Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/295/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207054
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213207054.6

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.LýdieGálisovejasudkýňJUDr.Márie
Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného: Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD, proti žalovanej: K. I. nar. XX.XX.XXXX, bydlisko H. o zaplatenie 154 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22. februára 2016 pod č. k.
8C/345/2013-153 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorú podal formou tlačiva podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkovej sumy 154 eur s

príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP
s odôvodnením, že v konaní si náhradu trov neuplatnila a žiadne trovy jej nevznikli.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil nariadením Európskeho parlamentu a Rady EHS č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, jeho článkami 1,1 ods.1,
3 ods.1, 2 , 3, 4 ods.1, 5 ods.1,2,3 7 ods.1, 2, 9 ods.1, zákonom č. 191/1950 Zb.- (zmenkový a šekový
zákon), jeho čl. I § 75,§ 5 ods.1, 2, 3, § 33 ods.1, 2, § 11 ods. 1, 3, § 12 ods.1, § 13 ods.1,

§ 14 ods. 1, § 20 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 48 ods.1, § 3 ods. 1 OZ, § 34 OZ, § 39
OZ, § 79 ods. 3, 4 OSP, § 372 ods.1 OSP, § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z. a uviedol, že predmetom
sporu je zaplatenie pohľadávky, ktorá nepresahuje 2000 eur, preto vo veci postupoval podľa ustanovení
nariadenia. Podrobil preskúmaniu zmenku, na základe ktorej si žalobca uplatnil pohľadávku a dospel k
záveru, že zmenka obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a jedná sa o platnú zmenku. Ide o
vistazmenku, t.j. zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú po predložení. Ďalej poukázal na ustanovenie

§ 79 ods. 3, 4 OSP a uviedol, že žalobca doručil súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávanie, svoje
podanie žiadnym spôsobom nedoplnil. Nebolo povinnosťou súdu vyzvať ho na doplnenie žaloby, pretože
bol zastúpený advokátom. Žalobca nepreukázal opak, preto pri posudzovaní jeho nároku vychádzal z
toho, že ide o nárok uplatnený zo zmenky vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V čase
vystavenia zmenky bola platná právna úprava, podľa ktorej smel veriteľ prijať od dlžníka zmenku na
zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková suma v čase jej vystavenie bola maximálne vo

výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a iných nárokov
vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Použitie zmenky bolo prípustné pri dodržaní
zákonných limitov. Zmenku vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou veriteľ nesmel prijať. V
súvislosti s dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa OSP expresis verbis zaviedol
povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla zo vzťahu
so spotrebiteľom a zaviedol nové povinnosti účastníka konania, uplatňujúceho nárok zo zmenky, najmä

za účelom zistenia, že ide o nedovolanú alebo nezákonne vydanú zmenku. Povinnosťou účastníka je
nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Žalobca túto povinnosť doplniť žalobu,opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu so žalovanou
a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu
zodpovedajúcemu zákonnému limitu nesplnil, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť
a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť
konať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo

predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaná uplatnený nárok nepoprela, a je tu
aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že strany sporu nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP
ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu
jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany odporkyne neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá

by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5
ods. 3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobila, akékoľvek iné
námietky musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila

žiadna strana sporu, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal na
rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že je
majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie

§ 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaná nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil zmenku ako neplaný právny úkon .Ďalej namietal, že v rozhodnutí
súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 79 ods.3 OSP, ktoré je zaradené do vnútroštátneho
procesného práva a on si uplatnil nárok podľa nariadenia. Ustanovenie § 372y OSP sa použije len na

občianske súdne konanie, súd však viedol konanie podľa Európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Ustanovenie § 79 ods.3 OSP nie je možné aplikovať retroaktívne. Pokiaľ by mal
zákonodarca tento úmysel, postupoval by ako v exekučnom poriadku s povinnosťou doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie. V závere sa nestožnil s názorom súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke
dohody o vyplňovacom práve, pretože zákon o spotrebiteľských úveroch pripúšťal akékoľvek zmenky aj

blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve a pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení. V odvolací citoval celé rozhodnutia iných súdov a v závere žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inšancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 389 ods.1 písm.b/ zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07.

