Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/366/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215110
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715215110.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu T. Y., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom Z., J.L. XX, proti žalovanej H. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z., A.V. XXXX/
XX, o úhradu nájomného a nákladov spojených s nájmom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 583,46 € spolu s 5% ročným úrokom z
omeškania z dlžnej sumy od 1.9.2016 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,--
€ splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej
splátky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 46,18%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2015 žiadal žalobca zaviazať žalovanú na
zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.167,90 € s tým, že súhlasil so splácaním dlžnej sumy v splátkach
po 216,79 €. V priebehu konania niekoľkokrát špecifikoval žalobu s tým, že po čiastočnom späťvzatí
na pojednávaní dňa 2.6.2016 predmetom konania ostalo zaplatenie sumy 1.921,87 €. Na pojednávaní
dňa 22.9.2016 požiadal o zmenu návrhu s tým, že žiadal priznať aj úrok z omeškania v zákonnej výške

od 1.9.2016 z dlžnej sumy. Celkový dlh, ktorý žiadal v konaní predstavoval sumu 1.921,87 €, ktorá
pozostávala z prevzatého dlhu po dcére H. R. vo výške 247,44 €, dlhu za rok 2014, kde bol nedoplatok
984,44 €, dlh za elektriku 45,65 €, spolu za rok 2014 1.030,09 €, nájomné za august 2015 318,01
€, nájomné za september 318,01 €, výdavky titulom náhrady škody na opravu vo výške 100,-- € a
nedoplatok za rok 2015 vo výške 209,84 €. Z nedoplatku odpočítal preplatok za elektrickú energiu v roku
2015 vo výške 67,33 €, ďalej si ponechal kauciu 200,-- € a zaplatenú jednu splátku zo strany žalovanej
vo výške 34,22 €. Celková suma, ktorú požadoval od žalovanej predstavovala čiastku 1.921,87 €.

2. Nárok uplatňovaný v konaní žalobca odôvodňoval od zmluvy o nájme 2-izbového bytu č. XX,
nachádzajúceho sa na I.poschodí bytového domu na ulici P. XX, vo Z., ktorého je vlastníkom a ktorý
prenajal nájomnou zmluvou žalovanej. Do spisu doložil zmluvu o nájme medzi žalobcom a dcérou
žalovanej H. R., ktorá predchádzala zmluve uzavretej so žalovanou od 1.4.2015. Žalobca uvádzal, že
žalovaná prevzala na seba povinnosti po svojej dcére H. R. čo písomne potvrdila dňa 27.4.2015 v
doklade o ukončení nájomnej zmluvy podpísanej 22.9.2012. Po ukončení nájmu boli zo strany žalobcu

vyčíslené nedoplatky žalovanej písomne dňa 9.6.2015 za roky 2013, 2014, 2015, avšak toto vyčíslenie
žalovaná nepodpísala. Predmetom tak bola úhrada nedoplatkov za rok 2013, kde podľa vyjadrenia
žalobca odpustil žalovanej 300,-- € ako „dobročinný skutok“. Ostatný dlh vo výške 247,44 € prevzala
po dcére čo písomne potvrdila a zaviazala sa tento dlh zaplatiť. Za rok 2014 rovnako vznikol dlh naenergiách o čom doložil výpisy z rozúčtovania nákladov celkovo vo výške 1.231,88 € s tým, že tento dlh
sa zaviazala splácať v splátkach po 34,22 €. V tejto čiastke boli zahrnuté aj výdavky na elektriku a platby
o čom doložil doklad 45,65 €, ktoré vyplácal. Na energiách to celkovo za rok 2014 predstavovala čiastku

984,44 €. S dlhom 247,44 € ako nedoplatkom za rok 2013 tak suma za rok 2013 a 2014 predstavuje
čiastku 1.231,88 €. Okrem nedoplatkov za roky 2013, 2014 žiadal priznať aj nedoplatok za rok 2015,
ktorý vyčíslil na sumu 142,51 €. Po odpočítaní mesačnej splátky, ktorú preukázateľne žalovaná zaplatila
vo výške 34,22 € a vrátenej kaucii 200,-- € po krátení tak dlh, ktorý žiadal priznať predstavoval 1.921,87
€. 100,-- € si započítal z kaucie ako čiastku na náhradu škody čo predstavuje náklady na opravu bytu s

tým, že po opustení bytu žalovanej spolu so synom boli steny zaplesnuté a rovnako parkety, musel dať
celý byt vymaľovať a vybrúsiť a vymeniť podlahu. Tento nárok 100,-- € započítaný z kaucie si uplatnil
titulom náhrady škody.

