Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6Cb/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413203033
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6413203033.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní
právne zastúpený Mgr. Miroslav Rybánsky, advokát, Grösslingova 10, Bratislava, proti odporcom: 1/ X.
Š., I.. XX.XX.XXXX, bytom V.. N. XXX/X, Ž. I. K., X/ R. Š., I.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z., toho
času na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou S. B., pracovníčkou Okresného súdu
Zvolen, v konaní o zaplatenie 5.658,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 07.12.2012 (ktorý následne vec postúpil
tunajšiemu súdu) žiadal navrhovateľ uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
sumu 5.025,10 Eur spolu s úrokom vo výške 15 % ročne zo sumy 1.363,71 Eur od 15.11.2012 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.363,71 Eur od 15.11.2012 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.637,42 Eur od 15.11.2012 do
zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9,96 Eur od 15.11.2012 do
zaplatenia. Ďalej žiadal uložiť odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť sumu 633,85 Eur spolu s úrokom vo výške

25 % ročne od 01.10.2012 do zaplatenia ako aj trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Návrh odôvodnil tým, že medzi jeho právnym predchodcom Československou obchodní bankou, a.s.
a odporcom 1/ bola dňa 13.01.2004 uzavretá zmluva o ČSOB osobnom konte, na základe ktorej bol
odporcovi 1/ zriadený bežný účet s tým, že tento sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať
platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte. V prípade nepovoleného
prečerpania sa debetný zostatok úročí podľa zmluvy debetnou úrokovou sadzbou 25 %, pričom ku

dňu 30.09.2012 bol na bežnom účte odporcu 1/ nepovolený debetný zostatok 633,85 Eur. Toho istého
dňa 13.01.2004 uzavreli odporcovia 1/ a 2/ ako solidárni dlžníci s právnym predchodcom navrhovateľa
zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver vo výške
1.593,31 Eur (48.000,- Sk) s dohodnutým úrokom 15 % ročne. Splácanie úveru bolo dohodnuté v
mesačných splátkach po 55,23 Eur prostredníctvom bežného účtu odporcu 1/ so splatnosťou prvej
splátky dňa 13.02.2004 a poslednej dňa 13.01.2007. Pretože odporcovia úver nesplácali boli najskôr
upozornení na možnosť vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti, k čomu vzhľadom na neuhradenie

záväzkov potom došlo oznámením zaslaným obom odporcom. Žalovaná suma 5.025,10 Eur pozostáva
ku dňu 14.11.2012 z nezaplatenej istiny úveru 1.363,71 Eur, riadneho úroku 1.637,42 Eur, úroku z
omeškania 2.014,01 Eur a poplatkov 9,96 Eur.Odporca 1/ sa k návrhu nevyjadril.

Odporkyni2/súdpretotokonanieustanovilopatrovníčkupodľa§29ods.2,ods.6Občianskehosúdneho

poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pretože po vykonanom šetrení nebolo zistené miesto jej pobytu ani iná
osoba z jej blízkeho prostredia, ktorá by so svojim ustanovením za opatrovníka súhlasila. Opatrovníčka
sa k veci nevyjadrila.

Na pojednávaní dňa 21.04.2016 súd s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol vec v

neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov (resp. ich zástupcov), keď žiaden z nich o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu nežiadal.

Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom mal
preukázané nasledovné:

Výpis z obchodného registra navrhovateľa preukazuje, že s účinnosťou odo dňa 01.01.2008 prevzal
podľa § 59 ods. 4 a 5 Obchodného zákonníka všetky práva a povinnosti Československej obchodní
banky, a.s. pobočky zahraničnej banky v SR, vzniknuté do 31.12.2007, čím sa stal preberateľom jej práv
a povinností z dovtedy založených právnych vzťahov.

