trestného zákona, čo odvolací súd napravil, keď zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona, t.j. že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Nie sú dané žiadne poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, preto z dôvodu prevahy počtu priťažujúcich okolností bolo

potrebné v súlade s § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu,
avšak na základe odvolania obžalovaného nemožno tomuto z hľadiska výsledku trestného konania
priťažiť, preto odvolací súd použijúc rovnaké úvahy o dĺžke konania ako pri predchádzajúcom výroku
o treste a druh a výmeru trestu prevzal z napadnutého rozsudku do svojho rozhodnutia súc limitovaný
ustanovením § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea druhá.

Odvolací súd preskúmal tiež správnosť výroku o náhrade škody, ktorým bol poškodený Lukáš T. podľa
§ 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný na občianske súdne konanie, a nezistil žiadne pochybenie,
preto tento výrok zostal rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti podľa § 321 ods. 1
písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
a sám vo veci rozhodol rozsudkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.