3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Vyjadrila sa písomne a tiež ústne v rámci pojednávaní s
tým, že potvrdila uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalobcom od apríla 2015. Dovtedy síce od roku 2012 v

byte bývala, ale nájomnú zmluvu mala uzatvorenú jej plnoletá dcéra H. R., s ktorou v byte bývali aj jej syn
a brat nájomníčky H. R.. Od novembra alebo decembra 2012 odkedy začali bývať v predmetnom byte na
základe nájomnej zmluvy uzavretej s H. R. neustále žalobca navštevoval nájomkyňu a žalovanú s tým,
že nosil vyúčtovania, zvyšoval zálohové platby a platby za energie. Až následne rok na to z vyúčtovaní
zistila, že energie neplatil, preto tam vznikli nedoplatky hoci oni mu riadne platili. Nájomnú zmluvu

mala uzatvorenú so žalobcom len za obdobie 1.4.2015 do 30.8.2015 kedy byt opustili. Predchádzajúce
nájomné zmluvy boli uzatvorené s H. R. a ona spolu so synom tam figurovali len ako ďalšie osoby
užívajúce predmetný byt. Potvrdila prevzatie dlhu po dcére H. R. z vyúčtovania za rok 2013 vo výške
247,44 € písomne žalobcovi a zaviazala sa ho splácať. Dohodnuté nájomné v zmysle nájomnej zmluvy
platnej a účinnej od 1.4.2015 bolo vo výške 318,01 € s tým, že všetky platby mala riadne uhradené.

O týchto skutočnostiach doložila do spisu aj doklady preukazujúce platenie dohodnutého nájomného.
Posledný mesiac za august 2015 nájomné neuhradila s tým, že žiadala žalobcu, aby si na to započítal
kauciu zloženú vo výške 300,-- € na začiatku. Z bytu sa vysťahovali a kľúče odovzdali 2.9.2015 kedy
zo strany žalobcu neboli vytknuté nedoplatky a ani poškodenie bytu. K závadám a škodám uviedla,
že sa jednalo o starý byt, kde už v tom čase boli vyše 50-ročné parkety neupravované. Mali na nich

koberce s tým, že v byte neboli žiadne platby. Navyše poukazovala na problémy s vodou, elektrikou,
starérozvody,ktoréspôsobovaliproblémy.Dospisudoložilafotografieohľadomstavubytu.Pripreberaní
bytu od predchádzajúceho nájomcu teda od dcéry v 2015 v apríli, keď uzatvárala novú nájomnú zmluvu
so žalobcom ona žiadne závady zistené neboli. Navyše komunikovala so žalobcom s tým, že byt je pre
ňu drahý a potom ako dcéra odišla z bytu uvádzala, že nedokáže finančne pokryť náklady na bývanie

spolu so synom a hľadala si nové bývanie. 20.5.2015 jej predložil žalobca vyúčtovanie za rok 2014, kde
si vyčíslil nedoplatok 984,44 € a k tomu pripočítal prevzatý dlh za rok 2013 čím čiastku dlžnú vyčíslil na
1.231,88 €. Dlh žiadal splatiť v 12-tich mesačných splátkach s tým, že s takouto sumou nesúhlasila, ani
sospôsobomúhrady.Poukazovalanasvojeosobné,majetkové,rodinnépomerystým,žeboladlhodobo
nezamestnaná a aj práve pre správanie sa žalobcu prišla o zamestnanie. Byt jej bol pridelený Mestom

Z. od septembra 2015 potom čo splnila kritéria a požiadavky na pridelenie takéhoto bytu. Poukazovala
aj na to, že žalobca chodieval do bytu v čase keď tam nebola ani ona, ani jej syn a nechával jej rôzne
vyúčtovania, vyčíslenia na stole. Nesúhlasila s vyčíslením nedoplatku za rok 2015, kde je vykázaný
nedoplatok za elektriku nedoplatok z roku 2014 a je tu pripočítaná čiastka 45,65 € ako platba za elektriku.
S takouto špecifikáciou nesúhlasila vzhľadom k tomu, že zo sumy, ktorú odvádzala a platila žalobcovi

