Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1CoE/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208669
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215208669.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu
JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X. XX, o vymoženie
sumy 219,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno

č.k. 8Er/774/2015-16 zo dňa 29. apríla 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 16.03.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 243d, § 243f ods. 1 ods. 2

zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb, o Slovenskej obchodne inšpekcii účinného do 31.12.2010, §
39 § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že na základe návrhu na
vykonanie exekúcie spísaného vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým

dňa 16.03.2015 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky s príslušenstvom, trov
konania a trov exekúcie. K návrhu priložil kópiu zmluvy o úvere č. 400700380
zo dňa 14.05.2010 spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 07875/11 zo
dňa 19.08.2011, ktorý tvorí v danej veci exekučný titul. Súd prvej inštancie zistil, že ustanovenia
rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu v predmetnom konaní, spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňujú spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechávajú ho výlučne na vôli
dodávateľa, t.j. oprávneného. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie
k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich
obsah. Zastal názor, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku

zmluvného vzťahu, pričom bola súčasťou zmluvy o úvere vo forme obchodných podmienok. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
a preto je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti
pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky,

ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Pri preskúmavaní
toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, sa súd prvej inštancie zameralnajmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej
a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti zistil, že rozhodnutie predložené v tomto

exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z
toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd rozhodol tak ako je to

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením
veci. Mal za to, že toto spočívalo v prekročení rámca preskúmavacej činnosti zverenej zákonom č.
233/1995 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov a v jeho nadväznosti na zákon č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval právny predpis. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie §
34 Zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie

musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS
SR 5/2000. Namietal, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Okrem toho vytkol aj neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. K uvedenému

poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3
a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. Uznal pritom, že v niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou

nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia
voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom
tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci zastal názor,
že konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Sudca súdu prvej inštancie vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienil vyhovieť.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 16.03.2015, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie
voči povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 07875/11 zo dňa 19.08.2011,

podkladom ktorého bola Zmluva o úvere č. 400700380 zo dňa 14.05.2010, ktorej súčasťou boli aj
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujúce rozhodcovskú doložku zakotvenú v bode 15.

6.SúdprvejinštancievpredmetnejveciaplikovalustanoveniaExekučnéhoporiadkuakoajObčianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol 01. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej

inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní
dňa 01.08.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval vsúlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku
, Civilného mimosporového
poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku . Podľa
odseku 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty,
prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Podľa odseku 3
citovaného ustanovenia, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na
vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto v

celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

10. Odvolací súd konštatuje, že v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka je jasne definovaná

spotrebiteľská zmluva ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvej
inštancie vzhľadom k uvedenému správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným túto

charakteristiku jednoznačne spĺňa, jej znenie povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už
vopredpreveľkýpočetspotrebiteľovbezmožnostiovplyvneniajejobsahuazmluvnýchdojednaní.Jedná
sa teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na
spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k
tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvádza,
že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru v bode 15 vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa (povinného), keďže toto dojednanie
pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Akákoľvek rozhodcovská doložka bez

ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ak
táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa, je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnej veci boli naplnené práve
tieto ustanovenia, pričom bolo spotrebiteľovi (povinnému) zároveň odopreté právo obsiahnuté v čl. 46

ods. 1 Ústavy SR, teda právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd. Rozhodcovská doložka síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným
súdom, avšak ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca) druhá strana (žalovaný)
sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská doložkavylučuje. Povinný si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami, mal totižto len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, teda aj rozhodcovskému konaniu.

12. Ďalej odvolací súd na zdôraznenie správnosti konštatuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, tento poukazujúc na vyššie
uvedené skutočnosti ani nemal byť vydaný keďže rozhodcovská doložka, na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu je neplatná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci

sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Jedná sa o interpretáciu ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, ktoré sa pretavuje do právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, ktorých
účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou
zmluvou ku škode spotrebiteľa. Preto exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či
rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, prislúcha
mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná

strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

13. Na základe uvedeného sa preto nemožno stotožniť s námietkou oprávneného, že by súd prvej
inštancie ako exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným
poriadkom, keďže v preskúmavanej veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej

inštancie, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
skúmal, či rozhodcovská doložka bola uzavretá platne. Predmetný postup exekučného súdu nebol
posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a teda nesmeroval k "zrušeniu" alebo
"zmene" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie len realizoval
svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie

posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

14. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči

povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedených
podstatných dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za neopodstatnené.

15. Záverom sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť,
žerozhodcovskýsúdnemalprávomocvovecirozhodovať,atovzhľadom ktomu,ženebolaplatne

a individuálne dojednaná uzavretá rozhodcovská doložka, ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu
podľa tvrdení oprávneného založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S
poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, a to ani z formálnej ani z materiálnej stránky.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).