Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 5, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212407
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114212407.12

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov X. O. S., D..
XX.XX.XXXX, N. G. XX, P.V. Z., X. V. H., D.. XX.X.XXXX, N. G. XX, P. Z., obaja právne zastúpení JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Všeobecná
úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému
advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ&HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO:

36 857 513, o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. O náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 30.4.2014 domáhajú, aby súd určil, že žalovaný je povinný

zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti č. R. XXXXXX-XX uzavretej medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, predmetom sú
nehnuteľnosti zapísané na U. Č.. XXX v podiele 1/1 katastrálne územie G., V. Č.. XX, N. Č.. X, A.: X, S.
Č. XX, v bytovom dome súp. č. XX - stavba na parcele Y. G. Č.. XX/X a podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, vklad povolený Správou katastra Prešov pod S. XXXX/XX.

Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade uzavrel som žalovaným dňa 10.6.2010 Zmluvu o
poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. X. XXXXXX-XX na sumu časť A/ úveru 2 461,60 eura, časť B/ úveru
vo výške 224,- eur, úhrada výdavkov - nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru, časť C/ úveru -
úhrada pohľadávok zo zmluvy č. XXXXX vo

výške 2 248,23 eura, zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 2 303,06 eura a zo zmluvy č. XXXXXXX

vo výške 1 237,11 eura. Celková výška úveru bola 8 474,- eur, pričom išlo o bezúčelový úver. Na
zabezpečeniepredmetnéhoúveruboladňa17.6.2010uzavretámedzižalobkyňouv2.radeažalovaným
Zmluva o zriadení práva k nehnuteľnosti č. R. XXXXXX-XX, ktorej predmetom záložného práva bol
záloh - nehnuteľnosti zapísané na U. Č.. XXX v podiele 1/1 katastrálne územie G., V. Č.. XX, N.
Č.. X, A.: X, S. Č. XX, v bytovom dome Z.. Č.. XX - stavba na parcele Y. G. Č.. XX/X a podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX. Predmetný úver splácali až do doby,

keď sa dostali do zlej finančnej situácie a tak už neboli schopní hradiť splátky úveru. Žalovaný listom
zo dňa 4.7.2013 zaslal posledný pokus o zmier pred vyhlásením splatnosti úveru, kde ich upozornil,
že suma mesačných splátok v omeškaní je vo výške 326,- eur. Listom zo dňa 23.10.2013 oznámil
začatie realizácie záložného práva, s tým, že tento bude realizovaný formou predaja zálohu na verejnej
dražbe. Výkon záložné práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie
z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Týka sa to najmä

neprijateľných sankcii, ktoré sú neplatné. Taktiež nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby
záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je preňho dôležitý. Reálne hrozí, že sa vykoná záložnéprávo v rozpore s pravidlami verejného poriadku. O výške pohľadávky rozhodne nie súd, ale podnikateľ
a nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor, ale podnikateľ. Záložná zmluva obsahuje
možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne. Najmenej v tej časti považujú žalobcovia zmluvu za

neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia ďalej uviedli, že Slovenský právny poriadok
dovoľuje vykonať záložné právo bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu. Či sa siahne na
majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o tom rozhoduje živnostník (veriteľ, resp. správca)
a ďalší živnostník (dražobník) na objednávku prvého živnostníka dražbu aj vykoná. Teda nie súd,
ale živnostníci podľa slovenského právneho poriadku rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty

spotrebiteľov, vrátane najdôležitejších vecí spojených s bývaním. Podľa názoru žalobcov takáto právna
úprava odporuje princípom práva Európskej únie. Napríklad v Rakúsku alebo v Nemecku sa vyžaduje na
takýto vážny zásah súhlas sudcu. V Českej republike sudca odobruje výkon záložné práva, tzv. zástavní
žalobou. Žalobcovia ďalej uviedli, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vážnym spôsobom
zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavne právo na obydlie
podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy, a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je teda

vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Líniu ingerencie súdnej moci podporuje
aj judikatúra Európskeho súdu pre Ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a
slobôd. Žalobcovia ďalej poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005 sp. zn. Ú. XX/
XX, ktorým zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o dražbách z dôvodu toho, že umožňovalo
nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím

alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Žalobcovia
ďalej uviedli, že existujú pochybnosti o súlade vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie,
keďževnútroštátnepredpisyumožňujúzáložnémuveriteľovibezjudikovaniavýškypohľadávkyzostrany
nestranného súdu vykonať záložné právo. Tak vzniká

nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalé podmienky (P. Y.-XXX/XX V. Y.-
XXX/XX, B. Č.. XX) a veriteľ vymôže plnenie z neprijateľných podmienok. Žalobcovia ďalej uviedli, že
v predmetnej veci nepoznajú výšku nesplateného úveru a veriteľ sám stanovil výšku svoj pohľadávky
a problematickým sa zdajú rôzne poplatky, ako napr. časť úveru B/ vo výške 224,- eur - úhrada
výdavkov - nákladov Consumer Finance Holding (CFH) súvisiacich s poskytnutím úveru vynaložených

na tento účel CFH, zmluvná pokuta za porušenie zmluvných podmienok max. 331,94 eura, poplatku
za upomienku 13,28 eura a za ďalšie 23,24 eura, úrok z omeškania 2% mesačne z istiny dlžnej
splátky, čo indikuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa podľa formulárovej spotrebiteľskej
zmluvy. Tým je spochybnená aj výška pohľadávky. Ak Súdny dvor v rozsudku Y.-XXX/XX Banco
Espanole judikoval rozpor španielskej zákonnej úpravy o platobných rozkazoch s právom EU pre

nedostatok súdnej kontroly, o to väčšie pochybnosti vyvstávajú, ak niet žiadnej súdnej kontroly a plnenie
z neprijateľných podmienok sa vymôže úplne bez posúdenia sudcom. Žalobcovia poukázali na začatie
konania Európskej komisie proti SR - Infrigement č. 2012/4165 a na písomne pripomienky EK v konaní
O., O. Y. T. Y.-XXX/XX zo dňa 6.2.2013, kde v závere komisia navrhuje, aby Súdny dvor poskytol na
predložené prejudiciálne otázky túto odpoveď: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle,
že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, akou je v prejednávanej veci § 151j ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej,
ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné
právopredajomnehnuteľnostiajnaprieknámietkamspotrebiteľaabezposúdeniazmluvnýchpodmienok

súdom alebo iným nezávislým tribunálom“.

Vo veci bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd nariadil žalovanému povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na U.
Č.. XXX v podiele 1/1 katastrálne územie G., adresa č. XX, N. Č.. X, poschodie: X, S. Č. XX, v

bytovom dome súp. č. XX - stavba na parcele Y. G. Č.. XX/X a podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, vklad povolený Správou katastra Prešov pod S. XXXX/XX,
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia v žalobe

neposkytujú dostatočne uchopiteľné a presvedčivé argumenty, ktoré by tvrdenému nesúladu úpravy
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v právom poriadku Slovenskej republiky nasvedčovali,
okrem poukazu na právne poriadky iných „demokraticky vyspelejších“ štátov. Žalovaný považuje
porovnávanie za neprimerané. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o výkone záložného právadobrovoľnou dražbou nie sú v rozpore s Ústavou SR a ani s Európskym právom. Oprávnenie žalovaného
uspokojiť sa v rámci výkonu záložného práva okrem iného aj predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného

zákona je priamo zakotvené v kogentných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, resp. zákona č.
527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách.NovelouObčianskehozákonníkač.106/2014Z.z.zákonodarca
jednoznačne určil spôsob výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou ako prípustný pre uspokojenie
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby

je inštitútom bežne uplatňovaným v súkromnoprávnych vzťahoch, pričom zákonodarca neustanovil
špeciálny režim, ktorý by sa mal vo vzťahu k spotrebiteľom uplatniť. Rovnako neustanovuje ani
podmienku súhlasu, prípadne kontroly zo strany súdu. Korekcia pre prípadné pochybenia vo výkone
záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je zákonodarcom zakotvená v ust. § 21 ods. 2
Zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého je možné domáhať sa určenia neplatnosti dražby
v súdnom konaní. Ochranu vlastníka predmetu dražby obsahuje aj ustanovenie § 7 ods. 2 Zákona o

dobrovoľných dražbách. Žalovaný je nútený vykonať záložné právo z dôvodu spočívajúcom výlučne na
stranežalobcu,ktorízáväzokvyplývajúcizÚverovejzmluvyneplnilriadneavčas,pričompretentoprípad
si možnosť výkonu záložného práva, okrem iného aj dobrovoľnou dražbou, strany výslovne dohodli v
Záložnej zmluve.

Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia poukazujú len na písomné pripomienky Európskej komisie vo
veci O., O. Y. T., vedené pod sp. zn. Y.-XXX/XXX, ktorá sa vo svojom názore priklonila k názoru,
ktorý zastávajú žalobcovia. Títo však už menej prijímajú názory generálneho advokáta D. J. v tejto
veci, zo dňa 21.11.2013, ktorý dospel ku diametrálne odlišným záverom ako Európska komisia, pričom
Súdnemu dvoru EU navrhol vyhlásiť otázku vo veci manželov O. súdom za neprípustnú. Okresný súd

Prešov, ktorý v reakcii na návrhy generálneho advokáta listom zo dňa 19.12.2014, zobral návrh na
jeho začatie späť a predmetnú vec vymazal z registra. Žalovaný má za to, že Okresný súd Prešov
vo veci O.Y. sa s argumentáciou generálneho advokáta stotožnil a rozhodnutie o predmetnej otázke
Súdnym dvorom EU nepovažoval za potrebné. Generálny advokát ohľadne záložného práva a jeho
výkonuuviedol,ževSmerniciRady93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „smernica 93/13“) nie je v súvislosti so záložnými právami uvedené nič, t.j. nemožno
povedať, že by upravovala výkon záložných práv vrátane záložných práv voči spotrebiteľom. Stanovenie
takých pravidiel preto podľa názoru generálneho advokáta spadá výlučne do právomoci členských
štátov, pričom tie sú povinné dodržiavať zásady ekvivalencie a efektivity (bod 68 vyjadrenia generálneho
advokáta) v rámci spotrebiteľskej ochrany. Žalovaný poukázal na vyjadrenie generálneho advokáta v

bode 69, kde uviedol, že v prípade konaní o výkone rozhodnutí proti spotrebiteľom vo forme verejných
dražieb musia byť vo vnútroštátnom procesnom práve poskytnuté určité záruky, aby bola chránená
slabšia strana vzťahu, ktorou je v tomto prípade spotrebiteľ. Dané je podľa jeho názoru osobitne
relevantné v prípade mimosúdnych konaní (napr. výkon záložného práva). Do úvahy je podľa neho
potrebné brať aj to (bod 77 vyjadrenia generálneho advokáta), že podľa zásady efektivity sa vyžaduje

len to, aby vnútroštátne procesné pravidlá spotrebiteľom nadmerne nesťažovali účinný výkon ich práv.
Konkrétne sa nevyžaduje, aby výkon týchto práv bol „ľahký“ alebo aby sa s týmito právami zaobchádzalo
mimoriadne výhodne. Zaujatie takého postoja by pripravilo zásadu

procesnej autonómie o praktický účinok a navyše by to bolo v rozpore so skutočnosťou, že smernica

