Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 7, 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 1T/11/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611010033
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2611010033.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci proti obžalovanému J. R.

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom
v Senici dňa 7.3.2016 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
J. R. Á. R. S. I. , nar. XX.A..XXXX v J., trvale bytom J. XXX,
na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 23.5.2010 asi o 10.00 h. v J. u chaty č. XXX fyzicky napadol O. U. tak, že ho lopatou sotil do pŕs,
následne ho lopatou udrel do nohy nad pravé koleno a po hlave, čím poškodenému O. U. spôsobil
zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti pravého ucha s tržno - zmliaždenou ranou, zmliaždenie
pravého ramena a pravého kolena, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do
8.6.2010 a následne železnou tyčou udrel do pŕs D. R. a po páde na zem tohto s tyčou udrel do hlavy,

čím D. R. spôsobil zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy v spánkovej oblasti vpravo s možnou vegetatívnou
symptomatológiou a pomliaždenie mäkkých tkanív II. prsta ľavej ruky s odreninou kože, ktoré zranenie
si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do 13.6.2010,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3
Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. sa mu určuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným:- O. U., nar. X.X.XXXX v J., bytom E. J. D. XXX, škodu vo výške 555 €,
- D. R., nar. X.X.XXXX v J., bytom R. XXXX/XX, E., škodu vo výške 518 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený O. U., nar. X.X.XXXX v J., bytom E. J. D. XXX a D. R., nar.
X.X.XXXX v J., bytom R. XXXX/XX, E., odkazujú so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Senici Okresný súd Senica prejednal na

hlavnom pojednávaní trestnú vec obž. J. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák. a rozsudkom č. k. 1T 11/2011 zo dňa 23.10.2012 uznal obžalovaného J. R. za vinného z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., za čo ho odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok
a zároveň bol zaviazaný nahradiť škodu poškodenému O. U. vo výške 703,90 € a poškodenému D. R.

vo výške 741,35 €. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, v dôsledku ktorého Krajský súd
v Trnave uznesením zo dňa 20.8.2013 č.k. 5To 17/2013 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu
Senica v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. V odôvodnení Krajský súd v Trnave uviedol ako a v ktorom smere treba doplniť dokazovanie
vo veci. Následne Okresný súd Senica po doplnení dokazovania v zmysle intencií Krajského súdu

Trnava rozsudkom zo dňa 21.10.2014 podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného J. R. oslobodil spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Senici pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák., z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a zároveň boli obaja poškodení s nárokmi na náhradu
škody odkázaní na občianske súdne konanie. Proti predmetnému rozsudku podal prokurátor odvolanie a
odvolaniepodaliipoškodenívovzťahukvýrokuonáhradeškody.VdôsledkupodanýchodvolaníKrajský

súd Trnava uznesením zo dňa 12.1.2016 č.k. 5To 75/2014 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu
Senica v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol, pričom v odôvodnení Krajský súd Trnava uviedol, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., keď získané dôkazy dostatočne a správne nevyhodnotil, pričom
dospel k nesprávnemu hodnotiacemu záveru, že konanie obžalovaného napĺňalo zákonné znaky nutnej

obrany. Krajský súd Trnava vyslovil vo svojom rozhodnutí právny názor na prejednávanú trestnú vec
a okrem iného uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude prehodnotiť dôkazy smerom naznačeným
odvolacím súdom v jeho rozhodnutí a vo veci rozhodnúť zákonným spôsobom.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný

právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Okresný súd Senica v súlade s ustanovením § 327 ods. 1 Tr. por. prehodnotil vykonané dôkazy v
súlade s právnym názorom Krajského súdu Trnava a po dôslednom preskúmaní doterajších argumentov

prokurátora, ktoré prezentoval v podanej obžalobe, v písomných dôvodoch odvolania i na hlavnom
pojednávaní, uznal obžalovaného J. R. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák.,nakoľkodôkazmivykonanýmivpredmetnejvecibolopreukázané,žeobžalovanýJ.R.poškodeným
O. U. a D. R. úmyselne ublížil na zdraví. Zároveň súd v skutku upravil zranenia poškodeného D. R. v
súlade so znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo.

Obž.J.R.kveciuviedol,ževroku1996dostalodrodičovpríjazdovúcestuapozemok,kdemápostavený
rodinný dom. Uvedený pozemok je vo vlastníctve spoluvlastníkov, a to obžalovaného, jeho manželky,
D. R. a už nebohého A. R.. D. R. spolu s nebohým A. R. a s členmi ich rodiny sa mal obžalovanému
vyhrážať. V kritický deň ráno išiel obžalovaný spolu s manželkou na nákup do Malaciek, do Kauflandu.

Keď vychádzali z rodinného domu, prišli na hranicu súkromnej príjazdovej cesty. Tam, kde končí táto
hranica, stáli D. R. a O. U.. V strede cesty bol fúrik naplnený betónom. Obžalovaný zastavil pred týmto
fúrikom,spolusmanželkouvystúpilzautaapovedalO.U.,žekeďženiejespoluvlastníkomanimajiteľom
tejto príjazdovej cesty, má od nich zákaz vykonávať akékoľvek stavebné práce na súkromnom pozemku
obžalovaného.O.U.nanehoslovnezaútočil,žehonezaujímajeholistvlastníctvaažesisnímmávytrieť

zadok. Obžalovaný požiadal D. R. a O. U. o uvoľnenie cesty, čomu dotyční vyhoveli a dali fúrik nabok.Keď išiel obžalovaný s manželkou naspäť, fúrik bol opäť v strede cesty, na jeho príjazdovej ceste, kde je
spoluvlastník. Vyzval D. R. a O. U., nech okamžite skončia akékoľvek stavebné práce, pretože nemajú
stavebné povolenie, ani urobené ohlásenie, ani súhlas spoluvlastníkov, teda jeho a jeho manželky. O.

U. začal na obžalovaného kričať, aby zmizol. Vzápätí zobral päť alebo desaťkilové kladivo a zaútočil na
auto, ale útok prerušil a auto nepoškodil. D. R.Á. kričal, že on je majiteľom, je to jeho cesta. Následne im
uvoľnili cestu. Potom si manželka obžalovaného zobrala lopatu z hospodárskej budovy, pretože chcela
zastaviť stavebné práce a spolu s obžalovaným išla na hranicu pozemku, kde betónovali základy. Nikto
tam v tom čase nebol. Manželka začala betón vyhadzovať okolo seba. D. R. začal kričal na manželku

obžalovaného, aby prestala a prišiel s fúrikom spolu s O. U. ku koncu príjazdovej cesty. D. R.R. pristúpil
a fyzicky ženu napadol. Prvý úder smeroval na hlavu, potom päsťou smerom do ramena a do chrbta a
povedalO.U.,abyišielzdruhejstranyapostaralsaoňu.O.U.začalženukopať audieraťpochrbteapo
hlave. Obžalovaný sa prizeral a žena vyhadzovala betón zo základu okolo seba. Potom O. U. spolu s D.
R. odvliekli ženu a hodili je smerom na plot, kde bola opretá brána. D. R. ju chytil zozadu za krk, pritláčal
ju k plotu a tým ju škrtil. Z ľavej strany pristúpil O. U. a opätovne začal ženu kopať do zadnej časti tela.