Dňa 13.01.2004 bola uzavretá zmluva o ČSOB osobnom konte medzi Československou obchodní
bankou, a.s., pobočkou zahraničnej banky v SR (ďalej len „banka“) a odporcom 1/ ako majiteľom účtu,
ktorej predmetom podľa bodu 1. bol záväzok banky zriadiť dňom uzavretia zmluvy a viesť pre majiteľa
účtu ČSOB osobné konto č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene SKK. Podľa bodu 2. zmluvy sa odporca 1/ ako
majiteľ účtu zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných

peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte, úročí banka vzniknutý debetný
zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou ČSOB.

Podľa predloženého výpisu z účtu bol na predmetnom bežnom účte ku dňu 30.09.2012 evidovaný

záporný stav mínus 633,85 Eur s tým, že podľa prehľadu bankových sadzieb ČSOB platných od
01.10.2012 (č.l. 11 spisu) je nepovolené prečerpanie na účte úročené debetnou úrokovou sadzbou 25
% ročne.

Ďalej v predloženej zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá rovnako dňa 13.01.2004

medzi Československou obchodní bankou, a.s., pobočkou zahraničnej banky v SR a odporcami 1/
a 2/ ako klientmi a dlžníkmi, sa banka v bode I. zaviazala poskytnúť klientovi po splnení všetkých
zmluvných podmienok peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru vo výške úverového limitu
48.000,- Sk, ktoré sa môžu čerpať ku dňu 13.01.2004 ak sú v tento deň splnené všetky zmluvné
podmienky. Úver sa musí čerpať jednorázovo a bol poskytnutý bezúčelovo. Banka sa zaviazala

poskytnúť peňažné prostriedky prevodom na účet odporcu 1/ č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, pričom z
predloženého bankového výpisu vyplýva, že suma 48.000,- Sk bola skutočne na účet odporcu 1/ aj
pripísaná. V článku IV. zmluvy bolo ďalej dohodnuté, že nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou
sadzbou vo výške 15 % ročne, je tu uvedená RPMN 8,5 % ročne za predpokladu, že sa bude čerpať
celý úverový limit v prvý deň obdobia čerpania. V bode V. zmluvy sa odporcovia 1/ a 2/ zaviazali splatiť

úroky a istinu úveru v 36 mesačných splátkach vždy v 13. deň v mesiaci s tým, že prvá splátka bola
splatnou dňa 13.02.2004 a posledná dňa 13.01.2007, prvá až predposledná splátka bola dohodnutá
na sumu 1.663,94 Sk, posledná splátka na sumu 1.663,75 Sk. Spôsob splácania bol dohodnutý tak,
že všetky splatné sumy je banka oprávnená inkasovať z vyššie uvedeného bežného účtu odporcu 1/,
resp. z ďalších jeho účtov v ČSOB. Pod bodom VIII. je v zmluve uvedené, že jej súčasťou sú obchodné

podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery z 13.01.2004 ako aj obchodné podmienky ČSOB.

V obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery, konkrétne v bode 10.1. bolo stanovené, že
ak dlžník bude v omeškaní so splatením akejkoľvek sumy voči banke, je banka kedykoľvek oprávnená
oznámením odoslaným dlžníkovi písomne vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú

splatné ku dňu uvedenému v oznámení.

Následne banka po predchádzajúcej písomnej výzve zo dňa 28.04.2004 oznámila listami zo dňa
14.03.2005 odporcom 1/ a 2/, že nakoľko sú naďalej v omeškaní s plnením záväzkov z úverovejzmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.01.2014, vyhlásila celú svoju pohľadávku z úverovej zmluvy
dňom 13.03.2005 za splatnú. Vyzvala odporcov 1/ a 2/ k zaplateniu zvyšnej čiastky predstavujúcej k
uvedenému dňu sumu 45.712,61 Sk. Odporca 1/ list prevzal dňa 18.03.2005, odporkyňa 2/ ho na svojej

adrese neprevzala.

Zprehľadupredloženéhonavrhovateľom(č.l.25spisu)vyplýva,žekudňu14.11.2012boldlhnaúverovej
istine 1.363,71 Eur, splatné úroky predstavovali 1.637,42 Eur, splatné úroky z omeškania 2.014,01 Eur
a poplatky 9,96 Eur.

