Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, September 9, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200061
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200061.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Obec Tešedíkovo, Žihárecká 860, Tešedíkovo, IČO: 00
306 215, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Katona, LLM., so sídlom G. Czuczora 4,
Nové Zámky, proti žalovanému: Vláda Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie
slobody 1, Bratislava, právne zast.: JUDr. Michaela Tőrőková, advokátka, so sídlom AK ul. 29. augusta č.
5, Bratislava, o návrhu na preskúmanie Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 612 zo dňa 16.10.2013

a súvisiaceho postupu, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou dňa 16.12.2013 vecne nepríslušnému NS SR sa žalobca domáhal zrušenia Uznesenia

Vlády SR č. 612 zo dňa 16.10.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie s odôvodnením,
že napadnutým rozhodnutím vydaným v zmysle § 1a ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb., ktoré považuje
za rozhodnutie preskúmateľné podľa § 244 a nasl. O.s.p., vláda Slovenskej republiky vyjadrila svoj
nesúhlas k návrhu obce Tešedíkovo na zmenu názvu obce na názov Pered, bez ohľadu na to, že návrh
bol podaný na základe výsledkov miestneho referenda, v ktorom sa občania vyjadrili za prinavrátenie
pôvodného názvu obce, t.j. názvu obce Pered.

Odôvodnenie návrhu poukázalo na obsah predkladacej správy k napadnutému Uzneseniu Vlády SR,
pričom považuje za irelevantný obsah z predloženého stanoviska Ministerstva vnútra, resp. príslušnej
komisie a má za to, že žalobca bol ukrátený na svojich právach nesprávnym postupom správneho
orgánu spočívajúcim v tom, že správny orgán vychádzal z nespoľahlivo zisteného stavu veci, žalobcovi
nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k stanovisku Ministerstva vnútra SR, hoci v zmysle ust. § 3

ods. 2 Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkom
konania.Nespoľahlivozistenýstavvecividívtom,ževládaSlovenskejrepublikyneskúmala,čižalobcom
navrhovaný názov obce je súčasťou kodifikovanej podoby štátneho jazyka. Zároveň uviedol, že pri
rozhodovaní o zmene názvu obce občania, obyvatelia obce Tešedíkovo realizovali svoje Ústavou
garantovanéprávazúčastňovaťsanaspráveveciverejných(článok30ods.1ÚstavySR).Tým,žeVláda
SR nevykonala všetky právom dovolené kroky k tomu, aby svojim rozhodnutím predišla zamietnutiu

prejavenej ľudovej vôle negatívne zasiahla do už uvedených práv občanov zúčastňovať sa na správe
veci verejných.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.04.2015 v prvom rade namietal, že z označenia
žalovaného tak, ako je uvedené v žalobe nie je zrejmé, či žalobca žaluje vládu, Slovenskej republiky
alebo Úrad vlády Slovenskej republiky. Ak by žaloval Úrad vlády Slovenskej republiky, vzniesol námietku

nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Vláda Slovenskej republiky a Úrad vlády Slovenskej republiky
predstavujú dva rozdielne subjekty, pričom Úrad vlády nemôže vystupovať ani ako zástupca vládySlovenskej republiky, ktorú žalobca označil za žalovaného a už vôbec nie je v postavení osoby
oprávnenej konať v mene vlády. V danom prípade bolo vzhľadom na osobitné postavenie vlády
Slovenskej republiky, upravené výlučne Ústavou SR, vydané rozhodnutie postupom v zmysle článku 119

písm.r)ÚstavySlovenskejrepubliky,pričomvládarozhodovalavzmysle§1aods.2zák.č.369/1990Zb.
o zmene názvu obce. Žiaden zákon nepriznáva obciam právo domáhať sa zmeny názvu, ani neobsahuje
úpravu postupu pre podanie takejto žiadosti. Zmenu názvu obce upravuje výlučne § 1 ods. 2 zákona o
obecnom zriadení. Z týchto dôvodov žiadal konanie zastaviť.