Žena začala kričať, aby jej obžalovaný pomohol. Obžalovaný pristúpil k D. R. a pravou rukou ho odtláčal
smerom od ženy. O. U. odstúpil od ženy a zozadu napadol obžalovaného veľkou tyčou, kovovým alebo
železným stavebným páčidlom, do pravého bedrového kĺbu. Niekoľkokrát ho udrel do nohy, potom do
nadkolenia. Obžalovaný začal do bolesti kričať. D. R. sa zľakol a pustil ženu. Ako sa obžalovaný otáčal,
tak O. U. mu smeroval tyčou smerom na jeho hlavu. Obžalovaný zachytil tento útok rukami, chytil tyč

a odtlačil O. U. asi jeden a pol metra od seba. Manželka obžalovanému povedala, že tam má lopatu,
lebo O. U. zase útočí. Obžalovaný lopatu chytil, zdvihol ju na úroveň hlavy a O. U. zasiahol rukoväť tejto
lopaty a lopatu obžalovanému vyrazilo z ľavej ruky, v pravej ruke obžalovaný lopatu držal. Tá sa odrazila
a udrela O. U. smerom do hlavy. Nemal v úmysle O. U. udrieť, spôsobila to odstredivá sila, keď do lopaty
O. U. udrel. Obžalovaný následne ľavou rukou chytil túto lopatu a podrazil ňou O. U. nohy, aby spadol

na zem a prestal útočiť. Hneď ako O. U. spadol na zem, z ľavej strany napadol obžalovaného D. R.,
ktorý ho opakovane udrel do pleca. Začali sa kmásať, lopata obžalovanému spadla a potkol sa o ňu.
Obidvaja spadli na zem, obžalovaný na D. R., potom sa postavili a tým to skončilo. Vtedy vyšiel jeho
syn a obžalovaný ho požiadal, aby doniesol mobil. Obžalovaný následne zavolal na políciu, pretože ich
napadli. Keď sa O. U. postavil, tak išiel do chaty D. R. a za desať alebo pätnásť minút došiel spolu s

I. R. a jeho synom. V čase napadnutia sa tam nachádzali len obžalovaný, jeho manželka, O. U. a D.
R.. Neskôr tam prišiel už nebohý A. R.Á. a I. R.. Do príchodu polície sa hádali ohľadom príjazdovej
cesty, kto je jej majiteľom. Brána je čierna stavba, bola postavená bez stavebného povolenia, bez
súhlasu spoluvlastníkov alebo ohlásenia drobnej stavby. Potom išli podať trestné oznámenie na políciu
do Šaštína. Dali si zavolať sanitku na ošetrenie . Obžalovaný, jeho manželka, D. R. a O. U. čakali

na polícii. Po príchode sanitky obžalovaný a O. U. oznámili, že potrebujú ošetrenie. D. R. povedal, že
ošetrenie nepotrebuje, lebo jemu sa nič nestalo. Obžalovaný sa dal ošetriť na pohotovosti v Malackách
(o ošetrení predložil na hlavnou pojednávaní prijímaciu správu, z ktorej vyplýva, že 23.5.2010 bol prijatý
na pohotovosti v dôsledku napadnutia s použitím fyzickej sily). Obžalovaný uviedol, že sedem dní bol
práceneschopný. Manželka nebola na ošetrení, ani práceneschopná. Na hlavnom pojednávaní dňa

4.ll.20l3 k rozporom vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 29.l2.20l0 a na hlavnom pojednávaní
uviedol, že v skutočnosti boli na polícii dve vypočutia. Prvé vypočutie bolo spísané v deň, keď sa skutok
stal a táto prvá verzia bola taká, ako vypovedal na súde. Potom o pár mesiacov bol znovu vypočutý
a pri tom výsluchu policajt menil slovíčka a významy viet, čo sa mu nepáčilo a aj na to poukázal. Bol
tam aj jeho obhajca JUDr. Procházka, výpoveď vtedy nechcel podpísať, ale obhajca mu povedal, aby

ju podpísal, že sa nič nedeje. Z toho dôvodu aj vymenil obhajcu. Skutok sa odohral tak, ako to uviedol
na hlavnom pojednávaní a tak to uvádzal aj v prvotnej výpovedi. Prvýkrát bol na polícii vypočúvaný dňa
23.5.2010vŠaštíne.Zápisnicuovýsluchuzodňa29.l2.20l0sinečítal,nevedel,čopodpisuje,aleobhajca
mu povedal, že to má podpísať, tak to urobil. Pokiaľ sa týka toho druhého výsluchu na polícii, policajt to,
čo písal do zápisnice, pred ním nahlas nehovoril a ani mu potom po výsluchu zápisnicu neprečítal. Jeho

výsluch prebiehal tak, že tam prišli, začalo sa písať, potom mu bola daná zápisnica na podpis a išli preč.
Nebol poučený ako obvinený a neboli mu dané poučenia ani na prečítanie políciou. Pri jeho výsluchu
boli jeden policajt a pri podpise zápisnice bol on, jeho obhajca a policajt. Žiadna iná osoba tam nebola.
Pri podpise zápisnice nebol ďalší príslušník polície, počas výsluchu chodili do miestnosti policajti, ale
vždy prišli, rozprávali sa niečo súkromné a odišli preč. Bola tam i žena policajtka, ale aj tá chodila a

odchádzala. Táto pri podpise nebola. Výpoveď, ktorú podal na hlavnom pojednávaní v tejto veci, je tá
pravdivá a na nej trvá. Výpoveď, ktorá mu bola prečítaná z prípravného konania, táto pravdivá nie je, boli
zámerne menené vety a slovíčka, aby dávali iný význam. Napríklad je tam zmenené, že mal zámerne
napadnúť O. U. do nohy a do hlavy, čo sa nezakladá na pravde. Ďalej tam bolo zmenené napadnutiejeho manželky, že vyhadzovala betón a D. R. s O. U. pristúpili k nej a iba ju pridržali, čo sa nezakladá
na pravde, lebo D. R. ju fyzicky napadol, udieral ju po hlave, po chrbte, kopal do nej. To isté urobil aj O.
U.. Snažili sa jej zabrániť, aby vyhadzovala betón z tých základov alebo z čiernej stavby. Jeho výsluch

v prípravnom konaní sa odohral veľmi rýchlo, policajt mu povedal, že nemajú čas, ponáhľajú sa a súril
ho. Pravdivá je tá výpoveď, ktorú uviedol na súde. Doma hovoril aj manželke, že podstatné je to, čo
povedia na súde a nie na polícii, lebo tá si to upravila vo svoj prospech. Keď D. R. napadol s O. U.
jeho manželku, stál, nič nekonal, až manželku vyvliekli asi 2 metre a D. R. ju škrtil a bil, tak k nemu
pristúpil a pravou rukou ho odťahoval od ženy, na R. neútočil. Hneď na to ho O. U. napadol zozadu

tyčou, takže útok zahájili oni. Bránil ženu a sám seba. Keď videl, že O. U. mu smeruje tyčou na hlavu,
dostal strach, bol to pud sebazáchovy sa brániť, lopatu preto zdvihol nad hlavu, lebo ten človek by ho
zabil jednou ranou. Pokiaľ sa týka ešte výpovede v prípravnom konaní, tak pokiaľ vie, jeho obhajca si
výpoveď nečítal a nečítal ju ani on.
Svedok a poškodený O. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že asi o 8,50 hod prišli k chatám, kde
bol požiadaný krstným svojej ženy, či mu nepríde pomôcť betónovať stĺpik. Pri ukončení prác viezol

posledný fúrik s betónom, už bol pri danom stĺpiku, pri betónovaní bol obžalovaný s manželkou a
vyhadzovali betón z tej vykopanej jamy. Keď tam išiel, obžalovaný držal lopatu a vyhadzoval betón. Keď
sa k nim blížil, obžalovaný s manželkou vybehli proti nemu, že tam nemá čo robiť, že je na ich pozemku
a následne mu vytrhli z rúk fúrik. Potom ho obžalovaný napadol s lopatou tým, že ho prvýkrát buchol do
pŕs. Začalo to tým, že obžalovaný držal lopatu vo dvoch rukách pred sebou a vysotil ho z pozemku. Ostal

v šoku, že na nich začal útočiť. Potom sa obžalovaný rozbehol s lopatou k jeho motorovému vozidlu,
ale útok nedokončil, nakoľko na neho zakričala manželka, aby nebláznil. Následne sa s lopatou otočil
a fyzicky na neho zaútočil. Najprv ho časťou lopaty buchol do kolena a to so železnou časťou lopaty
a druhý útok smeroval na pravé rameno a posledný útok smeroval na jeho hlavu, keď sa stočil, tak za
pravé ucho, kde má aj jazvu. Po tomto spadol na zem a nebol schopný žiadnej odpovede, bol pobitý

a v šoku. Nijako sa nebránil. Toto videl aj jeho syn C. U. a manželka obžalovaného. Toto bol začiatok
incidentu. Už keď bol schúlený, tak tam prišiel D. R., na ktorého obžalovaný takisto začal verbálne útočiť.
Manželku obžalovaného nenapadol, medzi ním a manželkou obžalovaného vôbec neprišlo k fyzickému
kontaktu , táto stála úplne niekde inde ako on. Údery obžalovaného lopatou, celý ten útok bol rýchly,
najskôr bol úder smerovaný železným ostrím lopaty do kolena, druhý úder smeroval do ramena a tretí do