Na základe vykonaného dokazovania je podľa názoru súdu zrejmé, že tak v prípade zmluvy o osobnom
konte medzi bankou a odporcom 1/ ako aj v prípade zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere medzi
bankou a odporcami 1/ a 2/ sa jednalo o spotrebiteľské právne vzťahy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, konkrétne podľa jeho § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, podľa
ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom. Banka vystupovala ako dodávateľ, odporcovia ako spotrebitelia (§ 52 ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.01.2008, resp. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v
aktuálnomznení).Ikeďobezmluvyboliuzavretéeštepreddňom01.04.2004,kedyboladoObčianskeho
zákonníka zavedená úprava spotrebiteľských zmlúv, súd vychádzal pri tomto právnom posúdení z
prechodného ustanovenia § 879f ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 879j Občianskeho

zákonníka, ktoré hovorí, že ustanoveniami tohto zákona, teda novelou účinnou od 01.01.2008 sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008, no vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. To, že sa jednalo o zmluvy
spotrebiteľské napokon vyplýva aj z § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
účinného v čase uzavretia oboch zmlúv, ktorý najskôr označoval takéto zmluvy ako „typové“, t.j. také,

ktoré sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. S účinnosťou od 25.11.2004 cit. zákon už potom v § 23a ods. 1 priamo
určoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Preto bol súd toho názoru, že aj keď sa v prípade zmluvy o ČSOB osobnom konte ako zmluvy o
bežnom účte podľa § 708 Obchodného zákonníka jednalo o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka v znení účinnom k 13.01.2004), čo platí rovnako aj pre uzavretú zmluvu o ČSOB
spotrebiteľskom úvere ako úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, nemožno prehliadať

súvisiacu občianskoprávnu úpravu.

Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 ustanovuje prednosť
zákonných ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a tiež tých, v ktorých bol účastníkom
spotrebiteľ a tieto bolo potrebné použiť vždy vtedy, keď je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Zákonodarca v dôsledku aplikačných nejasností (a to aj v
súdnej praxi) si uvedomil problematickosť tejto úpravy v spotrebiteľských vzťahoch pokiaľ sa týka vzťahu
Obchodného a Občianskeho zákonníka ako dvoch základných právnych predpisov súkromného práva
a s účinnosťou od 01.04.2015 zakotvil úpravu do druhej vety, podľa ktorej na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Z tohto je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany
aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a

dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere, či zmluva o bežnom účte sú ako zmluvné typy upravené v
Obchodnom zákonníku a sú absolútnymi obchodmi, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského
právneho vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008
platí, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu
kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa
v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov ako v tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanieobchodnoprávnaúpravaregulujúcavzťahyzásadnepodnikateľské.Taktopodanémuvýkladudotknutých
ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej
úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou

od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

V súčasnosti už teda niet podľa názoru súdu pochýb, že spotrebiteľský právny vzťah je primárne
občianskoprávnym vzťahom, i keď podstata daného právneho vzťahu môže vychádzať z úpravy

obchodného práva. Znamená to, že v každom prípade sa prioritne aplikuje úprava občianskoprávna.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka

a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vo svojich dôsledkoch uvedené znamená, že potom aj premlčanie, ktoré treba z hľadiska procesnej
ekonómie skúmať v konaní ako prvú otázku, treba v prejednávanej veci kvôli spotrebiteľskému
charakteru daného právneho vzťahu posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa
Obchodného zákonníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba odo dňa, kedy bolo možné z
objektívneho hľadiska právo uplatniť podaním žaloby na súde (okamih tzv. actio nata). K tomu dochádza
po uplynutí zročnosti dlhu.

