Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/35/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201237
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816201237.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci navrhovateľa:
C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX R. F. Q., proti odporcovi: E. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX, XXX XX R. F. Q., zast. AK JUDr. Drobňák s.r.o., Sídlisko I. 997, 093 01 Vranov nad Topľou
o určenie výživného pre dospelé dieťa takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý platiť na výživu navrhovateľa mesačne po 250,- eur vždy do 25. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa, počnúc 17.02.2016.

Dlžné výživné za obdobie od 17.02.2016 do 17.04.2016 vo výške 200,- eur povoľuje zaplatiť odporcovi
navrhovateľovi v splátkach po 20,- eur mesačne, ktoré splátky sú splatné spolu s bežným výživným,
počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia, pod následkami straty výhody splátok.

Súd návrh navrhovateľa, čo do zvyšku z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17.02.2016 navrhovateľ, syn odporcu, podal návrh na určenie výživného pre dospelé dieťa v ktorom
uviedol, že je študentom 2. ročníka denného vysokoškolského štúdia na UPJŠ v Košiciach. Žije v
spoločnej domácnosti s matkou. Odporca doposiaľ dobrovoľne prispieval na jeho výživu sumou 150,- eur
mesačne. Od februára 2016 mu neprispel žiadnou sumou. V súvislosti so štúdiom mu vznikajú výdavky,
ktorých výšku uvedie na pojednávaní.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu s tým, že odporca mu k dnešnému
dňu platí výživné po 150,- eur mesačne. Študuje v Košiciach a býva u svojej tety, kde je ubytovaný a
za to jej nakupuje stravu vo výške 100,- eur mesačne. Cestovné vyčíslil na 50,- eur mesačne, nakoľko
cestuje Vranov - Košice a späť autobusom a jedna cesta ho vyjde na 2,05 eur tam a 2,05 eur naspäť.
Na stravné, ktoré si musí zabezpečiť, potrebuje 80,- eur mesačne. Telefónne a bankové poplatky 35,-
eur mesačne, tak tieto mu hradil k dnešnému dňu odporca, ktorý mu zabezpečil mobil a platil paušál
za tento mobil 80,- eur mesačne. Na doučovanie platí za jednu hodinu 12,- eur a sumu 40,- eur uviedol
v súvislosti s doučovaním.

Odporca na pojednávaní uviedol, že pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy.
Navrhovateľovi, pokiaľ sa týka telefónov a internetu, platí mesačne 110,- eur. Navrhovateľovi mesačne
poskytuje výživné po 150,- eur mesačne. Okrem týchto výdavkov zabezpečoval pre navrhovateľa aj
ďalšie jeho potreby, ako navrhovateľ potreboval. Takto dal sumu 100,- eur na kabát, zakúpil mu notebook
a prispievaj aj vreckovým.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na čl. 1, potvrdením o výške mzdy od
zamestnávateľa odporcu na čl. 7, rodným listom navrhovateľa na čl. 13, potvrdením o štúdiu zo dňa
7.9.2015 na čl. 14, výplatnými páskami odporcu na čl. 17-19.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ, ktorý je synom odporcu, v školskom roku
2015/2016 navštevuje denné štúdium na vysokej škole UPJŠ v Košiciach. Odporca pracuje ako vodič
kamiónovej dopravy s tým, že jeho čistá mzda sa pohybuje na úrovni 600 až 800,- eur mesačne, k
tomu sú mu preplácané zo strany zamestnávateľa náklady súvisiace so stravným a vreckovým na úrovni
1.500,- eur mesačne. Z toho si musí odporca zabezpečiť stravu, ubytovanie a ďalšie životné potreby.
Keďže nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom, ani rodinou, musí si zabezpečiť ubytovanie a
náklady s tým spojené v čase, keď nie je na služobnej ceste.

Navrhovateľ na pojednávaní nepoprel a potvrdil skutočnosť, že odporca mu prispieva po 150,- eur
mesačne, platí mu mobil 70,- eur a internet 40,- eur. Ďalej navrhovateľ potvrdil, že odporca mu zakupoval
oblečenie, keď potreboval a s tým nemal problém. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporca keď prišiel
domov po 5 - 6 týždňoch, tak mu dal 20,- eur, ďalej keď potreboval notebook, tak tento mu odporca
zakúpil. Keď potreboval opraviť auto a zabezpečiť finančné prostriedky na jeho prevádzku, takisto to
poskytol odporca. Keď išiel na nejakú spoločenskú akciu alebo podobne, vždy sa ho odporca pýtal, či
nepotrebuje peniaze a keď povedal, že potrebuje, nebol problém, a vždy mu dal sumy od 10 do 20,- eur.

Z výsluchu účastníkov vyplýva, že vzťahy medzi účastníkmi sa zhoršili od začiatku roku 2016 a že
navrhovateľ s odporcom nekomunikuje.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí, podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom ako zákonná povinnosť nerozlišuje medzi maloletým a
plnoletým oprávneným. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie,
kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí
jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené
záujmy a potreby, majetkové potreby a pod.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že v danom
prípade je primerané výživné, ktoré by mal platiť odporca pre navrhovateľa vo výške 250,- eur mesačne,
ktoré výživné je primerané vzhľadom na možnosti a schopnosti odporcu, ktorý je otcom navrhovateľa.
Výživné súd musel určiť z toho dôvodu, že medzi navrhovateľom a odporcom sú v súčasnej dobe
také vzťahy, kde je potrebné ustáliť sumu, ktorou by odporca prispieval na výživu navrhovateľa. Podľa
vykonaného dokazovania a s poukazom na odôvodnené potreby navrhovateľa súd dospel k záveru, že
primerané výživné predstavuje sumu 250,- eur mesačne, ktorú sumu uložil platiť odporcovi od 17.2.2016

k rukám navrhovateľa. Keďže za obdobie od 17.2. do dnešného dňa takto vzniklo odporcovi dlžné
výživné vo výške 200,- eur, súd mu povolil dlžné výživné zaplatiť spolu s bežným výživným po 20,- eur
mesačne, pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia
dlžného výživného.

Súd návrh navrhovateľa, čo do zvyšku, zamietol, nakoľko navrhovateľ žiadal priznať výživné po 400,-
eur mesačne.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, nakoľko v danom prípade ide o blízky príbuzenský vzťah a to otec a syn a to sú dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.