hlavy za ucho. Všetky tieto údery boli snáď do jednej minúty. Či obžalovaný toto aj nejako komentoval, či
niečo hovoril alebo nie, k tomu sa vyjadriť nevie, pri tom útoku to nestačil sledovať. V rukách nemal nič.
Voči manželke obžalovaného ako už uviedol vôbec fyzicky nezasiahol, bol od nej ďaleko, bol vystrčený
z pozemku a ona stála na hranici pozemku, takže bol mimo nej. Pokiaľ sa týka D. R., prišiel prakticky,
až keď bol napadnutý, čupel už na zemi, videl, že si drží koleno a krváca mu rana za uchom. D. R. sa

ho pýtal, čo mu je, tak mu povedal, že bol napadnutý, že ho obžalovaný dobil. Následne tento kričal na
jeho syna, aby skočil za manželkou I. R., aby zavolali políciu. Policajti prišli až po celom incidente. V
predmetnej veci bol vypočutý dvakrát. Prvýkrát bol vypočutý hneď po incidente a druhýkrát neskôr asi
po 3 - 4 mesiacoch, kedy bol predvolaný na OO PZ do Šaštína. I prvotná výpoveď bola vykonaná na
OO PZ Šaštín. Pokiaľ sa týka toho, kde sa nachádzala manželka obžalovaného počas incidentu, tak

táto stála prakticky celú dobu pri tom stĺpiku a verbálne napádala všetkých okolo. Napádala hlavne D. R.
kvôli tomu stĺpiku, že tam nebude, ale napádala i jeho, že tam nemá čo robiť, že to nie je jeho pozemok.
D. R.R. povedal akurát toľko, že vjazd rozširujú na podnet obžalovaného, ktorý podal na obecný úrad.
Následne potom, čo toto D. R. povedal, ho obžalovaný napadol s pajsrom. Počas celej doby incidentu
tam bol jeho syn C., tento len na chvíľu odbehol, keď bol povedať pani R., aby volala políciu. Pokiaľ

sa týka pajsra, tento bol D. R. a potrebovali ho pri stavebných prácach na zabezpečenie stĺpika. Tento
pajser držal v ruke len keď sa obžalovaný naťahoval s D. R., aby nedošlo k väčšiemu ublíženiu, tak mu
ho vytrhol a odhodil bokom. Ako prišlo k poraneniam obžalovaného pri tom incidente, k tomu sa nevie
vyjadriť, myslí si, že pri tom páde, pri tom naťahovaní s D. R. sa mohol udrieť.

Svedok a poškodený D. R. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri betónovaní stĺpu prišiel
obžalovaný s autom domov. Na ceste bol fúrik, tak ho dali nabok. Potom išli namiešať ďalší betón a keď
ho išiel odviezť k stĺpiku tak si všimol, že obžalovaný spolu s manželkou išli po ceste. Keď prišiel na cestu
tak uvidel O. U. schúleného pri kamennom plote suseda, na konci tej ulice. Prišiel k nemu a opýtal sa ho,
že čo mu je. Videl, že má krvavú hlavu za uchom. On mu povedal, že ho obžalovaný dobil lopatou, na

nohu si sťažoval, na boku kdesi a za uchom mu videl krv. Poslal syna O. U., C. U., za svojou manželkou,
aby zavolala políciu. Potom videl ako C. U. spolu s jeho manželkou vyšli von a stáli na prístupovej ceste.
On stál za zničenou bránou, už nie na svojom pozemku a vtedy ho obžalovaný napadol. Najprv išiel
obžalovaný po ňom rukami. Bránil sa. Vedľa obžalovaného bol opretý pajser na opravu stĺpika. S toutotyčou obžalovaný na neho zaútočil, ale podarilo sa mu stlmiť náraz tyči. Obžalovaný ho udrel po hlave,
mal to celé modré. Obžalovaný ho zrazil na zem, padol na neho, spolu držali pajser a O. U. im ten pajser
vytrhol z rúk. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný zavolal políciu, ktorá prišla asi o pol hodiny. Medzitým

manželka obžalovaného zobrala kladivo a búchala do časti bránky, ktorá ešte zostala, keď nevládala,
tak ju vystriedal obžalovaný. Svedok uviedol, že potom išli na políciu do Šaštína a bol ošetrený v
sanitke pred políciou a potom v Malackách. Bol práceneschopný tri týždne a tri dni bol v nemocnici
hospitalizovaný na pozorovaní. Ďalej uviedol, že manželke obžalovaného nikto neublížil, neudrel ani
obžalovaného a to ani nikto z prítomných.

Svedok C. U. vypovedal, že bol svedkom napadnutia svojho otca - O. U. a krstného otca - D. R.. Okolo
8.50 h zastavili pri chate a išli betónovať. Okolo desiatej, pol jedenástej prechádzal okolo obžalovaný,
ktorý sa pristavil a povedal - toto tu nebude a odišiel. Keď vysýpali betón do druhého fúrika, tak videli
ako obžalovaný s manželkou, ktorá niesla lopatu, išli k stĺpiku, ktorý sa betónoval. Išiel tam s otcom,
pričom obžalovaný jeho otcovi fúrik vytrhol a napadol ho. Obžalovaný vystrčil O. U. lopatou za pozemok

a rozbehol sa po aute, pričom manželka obžalovaného na obžalovaného kričala, aby prestal, aby
nebláznil.Obžalovanýútoksmerovalnajehootcaaudrelhonajprvdopravéhokolena,potomdoramena
a nakoniec na hlavu za ucho. Potom tam prišiel D. R., ktorý sa išiel jeho otca opýtať, čo sa mu stalo
a svedka poslal do chaty, za jeho manželkou, aby zavolala políciu. Išiel za jeho manželkou a keď sa
vracal na miesto činu, tak videl ako obžalovaný zobral do ruky pajser a ohnal sa na D. R., priamo na

hlavu. D. R. tento úder stlmil, chytil pajser a začali sa oň preťahovať, pričom spadli. D. R. ležal na chrbte,
obžalovaný spadol na neho. O pajser sa naťahovali a tak ho tým udrel zo vzdialenosti 20, 30 cm. (na
otázku prokurátora ako útok prebiehal, keďže svedok uviedol na polícii, že obžalovaný udrel D. R., keď
ešte stál, sa svedok sa vyjadril, že pravdivá je výpoveď, ktorú uskutočnil na polícii, keďže vtedy si to
určite lepšie pamätal.) Potom tam pribehol jeho otec, ktorý im pajser vytrhol a hodil ho k ich autu. Svedok

uviedol, že nevidel, že by niekto napadol obžalovaného alebo jeho manželku.

Svedkyňa I. R. uviedla, že v tú nedeľu za ňou pribehol dovnútra C. U. a povedal jej, aby zavolala
políciu, lebo obžalovaný napadol jeho otca a udrel ho do hlavy lopatou. C. U. potom vybehol von a
svedkyňa vybehla za ním až na prístupový pozemok a videla ako jej manžel D. R. jej stál otočený tvárou

a obžalovaný chrbtom. Bolo to vo vzdialenosti asi 30 metrov. Jej manžel mu niečo hovoril a obžalovaný
sa potom na neho rozkričal a zobral pravou rukou o plot opretý pajser, chytil ho do obidvoch rúk a
zahnal sa veľkou silou na oblasť hlavy jej manžela. Ten keby to nebol vykryl, tak ho zabije, tak potom
začali zápasiť. Potom vbehla dovnútra a volala na políciu, kde jej oznámili, že už volal nejaký R., že bol
napadnutý. Potom vyšla von, aby zavolala krstnej I. R.. I. R. potom prišla a svedkyňa utekala dovnútra,

aby zobrala papier, ktorý mala z Obecného úradu po sťažnosti obžalovaného, že je vchod úzky, tak jej
manžel sľúbil, že vchod rozšíri. Chcela ho policajtom ukázať.