93/13 stanovuje len minimálnu harmonizáciu. Generálny advokát ďalej uviedol, že je v zásade legitímne
požadovať, aby veritelia mali ľahký prístup k spravodlivosti a konania prebiehali rýchlo Generálny
advokát k povahe záložného práva, kedy spotrebiteľ má v rámci vnútroštátneho právneho poriadku k
dispozícii právne kroky k ochrane svojich (údajných) práv v podobe napr. žaloby o vyslovenie neplatnosti
záložnej zmluvy či žaloby na neplatnosť dražby, právne uzatvára, že je „so smernicou 93/13 zlučiteľné,

ak členský štát od spotrebiteľov vyžaduje, že musia aktívne konať s cieľom prerušiť alebo zastaviť výkon
zmluvy údajne obsahujúcej nekalú podmienku“. Na danom podľa generálneho advokáta nemení nič
ani tá skutočnosť, ak sa výkon záložného práva dotkne nehnuteľnosti spotrebiteľa. Podľa Generálneho
advokáta nie je možne tvrdiť, aby právna úprava sama osebe neprimerane obmedzovala účinnú
ochranu spotrebiteľov. Podľa žalovaného právna úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou

vSlovenskejrepublikenieježiadnymspôsobomvrozporeseurópskymprávomnaochranuspotrebiteľa.

K vyjadrenie žalobcov o prepojení záložného veriteľa s dražobníkom žalovaný uviedol, že záložný veriteľ
a najmä dražobník sú povinní pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou postupovať podľa a vsúlade s príslušnou právnou úpravou, pričom postup dražobníka podlieha a je preskúmateľný súdom
podľa ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách prostredníctvom návrhu na neplatnosť dražby.
Nepochopiteľné je pre žalovaného tvrdenie o podnikateľskom statuse záložného veriteľa a dražobníka,

pretože sú všetky subjekty zúčastňujúce sa na dobrovoľnej dražbe viazané zákonom rovnako. Za
absurdné považuje konšpiračné úvahy o „personálnom prepojení“ záložného veriteľa a dražobníka.
Záložnému veriteľovi nič nebráni vybrať si v trhovom a konkurenčnom prostredí dražobníka, hoci aj
opakovane, ktorý mu vyhovuje a ktorého služby považuje za najvhodnejšie.

Súd rozsudkom zo dňa 19.12.2014, sp. zn. XXC/XXX/XXXX určil, že žalovaný je povinný zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
R. XXXXXX-XX uzavretej medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
zapísané na U. Č.. XXX v podiele 1/1 katastrálne územie G., adresa č. XX, N. Č.. X, A.: X, S. Č. XX,
v bytovom dome súp. č. XX - stavba na parcele Y. G. Č.. XX/X a podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, vklad povolený Správou katastra Prešov pod S. XXXX/XX

z dôvodu neurčitosti zmluvy o úvere.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 21.5.2015, sp. zn. XCo/XX/XXXX zrušil rozsudok a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí sa nestotožnil s názorom súdu o neurčitosti
právneho úkonu. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o uplatnenom nároku teda musí

mať jasno v tom, či zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je platným právnym úkonom,
alebo nie. Ak zistí, že táto

zmluva má náležitosti platného právneho úkonu, musí svoje dokazovanie zamerať na podrobné zistenie
okolností odôvodňujúcich uloženie povinností zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

V tomto smere bude potrebné skúmať prečo žalobca v 1. rade si prestal plniť povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o úvere, odkedy a dokedy trval stav neumožňujúci tomuto účastníkovi splácať úver, akým
spôsobom, odkedy a v akej výške začal splácať dlh po odpadnutí prekážky brániacej mu v jeho splácaní
a aká je celková výška dlhu doposiaľ neuhradeného.

Súd doplnil dokazovanie listinným dôkazmi a to odvolaním žalovaného na č.l. 84-93, zaslaním dokladu
na súd v zmysle uznesenia súdu zo dňa 29.9.2015 na č.l. 123, vyjadrením žalobcov na č.l. 132-133 a
zistil tento skutkový stav:

Žalobca v 1. rade uzavrel som žalovaným dňa 10.6.2010 Zmluvu o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. X.

XXXXXX-XX na sumu časť A/ úveru 2 461,60 eura, časť B/ úveru vo výške 224,- eur, úhrada výdavkov -
nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru, časť C/ úveru - úhrada pohľadávok zo zmluvy č. XXXXX
vo výške 2 248,23 eura, zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 2 303,06 eura a zo zmluvy č. XXXXXXX vo
výške 1 237,11 eura. Celková výška úveru bola 8 474,- eur.