Z obsahu súdneho a predloženého administratívneho spisu bola preukázaná Žiadosť o zmenu názvu
obce Tešedíkovo zo dňa 15.10.2012, adresovaná Úradu vlády SR, prílohou ktorej bola zápisnica
obecnej komisie pre miestne referendum, odborné stanovisko MV SR zo dňa 04.04.2012, stanovisko
jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV a zápisnica z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva
obce Tešedíkovo. Na základe týchto skutočností, vzhľadom na výsledky miestneho referenda zo dňa
10.03.2012, ktorého sa zúčastnilo 64,47% oprávnených občanov a za zmenu názvu obce na názov obce

Pered sa vyjadrilo 66,39% zúčastnených občanov, žiadal vypočutie hlasu občanov, ktorí vyjadrili záujem
na zmene názvu na pôvodný historický názov.

Súčasťou spisu je Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 612 zo dňa 16.10.2013 pod č. 25741/2013,
ktorým vláda nesúhlasila so zmenou názvu Obce Tešedíkovo na Pered. Prílohou je predkladacia správa.

V prvom rade súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou právomoci a príslušnosti na
prejednanie veci v správnom súdnictve.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba

tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň

pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

(3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie,
proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa článku 108 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky
Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci.

Podľa článku 119 písm. r) Ústavy Slovenskej republiky
Vláda rozhoduje v zbore o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.

Podľa § 1a zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
(1) Obec a jej časť má svoj názov. Názov obce a jej časti sa uvádza v štátnom jazyku. 1b) Označovanie
obce v inom jazyku upravuje osobitný zákon. 1c)

(2) Názov obce určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") nariadením: názov obce
možno zmeniť iba so súhlasom obce. Názvy častí obcí určuje a mení Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo") na návrh obce.Podľa čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky
(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich
zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do

orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.

(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu

volebného práva ustanoví zákon.

(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
Obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce. Má právo najmä

a) voliť orgány samosprávy obce a byť zvolený do orgánu samosprávy obce,
b) hlasovať o dôležitých otázkach života a rozvoja obce (miestne referendum),
c) zúčastňovať sa na zhromaždeniach obyvateľov obce a vyjadrovať na nich svoj názor a zúčastňovať
sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva,
d) obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce,

e) používať obvyklým spôsobom obecné zariadenia a ostatný majetok obce slúžiaci pre verejné účely,
f) požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku nachádzajúceho sa v obci,
g) požadovať pomoc v čase náhlej núdze.

Podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu

však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p.
Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil

vadyžaloby,ktorýchodstráneniesúdnariadilaktorébrániavecnémuvybaveniužaloby,aleboakžalobca
niejezastúpenýpodľa§250aaleboakžalobabolavzatáspäť(§250hods.2).Odvolanieprotiuzneseniu
je prípustné.

Čo sa týka námietky pasívnej legitimácie podľa názoru krajského súdu táto nebola vznesená dôvodne

z obsahu označenia účastníkov žalobného návrhu je evidentné, že žalobcovia nežalujú Úrad vlády, ale
Vládu SR ako samostatný orgán v zmysle článku 108 Ústavy SR.

Ďalšou otázkou bolo, či žalobou napadnuté Uznesenie Vlády SR podlieha súdnemu prieskumu podľa
Druhej hlavy Piatej časti O.s.p.. Súd dospel k záveru, že uznesenie vlády nemôže podliehať súdnemu

prieskumu v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p., nakoľko sa nejedná o rozhodnutie orgánu verejnej správy.
Rozhodovanie vlády a výkon jej právomoci je politickým rozhodnutím v rámci ústavnej právomoci
vyplývajúcej z článku 108 v spojení s ust. článku 119 Ústavy SR. Názor žalobcu, že je pochybením ak
vláda Slovenskej republiky, rozhodujúca ako orgán verejnej správy nepostupovala v zmysle procesnej
úpravy zák. č. 71/1967 Správneho poriadku, súd nepovažuje za dôvodný.