Svedkyňa I. R., manželka obžalovaného, vypovedala na hlavnom pojednávaní, že v to ráno sa spolu s
obžalovaným vybrala na nákup. V strede cesty bol odstavený fúrik plný betónu, kde sa D. R. a O. U.

chystali betónovať. Vtedy s obžalovaným vystúpili z auta a O. U. oznámili, že tam nemá čo robiť, že
mu nedali žiadny súhlas na vykonávanie stavebnej činnosti, že sú právoplatní spoluvlastníci príjazdovej
cesty a že majú od toho papier. O. U. im povedal, že si s tým môžu vytrieť zadok. Keď sa vracali z
nákupu museli zastaviť na hranici pozemku, pretože v strede príjazdovej cesty bol odstavený fúrik a
porozhadzované náradie, kde D. R. s O. U. už vykonávali stavebnú činnosť. Obžalovaný stiahol na aute

okienko a vyzvali ich, aby ukončili stavebnú činnosť, že na to nemajú povolenie z Obecného úradu ani
ohlásenie drobnej stavby. O. U. s D. R. im začali nadávať. Potom O. U. chytil do ruky veľké kladivo
a chcel im rozbiť auto. Potom sa ukľudnil a pustil ich do vnútra. Odstavili auto, vyložili nákup a ona sa
rozhodla, že pôjdu prerušiť stavebné práce. Zobrala si z hospodárskej budovy lopatu a keď prišla na
dané miesto, tak začala vyhadzovať betón zo základu. Keď ju videli, tak O. U. s D. R. prišli s ďalšou

dávkou betónu a D. R. ju vtedy napadol, začal ju biť a kopať. O. U. prikázal, aby išiel z druhej strany a
O. U.Ý. ju začal kopať, biť a fackovať. Obidvaja ju chytili z každej strany, odsunuli ju a hodili do brány,
ktorá bola opretá o plot. D. R. ju začal zozadu pritláčať k bráne, vtedy zakričala na obžalovaného, aby
jej pomohol. Obžalovaný dovtedy nič nerobil, len sa prizeral. Obžalovaný sa potom snažil D. R. od nej
odstrčiť a vtedy O. U. zaútočil na obžalovaného s roxorovou tyčou, udrel ho a začal ho biť zozadu. Vtedy

ju D. R. pustil, lebo obžalovaný ho udrel do nohy. O. U.Ý. ďalší útok smeroval na hlavu obžalovaného,
ale obžalovanému sa podarilo ubrániť, lebo zdvihol ruky a O. U. zasiahol jeho ruky. Obžalovanému sa
podarilo roxorovú tyč zadržať a O. U. odstrčiť. Vtedy obžalovanému podala lopatu, pretože O. U. stále
útočil, bol nepríčetný. O. U. zasiahol rukoväť lopaty, tá sa obžalovanému silou úderu z ruky vyšmykla aO. U. zasiahla hlavu, takže si ranu spôsobil sám. Potom vzápätí D. R. napadol obžalovaného zozadu a
udrel ho päsťou do ľavého ramena. Obžalovaný sa otočil a chytil D. R. za monterky a začali sa kmásať.
Obidvaja spadli na zem. Medzitým vyšiel z domu ich syn a obžalovaný mu zakričal, aby doniesol telefón,

aby mohol zavolať políciu. O. U. odišiel do chaty. I. R. s C. U. medzitým, asi 10 minút po incidente, vyšli
z chaty. Po príchode polície boli spísať trestné oznámenie a D. R. odmietol ošetrenie, pretože povedal,
že sa mu nič nestalo. Ona nebola práceneschopná, pretože si to nemohla dovoliť kvôli zamestnaniu,
nebola ani na ošetrení, pretože nebola v takom stave, aby sa musela dať ošetriť. Svedkyňa nevedela
uviesť aké zranenia mala po tom napadnutí. Váži 49kg a vysoká je asi 158cm.

Svedkyňa I. R. vo svojej svedeckej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní
prečítaná, uviedla, že dňa 23.5.2010 jej telefonovala jej švagriná I. R., ktorá jej povedala, nech ihneď
príde na chatu č. XXX, v obci J., že obžalovaný napadol O. U. a D. R.. Na otázku ako ich napadol
povedala I. R., že O. U. oplieskal lopatou a D. R. udrel pajsrom. Na to jej svedkyňa povedala, aby
zavolala políciu a záchranku. Keď prišla domov, tak informovala o tom, čo sa stalo svojho manžela A. R..

Následne manžela naložila do auta a odišli na chatu. Keď prišla na miesto tak videla, že pred vchodom
do vstupnej brány stál O. U., D. R., C. U. a asi tri metre od nich stál obžalovaný s manželkou, pri ich dome
stál ich syn. Potom uvidela, že O. U. tečie z hlavy, presnejšie z pravej strany za uchom, krv. Videla D.
R., ktorý stál vedľa O. U. a bol v šoku. Ihneď pristúpila k obžalovanému a opýtala sa ho : „to sa tak robí,
schňápeš ich lopatou a železom a keby si mal pištoľ vo vrecku, tak ich snáď postrieľaš.“ Obžalovaný na

to odpovedal, čo nebolo, môže byť. Potom sa ho opýtala či jeho otec vie čo robí. Obžalovaného to asi
rozzúrilo, pretože začal po svedkyni silno kričať, že stojí na jeho pozemku a aby vypadla a držala hubu.
Svedkyňa sa následne postavila k O. U. a D. R. a počkala na príchod polície.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná i výpoveď svedka E. R., syna obžalovaného, z prípravného

konania zo dňa 28.10.2010, v ktorej svedok uviedol, že dňa 23.5.2010 asi o 10.00 h, keď sa jeho rodičia
vrátili z nákupu z Malaciek, bol doma. Ich príchodu nevenoval pozornosť. Následne začul z vonku krik.
Vyšiel preto pred dom a uvidel hlúčik ľudí a jeho matku, ktorá na neho kričala. Ihneď k nim pribehol,
resp. k chate A. R. a videl ako obžalovaný drží v rukách lopatu a oproti nemu stál O. U.. Následne uvidel,
že O. U. tečie z hlavy, presnejšie z oblasti za uchom, krv. Ihneď priskočil k obžalovanému a zobral mu

lopatu, ktorú držal v rukách, pretože obžalovaný sa stále snažil na O. U. útočiť. Potom ako mu zobral
lopatu, tak ju položil na zem alebo oprel o oplotenie, avšak s odstupom času to nevedel presne uviesť.
Po tom zo svojho telefónu, na pokyn obžalovaného, zavolal políciu. Svedok uviedol, že nevidel, že by
sa mali napadnúť obžalovaný s D. R., resp. nebol u toho prítomný. Z toho miesta sa nikde nevzdialil,
stále bol prítomný na mieste, kde prišlo k napadnutiu O. U., avšak uviedol, že toto napadnutie nevidel,

nevie presne čo mu predchádzalo. Po zavolaní polície počkal spolu s ostatnými do príchodu polície.

Svedok H. P. vypovedal, že obžalovaného pozná, nakoľko viedol trestné stíhanie pre prečin ublíženia
na zdraví, kde bol obžalovaný. Nepamätá si presné podmienky, za ktorých výsluch prebiehal, môže len
povedať, že obžalovaného zastupoval obhajca JUDr. Procházka. Zápisnica bola určite spisovaná podľa

výsluchu obžalovaného, táto mu bola prečítaná, bol tam prítomný obhajca a pokiaľ by mali námietky,
zápisnica sa mohla opraviť alebo doplniť. Či boli nejaké námietky voči obsahu zápisnice, si nepamätá. Či
bol pri výsluchu sám alebo tam bol ešte niekto prítomný z polície, to nevie, v tom čase v kancelárii s ním
sedela kolegyňa P. T.B., ale či bola pri výsluchu, to si nepamätá. Ak je podpísaná v zápisnici, tak tam
bola prítomná. Pokiaľ je tam napísaná, tak bola prítomná pri celom výsluchu. Prvýkrát sa s touto vecou

dostal do kontaktu niekedy v lete 2010, presný dátum si nepamätá. Akým spôsobom sa dostal s touto
vecou do kontaktu, nevie, nevie, či to bolo trestné oznámenie poškodených, alebo či to bolo riešené
ako priestupok, lebo v prípade trestného oznámenia by sa viedlo konanie podľa Trestného poriadku a v
prípade ak by to bol priestupok, tak podľa Zákona o priestupkoch. Pokiaľ sa týka tejto trestnej činnosti,
tak vie, že medzi jednou a druhou stranou sú spory ohľadom prístupovej cesty obžalovaného. Merito

tej veci je také, že poškodený U. betónoval stĺpik betónovej brány na pozemok, pričom malo prísť zo
strany obžalovaného k napadnutiu poškodeného pána U. a pána R.. Vie, že obžalovaný sa vracal s
manželkou z nákupu, pričom v tom čase betónoval O. U. betónový stĺpik a potom prišlo medzi nimi k
nejakej hádke a následne k fyzickému napadnutiu. Pokiaľ sa týka zapisovania výpovede, tak na výpoveď
obžalovaného mal dostatok času, pretože skrátené vyšetrovanie sa už určitý čas viedlo, myslí si, že