Na zabezpečenie vyššie uvedeného úveru bola dňa 10.6.2010 medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným
uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV Č.. XXX v podiele 1/1
katastrálne územie G., V. Č.. XX, N. Č.. X, A. X, S. Č. XX, S. N. W. Z.. Č.. XX - stavba na parcele Y. G.
Č.. XX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX.

Listom zo dňa 4.7.2013, označeným ako posledný pokus o zmier pred vyhlásením splatnosti úveru, bol
žalobca v 1. rade vyzvaný na zaplatenie nedoplatku, ktorý evidujú na jeho účte a ktoré pozostávajúcu
zo sumy mesačných anuitných splátok v omeškaní vo výške 326,- eur, poplatku za upomienku č. 1 v
zmysle cenníka vo výške 13,28 eura, poplatku za upomienku č. 2 v zmysle cenníka vo výške 23,24 eura,
poplatkuzapokusozmiervzmyslecenníka23,24eura.Zároveňbolpoučený,ževprípadeneuhradenia,

žalovaný pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a následne pristúpi k realizácii dražby.

Listom zo dňa 23.10.2013 žalovaný oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva. Výška
pohľadávky predstavovala sumu 10.197,75 eura s príslušenstvom ku dňu 30.9.2013.

Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedí na pojednávaní dňa 10.11.2014 uviedol, že bol bez práce a z tohto
dôvodu nemohol splácať úver. V súčasnosti už pracuje, a preto by chceli dať svoj úver do poriadku.
V predmetnom byte okrem neho a družky žijú aj 3 deti vo veku 17,15 a 6 rokov. Na pokus o zmiernereagoval, pretože v tom čase nemohol ponúknuť žiadny spôsob splácania. Ďalej uviedol, že úver
prestal splácať v období február 2013, keď mal

dopravnú nehodu a stratil zamestnanie. Zostal doma a nemal žiadne finančné prostriedky. Po
autonehode bol doma, potom bol s autobusom dva krát mimo Slovenska. V januári sa zamestnal cez
jednu bratislavskú firmu kde som pracoval jeden mesiac. Od marca robil u súkromníka v prešovskej
firme, kde pracoval do júla a od júla 2014 pracuje na Dopravnom podniku Prešov. Podľa jeho vyjadrenia
uhradil „nejaké“ splátky po 20,- eur alebo 30,- eur.

Žalobkyňa v 2. rade vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 10.11.2014 uviedla, že je zamestnaná
a majú ešte 2 úvery, za ktoré ručia nehnuteľnosťou. Majú 3 neplnoleté deti a na cestovné vynakladá
200,- eur.

Podaním zo dňa 29.9.2015 žalovaný uviedol, že dlh žalobcu v 1. rade predstavuje sumu 10.367,53 eura,

z čoho istina 7.971,26 eura, splatné úroky 1.840,83 eura, splatné pokuty 405,04 eura a splatné poistné
150,40 eura. Žalobca v 1. rade uhradil dňa 4.4.2013 splátku vo výške 81,50 eura, pričom sa jednalo
o poslednú splátku.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú: úver zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo

domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka

nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,

ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva
určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania

záložného práva bolo možné záloh určiť.

Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku ako aj peňažnú pohľadávku ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvaniazáložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku , ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od plnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo
prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy

ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zabezpečenej pohľadávky

Podľa § 151j Občianskeho zákonníka Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a
včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa
záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa

osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f)
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.6.2014, ak záložné právo zabezpečuje
záväzokzospotrebiteľskejzmluvy,môžesazáložnýveriteľvrámcivýkonuzáložnéhoprávauspokojiťlen
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Nekalé obchodné praktiky sú
zakázané a podľa ods. 2 písm. a/ Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti.

