Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215205227
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215205227.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnému: W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., O. XX, o
vymoženie 28,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 8Er/429/2015-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Kapronczaia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27. 03. 2015. Vychádzal zo zistenia,
že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 28,08 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil
rozhodcovský Rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 26. 09. 2011 sp. zn. 3C/15/2011, vydaného

na základe porušenia poistnej zmluvy č. 4536400004, uzatvorenej účastníkmi konania dňa 27. 04.
2010. Opierajúc sa o ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný
vzťah medzi oprávneným a povinným, založený poistnou zmluvou, posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu
aplikujúc naň ust. § 52 ods. 1 - 4, a § 53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods. 1, § 879j Občianskeho

zákonníka (ďalej aj „OZ“). Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovskú doložku dojednaná
účastníkmi v Osobitných zmluvných dojednaniach v bode 3 je uvedené: "Poistník (poistený) a poisťovňa
týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.", nie je možné považovať za platnú.

Dôvodil, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale

na začiatku zmluvného vzťahu. Uzavrel, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neplatná. Vydaný rozhodcovský rozsudok potom považoval za nevykonateľný a nespôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodovuvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a) až f). Poukázal na skutočnosť, že predmetom podnikania
povinného bolo v čase uzavretia zmluvy sprostredkovanie poistenia a teda povinný mal postavenie
profesionála v oblasti uzatvárania poistných zmlúv. V danom prípade teda nejde o situáciu vyžadujúcu

si zásah spotrebiteľského práva do zmluvnej autonómie. Uviedol, že povinný bol plne informovaný o
možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať pred uzavretím poistnej zmluvy, potom si musel
byť vedomý dôsledkov jej prijatia.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie

oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 02. 04. 2015. Spolu s ňou bol predložený
i návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský

rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 16. 11. 2011 sp. zn. 3C/15/2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. 11. 2011. Súčasťou spisu je i poistná zmluva č. 4536400004,
uzatvorená účastníkmi konania dňa 27. 04. 2010, všeobecné poistné podmienky.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods. 1 OSP, odvolací súd
skúmal,čikonanievpredmetnejvecitakoutovadounetrpí.Osobitnesazameralnaskúmanie,čivkonaní
(ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP), pod ktorou
treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,
pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. Výkladom
tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné
súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (účastníka)
a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti
služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).

Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery,
ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom
prípade sa účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne
konanie.

Podľa§251ods.4OSP,navýkonrozhodnutiaaexekučnékonaniepodľaosobitnéhopredpisusapoužijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však

vždy uznesením.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie

exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania
prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského
rozsudku a v prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuť.

Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

vyššie uvedené požiadavky nespĺňa. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného
vzťahu účastníkov je poistná zmluva č. 4536400004, uzatvorená účastníkmi konania dňa 27. 04. 2010.
Z tejto zmluvy je zrejmé, že povinný ju uzatváral ako poistník v prospech poisteného a zároveň sa javí,
že v nej vystupoval i v pozícii sprostredkovateľa poistenia, ktorú skutočnosť tvrdil aj oprávnený vo
svojom odvolaní. Z listín predložených oprávneným totiž vyplýva, že povinný dňa 18. 03. 2010 uzatvoril

s oprávneným Zmluvu o finančnom sprostredkovaní v sektore poistenia ako viazaný finančný agent.
Javí sa tak, že oprávnený pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy vystupoval ako profesionál, čo
evokuje záver, že by mal byť plne informovaný o inštitúte rozhodcovskej doložky, o možnosti ju prijať
alebo neprijať a aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam v prípade nárokov z poistného vzťahu.
Pokiaľ súd prvého stupňa bez vyhodnotenia týchto rozhodujúcich a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich

skutočností bez ďalšieho uzatvoril, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, jeho záver je takto predčasný a
založený len na všeobecnej konštatácii bez ozrejmenia osobitostí danej veci. Takýto prístup sa javí
zjednodušujúci a nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná
požiadavka na náležitostí súdneho rozhodnutia. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo nič iné ako
uzavrieť, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, ktoré neposkytlo odpoveď na podstatné otázky a

námietky spochybňujúce jeho správnosť, spôsobuje jeho nespreskúmateľnosť. Zo strany súdu prvého
stupňa tak došlo k precesnému pochybeniu, čoho dôsledkom je porušenie práva účastníka konania na
spravodlivý proces a tým k odňatiu mu možnosti konať pred súdom.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd tak musí konštatovať, že pokiaľ postupom súdu bola

účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, toto zistenie musí mať za následok zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vrátenie mu veci na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní i z hľadiska
námietok vznesených oprávneným v jeho odvolaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.