150,-- € bol aj nájom a zvyšok išlo na energie vrátane elektriky. Keďže žalobca poukazoval v prospech
SSE len 20,-- € a nepoukazoval čiastku akú mal vznikol tam nedoplatok. Nemohla súhlasiť s tým čo
uvádzal žalobca, že je dôchodca a aj on z niečoho musí žiť. Mala za to, že dlh v celom rozsahu zaplatila
a nedoplatky na elektrike nevznikli. Nesúhlasila ani s tým, aby uhradila mesiac september 2015 s tým, že
byt opustila na konci augusta a 2.9. odovzdala kľúče. Preto nerozumela tomu za akú výpovednú lehotu

by mala žalobcovi platiť. Navyše poukazovala na správanie sa žalobcu, ktorý nepočkal ani do konca
augusta 2016 a dal vec na súd už v roku 2015 hoci žiadal, aby dlh splatila do konca augusta 2016.

4. Žalobca doložil do spisu zmluvu o nájme bytu uzatvorenú v zmysle ustanovení § 685 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom - žalovanej zo dňa 19.4.2015.

PodľanájomnejzmluvyjenájomcomH.R.abytužívasosynomT.R.,nar.XX.XX.XXXX.PodľačlánkuIII.
nájomnej zmluvy nájomný vzťah sa uzatváral na dobu určitú od 1.4.2015 do 31.3.2019. Nájomný vzťah
podľa uvedeného článku zaniká podľa písm. b/ písomnou dohodou zmluvných strán s dvojmesačnou
výpovednou lehotou nájomcom alebo prenajímateľom. Článok V. upravuje nájomné, úhrady za plneniaposkytovaných služieb a kauciu. Podľa bodu A výška nájomného za užívanie predmetného nájmu na
základe dohody je stanovená na 318,01 € mesačne. V nájomnom sú zahrnuté úhrady za spotrebu
elektriny, vody, TUV a tepla zálohovou platbou 148,01 € z celkového nájmu. Podľa písm. b/ nájomca

pri podpise tejto zmluvy dlžil prenajímateľovi za predchádzajúce obdobie čiastku 247,44 €. Podľa písm.
h/ bol nájomca povinný uhradiť na účet prenajímateľa pri podpise zmluvy za účelom zabezpečenia
prípadných škôd na majetku prenajímateľa kauciu vo výške 300,-- €. Uvedená fotokópia nájomnej
zmluvy doložená žalobcom v tejto časti je vyškrtnutá s tým, že žalovaná popierala takéto zásahy do jej
nájomnej zmluvy a v nájomnej zmluve podľa jej slov si žalobca upravoval a vyškrtával čo potreboval.

5. Ďalšou listinou doloženou do spisu je zmluva o nájme bytu uzatvorená podľa § 685 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom H. R.. Ďalej sú tu uvedené
osoby spoločne s mamou, ako aj s bratom H. R. a T. R.. Nájomná zmluva bola uzatvorená medzi H.
R. a žalobcom 10.10.2012 s tým, že ustanovenia sú totožné, je zmenená doba nájmu a zánik nájomnej
zmluvy podľa článku III. s tým, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.11.2012 do

31.11.2017 a nájomné bolo stanovené na 300,-- € so zálohovou platbou 152,-- € z celkového nájmu na
služby. Táto časť je opätovne preškrtnutá v nájomnej zmluve doloženej žalobcom. Súčasne je pripojený
preberací protokol k nájomnej zmluve dátum je preškrtnutá, prenajímateľ T. Y., nájomca H. R., podpísaný
10.10.2012. Poznámka k stavu bytu nepoškodený. Za nájomcu sú dvakrát podpisy R..

6.Ďalšou listinou doloženou do spisu je ukončenie nájomnej zmluvy zo dňa 22.9.2012 zo dňa 31.3.2015
a to nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom T. Y. a nájomcom H. R.. Podľa ukončenia nájmu
má nájomca H. R. dlžobu na splátkach za energiu vo výške 247,44 € čo predstavuje splátku za dva
mesiace január, február 2015. Nová nájomníčka H. R. preberá dlh na seba a zaväzuje sa ho uhradiť.
Keďže iné nedostatky a poškodenia na predmete nájmu ku dňu ukončenia nájmu neboli zistené zložená

kaucia prechádza na novú nájomníčku H. R.. Ukončenie nájmu je spísané 27.4.2015 a je podpísané aj
novou nájomníčkou H. R..