Podľa § 2 písm. u) č. 250/2007 Z.z. Odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade

dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 7 ods. 4 č. 250/2007 Z.z. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a
klamlivé opomenutie konania a podľa § 8 ods. 1 č. 250/2007 Z.z. Obchodná praktika sa považuje za
klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,

ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek
spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa

Podľa § 135 ods.1,2 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika

viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto
otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že

žalobe nemožno vyhovieť.

Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a žalobca v

1. rade ju nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Z tohto
dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

Súd v súlade s pokynom Krajského súdu v Prešove skúmal, či zmluva o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti je platným právnym úkonom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti bola uzavretá v písomnej forme. V zmluve je presne označený záložný
veriteľ, záložca a dlžník. V zmluve je ďalej označená zabezpečená pohľadávka, ako aj najvyššia hodnotaistiny,doktorejsazabezpečenápohľadávkazabezpečuje.Zmluvaobsahujenezameniteľnýmspôsobom
označený záloh. Zmluvne strany nakoniec vyhlásili, že zmluva nebola uzavretá v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok. Za takého stavu je teda súd toho názoru, že zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti je platným právnym úkonom.

Súd následne skúmal dôvody prečo žalobca v 1. rade si prestal plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy

o úvere, odkedy a dokedy trval stav neumožňujúci tomuto účastníkovi splácať úver, akým spôsobom,
odkedy a v akej výške začal splácať dlh po odpadnutí prekážky brániacej mu v jeho splácaní a aká
je celková výška dlhu doposiaľ neuhradeného. Pri svojej výpovedí žalobca v 1. rade uviedol, že úver
prestal splácať v období február 2013, keď mal dopravnú nehodu a stratil zamestnanie. Zostal doma a
nemal žiadne finančné prostriedky. Po autonehode bol s autobusom dva krát mimo Slovenska. V januári
sa zamestnal cez jednu bratislavskú firmu, kde pracoval jeden mesiac. Od marca robil u súkromníka v

prešovskej firme, kde pracoval do júla a od júla 2014 pracuje na Dopravnom podniku Prešov. Podľa jeho
vyjadrenia uhradil „nejaké“ splátky po 20,- eur alebo 30,- eur, súdu však nepredložil žiaden dôkaz o ich
úhrade. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.9.2015 uviedol, že dlh žalobcu v 1. rade predstavuje
sumu 10.367,53 eura, z čoho istina 7.971,26 eura, splatné úroky 1.840,83 eura, splatné pokuty 405,04
eura a splatné poistné 150,40 eura. Žalobca v 1. rade uhradil dňa 4.4.2013 splátku vo výške 81,50 eura,

pričom sa jednalo o poslednú splátku. Za takého stavu je súd toho názoru, že nie je dôvod na vyhovenie
žaloby. Žalobca v 1. rade napriek tomu, že je od júla 2014 zamestnaný, neuhradil ani jednu splátku.
Podľa názoru súdu nie je reálna vôľa žalobcu v 1. rade úver splácať. Tvrdenia o tom, že žalovaný mu
znemožňuje v úhrade dlhu, neboli v konaní preukázané a súd ich pokladal za účelové s cieľom vyhnúť
sa splneniu dlhu.. Je však potrebné dodať, že veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie a v prípade, že

tak veriteľ nespraví, môže dlžník čiastočné plnenia uhrádzať do súdnej úschovy, čo sa v danom prípade
nestalo. Neplatením zo strany žalobcu v 1. rade tak došlo k nárastu dlhu na sumu viac ako 10.000,-
eur, a preto aj vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti vo výške 19.500,- eur, je výkon záložného práva
primeraný, zákonný a podľa názoru súdu aj nevyhnutný, aby bola pohľadávka uhradená. Žalobkyňa v 2.
rade sama vybrala, akú nehnuteľnosť poskytne a musela si byť vedomá, že ak žalobca v 1. rade nebude

dlh splácať, žalovaný pristúpi k výkonu záložného práva.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 3.11.2015 uviedli, že žalovaný, ktorá je bankou, potreboval 4
ústne pojednávania a 2 písomne podania po viac než 4 rokoch od uzatvorenia zmluvy o úvere, aby
dospel k záveru, že v tomto prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa hlavičky je zmluva

