Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoE/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713214540
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713214540.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, zast.: Advocate, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: D. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX O. XX, o vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn.
EX 14373/13, pre vymoženie 325,- € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce, č.k. 20Er/551/2013-12 zo dňa 2.10.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 10467/11 zo dňa 29.2.2012.Uvedeným rozsudkom bolo povinnej uložené zaplatiť
oprávnenému sumu vo výške 420,-eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy
420,-Eur od 21.7.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 420,-eur od 4.10.2011
do zaplatenia a trovy konania. Povinnému bol poskytnutý úver vo výške 200,- eur a dlžník sa zaviazal
vrátiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,-eur. Z exekučného titulu vyplýva,

že záväzok povinného voči opravenému vznikol na základe neúplnej zmenky vystavenej dňa 21.3.2011,
ktorou zabezpečili oprávnený a povinná svoj iný záväzkový vzťah a to Zmluvu o úvere.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z § 44 ods.2, § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZRK"), s prihliadnutím na ust.§ 39,
§ 52 ods. 1, 2,3, 4 OZ, § 53 ods. 1 , ods. 4 písm. r), ods. 5 OZ, § 54 ods. 1 OZ, čl.6 ods.1, čl.2
písm.a), čl.3 ods.1, 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách uzavrel, že v danom prípade sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzatváranej podľa § 497
Obchodného zákonníka a ďalších všeobecných záväzných predpisov SR. Ustanovenie všeobecných
zmluvných podmienok o použití Obchodného zákonníka, podľa záveru súdu prvého stupňa nie je

žiadnou prekážkou na aplikáciu noriem o ochrane spotrebiteľa. Súd prvého stupňa dospel k záveru,
že všeobecné podmienky poskytnutia úveru oprávneným obsahujú podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto je rozhodcovská doložka tak,
ako je formulovaná v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade ak oprávnený podá žalobu na
rozhodcovský súd, čo aj urobil. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Nazáklade vyššie uvedeného aj rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v Zmluve o úvere
bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle §53 ods.1 a 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka účinného od 1.1.2008 a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemohol byť
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa (§ 205 ods.

2 písm. f/ O.s.p.), nakoľko exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd
na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné konanie
v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za
to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného exekučný súd
nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd

musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov
konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody

zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 5/2000
uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu
súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v
odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva

účastníka na prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako
otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny
rámec. Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený

uviedol, že súd prvého stupňa dospel k neúplnému zisteniu skutkového stavu ( ustanovenie § 205
ods.2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych predpisov), pretože konajúci súd
pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť,
že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. K
uvedenému oprávnený uviedol, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho
úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajú súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Na základe vyššie uvedeného odvolateľ žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súdny exekútor a povinná zostali v odvolacom konaní nečinní.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho uzneseniu zákonný

sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.)
a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd
poukazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím
námietkam udáva:Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým,

či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto
posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v
príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V rámci tohto
skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu,

ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R
47/2012). Na druhej strane ale treba mať na zreteli, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako
aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný; v rámci
toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.

Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je
vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok (porovnaj tiež R 46/2012). Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v
exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, nenamietal v rozhodcovskom konaní

neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu,
ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ďalej

skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol
posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto
rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal,
či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho
vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný

súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Možno preto uzavrieť, že aj v rámci
daného exekučného konania bol všeobecný (exekučný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené
v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva
žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.
októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

Rozhodcovská doložka, ktorá v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods.1 OZ a
neplatného zmluvného dojednania; takou doložkou nemohla byť založená právomoc rozhodcovského
súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p.
Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,

ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im nemohli byť priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.