tam bol znalecký posudok a ostatné listinné dôkazy, ktoré obsahuje spisový materiál. To, čo uviedli
svedkovia, poškodení alebo obžalovaný, bolo v zápisnici poznačené tak, ako to uviedli. Po skončení
jednotlivých výsluchov boli zápisnice prečítané a tak odsúhlasené, nakoľko ak by mali námietky, tak by
bola zápisnica opravená resp. doplnená. Nakoľko vykonáva skrátené vyšetrovanie už dlhšiu dobu, ještandardným postupom, že zápisnica o výpovedi či už obvineného alebo poškodených, svedkov, je po
skončeníprečítanáapredloženánapodpísanievyslúchanýmosobám,tedanaodsúhlasenie.Jepovinný
im zápisnicu vždy prečítať a pri podpise má právo vyslúchaná osoba si zápisnicu prečítať. Z jeho strany

je zápisnica vždy čítaná. Nestalo sa mu, že by niekto z vyslúchaných odmietol zápisnicu prečítať, on
zápisnicu vyslúchaným osobám prečíta vždy. Je to právo vyslúchanej osoby si prečítať zápisnicu a v
tomto prípade by to bolo na ujmu vyslúchanej osoby, keby si zápisnicu neprečítala. Poverený policajt
nemá žiadny zákonný dôvod donútiť vyslúchanú osobu, aby si zápisnicu prečítala. V rámci trestného
poriadku môže odmietnuť zápisnicu podpísať. Pri výsluchu obvineného by mala byť prítomná ešte ďalšia

osoba. Keď je v zápisnici podpísaná ďalšia osoba, tak pri výsluchu bola prítomná, ale či to bola P. T.
alebo kto, si už nepamätá. Keď je tam tá osoba podpísaná, musí tam byť po celú dobu výsluchu. Táto
osoba si môže aj odbehnúť napr. keby jej prišlo zle a on v tom výsluchu pokračuje. Či tá osoba v tomto
prípade bola prítomná po celú dobu výsluchu, si nespomína.

Svedkyňa P. U., rod. T.Á., vypovedala, že bola prítomná pri výsluchu obžalovaného dňa 29.12.2010,

pokiaľ je podpísaná na zápisnici, bola tam prítomná. Obsah výsluchu si nepamätá, vie, že sa jednalo
o ublíženie na zdraví, pri nejakých stĺpikoch mal byť napadnutý pán, ktorý osádzal bránku, boli tam
viacerí tí páni, myslí si, že nejaký robotník. Nejednalo sa o jej prípad, ale o prípad kolegu, ona tam bola
len prítomná. Pri výsluchu bol prítomný obžalovaný, jeho obhajca, v tom čase asi JUDr. Procházka,
ona a vypočúvajúci p. P.. Nik iný tam nebol. Výsluch prebiehal pomaly, spontánne, kolega P.A. najskôr

poučí vypočúvaného o právach, potom prebieha výsluch, po výsluchu kolega P. prečíta celú zápisnicu
vyslúchanej osobe, či súhlasí s jej obsahom, alebo tam treba niečo doplniť, zmeniť, následne zápisnicu
vytlačí a dá ju stranám na prečítanie, po prípade na zmenu a podpis. Vždy to takto prebieha. Či mali
stranynejakénámietkyvočiobsahuzápisnicesinepamätá.Akbychceliniečodoplniť,zmeniť,takkolega
P. by tak vykonal. Vždy je prítomná pri celom výsluchu, nikdy neodchádza a je tam prítomná až do konca.

Či bola aj pri výsluchu iných osôb v tejto trestnej veci, to si už pre odstup času nepamätá. Je to ale dosť
možné, nakoľko s kolegom P. mali spoločnú kanceláriu. Obžalovaného si pamätá z toho dôvodu, že im
niekedy podal denne aj tri trestné oznámenia, boli to písomné oznámenia, nevie, či boli podané poštou
alebo osobne na stálej službe OO PZ Šaštín.

Znalec MUDr. Marián Pamula k veci uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku v trestnej veci
obžalovaného mal dostupné zdravotné dokumentácie od obvodných lekárov a nálezy nachádzajúce
sa v spisovom materiáli. U obžalovaného konštatoval, že po zranení, ku ktorému malo dôjsť, sa
dostavil na ošetrenie na chirurgickú ambulanciu, kde udával, že bol napadnutý inou osobou, bol udretý
železným roxorom do pravého stehna bedrového kĺbu, pravej paže a pravého predlaktia. Vykonané

bolo RTG vyšetrenie, pri ktorom neboli diagnostikované úrazové zmeny na kostnom skelete a zranenie
bolo hodnotené ako pomliaždenie mäkkých tkanív pravého ramena, ľavého predlaktia i s odreninou
kože, pomliaždenie mäkkých tkanív bedrového zhybu a mäkkých tkanív pravého stehna. Zranenia
boli liečené ambulantnou formou. Z medicínskeho hľadiska sa jednalo o ľahké zranenia, pričom doba
liečenia týchto zranení sa bežne môže pohybovať od l - 3 týždňov a u obžalovaného sa pohybovala

pri dolnej hranici bežne potrebnej doby liečenia a trvala l týždeň. Práceschopný bol uznaný l.6.20l0.
Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia, ako obžalovaný uviedol vo výpovedi na hlavnom pojednávaní
dňa 23.10.2012, ktorú citoval i v znaleckom posudku, malo sa jednať o údery vedené roxorovou tyčou,
pričom z medicínskeho a súdneho hľadiska možno potvrdiť, že zranenia typu pomliaždenia vznikajú
pôsobením tvrdého, tupého predmetu, čiže nedá sa vylúčiť ani roxorová tyč a mechanizmom ako uviedol

obžalovaný, údermi takýmto predmetom do oblasti, kde boli popisované známky zranenia, je možné
spôsobiť takýto typ zranenia. Obmedzenie v bežnom spôsobe života zvyčajne trvá po dobu liečenia, čo v
danom prípade predstavovalo obdobie l týždňa a čo sa týka trvalých následkov zranení, pomliaždenia sa
hoja bez trvalých následkov, funkčného alebo kozmetického charakteru. Bodové hodnotenie bolestného
predstavovalo 30 bodov a pri hodnote 14,89 € v roku 2010 predstavovalo toto bodové hodnotenie

446,70 €. Čo sa týka poškodeného D. R., ten po zranení išiel taktiež na vyšetrenie na pohotovostnú
chirurgickú ambulanciu, kde udával, že mal úraz hlavy, že ho udretý železom do hlavy. Vykonané
bolo RTG vyšetrenie, pričom neboli zistené známky úrazového poškodenia kostného skeletu lepky.
Doporučenábolaambulantnáformaliečenia,pričomnásledne24.5.bolovykonanékontrolnéchirurgické
vyšetrenie pre udávané bolesti hlavy, čiastočnú anamnéziu, po úraze zvracanie a dvojité videnie,

na čo bola doporučená poškodenému hospitalizácia na chirurgickom oddelení. Počas hospitalizácie
vykonané neurologické vyšetrenie, CT vyšetrenie lebky a mozgu. Dňa 27.5.2010 bol poškodený
prepustený do ambulantnej liečby s diagnózami otras mozgu, otras vestibulárneho aparátu. Na základe
zdravotnej dokumentácie, vykonaných vyšetrení, anamnestických údajov, však z medicínskeho hľadiskausudzuje, že u poškodeného k otrasu mozgu nedošlo. Poškodený si na okolnosti úrazu pamätal, v
bezvedomí nebol, čo je základný predpoklad na stanovenie diagnózy zranenia otras mozgu. Zranenie
sa môže prejavovať podobnou symptomatológiou ako otras mozgu, t.z. zranenie môže byť sprevádzané

vegetatívnymi príznakmi, prítomná je bolesť hlavy, avšak oproti otrasu mozgu chýba stav bezvedomia.
V objektívnom náleze pri vyšetrení boli popisované aj známky zranenia druhého prsta na ľavej ruke,
takže poškodený utrpel i pomliaždenie mäkkých tkanív prsta ľavej ruky. Z medicínskeho hľadiska sa
jedná o zranenia ľahké s dobou liečenia približne l - 3 týždne, pričom v danom konkrétnom prípade
bol poškodený liečený približne dva a pol týždňa od 23.5.2010 do 10.6.2010. Práceschopným bol od

