Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/570/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615215771
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615215771.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a
členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Evy Baranovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: M. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 24,81 Eur s príslušenstvom, vedenej u

súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod
sp. zn. EX 16659/15 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k.:
11Er/855/2015-14 zo dňa 07.10.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2.V odôvodnení uviedol, že dňa 20.08.2015 mu bola predložená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul,ktorýmjerozhodcovský

rozsudok sp. zn. SR 09847/14 zo dňa 30.10.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s.. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 44 ods.
2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučného
poriadku“), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), b), d)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, a uviedol, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom v zmysle

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Z rozhodcovského
rozsudku je zrejme, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky
vo forme odloženej platby a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného
registra. Povinný je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predložených listín nie
je zrejmé to, aby povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské

zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah
takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci. Rozhodcovský súd rozhodol na
základe rozhodcovskej zmluvy, a preto sa súd prvej inštancie zaoberal predloženou rozhodcovskou
zmluvou. Táto bola podpísaná v rovnaký deň ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, t.j. dňa 30.08.2012.
Hoci sú obe zmluvy na samostatných tlačivách je zrejmé, že rozhodcovská zmluva bola uzatváraná

súčasne so zmluvou o úvere. Zmluva o úvere aj Rozhodcovská zmluva sú formulovanými zmluvami.
Je preto zrejme, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej rozhodcovskejzmluvy. Tiež je zrejme, že osobitne si podmienky zmluvy nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť
znenie rozhodcovskej zmluvy a doložky v nej zakotvenej. Mohol len zmluvu jednak úverovú a aj
rozhodcovskú ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd

prvej inštancie považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na to, že obe zmluvy vrátane zmluvných dojednaní
sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby povinný
ako priemerný spotrebiteľ pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne
oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že obe zmluvy boli povinným podpísané v jeden deň. Pokiaľ aj v

rozhodcovskej zmluve je uvedená alternatíva prejednania sporov zo zmluvy o úvere pred všeobecným
súdomalebovrozhodcovskomkonaní,voľbarozhodcovskéhosúdujeponechanánastranepodávajúcej
žalobný návrh, ktorým je v uvedených prípadoch takmer vždy oprávnený. Rozhodcovská doložka
tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo
začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.
Tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj je tu daná možnosť obrátiť sa na všeobecný
súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len žalujúca strana, ktorou je takmer
vždy veriteľ teda oprávnený. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti
rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú
dodávatelia. Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je osobitý

vzhľadom k tomu, že v prípade sporu o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje arbitrážny
súd. Rozhodcovská doložka resp. zmluva nie je individuálne dohodnutá, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo o formulovanú štandardnú
zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Podľa
názoru súdu prvej inštancie za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu

len vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ bude mať možnosť sám vyplniť v zmluve kolónku, či
v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a bude mať možnosť ovplyvniť
výber rozhodcovského súdu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať zmluvu, ktorá
je vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
považoval rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu poukazujúc na ustanovenie

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vec
prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon
exekúcie súd prvej inštancie preto zamietol.

3.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O.s.p.). Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti
o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku, sa
obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,

teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,

že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskomkonaníumožňujeúčastníkovivprípadenesúladutakéhorozsudkusozákonompodrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvej inštancie zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských

súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a
navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom
dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je
podľaoprávnenéhovkonkrétnomprípadeneúplnézistenieskutkovéhostavuvecisúdomprvejinštancie,ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská
doložka. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V

niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

4.Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

5.Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd

odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

6.Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8.Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

9.Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,

či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

10.Súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu, že strany neuzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu.

11.Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť

otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

12.Oprávnený predložil aj rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 30.08.2012
súčasne so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX. Exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu akoneprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory
výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby.

13.Z čl. II bodu 1 predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že:
„1. Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 30.08.2012
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom (v

zmysle Čl. I Rozhodcovskej zmluvy sa ním rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. XXXX/B), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže

do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo

veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“

14.Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to

aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to

či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

15.Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

16.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

17.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18.Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19.Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.20.Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

21.Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

22.Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať

rozhodcovský rozsudok. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno
odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

23.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387

ods. 1 CSP.

24.Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy a
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi
oprávneného nezaoberal.

25.O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a
povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

26.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).