Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200956
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad
Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: Z. M. O. M. S., bytom Q. XXX, G., o p r e s k ú
m a n i e zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 19. mája 2015, č.: OU-RV-KO2-2015/V 785 - Pl, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 19. mája 2015 č.: OU-RV-KO2-2015/V 785-Pl.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Poštovej banke, a. s. Bratislava, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len
„Katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva na základe predloženej Zmluvy o zriadení
záložného práva č. XX/XXXX-PTR uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU, s.r.o. a Z. M..

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe príloh k návrhu na vklad záložného práva a to zmluvy
o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-PTR zo dňa 02.03.2015 a dohody o splnomocnení uzavretej
medzi splnomocniteľom Z. M. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci dňa
18.10.2012 zistil, že predložená dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre rozpor záujmov
medzi splnomocniteľom Z. M. a zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zmysle § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože zástupca splnomocniteľa mal hájiť záujmy dlžníka v súvislosti
s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a v záložnej zmluve

dokonca záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva. Ďalej neplatnosť
dohody o splnomocnení vidí aj v tom, že táto bola napísaná vo forme predtlače, kde splnomocnenec
je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody.
Dohoda o splnomocnení, ktorá je vo forme predtlače dokonca obsahuje aj údaje o záložnom veriteľovi
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako aj splnomocnencovi, ktorá skutočnosť sa javí a spôsobuje pochybnosti o
objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným
veriteľom. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení robí aj absolútne neplatnú záložnú zmluvu.

Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že záložné právo malo byť
zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny - úveru v
sume 350,00 Eur, spolu s jej bližšie neoznačeným príslušenstvom, úrokov z omeškania, neoznačenýchpoplatkov a ostatných pohľadávok a neoznačených pokút vyplývajúcich z nedoloženej zmluvy o úvere,
ako aj ostatných celkových nákladov. Uvedená skutočnosť je v rozpore s dobrými mravmi, a preto
záložná zmluva je neplatným právnym úkonom aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Z obsahu záložnej zmluvy nie je jasné, kto uzatvoril záložnú zmluvu za záložcu, či spoločnosť DSS
Nestor o. z. v zastúpení K. S. alebo spoločnosť ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v
zastúpení K. S., z ktorého dôvodu záložná zmluva je neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom
v uvedenej časti.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca sám
zrušil preskúmavané rozhodnutie a jej návrhu na vklad záložného práva v plnom rozsahu vyhovel alebo
aby vec postúpil príslušnému súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší a vráti späť na správne
konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.

Uviedla, že z § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona pre odporcu ako správny
orgán vyplývajú povinnosti o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočné a zrozumiteľné a iné ďalšie
povinnosti. Má za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, nedostatočne sa oboznámil s predloženým
návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh k návrhu na vklad záložného práva. Nesprávne

bolo posúdené plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi. Zastáva názor, že dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastupovaní a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali
byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Uvedenie predtlače záložného
veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí.
Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe

špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Dohoda
o splnomocnení, ktorá bola predložená je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca
nepreukázal, že by ona ako veriteľ do tohto právneho úkonu zasahovala alebo ovplyvňovala jeho obsah.

Odporcavpísomnomvyjadrenínavrholpreskúmavanérozhodnutiepotvrdiťzdôvodov,ktorésúuvedené
v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Účastník Z. M. navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť a zároveň uviedol, že je ochotný poskytnutý
úver navrhovateľkou riadne vyrovnať, ale bez úrokov, ktoré sú uvedené v zmluve o úvere.

Na pojednávaní, aj v písomnom vyjadrení uviedol, že úver, ktorý mu bol poskytnutý navrhovateľkou
začal splácať, splácal ho v hotovosti zamestnankyni navrhovateľky, ktorá mu síce vydala potvrdenie o
prevzatí splátky, ale podľa jeho názoru tam neuviedla správnu sumu. Má k dispozícii niekoľko potvrdení,
ktorými vie preukázať akú výšku úveru doposiaľ splatil. Ďalej uviedol, že on nepozná nikoho z ProHelp

- združenie občianskoprávnej pomoci, nikdy nikto z tohto združenia sa s ním nekontaktoval.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením
odporcu,účastníkakonania,pripojenýmadministratívnymspisomodporcuadospelkzáveru,žeopravný

prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s
dlžníkom Z. M. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 18.102012, na základe ktorej bol poskytnutý
dlžníkovi úver vo výške 350,00 Eur a tento sa zaviazal úver spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania,

poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia riadne
zaplatiť. Spolu so zmluvou o úvere dlžník podpísal aj dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnil
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci okrem iného aj na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o

úvere č. XXXXXXXXX. Dohodu o splnomocnení splnomocniteľ podpísal v V. 18.10.2012, kedy bol jeho
podpis aj overený a zástupca splnomocnenca v Bratislave 18.10.2012.

Dňa 02.03.2015 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-PTR medzi záložným
veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom Z. M. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení DSS

Nestor, o. z., predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom bolo zriadenie
záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých záložca je podielovým spoluvlastníkom a ktoré sú zapísané
na LV č. XXXX katastrálne územie G., parcelné číslo XXX o výmere 265 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v
budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.10.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis

nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak

nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým

mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho
zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení

vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-PTR zo dňa 02.03.2015 a
jej existencia priamo súvisia s dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľka podpísala v G. dňa
18.10.2012 a zástupca splnomocnenca v Bratislave 18.10.2012.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky
- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve
o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.
Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri

ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom
mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo
vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu
podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným

nehnuteľnostiam,
- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností
splnomocniteľa,
- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej
moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám
rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po

osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet
udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samomalo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola
preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v

konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka
(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z
ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o
splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca)
nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená,

ale bola priamo dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)
podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Pretože dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku
právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania
splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi
splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza
k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníka) a splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že
splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť

záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia
záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie,
ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu.
Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií, ktoré
sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne vylúčiť

existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej Dohody o splnomocnení,
že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu splnomocnenca,
že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ,s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a spôsobe ukončenia
zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so
splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne

stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať
pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon
práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverového
dlžníka.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v
rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch
odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom
konania ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník, ani jeho
zástupca náhradu trov konania si neuplatnili a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.