Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/1176/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110222392
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:3110222392.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľa: L. W., štátny občan
M. republiky, bytom G., K. XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v P. na výkon trestu odňatia
slobody Y. proti odporcom: 1/ V.. L. O., sudca N. súdu G., 2/ V.. V. N., sudca N. súdu G., 3/ V.. S. E.,
sudkyňa N. súdu G., o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 4. februára 2015 č. k. 12C/240/2010-155, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcom v 1. až 3. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal ochrany

osobnosti. Žiadal, aby súd uložil každému z odporcov povinnosť zaplatiť mu 15.000,-eur titulom
nemajetkovej ujmy za diskrimináciu a psychickú ujmu, ktorú mu spôsobili. Uviedol, že odporcovia ako
sudcovia Krajského súdu v Trenčíne rozhodovali na neverejnom zasadnutí dňa 13.1.2009 o námietke
zaujatosti, ktorú navrhovateľ vzniesol vo svojom trestnom konaní proti sudcovi Krajského súdu v
Trenčíne V.. X. S.. Odporcovia neakceptovali námietky navrhovateľa a sudcu V.. S. z rozhodovania
v odvolacom konaní nevylúčili. Ten potom nezákonne potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín,
ktorý navrhovateľa odsúdil za niečo, čo nespáchal. Odporcovia teda poškodili navrhovateľa formou

diskriminácie, porušili jeho právo na obhajobu, Ústavu i Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd. O
trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania
nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1,
§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1 , § 5 ods. 1, § 6 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj zisteným skutkovým
stavom na základe čoho dospel k záveru, že odporcovia nie sú v tejto veci pasívne legitimovaní,
preto návrh v celom rozsahu zamietol. Poukázal na to, že z obsahu obžaloby, ktorú podala Krajská

prokuratúra Trenčín na navrhovateľa ako obvineného na Okresnom súde Trenčín dňa 13. 3.2008,
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 1T/27/2008 - 740 zo dňa 16. 7. 2008, uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Ndt/12/2008 zo dňa 19 novembra 2008, uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne číslo konania 6 Nto/1/09 - 905 zo dňa 13. januára 2009, námietky zaujatosti voči sudcovi
JUDr. X. S., ktorú podal navrhovateľ v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.
2To/114/2008 a z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/114/2008 - 919 zo dňa 15 januára
2009 vyplynulo, že proti navrhovateľovi ako obžalovanému bolo vedené trestné stíhanie za obzvlášť

závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. b), e) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. c) Trestného zákona a to na Okresnom súde Trenčín ako na súde 1. stupňa a na Krajskom
súde v Trenčíne ako na súde odvolacom. Rozsudkom súdu prvého stupňa bol navrhovateľ uznaný
vinným zo spáchania vzhľad závažného zločinu vraždy a bol mu za to uložený nepodmienečný trestodňatia slobody. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ ako obžalovaný a o jeho odvolaní
rozhodoval Krajský súd v Trenčíne v senáte predsedu V.. X. S.. V štádiu odvolacieho konania podal
navrhovateľ ako obžalovaný písomnú námietku zaujatosti voči sudcovi V.. X. S.. O tejto námietke

zaujatosti rozhodol Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu V.. L. O. a sudcov
V.. V. N. a V.. S. E. v konaní pod sp. zn. 6 Nto/1/09 uznesením zo dňa 13 januára 2009 tak, podľa §
31 ods. 1 Trestného poriadku V.. X. S., predseda odvolacieho senátu Krajského súdu v Trenčíne, nie
je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti obžalovanému vedenej na
Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 2To/114/2008. Následne Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací

v senáte zloženom z predsedu senátu V.. X. S. a členov senátu V.. V. W. a W. E. v trestnej veci proti
navrhovateľovi ako obžalovanému rozhodol uznesením č.k. 2To/114/2008-919 zo dňa 15 januára 2009
tak, že podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného proti rozsudku súdu 1. stupňa zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP.
Podľazáverovsúduprvéhostupňapasívnelegitimovanýmsubjektom,vočiktorémujeuplatňovanýnárok
na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je pôvodca neoprávneného zásahu do

osobnostných práv. Pokiaľ k zásahu do osobnostných práv malo v danom prípade dôjsť rozhodnutím
odporcov, ktorí ako senát Krajského súdu Trenčín uznesením sp.zn. 6 Nto/1/09 zo dňa 13 januára 2009
rozhodli o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom v jeho trestnej veci voči sudcovi Krajského súdu
JUDr. S. tak, že V.. X. S. predseda odvolacieho senátu Krajského súdu v Trenčíne nie je vylúčený z
vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci proti obžalovanému vedenej na Krajskom súde v