13.6.2010. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia, zranenia typu pomliaždenia zo súdnoznaleckého
hľadiska vznikajú priamym pôsobením tvrdého tupého predmetu, pričom sa malo jednať o zranenie
spôsobené jednak lopatou, jednak roxorovou tyčou typu pajsera, pričom ako vyplýva z výpovede
poškodenéhoz22.9.2010malosajednať opretláčanieatedafyzickýkontakt,pričomobaja,obžalovaný
aj poškodený, mali túto tyč držať rukami a pri tomto pretláčaní malo dôjsť k úderu do oblasti hlavy.
V podstate tento mechanizmus spĺňa priamy kontakt tupého predmetu s hlavou poškodeného a k

zraneniam typu pomliaždenia týmto spôsobom môže dôjsť. Čo sa týka obmedzenia v bežnom spôsobe
života, zranenia spôsobujú obmedzenia hlavne vo fyzickej aktivite, psychickej aktivite a manuálnej
činnosti,pričomtotoobmedzeniepretrvávazväčšapodobuliečenia,vtomtoprípadepodobu2,5týždňa.
Zranenia následky kozmetického charakteru nezanecháva ani nezanechalo. V bodovom hodnotení sa
jedná o 20 bodov, teda bodové hodnotenie predstavovalo peňažnú čiastku 297,80 €. Poškodený O. U.

bol po zranení prevezený rýchlou zdravotnou pomocou na chirurgické oddelenie s tým, že bol napadnutý
lopatou, mal dostať údery do hlavy, pravého ramena a pravého kolena. Bezvedomie neudával, na
okolnosti zranenia si pamätal. V objektívnom náleze boli zistené pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy,
v oblasti za pravým uchom, bez známok otrasu mozgu a príznakov vegetatívnej symptomatológie s
odreninou kože - škrabanec, povrchovú tržne zmliaždenú ranu v danej oblasti, zvislo smerujúcou o

dĺžke asi 4 cm. Rana za pravou ušnicou bola znečistená betónom. Taktiež boli popisované známky
pomliaždenia a odrenín kože v oblasti pravého ramena a vonkajšej strany pravého kolena. Vykonané
boli RTG vyšetrenia s negatívnym nálezom, zranenie bolo hodnotené ako pomliaždenie mäkkých tkanív
hlavy, za pravým uchom s odreninou kože, povrchovou tržne zmliaždenou ranou za ušnicou asi 4 cm
dlhou, pomliaždenie mäkkých tkanív pravého ramena s odreninou asi 4 x l cm a pomliaždenie mäkkých

tkanív na vonkajšej strane pravého kolena. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o zranenia ľahké, liečba
prebiehala ambulantnou formou a trvala do 8.6.2010, čiže približne 2 týždne, čo je doba adekvátna a
opodstatnená. Zranenie podobne ako u predchádzajúcich dvoch prípadoch vzniká priamym pôsobením
tvrdého, tupého predmetu, pri povrchovej rane v oblasti nachádzajúcej sa za pravou ušnicou sa jedná
o pôsobenie až predmetu tupo hranatého, pričom podmienky takéhoto predmetu spĺňala či už roxorová

tyč, tak aj drevená rúčka lopaty, resp. v oblasti rany za pravým uchom i hrana kovovej časti lopaty.
Zranenia teda mohli vzniknúť priamym pôsobením úderov takýmto predmetom do oblasti, kde boli
popisované vonkajšie prejavy zranenia. Čo sa týka obmedzenia v bežnom spôsobe života, jednalo sa o
obmedzenie psychickej aktivity, fyzickej aktivity, manuálnej činnosti vykonávanej hlavne pravou hornou
končatinou, pre zranenie pravého kolena došlo tiež k obmedzeniu v zmysle pohybu a chôdze, pričom

obmedzenie pretrvávalo po dobu liečby, v tomto prípade po dobu 2 týždne. Čo sa týka trvalých následkov
zranenia, zranenia typu pomliaždenia nezanechávajú trvalé následky funkčného ani kozmetického
charakteru. Povrchová rana za pravou ušnicou zanechá povrchový kozmetický následok vo forme
jazvy, táto však vzhľadom na svoju lokalizáciu neobmedzuje poškodeného v bežnom spôsobe života.
Zranenie v bodovom hodnotení predstavovalo 30 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 466,70

€. Znalec ďalej uviedol, že sa v znaleckom posudku vyjadril k anamnestickým údajom poškodeného
D. R., ktoré uvádzal pri prvotnom vyšetrení, kde uvádzal, že v bezvedomí nebol, na okolnosti úrazu sa
pamätal, pocit na vracanie, dvojité videnie a ostatné príznaky, ktoré sa dajú hodnotiť ako tvz. vegetatívna
symptomatológia, boli u neho negatívne, to znamená, že ich nemá. Následne v závere vyšetrenia bol
poučený lekárom o tom, že pokiaľ by k takýmto príznakom došlo, aby sa dostavil na kontrolné vyšetrenie.

Na druhý deň poškodený D. R. na vyšetrenie išiel a uvádzal príznaky ako je zvracanie, dvojité videnie a
hmlisté videnie. Zo súdnoznaleckej činnosti a obdobnej praxe nevylučuje, že k prejavom ako zvracanie
mohlo dôjsť aj s odstupom určitého času a preto aj zranenie označil ako pomliaždenie mäkkých tkanív
hlavy s prejavmi vegetatívnej symptomatológie. Čo sa týka dvojitého videnia, toto je typické ako uviedol
v znaleckom posudku pre zranenia spojené so zlomeninou očnice, kedy sa dostane sval očný medzi

kostné úlomky a tým teda spôsobí videnie jedným okom. V danom konkrétnom prípade CT vyšetrením
neboli popisované známky takéhoto zranenia a tieto príznaky u poškodeného veľmi rýchlo pominuli,
takžesimyslí,žesajednalooúčelovosťvtomtovyjadrení.Čosatýkastavupopisovanejmožnejamnézie
- straty vedomia, na základe ktorej bol konštatovaný u poškodeného v prepúšťacej správe typ otrasumozgu, toto vylúčil na základe toho, že pri prvotnom vyšetrení si konkrétne na všetky okolnosti pamätal,
teda v bezvedomí nebol a taktiež v jeho výpovediach nezistil výpadky pamäte na určité časové úseky v
priebehu toho fyzického incidentu, ktorý tam nastal. Pokiaľ nedošlo k strate pamäti, zranenie nehodnotil

ako otras mozgu. Zo súdnoznaleckého hľadiska treba konštatovať to, že drvivá väčšina diagnóz otras
mozgu je stanovená len na základe subjektívnych pocitov poškodeného, to znamená, že udá stav straty
vedomia na nejaký časový interval, pričom žiadnym objektívnym vyšetrením sa toto nedá potvrdiť. Iné je
to u stavov, ktoré sú závažnejšie, sú sprevádzané stavom bezvedomia takým, že poškodený bezvládne
leží na zemi určitý čas a sú svedkovia, ktorí dokážu toto potvrdiť. Zo súdnoznaleckého hľadiska však

zranenie hlavne pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy vegetatívnej symptomatológie sú veľmi podobné
čo sa týka charakteru zranenia i doby liečby a veľmi podobné i čo sa týka bodového ohodnotenia. V
znaleckom posudku ohľadom poškodeného D. R. na č.l. 26 uviedol k mechanizmu vzniku zranenia,
že sa nejednalo o úder, ktorý by bol vedený napriahnutím útočníka držiaceho v ruke daný predmet a
takto vedený úder, ale skôr o pretláčanie sa daným predmetom a tlakové pôsobenie daného predmetu
na oblasť hlavy, čo konštatoval na základe toho, že poškodený uviedol úder železnou tyčou do oblasti

hlavy. Pokiaľ by bol úder vedený takýmto predmetom do spánkovej oblasti vpravo, pokiaľ by intenzita
takto vedeného úderu bola aspoň stredne silná resp. silná, čo týmto spôsobom je možné dosiahnuť,
očakával by závažnejšiu formu zranenia, ktorá by bola sprevádzaná objektívnym otrasom mozgu, to
znamená, po tomto údere priamo vedenom, by poškodený spadol na zem, zostal by bezvládne ležať
určitý časový interval. Zranenie spánkovej oblasti je nebezpečné aj tým, že po vnútornej strane lebky v

