Uznesenie Judgement was issued on Friday, September 9, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Er/470/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712201534
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Gogola
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5712201534.2

Uznesenie

Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: AutoFinance, a.s., Pod Lesom 22, 060 01 Kežmarok,
IČO: 36810894, proti povinnému: W. Š., D.. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX H., v konaní o vymoženie
4.019,26 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vykonávanú zrážkami zo mzdy manželky povinného, ktorá sa začala na úrade súdneho
exekútora JUDr. Dušana Kormaníka pod sp. zn. EX 203/2012 z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajšom súde sa na návrh oprávneného - zápisnica spísaná na úrade súdneho exekútora
JUDr. Dušana Kormaníka dňa 23.01.20121.2013 vedie exekučné konanie proti povinnému na základe
exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Martin č. k. 9C/85/2011 zo dňa
22.09.2011. Na vykonanie exekúcie poveril súd súdneho exekútora poverením č. 5506 082710 zo dňa
07.02.2012.

2. Dňa 16.04.2012 podala povinná na tunajšom súde podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. d) alebo g) Exekučného poriadku. Ako dôvod uviedla to, že nie je možné
uspokojiť pohľadávku oprávneného zrážkami zo mzdy druhého manžela, nakoľko nevyplatená mzda
predstavujúca v momente nevyplatenia len nárok na mzdu, nie je predmetom BSM, ktorým sa stáva
až po vyplatení. Na podporu svojich tvrdení uviedla aj niekoľko rozhodnutí Nejvyššího soudu ČR

(napr. uznesenie Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 21 Cdo 1774/99 (R 4/2001), uznesení sp. zn. 20 Cdo
1642/2004).„Spoločnýmvýchodiskomuvedenýchrozhodnutíjepresvedčenie,žetýmitoformamivýkonu
rozhodnutí nie sú postihované priamo peňažné prostriedky- konkrétne mzda manžela povinného alebo
financie na jeho bankovom účte - ale dochádza k postihnutiu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvného
vzťahu medzi manželom povinného a jeho zamestnávateľom alebo bankou“.

3. Podľa § 147 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla
za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúcia postihuje veci
alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa

osobitného zákona.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je
tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom

spoluvlastníctvemanželov,účastníkomkonania,akideotietoveci,jeajmanželpovinného,akdozačatiaexekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím.

6. Súd dňa 26.05.2016 vyzval súdneho exekútora, aby sa k návrhu povinnej vyjadril, avšak na túto výzvu
nereagoval.

7. Preštudovaním spisu súd dospel k názoru, že exekúciu zrážkami zo mzdy pre pohľadávku veriteľa
jedného z manželov možno viesť len zrážkami zo mzdy tohto manžela, lebo mzda sa stáva predmetom

bezpodielového spoluvlastníctva až jej vyplatením, a nie už vznikom nároku na ňu. Exekúciu takejto
pohľadávky preto nemožno viesť zrážkami zo mzdy druhého manžela. Potvrdzuje to aj súdna prax: pri
výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy neprichádza do úvahy ustanovenie § 147 OZ (teraz § 147 ods.
1), „pretože mzda patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov až po jej vyplatení a prijatí“. (R
42/1972) „Pre peňažnú pohľadávku voči povinnému nemožno nariadiť výkon rozhodnutia zrážkami zo
mzdy jeho manželky. Právo na vyplatenie mzdy nie je vecou, a teda nemôže tvoriť časť bezpodielového

spoluvlastníctva manželov“. (R 8/1966)

8. Manžel povinného sa stáva účastníkom exekučného konania vtedy, ak exekútor vykonáva exekúciu
predajom hnuteľných vecí, nehnuteľností, predajom spoluvlastníckeho podielu, cenných papierov alebo
podniku, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne zriadením exekučného záložného

práva k nehnuteľnosti. Vyplýva to zo znenia ustanovenia § 37 ods. 2 EP, "Ak sú exekúciou postihnuté
veci ...". Pokiaľ predmetom exekúcie nie sú veci v právnom zmysle slova, manžel povinného sa
nemôže stať účastníkom exekučného konania, aj keby postihovaný predmet exekúcie úzko súvisel s
bezpodielovýmspoluvlastníctvommanželov(napr.vyplatenámzda,nievšaknároknaňu,ktorýmôžebyť
predmetom exekúcie). Z toho je zrejmé, že exekúcia, ktorá je vykonávaná takýmto spôsobom postihuje

práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie, resp. nepodliehajú exekúcii.

9. Na základe uvedeného súd zastavil exekúciu vykonávanú zrážkami zo mzdy manželky povinného v
súlade s § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 58 ods.
5 Exekučného poriadku).

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť.

Proti tomuto uzneseniu môže ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané podať sťažnosť do 15 dní
od jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresnom súde Martin.

Podľa § 243 Civilného sporového poriadku v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127

Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

Podľa § 244 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.