Trenčíne pod sp. zn. 2To/114/2008, je v takomto prípade pasívne legitimovaný štát. Rozhodnutie súdu
ako orgánu verejnej moci je totiž výsledkom výkonu súdnej moci - súdnictva , teda výkonu verejnej moci.
Na tomto rozhodnutí sa podieľajú sudcovia ako predstavitelia súdnej moci , ktorí sú podľa § 25 ods. 1
zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v osobitnom
vzťahu k štátu. Ak pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone

verejnej moci orgánmi verejnej moci je v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. štát, potom analogicky je
štát pasívne legitimovaným aj v konaní o ochranu osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných
práv orgánmi verejnej moci pri výkone tejto moci. Rovnako analogicky pri uplatňovaní takéhoto nároku
koná za štát Ministerstvo spravodlivosti. Obdobnú právnu problematiku riešil aj Najvyšší súd SR vo
svojom uznesení zo dňa 26. septembra 2012, sp. zn. 6Cdo/149/2011. Navrhovateľ označil v konaní

ako odporcov jednotlivých sudcov, hoci títo ako účastníci konania nie sú nositeľmi povinností, o ktoré v
súdnom konaní ide. Preto súd návrh ako nedôvodný zamietol, bez toho, aby sa zaoberal vecou samou.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a v konaní úspešným odporcom ich
náhradu nepriznal, pretože si žiadne trovy konania neuplatnili.
Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
dôvodoch svojho odvolania navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že sudkyňa JUDr. V. mala pridelené
veci, ktoré sú spoločné, čo navrhovateľ považoval za účelové (12C/240/2010) a (14C/105/2012). Ďalej
vo svojom odvolaní navrhovateľ uviedol, že má podozrenie, že sudkyňa Okresného súdu Trenčín bola
ovplyvňovaná sudcami Krajského súdu Trenčín, ktorých sa vec týka. Navrhovateľ je toho názoru, že

sudkyňa úmyselne a účelovo nezobrala do úvahy všetky relevantné dôkazy, predložené navrhovateľom,
a úmyselne zamietla jeho návrh.
Odporcovia v 1. až 3. rade sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP),

prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2, s verejným vyhlásením
rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, preto podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav

a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a
v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal z právneho názoru
vysloveného odvolacím súdom v uznesení zo dňa 29. septembra 2014 č.k. 7Co/31/2014 -120 a správne
postupoval, keď sa najskôr zaoberal pasívnou legitimáciu odporcov. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP

sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP
opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Na zdôraznenie správnosti

napadnutéhorozhodnutiasohľadomnadôvody,ktorénavrhovateľvpodanomodvolaníuviedol,odvolací
súd dodáva, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v podanom odvolaní nie sú spôsobilé zmeniť
vyššie uvedené závery súdu týkajúce sa nedostatku pasívnej legitimácie odporcov. Z obsahu spisu
nevyplýva skutočnosť, že by konajúca sudkyňa bola pri rozhodovaní niekým ovplyvňovaná . Taktiež
za nepodstatné odvolací súd považoval tvrdenia navrhovateľa v tom, že konajúca sudkyňa mala

pridelené veci, ktoré sú spoločné a sú vedené pod sp.zn. 12C/240/2010 a 14C/105/2012. Keďže
návrh navrhovateľa bol zamietnutý pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcov, bez toho, aby sa
súd zaoberal vecou samou, nebol súd povinný vykonať navrhované dôkazy týkajúce sa merita veci.
Záverom odvolací súd uvádza, že v tomto konaní rozhodol o námietke zaujatosti voči sudkyni V.. W. V.
a uznesením zo dňa 4. októbra 2012 č.k. 7NcC/22/2012-41 sudkyňu Okresného súdu Trenčín nevylúčil
z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
konaní úspešným odporcom ich náhradu nepriznal, pretože im v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.