tejto oblasti prechádza tepna, ktorá býva často zranená a spôsobí závažné krvácanie medzi mozgové
obaly, ktoré môže byť spojené s prasklinou alebo zlomeninou lebky, pričom vzhľadom k tomu, že v
objektívnom náleze bola popisovaná bolestivosť poklopovej spánkovej oblasti s pomliaždením mäkkých
tkanív a formou opuchu, teda ľahké prejavy zranenia a na základe výpovede samotného poškodeného
čo sa týkalo mechanizmu vzniku zranenia v oblasti hlavy usúdil, že tento úder nemal veľkú intenzitu

a mohlo k nemu dôjsť pri tom pretláčaní. Nejaký úder tam bol, ale bolo to pri tom pretláčaní. Pokiaľ
sa týka zranení poškodeného O. U. v oblasti hrudníka, ako uviedol v znaleckom posudku, v oblasti
hrudníka u poškodeného O. U. neboli objektívne popisované vonkajšie známky zranenia, takže úder
lopatou, rúčkou lopaty do oblasti hrudníka nemôže potvrdiť a taktiež ani nemôže vylúčiť takýto úder
vedený veľmi slabou intenzitou, ktorý by nemusel zanechať vonkajšie prejavy zranenia, avšak jednalo

by sa len o ľahkú formu pomliaždenín. Pokiaľ sa týka toho, akým spôsobom sa dá spôsobiť zranenie, ak
útok je vedený z ľavej strany a zranenie je spôsobené za pravým uchom, vyjadril sa k tomu v znaleckom
posudku na strane 42, kde sa k tomuto už vyjadril, že na základe výpovede poškodeného z 22.9.2010
nie je konkretizované presné postavenie útočníka a poškodeného, takže bližšie sa k tomu vyjadriť nevie.
Po odcitovaní vyjadrenia obžalovaného prokurátorkou, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol ako malo

prísť k zraneniu hlavy poškodeného O. U., kde obžalovaný uviedol „ obžalovaný lopatu chytil, zdvihol
ju na úroveň hlavy a O. U. zasiahol rukoväť tejto lopaty a lopatu obžalovanému vyrazilo z ľavej ruky,
v pravej ruke obžalovaný lopatu držal. Tá sa odrazila a udrela O. U. smerom do hlavy. K tomu znalec
uviedol, že pokiaľ by stál proti poškodenému v strede resp. mierne vľavo z pohľadu poškodeného,
úderom pravej ruky v ktorej držal koniec lopaty, by relatívne mohol zasiahnuť hranou kovovej časti

lopaty oblasť za pravým uchom poškodeného, pričom by tomu nasvedčoval aj charakter rany ako bola
zaznačená, ktorá bola popisovaná za uchom poškodeného. Z jeho hľadiska mohol byť teda vedený
úder lopatou, ktorú držal obžalovaný v pravej ruke v horizontálnom smere proti poškodenému i tou
jednou rukou. Po názornom predvedení obžalovaným ako lopatu držal a ako malo prísť k úderu, znalec
uviedol, že obžalovaný mal lopatu držať pravou rukou v strede rúčky, ľavou rukou bližšie k železnej

časti lopaty, to znamená od pravej ruky smerom doprava z pohľadu obžalovaného prečnievala rúčka
lopaty cca 40 - 50 cm. Následne mu mal poškodený udrieť do voľného konca drevenej časti lopaty, čím
mala byť z ľavej ruky lopata vyrazená a v podstate týmto spôsobom by mohlo dôjsť k pohybu lopaty v
horizontálnom smere a prípadne i k zasiahnutiu tej oblasti. Kovová časť lopaty je mierne ohnutá, nie je
rovnáapráveuholnalopatebymoholspôsobiťto,žeoblasťtvárenebolazasiahnutá,alebolazasiahnutá

len časť za uchom, ktorá bola zasiahnutá hranou kovovej časti lopaty. je to však len teoretická úvaha
a stačí pozmeniť postavenie útočníka a poškodeného a charakter zranenia ako aj jeho lokalizácia by
mohla byť úplne iná. Po odcitovaní výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní prokurátorkou,
kde tento uviedol, že došlo k fyzickému ataku jeho manželky citácia: „ D. R. pristúpil a fyzicky ženu
napadol. Prvý úder smeroval na hlavu, potom päsťou smerom do ramena a do chrbta a povedal O. U.,

aby išiel z druhej strany a postaral sa o ňu. O. U. začal ženu kopať a udierať po chrbte a po hlave.
Obžalovaný sa prizeral a žena vyhadzovala betón zo základu okolo seba. Potom O. U. spolu s D. R.
odvliekli ženu a hodili ju smerom na plot, kde bola opretá brána. D. R. ju zozadu chytil pod krk, pritláčal
ju o plot a tým ju škrtil. Z ľavej strany pristúpil O. U. a opätovne začal kopať ženu do zadnej časti tela. Ktomu, aké zranenia by boli spôsobené manželke obžalovaného vedené týmto spôsobom útoku znalec
uviedol, že sa jedná o hypotetickú otázku, pretože takýmto spôsobom mohlo dôjsť k zraneniam typu
odrenín, pomliaždenín, prípadne pri silnejšej intenzite úderov i k drobným zlomeninám, avšak nie sú

o tom záznamy. Je veľmi hypotetické vyjadriť sa či môže takýto útok nespôsobiť žiadne zranenie, u
poškodeného U.malo dôjsť k úderu rúčkou lopaty do hrudníka, pričom v dokumentácii neboli popisované
známky zranenia. Jednoznačne nevylúčil, že úder bol do hrudníka vedený. A malo sa jednať o úder
tvrdým tupým predmetom. Podobne aj u tejto pani, ktorá tam mala byť účastná, daným dejom mohlo
dôjsť k pomliaždeniam, ale mohlo sa jednať o pomliaždenia veľmi ľahkého charakteru, ktoré nemuseli

zanechať prejavy zranenia a preto nemusela ísť ani na ošetrenie. Veľmi ťažko sa dá povedať, či bola
napadnutá alebo nebola. Pokiaľ by sme chceli objektivizovať fyzické napadnutie a jej prípadné zranenie,
bolo by potrebné, aby bol o tom nejaký lekársky záznam, kde by boli popísané resp. vyvrátené nejaké
prejavy zranenia. Znalec ďalej k zraneniam obžalovaného, ktoré boli objektívne diagnostikované na jeho
dolných končatinách uviedol, že u obžalovaného bola v objektívnom náleze na dolných končatinách
popisovaná palpačná dotyková citlivosť pravého bedrového zhybu a stehna bez povrchového poranenia

kože. Čiže na základe toho bola stanovená diagnóza pomliaždenia mäkkých tkanív, podobne tak bolo i
v objektívnych nálezoch poškodených, kde v niektorých prípadoch pri pomliaždeninách boli popisované
i vonkajšie prejavy zranenia kože vo forme odrenín resp. povrchovej tržnej rany. Na základe toho ako
uviedol obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní a to: „ O. U. odstúpil od ženy a zozadu
napadol obžalovaného veľkou tyčou kovovým alebo železným páčidlom do pravého bedrového kĺbu

niekoľkokrát ho udrel do nohy, potom do nadkolenia, obžalovaný začal od bolesti kričať „ v znaleckom
posudku potvrdil, že týmto spôsobom je možné zranenia typu pomliaždenia mäkkých tkanív spôsobiť.
Obžalovaný mal na sebe určitý odev, tento odev koľko, toľko stlmil úder, jednalo sa o údery, ktoré mali
byť vedené do oblasti stehna, bedrovej oblasti, čiže do oblasti, kde je pomerne dobre vyvinuté svalstvo,
takže zranenie môže byť objektivizované len takými prejavmi, ako boli zaznamenané v dokumentácii. Z

medicínskeho hľadiska sa u všetkých troch zainteresovaných jednalo o veľmi podobné zranenia, jednak
svojímcharakteromakoajprejavmiataktiežidobouliečenia,takžezosúdnoznaleckéhoamedicínskeho
hľadiska sa nedá rozlíšiť od koho útok začal, kto dostal viac úderov a kto tam bol poškodený. K tomu, že
poškodený vo výpovediach uviedli, že došlo k pádu obžalovaného pri vzájomnej potýčke, a či by týmto
spôsobom mohli byť spôsobené jeho zranenia alebo by museli byť na zranenie obžalovaného vedené

nejaké údery, znalec uviedol, že k pádu obžalovaného na poškodeného malo prísť, keď boli k sebe
otočený tvárou v tvár. Čiže obžalovaný pri takomto páde by mal na poškodeného padnúť prednou časťou
tela a zranenia, ktoré utrpel, boli popisované v oblasti pravej paže, pravého bedra, pravej stehennej
oblasti a ľavého predlaktia, čo pre takýto pád moc nesedí. Pri pretláčaní o pajser nepredpokladá vznik
zranení,pokiaľjedenzozainteresovaných,čipoškodenýaleboobžalovanýneuvedieikonkrétnyúrazový

dej tzn. nejaký úder predmetom. V takomto prípade by predpokladal zranenia iných častí tela.