7. Dňa 30.8.2015 žalovaná doručila žalobcovi výpoveď nájmu zmluvy s tým, že v závere oznámila, že
dňa 2.9.2015 odovzdá byt ako aj kľúče od bytu, vchodu a od zadného vchodu žalobcovi o čom svedčí

jednak text výpovede, ako aj rukou spísaný záznam a podpísaný. Uvedenú výpoveď doručil a doložil
do spisu žalobca s tým, že v závere je uvedené žalovanou, že dňa 9.6.2015 bez prítomnosti žalovanej
ponechal žalobca vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu vyčíslené ako nedoplatok vo výške 1.231,88
€. Žalovaná požiadala o splátkový kalendár, keďže sa nachádza vo finančnej tiesni s tým, že je ochotná
nedoplatok splatiť v splátkach 36-tich (po dobu troch rokov).

8. Žalobca doručil žalovanej oznámenie o ukončení zmluvy o nájme za nasledujúcich podmienok s tým,
že pripojil aj podací lístok o doručovaní ukončenia zmluvy žalobkyni a to dňa 6.9.2015. V uvedenom
liste potvrdil, že dňa 9.2.2015 došlo k odovzdaniu kľúčov od bytu a zmluva je ukončená s tým, že byt
bol vyprataný 31.8.2015 a bol vykonaný odpočet energií a podpísanie odpočtového protokolu. V liste si

vyčíslil jednak nedoplatky na energiách za roky 2013, 2014, škodu a predpokladaný dlh za rok 2015.

9. Súčasťou spisu sú aj doklady doložené žalobcom ako vyúčtovania nákladov za služby spojené s
užívaním bytu za obdobie od 1.1.2013 až do 31.8.2015 ako aj do konca roku 2015. Taktiež doložil
žalobca rozpočítanie tepla na vykurovanie za uvedené obdobie, prehľad platieb za roky 2014, 2015 zo

strany žalovanej a tiež faktúru vyplatenú spoločnosti Amigo Real na práce v byte na ulici P. XX na úpravu
parkiet vystavenú 8.9.2015 a spolu s dokladom o zakupovaní materiálu na maľovanie v spoločnosti X.,
s.r.o. vo výške 87,84 €. Súčasne je doložený poštový poukaz na platbu 45,65 € na meno žalobcu v
prospech stredoslovenskej energetiky, a.s..

10. Rovnako ako žalobca tak ak aj žalovaná doložila do spisu doklady o platbách od roku 2012. Jedná sa
o príkazy na platbu uskutočnené prostredníctvom UniCredit Bank a Raiffeisen Bank. Rovnako doložila
aj doklad o zložení kaucii. Tieto skutočnosti nikto zo strán sporu nepopieral s tým, že obe strany potvrdili,
že platby za august a september 2015 dohodnuté v zmysle zmluvy o nájme vo výške 318,01 € uhradené
neboli.

11. Keďže žalovaná upustila byt a k 2.9.2015 odovzdala kľúče od bytu žalobca uzavrel novú nájomnú
zmluvu od októbra 2015 o čom doložil do spisu nájomnú zmluvu s H. L.. Vzhľadom na nový záväzkovývzťah nežiadal priznať nájomné po dobu celej výpovednej lehoty v zmysle zmluvy, t.j. do konca októbra,
ale len do konca septembra 2015.

12. Súčasťou žaloby je aj doklad doložený na výzvu súdu a to protokol o odovzdaní a prevzatí bytu zo
dňa 2.9.2015 podpísaný tak prenajímateľom ako aj nájomcom - žalovanou. V uvedenom protokole sú
zaznamenané stavy a čísla meradiel studená voda, teplá voda, elektromer a merače tepla v počte 5.
Iné záznamy v protokole o odovzdaní a prevzatí bytu nie sú vrátane záznamov týkajúcich sa závad.