V danom prípade sa navrhovateľ mohol domáhať úhrady nezaplateného debetu na bežnom účte

odporcu 1/ už najneskôr do 30.09.2009, čo súd vyvodzuje z prehľadu debetných zostatkov na jeho
účte (č.l. 24 spisu), podľa ktorého už uvedeného dňa vykazoval účet odporcu 1/ stav mínus 303,04
Eur. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka platí, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo
ho o plnenie veriteľ požiadal. Preto navrhovateľ z objektívneho hľadiska mohol už bezprostredne (bez

zbytočného odkladu) po vzniku debetu požadovať od odporcu jeho vyrovnanie. Podľa uvedeného
prehľadu zúčtovávanie poplatkov a úrokov prebiehalo štvrťročne a práve tieto vlastne len navyšovali
debet - zo sumy -303,04 Eur ku dňu 30.09.2009 až na sumu -633,85 Eur ku dňu 30.09.2012.

V dôsledku nečinnosti veriteľa nemožno z hľadiska plynutia premlčacej doby túto predlžovať, keď jej

plynutie sa má posudzovať z objektívneho hľadiska, čo vyplýva z dikcie, že premlčacia doba plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (obdobne viď R 1/1998), teda banka mohla pristúpiť k
požiadavke na úhradu debetu bez zbytočného odkladu už najneskôr dňa 30.09.2009 a v dôsledku toho
trojročná premlčacia doba uplynula najneskôr uplynutím dňa 30.09.2012, t.j. predtým ako bol podaný
návrh navrhovateľom v tejto veci na súd dňa 07.12.2012. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že ako

vyplýva z prehľadu, tak úroky (a zrejme aj poplatky) navýšili dovtedajší dlh o vyše 100 % a navrhovateľ
nijak nepreukázal, na základe čoho a ako k takémuto nárastu došlo. V konečnom dôsledku to však
nebolo rozhodné, nakoľko príslušenstvo (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) z hľadiska premlčania
sleduje osud hlavnej pohľadávky a teda pokiaľ bola hlavná pohľadávka premlčaná, nebolo by možné
bez ohľadu na výpočet týchto úrokov priznať v dôsledku premlčania ani nárok na úroky. Preto súd v

dôsledku premlčania zamietol návrh aj ohľadne úroku 25 % ročne uplatňovaného navrhovateľom zo
sumy 633,85 Eur od 01.10.2012 do zaplatenia, keďže aj ohľadne práva na zaplatenie úrokov platí podľa
§ 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba, ktorá v prípade tohto nároku uplynula
najneskôr dňa 30.09.2012.Takisto premlčané boli navrhovateľom uplatnené nároky voči odporcom 1/ a 2/ zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Evidentne totiž pokiaľ banka listami zo dňa 14.03.2005 vyhlásila v súlade s

obchodnými podmienkami predčasnú splatnosť úveru ku dňu 13.03.2005, odo dňa 14.03.2005 začala
plynúť trojročná premlčacia doba, v ktorej bolo možné dlh uplatniť na súde a pokiaľ sa tak stalo žalobným
návrhom doručeným súdu dňa 07.12.2012, bolo to po uplynutí premlčacej doby. K premlčaniu došlo
nielen ohľadne žalovanej istiny, ale aj ohľadne práva na zaplatenie úrokov a práva na zaplatenie úrokov
z omeškania, pretože ako už bolo uvedené, úroky aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky a aj ohľadne
nich platí trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 14.03.2008. Je totiž neprípustné, aby dlžník
platil úroky či úroky z omeškania z premlčaného dlhu, pretože ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzku,
nemôže sa takýto právny následok neprejaviť vo vzťahu k vedľajšiemu (akcesorickému) záväzku
(obdobne viď rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/681/2006, 21Cdo/682/2006 zo dňa 08.02.2007.)

Pokiaľ ide o žalované poplatky 9,96 Eur a z nich uplatňovaný úrok z omeškania, navrhovateľ nielenže
nepreukázal dojednanie určitých poplatkov v súvislosti so zmluvnými vzťahmi účastníkov, ale ani bližšie
neuviedol o aké poplatky a na akom základe by sa malo jednať. Preto aj v tejto časti súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným

odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, pretože im v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.