2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

6. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu
je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom
indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“.Indosantpredložilzmenkunazaplatenie,lebovystaviteľkapohľadávkudoposiaľneuhradila.

Súd prvej inštancie v dôvodoch písomného rozhodnutia na čl.6 dospel k záveru, že ide platnú zmenku
so všetkými náležitosťami. V ďalšej časti citoval ustanovenie § 79 ods.3,4 OSP platné od 23.12.2015
a uviedol, že žalobca v zmysle citovaných ustanovení žalobu nedoplnil, preto nárok posudzoval ako
spotrebiteľský vzťah vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zaoberal sa použitím zmenky,
dospel k záveru, že jej použitie bolo možné len vtedy, ak zmenková suma v čase jej vyplnenia bola

maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a
iných nárokov maximálne vo výške 30% istiny poskytnutého úveru. Ak s uvedeným boli v rozpore,
nesmel ich veriteľ prijať. Zamietnutie žaloby potom zdôvodnil nesplnením povinnosti žalobcu doplniť
žalobu a preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu
zodpovedajúcu zákonnému limitu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné, nie je možné z neho

zistiť, z akých dôvodov žalobu zamietol. Akoby mu unikla jednotná rozhodovacia činnosť odvolacieho
súdu v obdobných prípadoch a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v zbierke súdnych
rozhodnutí.

Vo veci rozhodol 22. februára 2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom 93/2015

publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20. októbra
2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu
k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:

I/Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1/pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:

2/pokiaľ súd nevzhliadne žiadne nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu , pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II: Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III: Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,

či je spotrebiteľom (ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

7.Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu bolo

publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v
zákonom stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom; publikované bolo pod
R 93/2015. Uvedeným postupom plnil Najvyšší súd zákonom stanovenú povinnosť dbať o jednotný
výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia
§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O
publikovaní predmetného rozhodnutia bolo rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu

zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV. ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo
publikovanie spoločného stanoviska oboch kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku
osobitný význam. Výklad najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný,
fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne
záväzná, ipso iure normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj

v horizontálnej línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno
prehliadať podstatný rozdiel medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované
rozhodnutie“) a rozhodnutím, ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a
schvaľovania osobitným orgánom najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované
rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp.
väčšiny členov senátu) Najvyššieho súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v

publikovanom rozhodnutí je zároveň zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia
Najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí
sa v tomto zmysle prípadne (ak vec prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené
podmienky) môže odkloniť či odchýliť od názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale
ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“ názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie.

Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej
zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná zmenka je

vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

8.Odvolací súd riadiac sa judikátom R93/2015, preto nemusí vysvetľovať, prečo tento judikát považuje
za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí náležite vysvetliť,

prečo sa neriadi judikátom).

9. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a
zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe
a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva,

že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v
možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti
a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisovakozákladnýprocesnýpredpisplatnýnaúzemíSlovenskej
republiky dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v tretej vete odseku 1 umožňoval
súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Nový CSP v ustanovení § 295 v druhej hlave označenej ako spory s ochranou
slabšej strany umožňuje súdu vykonať aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci a táto úprava definuje skupinu sporov, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné
procesné postupy od klasického sporového konania a vychádza z hmotnoprávnej úpravy. Základným
odklonom od všeobecnej úpravy je zásada vyšetrovacia. Súd aj bez návrhu obstará alebo vykoná
dôkaz. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť
ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadne absolútnej neplatnosti

úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je nariadením vylúčená. Súd prvej inštancie preto bude
ďalej postupovať podľa druhej hlavy prvého oddielu CSP označeného ako spotrebiteľské spory(§290
-306 CSP), v súlade s ustanovením 191CSP vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotí
skutkový stav a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie zdôvodní v súlade s ustanovením§220
ods. 2 CSP, tak aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné a presvedčivé. V závere odvolací súd

dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to
aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianárokuzo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ

na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu
spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto
skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. a
prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 01.01.2011 do 30.04.2014.

S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového
dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010
zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy
vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok.

10.O náhrade trov odvolacieho konania podľa ustanovení § 396 ods. 3 a § 262 ods. 1 CSP, rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).