13. Vzhľadom na predmet sporu súd si vyžiadal aj protokol o odovzdaní a prevzatí bytu následne
odovzdaného H. L. a T. W. bez uvedenia dátumu s podpismi nájomcov, z ktorého vyplýva stavy meradiel,
stavy na meračoch tepla a zhodnotenia stavu bytu, kde je uvedené prevádzkyschopný bez závad. Ďalej
je údaj o zloženej kaucii, o mesačnom nájomnom a prevzatí a odovzdaní kľúčov.

14. Žalovaná do spisu doložila listiny týkajúce sa jej osobného stavu, doklady preukazujúce evidenciu

v sociálnej poisťovni uchádzačov o zamestnanie, vyplatenej dávky v nezamestnanosti, výzvu od
mediátora, ako aj pracovnú zmluvu COOP Jednota Krupina a ukončenie pracovnej zmluvy.

15.Žalovanáďalejdoložiladospisudokladypreukazujúceúhraduelektrikyvovýške45,65€,ktorúžiadal
žalobca v tomto konaní zaplatiť a ktorú zaplatil v prospech stredoslovenskej energetickej spoločnosti s

tým,žepodpísalžalovanejdokladakoprílohuč.5zvyúčtovaniaelektrickejenergiezaobdobie7.11.2013
- 16.11.2016, kde bola vyčíslená suma 45,65 € ako nedoplatok v prospech SSE. Uvedenú sumu uhradila
čo potvrdil žalobca podpisom. Rovnako príloha č. 2 k nájomnej zmluve, ktorú doložila žalovaná do spisu
preukazuje úhradu dlhu na energiách za obdobie 2012 - 6.11.2013 vo výške 168,04 €, ktoré rovnako
boli uhradené. Pokiaľ ide o energie za rok 2015 z vyúčtovania vyplýva, že je tam preplatok 67,33 €.

16.Podľaustanovenia§685ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)nájombytuvznikánájomnou
zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu
určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a
opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov

ustanovených v zákone.

17. Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu
užívania,výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.
Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela

písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

18. Podľa ustanovenia § 687 ods. 1, 2 OZ prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave
spôsobilomnariadneužívanieazabezpečiťnájomcoviplnýanerušenývýkonprávspojenýchsužívaním
bytu. Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady

spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov spojených s bežnou
údržbou bytu upravuje osobitný predpis.

19. Podľa ustanovenia § 696 ods. 1 a 2 OZ spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu, spôsob jej platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne

zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.

20. Podľa ustanovenia § 710 ods. 2, veta prvá OZ ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne
tiež uplynutím tohto času.

21. Podľa ustanovenia § 710 ods. 3 OZ ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím
výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho

pomesiaci,vktorombolanájomcoviurčenávýpoveď.Prenajímateľmôženájomcovipísomneurčiťdlhšiu
výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.22. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa ustanovenia § 531 ods. 1 OZ kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako
dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi,
alebo tomu, kto dlh prevzal.

24. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

25. Podanou žalobou žalobca žiadal priznať niekoľko nárokov uplatnených v tomto konaní celkovo
však žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1.921,87 € spolu s príslušenstvom a to úrokom z

omeškania v zákonom stanovenej výške od 1.9.2016 do zaplatenia. Suma, ktorú požadoval pozostávala
čiastočne z dlhu na nájomnom, dlhu na energiách a službách spojených s užívaním bytu, ako aj náhrady
škody. V konaní bolo nesporne preukázané jednak listinami a tiež výpoveďou strán v konaní a nebolo
to rozporované ani samotnými stranami v konaní, že nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy medzi
žalobcom a žalovanou vznikol podpísaním nájomnej zmluvy 19.4.2015 so začiatkom nájomného vzťahu

od 1.4.2015. Nájom bol ukončený k 30.8.2015 s tým, že protokolárne bol byt odovzdaný vrátane kľúčov
a spísania protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu a s podpísaním stavu meračov v byte dňom 2.9.2015.
Pri spisovaní a odovzdávaní bytu neboli zistené a zaznamenané žiadne závady. Pred 1.4.2015 užívala
žalovanápredmetnýbytakoosobaspolubývajúcavbytesdcérouH.R.,sktoroumalžalobcauzatvorenú
nájomnú zmluvu zo dňa 10.10.2012 so začiatkom nájmu 1.11.2012. Ani táto skutočnosť medzi stranami