Obž. J. R. spáchanie trestného činu poprel, uviedol, že napadnutý bol on a jeho manželka poškodenými,
ktorí vykonávali bez ich súhlasu stavebné práce na pozemku, ktorého spoluvlastníkmi je aj on s

manželkou. Obaja poškodení mali najskôr napadnúť manželku obžalovaného I. R. a až na jej krik a
žiadosť o pomoc pristúpil k poškodenému O. U. obžalovaný a pravou rukou ho odtláčal od manželky a
následne sa dostali do fyzického konfliktu, pričom obžalovaného napadol aj poškodený D. R.. Svedkovia
a poškodení O. U. a D. R. vypovedali opačne a zhodne tvrdili, že práve obžalovaný ich ako prvý napadol.
S výpoveďami oboch poškodených v tomto smere korešponduje i výpoveď svedka C. U., ktorý videl

priebeh napadnutia a sčasti toto napadnutie videla i svedkyňa I. R..

Zo znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva vyplýva, že obaja poškodení utrpeli zranenia, ktoré
vznikli napadnutím inou osobou. Zároveň je z týchto znaleckých posudkov zrejmé, že obaja poškodení

utrpeli ťažšie zranenia ako utrpel obžalovaný. Obaja poškodení, na rozdiel od obžalovaného, utrpeli aj
zranenia hlavy a celkovo utrpeli viac zranení ako obžalovaný.

Vo veci bola vypočutá aj manželka obžalovaného I. R. ktorá vypovedala v prospech obžalovaného,
jeho výpoveď potvrdila a uviedla, že mala byť poškodenými napadnutá, avšak lekárske vyšetrenie

nevyhľadala. V spise sa nenachádza žiadna lekárska správa o jej lekárskom ošetrení po predmetnom
incidente i keď je zrejmé, že vzhľadom na svoje fyzické danosti a fyzické proporcie poškodených by
zranenia pri útoku utrpieť musela, preto aj súd hodnotil výpoveď tejto svedkyne ako nevierohodnú,
vykonanú v snahe napomôcť obžalovanému.Obžalovaného zo spáchania skutku nepriamo usvedčuje i jeho syn E. R., ktorý vypovedal, že počul
v inkriminovaný deň vonku krik, preto vyšiel pred dom a uvidel hlúčik ľudí i svoju matku, ktorá na

neho kričala. Ihneď k nim pribehol, resp. k chate A. R. a videl, ako obžalovaný drží v rukách lopatu a
oproti nemu stál O. U.. Následne videl, že O. U. tečie z hlavy, z oblasti za uchom, krv. Ihneď priskočil
k obžalovanému a zobral mu lopatu, ktorú držal v rukách, pretože obžalovaný sa stále snažil na O.
U. útočiť. Z uvedeného vyplýva, že ak by svedok nezasiahol, útok obžalovaného na poškodeného by
pokračoval.

Vo veci boli vypočutí príslušník PZ, ktorý výsluch obžalovaného realizoval, a to H. P., ako i príslušníčka
PZ Mgr. P. T., t. č. U., ktorá bola prítomná pri výsluchu, pričom z ich výpovedí nebolo zistené, že
by pri výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní boli porušené ustanovenia Trestného poriadku.
Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal dňa 29.12.2012 za prítomnosti svojho vtedajšieho obhajcu
JUDr. Juraja Procházku, obžalovaný bol riadne políciou poučený a zápisnicu o výsluchu podpísal, a to

všetkystrany.Nemožnotedakonštatovať,žebyvprípravnomkonanípostupompolícieprišlokporušeniu
práv obžalovaného. V tejto súvislosti treba uviesť, že od spáchania skutku už uplynula dlhšia doba a
úmernesplynutímčasuodspáchaniaskutkustúpapravdepodobnosťrôznychskresľujúcichvýpovedízo
strany obžalovaných. Okresný súd Senica preto pokladá výpoveď obžalovaného z prípravného konania
za vierohodnejšiu ako jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní.

Z vykonaného dokazovania je jednoznačne zrejmé, že to bol práve obžalovaný J. R., ktorý keď zistil,
že obaja poškodení aj so svedkom C. U. vykonávajú bez jeho súhlasu stavebné práce, tak si zobral zo
svojho domu lopatu a spolu so svojou manželkou prišli na miesto spornej stavby. Následne lopatou začal
útočiť najprv na poškodeného O. U. a potom železnou tyčou napadol poškodeného D. R.R.. Obžalovaný

teda prišiel na inkriminované miesto s lopatou, s úmyslom zaútočiť na poškodených, ktorých aj v
skutočnosti napadol a v dôsledku jeho útoku poškodení utrpeli zranenia. Zranenia utrpel aj obžalovaný,
tieto mu síce spôsobili poškodení, avšak títo sa len bránili voči jeho útoku a zranenia mu spôsobili
pri svojej obrane. Z dokazovania je zrejmé, že prvotným útočníkom bol obžalovaný a vzhľadom k
uvedenému jeho konanie nemožno považovať za nutnú obranu. Príčinou konfliktu medzi obžalovaným

a poškodenými boli stavebné práce, ktoré vykonávali poškodení a s ktorými obžalovaný nesúhlasil.
Toto však obžalovaného neoprávňovalo k použitiu násilia, ale mal veci riešiť zákonnou cestou, napr.
privolaním polície. Súd preto obžalovaného uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zák. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Z hľadiska osobných pomerov obžalovaného bolo zistené, že tento doteraz nebol súdne trestaný. K
trvalému pobytu je prihlásený v obci J. č. XXX.

Pri ukladaní trestu bola u obžalovaného zistená jedna poľahčujúca okolnosť, a to podľa § 36 písm. j)
Tr. zák., a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúca okolnosť nebola zistená

žiadna. Súd potom s prihliadnutím na ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., a to na spôsob spáchania činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému trest na
dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní šesť mesiacov s tým, že výkon trestu odňatia
slobody mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Súd má za to, že uložený

trest je spôsobilý a dostatočný splniť svoj účel v každom smere, teda zabezpečiť jednak ochranu
spoločnosti, ako aj prevýchovu páchateľa.

Poškodení D. R. i O. U. sa s nárokom na náhradu škody pripojili k trestnému konaniu riadne a včas,
poškodený D. R. žiadal náhradu škody v celkovej výške 741,35 €, ktorá suma pozostávala z náhrady za

bolesťza35priznanýchbodov,pričomhodnotaboduvr.2010sarovnalasume14,89€,tedaza35bodov
predstavovala sumu 521,15 €, ďalej zo straty na zárobku v sume 158,21 € a úhrady za nemocničné
lôžko v sume 60 € a za pohotovostné vyšetrenie v sume 1,99 €. Poškodený O. U. žiadal náhradu škody
v celkovej výške 703,90 €, ktorá suma pozostávala z náhrady za bolesť za 40 priznaných bodov, pričom
hodnota bodu v r. 2010 sa rovnala sume 14,89 €, teda za 40 bodov predstavovala sumu 595,60 €, ďalej

zo straty na zárobku v sume 108,30 €. Do konania bol pribratý znalec z odboru zdravotníctva, ktorý v
písomne podanom znaleckom posudku ohodnotil zranenie poškodeného O. U. celkom na 30 bodov a
zranenia poškodeného D. R. celkom na 20 bodov. Súd preto priznal obom poškodeným náhradu škody
upravenú o bolestné tak, ako bolo vyčíslené súdom pribratým znalcom a so zvyškom nároku na náhraduškody odkázal oboch poškodených na občianske súdne konanie, nakoľko ďalšie dokazovanie ohľadom
škody už presahuje potreby trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a to len vo
svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
zákonný zástupca obžalovaného opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.).

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), (§ 45 ods.
1 Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.