Je nepochybné, že v zmysle ust. § 3 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb. o zmene názvu obce rozhoduje
vláda, čo by vzhľadom na zákonný kontext eventuálne nasvedčovalo tomu, že sa jedná o rozhodovanie
orgánu verejnej správy. Na druhej strane v zákone absentuje akákoľvek ďalšia úprava takéhoto
rozhodovania. Ak však zákon nestanovuje podmienky pre začatie takéhoto konania ani jeho žiadne

pravidlá, nestanovuje právnu možnosť obyvateľov, obce, alebo kohokoľvek iného iniciovať takého
konania, nie je možné domáhať sa dodržiavania určitého procesného postupu. Naviac v tejto súvislosti je
diskutabilné, či rozhodnutie o zmene názvu obce je vo svojich dôsledkoch rozhodnutím v oblasti verejnej
správy, majúcim reálny vplyv na právne postavenie prípadných navrhovateľov.Súd má za to, že ak zákon č. 369/1990 Zb. umožňuje obyvateľom účasť na rozhodovaní o dôležitých
otázkach života obce formou miestneho referenda, malo by sa jednať o otázky, rozhodovanie o ktorých

patrí do kompetencie obce, resp. o otázky, kde existuje legitímny základ na to, aby sa obec v mene
svojich občanov domáhala zosúladenia daného stavu so stavom požadovaným výsledkami miestneho
referenda (napr. návrh na zmenu názvu častí obce v zmysle § 1a ods. 2 veta druhá). Súčasná právna
úprava nepredpokladá možnosť obce iniciovať takéto konanie, preto sa javí logickejším záver, že
rozhodnutie vlád Slovenskej republiky v zmysle § 1a ods. 2 zák. č 369/1990 Zb. je rozhodnutím

politickým. Takémuto názoru nasvedčuje aj skutočnosť, že zákon pre prípad takéhoto politického
rozhodovania a prípad „zhora„ iniciovanej zmeny názvu obce vyžaduje súhlas obce. Zo zákona teda
vyplýva právo na nezmenenie súčasného názvu obce bez jej súhlasu, nie však právo domáhať sa na
základe návrhu v správnom konaní zmeny názvu obce. Takémuto výkladu nasvedčuje aj skutočnosť, že
prípadná zmena názvu obce nesie so sebou a vyvoláva napríklad aj finančné požiadavky v súvislosti so
zavedením týmto vyvolaných zmien vo viacerých systémoch a zložkách nevyhnutných pre fungovanie

štátu a štátom financovaných. Je teda na mieste považovať rozhodovanie o tejto otázke za súčasť
politického rozhodovania vrcholného výkonného orgánu štátnej moci.

Obdobným spôsobom v otázke, či rozhodovanie vlády Slovenskej republiky podlieha súdnemu
prieskumu v správnom súdnictve, rozhodoval aj Krajský súd v Bratislave v konaní č.k. 2 S/285/2012-34,

ktoré bolo potvrdené Uznesením NS SR 4 Sžo/42/2014 zo dňa 01.07.2014. V tejto súvislosti sa príslušné
súdy vysporadúvali aj s otázkou príslušnosti súdnych orgánov na preskúmanie takéhoto rozhodnutia
a dospeli k záveru, že právna úprava Občianskeho súdneho poriadku síce vylučuje súdny prieskum
rozhodnutiavrámcisprávnehosúdnictva,avšak judikatúrouÚstavnéhosúduSR(III.ÚS458/2013-27zo
dňa 26.09.2013, IV. ÚS 478/2011 zo dňa 21.06.2012) bola ustálená právomoc preskúmavať uznesenia

vlády SR, prijímané vrcholným orgánom výkonnej moci podľa § 119 písm. m) Ústavy SR ako individuálne
právne akty bez toho, aby tieto boli preskúmavané aj v rámci správneho súdnictva. Súd má za to, že tieto
závery sú aplikovateľné aj na preskúmanie rozhodnutia vydaného podľa článku 119 písm. r) Ústavy SR.

Vzhľadom na vyslovený záver, že napadnuté rozhodnutie Vlády SR nie je rozhodnutím orgánu verejnej

správy podliehajúcim súdnemu prieskumu v zmysle Piatej časti O.s.p., súd konanie podľa § 250d ods.
3 O.s.p. zastavil.

O trovách konania súd za analogického použitia ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol procesne neúspešný a

procesne úspešnému žalovanému nebolo možné nárok na náhradu trov konania priznať, nakoľko
rozhodovanie o trovách konania v rámci správneho súdnictva je na rozdiel od rozhodovania vo
všeobecných občianskoprávnych sporoch riadené zásadou, že prípadná náhrada trov konania môže
byť priznaná iba procesne úspešnému žalobcovi.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.