sporná nebola. Pri ukončení nájmu s H. R., dcérou žalovanej sa zaviazala žalovaná prevziať dlh po
dcére H., ktorý vznikol vyčíslením nedoplatku na energiách vo výške 247,44 €. Túto skutočnosť strany
nerozporovali s tým, že žalobca doložil do spisu ukončenie nájomnej zmluvy uzavretej dňa 22.9.2012
s tým, že z uvedeného dokumentu vyplýva prevzatie dlhu mamou nájomníčky H. R. vo výške 247,44
€. Žalovaná uvedenú skutočnosť rovnako nerozporovala a potvrdila, že toto prevzatie dlhu za dcéru

podpísaladňa27.4.2015(čl.14spisu).Vtejtočastisúdpovažovalžalobuzadôvodnúazaviazalžalovanú
na zaplatenie sumy 247,44 € na zaplatenie ktorej sa zaviazala pri prevzatí dlhu za súhlasu veriteľa -
prenajímateľa - žalobcu. Ďalším nárokom, ktorý žiadal žalobca v konaní priznať bol nárok na vyplatenie
nájomného za dva mesiace a to august 2015 a september 2015 spolu vo výške 636,02 €. Pokiaľ ide o
dlžnú sumu nájomného dohodnutého v zmluve aj v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú s tým,

že zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžného nájomného za mesiac september vo výške 318,01 € a za
mesiac august vo výške 18,01 € po odpočítaní preukázateľne zloženej kaucie 300,-- € o čom svedčí
aj ukončenie nájomnej zmluvy uzavretej zo dňa 22.9.2012, kde žalobca ako prenajímateľ potvrdil, že
kaucia prešla na novú nájomníčku H. R. - žalovanú. Ani táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná.
Skutočne zložená kaucia v roku 2012 nájomníčkou H. R. pri ukončení nájmu prešla na žalovanú. Preto

súd uznal zápočet tejto čiastky 300,-- € na dlžnú platbu nájomného za mesiac august 2015 s tým, že
po odpočítaní 300,-- € kaucie zostalo uhradiť žalovanej 18,01 €. Podľa nájomnej zmluvy výpovedná
lehota bola dohodnutá dvojmesačná a teda žalobcovi vzniklo právo do skončenia nájmu na výplatu
dlžného nájomného a služieb spojených s nájmom bytu do ukončenia nájomnej zmluvy. Keďže však po
doručení výpovede a odovzdaní bytu byt následne od októbra 2015 prenajal ďalšiemu nájomcovi, skrátil

výpovednú lehotu žalobca len na obdobie jedného mesiaca. Preto súd mal za to, že dohodou došlo
k ukončeniu nájomnej zmluvy k 30.10.2015 a do ukončenia zmluvy mal žalobca nárok na vyplatenie
nájomného v zmysle zmluvy. Z týchto dôvodov považoval dlh na nájomnom za mesiac september 2015
za dôvodný a zaviazal žalovanú na úhradu 318,01 €. Spolu dôvodných považoval zaplatenie čiastky
583,46 €, ktorá pozostávala z prevzatého dlhu vo výške 247,44 €, čiastky 18,01 € ako zostatku dlhu na

nájomnom za august 2015 a 318,01 € nájomné za september 2015. Okrem dlžnej istiny žiadal žalobca
priznať aj úrok z omeškania po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 22.9.2016 a to v zákonom
prípustnej maximálnej výške od 1.9.2016 do zaplatenia. S poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2
OZ v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. maximálne prípustná výška úroku
z omeškania k prvému dňu omeškania predstavuje súdom priznaných 5%. Do omeškania sa dostala

žalovaná podľa vyjadrenia žalobcu už skôr, ale úrok z omeškania žiadal priznať až od 1.9., teda od doby
kedy uplynula lehota na plnenie v zmysle listu mediátora adresovaného žalovanej.26. V prevyšujúcej časti súd považoval žalobu za nedôvodnú a to v časti uplatneného nároku na náhradu
škody, ako aj v časti uplatnených nárokov dlhu na energiách za roky 2013, 2014 a 2015 tak ako si
ich uplatnil žalobca. Pokiaľ ide o nárok na dlh na energiách za roky 2013 a 2014 do 31.3.2015 v tejto

