Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415205254
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415205254.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Vajnorská 100/A, IČO: 45869464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou
v Bratislave, Martinčekova 13, proti povinnému N. T., bytom C. XXX, o vymoženie sumy 1275,25 Eur
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er/382/2015-10 zo
dňa 22. júla 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady 93/13/EHS využijúc oprávnenie dané Exekučným
poriadkom, preskúmal súlad predloženého exekučného titulu, ktorým mal byť rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp.
zn. IA-B/0214/0075 zo dňa 14.4.2014 so zákonom, i k nemu pripojenú zmluvu o úvere č. 8973524707
zo dňa 19.3.2007 uzavretú medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného a dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 11.2. obchodných podmienok tejto spotrebiteľskej úverovej

zmluvy, vyžadujúca riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, pretože nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom, čím je obmedzené právo slabšej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. Vyvodil
to zo skutočnosti, že spotrebiteľ si doložku individuálne nevyjednal, bola vyhotovená na predtlačenom
formulári bez možnosti ovplyvniť jej obsah. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná a rozhodcovský

súd tak odvodil svoju právomoc od neplatnej rozhodcovskej doložky, čo spôsobilo nedostatok právomoci
rozhodcovskéhosúduamateriálnunevykonateľnosťexekučnéhotitulu.Svojzáverpodporilajpoukazom
na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) C-243/08, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná a priznáva právo na riešenie všetkých
sporov zo zmluvy súdu v obvode sídla dodávateľa, spĺňa podmienky pre jej kvalifikovanie ako nekalej.
Tým viac je nekalou podmienka zverujúca túto právomoc rozhodcovskému súdu.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby príslušný súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil tým, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred
súdom. Súd prekročil zákonné limity skúmania exekučného titulu zverené mu § 44 ods. 2 Exekučnéhoporiadku a § 45 ZoRK, pretože skúmal aj iné listiny, zmluvu o úvere i rozhodcovskú doložku. Exekučný
súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské
konanie, ani zmluvu. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky

ako rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Právny predchodca
oprávneného postupoval v zmysle § 93b zákona o bankách a ponúkol klientovi návrh rozhodcovskej
doložky. Exekučný súd vykonával nové dokazovanie a oprávnenému nedal možnosť vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a novo vytvorenému skutkovému stavu. Poukázal tiež na nemožnosť aplikácie
Smernice 93/13/EHS a rozsudkov Súdneho dvora EÚ.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.),
vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia súdu
prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského

rozsudku,alejehosúladnosťsozákonom.Priexistenciirozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotitulu
v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý má za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný

zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

K argumentu oprávneného, že exekučný súd nemôže skúmať okrem listín uvedených v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku iné listiny, lebo tým prekračuje zákonné vymedzenie svojho oprávnenia, odvolací
súd dodáva, že skúmanie právomoci ktoréhokoľvek subjektu vydať rozhodnutie, ktoré má byť vykonané

v rámci exekúcie, je fundamentálnou právnou skutočnosťou, ktorú musí mať exekučný súd vždy
vyriešenú. Exekučný súd nemôže pripustiť vykonávanie exekúcie na podklade rozhodnutia akéhokoľvek
subjektu, nemôže neprihliadať na to, že pre vydanie exekučného titulu, síce konkrétnym zákonom
predvídaným subjektom, neboli splnené zákonom vyžadované podmienky. Exekučný poriadok v § 41
presne vymedzuje rozhodnutia ktorých subjektov môžu byť exekučným titulom. Vo všeobecnosti možno

povedať, že ide o subjekty verejnej moci (súdy aj orgány verejnej správy), tiež im na roveň postavené
subjekty cudzích štátov, a tiež rozhodcovské súdy. Zatiaľ čo orgány verejnej moci sú subjekty zriadené a
tiež konkrétne pomenované zákonom, rozhodcovské súdy nie, tie vznikajú na základe zákona, zákonom
predpísanou procedúrou. Zatiaľ čo prv menované subjekty majú zákonom priznanú a zo zákona
zistiteľnú kompetenciu v konkrétnych veciach, pre určenie kompetencie (právomoci) rozhodcovského

súduvkonkrétnejvecisa(opäťnazákladezákona)vyžadujeďalšiaprávnaskutočnosť,atoujeuzavretie
rozhodcovskej zmluvy (doložky).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako

súčasť obchodných podmienok pre úver v bode 11.2., ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere zo dňa
19.03.2007 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, nebola platne uzavretá,
a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Podľa spornej rozhodcovskej doložky
mal spory zo zmluvy riešiť stály rozhodcovský súd.Nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy medzi bankou a povinnou
sa postupovalo zákonným spôsobom, v súlade s ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Podľa § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh

rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim
klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva.
Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme
návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto
klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Toto ustanovenie zákona o bankách bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. o platobných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.12.2009, ktorý doplnil povinnosť banky
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej doložky. Toto znenie
preukazuje úmysel zákonodarcu spresniť a špecifikovať túto povinnosť bánk vo vzťahu k povinnosti
ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv v súvislosti s informovaním spotrebiteľa

a jeho ochranou.

Citované zákonné znenie, ktorým oprávnený odôvodňuje postup pri uzatváraní zmlúv samozrejme
vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa keďže umožňuje
klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred

pripravené, a teda ich nemožno meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedčia tomu, že
povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, resp.
rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť

výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú doložku je
skutočnosť,žebolapredloženápovinnémuakospotrebiteľoviakosúčasťtlačivaobchodnýchpodmienok
tvoriacich prílohu formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, bez možnosti rozhodcovskú

doložku neuzavrieť.

Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo

do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju

bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi
(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre
rozporsdobrýmimravmipodľa§39zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,vzmyslegenerálnej
klauzuly§53ods.1,prerozpors§53ods.2Občianskehozákonníka,vzneníaktuálnomvčaseuzavretia
zmluvy o úvere, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

neplatné.

Odvolací súd sa tiež naďalej pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a
to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v
tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť
podkladom pred nariadenie exekúcie.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal
exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne potvrdil.

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany
(účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z
29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

Odvolací súd preto vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a vzhľadom na absenciu
právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími

odvolacími námietkami oprávneného.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.