uzavretá v súlade s § 497 OBZ a zák. č. 258/2001 Z. z.. Na pojednávaní sa dňa 18.9.2015 právny
zástupca žalovaného vyjadril, že v tomto prípade s odkazom na § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. je
nepochybné, že to nie je úver, na ktorý sa aplikuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Takéto vnútorne
nesúrodé konanie žalovaného podľa názoru žalobcov ale nie je možné prehliadnuť a nemôže ostať
bez následkov. Uzatvorenie zmluvy za použitia zákonom zakázanej nekalej obchodnej praktiky, má

za následok neplatnosť úverovej a záložnej zmluvy, preto žalovaný nedisponuje legitimáciou vykonať
dobrovoľnú dražbu obydlia. Súd je v danom prípade toho názoru, že zo strany žalovaného nedošlo k
nekalej obchodnej praktike. Žalovaný predmetnú zmluvu

podpísal dňa 10.6.2010, teda za účinnosti zákona č. 258/2001, podľa ktorého sa zmluva spravovala.

Preto zo strany žalovaného nemohlo ísť o uvádzanie nepravdivých informácii, prípadne by takýmto
označením uviedol žalobcu v 1. rade do omylu. Žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou, keďže
zmluva obsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Žalovaný nemohol ovplyvniť
dátum akceptácie zmluvy zo strany žalobcu v 1. rade, a preto ak k prijatiu zmluvu došlo až dňa
17.10.2010, t.j. za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý sa na túto zmluvu nevzťahuje, tak tento stav

žalovaný nezapríčinil. Preto podľa názoru súdu je zmluva platná.

K ďalšej námietke žalobcov, že nie je dôležité aký podiel na celkovej výške pohľadávky majú zmluvné
pokuty, a poplatok za spracovanie zmluvy, dôležitá je objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú
záložným veriteľom a nezákonné vyčíslenie pohľadávky je dôvod, prečo má byť žaloba úspešná ako

prostriedok preventívnej ochrany a nedostať sa do stavu nutnej nápravy protizákonného konania, tak
súd poukazuje na to, že ako záložná zmluva, tak úverová zmluva sú platne uzatvorené. Záložný veriteľ
zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.
Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti sa nemožno zbaviť. Súd je tohonázoru, že neprávne vyčíslenie pohľadávky, nemôže byť dôvodom na vyhovenie takto formulovanej
žaloby, keď sporné zmluvné pokuty a poplatky predstavujú sumu 629,04 eura zo sumy 10.367,53 eura,
čím by súd odňal žalovanému právo realizovať záložné právo dobrovoľnou dražbou a tým realizáciu

uhradzovacej funkcie záložného práva nad rámec potrebnej miery.

Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvne podmienky tak tu súd poukazuje na to, že existencia neprijateľných
podmienok by mala za následok neplatnosť niektorých zmluvných dojednaní, nie zmluvy celej, pričom
aj Súdny dvor EÚ v rozsudku z 10. septembra 2014 vo veci Y. XX/XX O. G. proti SMART Capital

pripustil výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky.

Nakoniec súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.1.2015, sp. zn. XCo/XX/
XXXX, ktorý v obdobnej veci uviedol: Súčasná právna úprava dáva spotrebiteľovi možnosť brániť
sa voči nekalým postupom a neprijateľným zmluvným podmienkam, či už formou určovacích žalôb

alebo žalôb na splnenie konkrétnych povinností (napr. formou zákazu, resp. príkazu a pod.), ale
nemožno rozhodnutím súdu vo veci samej nahrádzať predbežné opatrenie, lebo takéto rozhodnutie
by bolo prakticky nevykonateľné a zasahovalo by do práv toho, voči komu smeruje bez toho, aby
bolo právoplatne rozhodnuté o právach a povinnostiach účastníkov, t.j. bez toho, aby bola konečnou
platnosťou vyriešená otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, v zmysle ktorého si ten ktorý

účastník realizuje svoje právo.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle
ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a inénáklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe
a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).