časti súd mal za to, že žalovaná nie je nositeľkou práv a povinností vyplývajúcich zo vzťahu založeného
nájomnou zmluvou podpísanou 22.9.2012, kde mal nájomný vzťah so žalobcom uzatvorený niekto iný
než žalovaná. Obe strany v konaní potvrdili, že nájomná zmluva 22.9.2012 bola podpísaná dcérou
žalovanej H. R. a táto skutočnosť vyplývala nielen zo samotnej nájomnej zmluvy doloženej žalobcom do
spisu, ale aj z prevzatia dlhu žalovanou podpísaného 27.4.2015. Aj z uvedeného dokumentu vyplýva,

že nájomkyňou bola H. R. a jej matka H. R. pri ukončení nájomného vzťahu H. R. so žalobcom
prevzala dlh, ktorý vznikol na splátkach za energie za dva mesiace. To znamená, že žalovaná okrem už
vyššie uvedeného dlhu za dva mesiace na energiách iný dlh po dcére ako predchádzajúcej nájomkyni
neprevzala a preto nie je pasívne legitimovaná v časti sporu, v ktorom si žalobca uplatňuje nárok na
úhradu dlhu na energiách za roky 2013, 2014 a 2015 do 31.3.2015. Preukázateľne žalovaná vstúpila
do práv a povinností nájomníčky až od 1.4.2015 čo medzi stranami sporné nebolo. Preto v tejto časti

súd žalobu pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol. Ďalej žalobca žiadal priznať náhradu škody
za opravu, resp. vymaľovanie a vybrúsenie a výmenu parkiet o čom doložil faktúru - daňový doklad
vystavený spoločnosťou na opravu parkiet vo výške 400,-- € a doklad na zakúpenie farieb a čistiacich
prostriedkov na vymaľovanie a odplesnenie stien vo výške 87,84 €. Tento nárok žiadal v sume 100,--
€ s tým, že zvyšok si započítal zo zloženej kaucie titulom náhrady škody. Pri škode a pri všeobecnej

zodpovednosti za škodu predpokladom vzniku takejto zodpovednosti je splnenie kumulatívne troch
zákonných podmienok a samotné protiprávne konanie, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a škodou. Ďalšou podmienkou je aj subjektívna stránka a to zavinenie škodcu.
Žalobca podľa názoru súdu žiadnym spôsobom nepreukázal jednak protiprávne konanie žalovanej, ako
aj spôsobenie samotnej škody. Už pri preberaní a odovzdávaní bytu 2.9.2015, keď bol byt odovzdávaný

žalobcovi žalovanou a keď boli zaznamenávané stavy meračov v byte, nebolo v protokole zachytené
žiadne poškodenie, zaplesnenie alebo zničenie parkiet a stien v byte. Samotná žalovaná v priebehu
konania poukazovala na byt a jeho stav v čase, keď ho užívala spolu so synom. Uviedla, že sa jedná
o starý, neprerobený byt, kde boli parkety viac ako 50-ročné a práve z toho dôvodu, že sa jednalo o
starú podlahu používala s dieťaťom koberce, aby boli zakryté nedostatky podlahy. Poprela akékoľvek

zaplesnenie alebo zničenie bytu. Bolo na žalobcovi preukázať dôvodnosť a opodstatnenosť tohto nároku
s tým, že žalobca pokiaľ tvrdí, že došlo ku škode, ktorú musel odstrániť a túto škodu mala spôsobiť
žalovaná s osobami žijúcimi v byte, mal tieto skutočnosti preukázať. Keďže neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal opodstatnenosť nároku uplatňovaného titulom náhrady škody bez ohľadu na to, že doložil
doklady týkajúce sa zakúpenia maliarskych potrieb, čistiacich potrieb a opravy parkiet v byte, samé o

sebe ešte neznamenajú, že sa nejednalo o bežnú úpravu, alebo opravu a úpravu bytu vzhľadom na
jeho vek a opotrebovanie v dôsledku dlhoročného užívania tak zo strany jednotlivých nájomcov, ako aj
zo strany predchádzajúcich užívateľov vrátane vlastníka bytu. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti o
uplatnenie nároku na náhradu škody tiež zamietol. Vo zvyšku nárok pozostával z nedoplatku, ktorý mal
vzniknúť za rok 2015 a ktorý si žalobca vyčíslil na sumu 209,84 €. Tak ako je vyššie uvedené počas roku

2015 boli nájomcovia dvaja s tým, že nájomný vzťah do 31.3.2015 bol s H. R., ktorá byt riadne odovzdala
a nový nájomný vzťah so žalovanou vznikol až od 1.4.2015 do odovzdania bytu a ukončenia nájmu k
30.9.2015. Vyúčtovania doložené do spisu a doklady, z ktorých si odvodzuje žalobca svoj nárok z titulu
dlžného nájomného a služieb spojených s nájmom bytu za rok 2015 sú stavy vyčíslené k 31.8.2015.
Podľa uvedených dokladov náklady za energiu sú v preplatku 67,33 €. Ďalej vyčíslil a špecifikoval

vyúčtovanie nákladov za teplo a ostatné služby za obdobie 1.1.2015 - 2.9.2015 v sume 142,51 € s tým,
že pri teple a elektrickej energii žalobca vyčíslil túto čiastku za obdobie 1.1.2015 do 9.2.2015 (zrejme
omylom došlo k prehodeniu dátumov s tým, že vyčíslenie malo byť do 2.9.2015). Nie je možné zistiť a
ani uviesť aké náklady za obdobie 1.1. - 31.3.2015 predstavuje teplo a elektrická energia a aké sú od
1.4., keď vznikol nájomný vzťah so žalovanou. Navyše zahŕňa tu nedoplatky za elektrickú energiu hoci

z vyúčtovania za rok 2015 jednoznačne vyplýva, že tu bol preplatok. Navyše žalovaná doložila do spisu
doklady o platbách v zmysle zmluvy uzavretej medzi ňou a žalobcom, z ktorých vyplýva, že do 31.7.2015
bol riadne uhradený nájom a služby spojené s nájmom bytu v zmysle zmluvy vo výške 318,01 €. To, že
žalobca poukazoval v prospech SSE nižšie platby než boli zálohové platby nemôže znášať žalovaná s
tým, že pokiaľ žalobca mal výdavky v súvislosti s úhradami nič mu nebránilo upraviť nájomnú zmluvu

a ceny s tým, že podľa zmluvy na energie mala byť započítaná čiastka celkovo 148,01 € tak ako to
vyplýva z článku IV., bod A zmluvy. Z predloženého výpisu a rozúčtovania dlhu za rok 2015 nie je možné
určiť koľko predstavuje dlh žalovanej a z čoho tento pozostáva jednak z dôvodov vyššie uvedených,
ktoré spočívajú v nepreukázaní zodpovednosti žalovanej ako pasívne legitimovanej na zaplatenie dlžnejčiastky, ako aj nepreukázanie samotnej existencie nedoplatku a za aké obdobie tento nedoplatok mal
byť, resp. mal vzniknúť. Z týchto dôvodov, keďže ani v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal opodstatnenosť nároku uplatňovaného v tomto konaní, súd žalobu aj ohľadom nedoplatkov

uplatňovaných za rok 2015 na energiách zamietol.

27. Keďže žalovaná preukázala svoju hmotnú núdzu s tým, že má jednu vyživovaciu povinnosť voči
maloletému nezaopatrenému synovi súd jej povolil splácať dlžnú sumu vo forme splátok, pričom určil
nielen výšku splátok, ale aj následky v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

28. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 251 a nasledujúcich Civilného
sporového poriadku. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca žiadal v konaní priznať čiastku pôvodne
2.167,90 € s príslušenstvom. Následne zobral čiastočne žalobu späť s tým, že predmetom konania
zostalo zaplatenie sumy 1.921,87 € s príslušenstvom. Pri späťvzatí žaloby v rozdiele oproti pôvodne

požadovanej čiastky s čiastkou následne po čiastočnom späťvzatí nesie zodpovednosť žalobca s tým,
že žaloba bola zobratá späť pre správanie sa žalobcu a nie z dôvodov na strane žalovanej. Preto
súd v tejto časti analogicky vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
mal za to, že práve žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti. Vo zvyšku súd priznal žalobcovi
zaplatenie sumy 583,46 €, v časti ktorej považoval žalobu za dôvodnú s príslušenstvom. Vo zvyšnej časti

považoval žalobu za nedôvodnú. V percentuálnom prepočte tak úspech žalobcu predstavuje 26,91%,
úspech žalovanej 73,09%. S poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalovanej náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ktorý predstavuje 73,09% - 26,91% súdom priznaných
46,18%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).