Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010635
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716010635.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. novembra 2016, samosudcom JUDr.

Vladimírom Hricom , takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
M. U. P. Q. Č. C. U. , nar. XX. XX. XXXX Z. C., trvalo bytom M. A.,
W. XXX/XX, okres C., t. č. v Ústave na výkon
väzby a výkon trestu odňatia slobody Prešov,

j e v i n n ý , že

dňa 19. 01. 2016 v čase o 05.11 hod. v Poprade na chodníku v parku medzi obytným domom Antimón na
ul.Pavlovovač.2340aobytnýmdomomArgónnaul.Bajkalskáč.2338,maskujúcsakapucňounahlave,
zozadu pristúpil k poškodenej B. C., ktorú svojou ľavou rukou chytil za jej ľavé rameno a tlačil ju smerom
dopredu, aby jej tak znemožnil otočiť sa a súčasne jej svojou pravou rukou chytil kabelu prevesenú
cez pravé rameno, ktorú si zároveň poškodená držala rukou a takto s ňou o kabelu zápasil a trhal až
do okamihu vytrhnutia, kde v kabele sa nachádzali jej osobné veci a to červená kožená peňaženka s

finančnou hotovosťou v sume 15,-- €, bankomatová karta k účtu vedenému v Slovenskej sporiteľni, a.s.
namenoB.C.,občianskypreukaz,preukazzdravotnéhopoisteniaVšeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.,
preukaz odbornej spôsobilosti pracovníka súkromnej bezpečnostnej služby, všetky uvedené doklady na
meno B. C., dioptrické okuliare a značkový dámsky parfum, pričom s kabelou utekal pomedzi obytné
domy smerom k obchodnému centru Kaufland na Moyzesovej ulici v Poprade, pri ktorom sa zastavil,
vybral z kabely peňaženku a z nej peniaze, kabelu rozrezal a zahodil ju vrátane celého jej obsahu s
výnimkou peňazí do kontajnera, následne pokračoval v úteku k Železničnej stanici Poprad - Tatry, čím
takto B. C. nespôsobil žiadne zranenie, avšak poškodenej spôsobil škodu vo výške 165,-- €,

- dňa 05. 02. 2016 v čase okolo 16.50 hod. v Poprade na ul. Jiřího Wolkera, pri budove Železničnej
stanice Poprad - Tatry, pristúpil k poškodenému B. A. zo A. G. Z. s tým, že sa ho opýtal, či mu nedá
peniaze, ktoré mu poškodený nedal, na čo mu dal úder rukou do nosa a využijúc jeho nepozornosť mu
z pravého predného vrecka nohavíc vytiahol čiernu koženú peňaženku, v ktorej sa nachádzala finančná
hotovosť v sume 30,-- €, občiansky preukaz, preukaz zdravotného poistenia DÔVERA zdravotná

poisťovňa, a. s., preukaz pre poberateľa invalidného dôchodku, všetky uvedené doklady na meno B.
A., vizitky a cestovný lístok na vlak, pričom s peňaženkou utekal smerom k obchodnému centru Fórum,
zastavil sa za svetelnou križovatkou ulíc Mnoheľova a Štefánikova pri budove Okresného súdu Poprad,
kde z peňaženky vybral peniaze a cestovný lístok na vlak a zahodil ju vrátane celého jej obsahu s
výnimkou peňazí a cestovného lístka do smetného koša, následne pokračoval v úteku do obchodného
centra Fórum, čím takto poškodenému nespôsobil žiadne zranenie, avšak poškodenému spôsobil škodu
vo výške 30,-- €,pričom obžalovaný sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že bol potrestaný nepodmienečným
trestom odňatia slobody, a to:

- rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 5T 211/97-146 zo dňa 30. 10. 1997, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29. 01. 1999 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3 To 306/97-173 a
ktorým bol okrem iného uznaný vinným aj z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31. 12. 2005, za čo mu súd uložil podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.
12. 2005 trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm.

a) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 zaradený do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny,

- rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 1T 56/2000-93 zo dňa 03. 04. 2000, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03. 04. 2000 a ktorým bol uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods.
1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, za čo mu súd uložil podľa § 234 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 31. 12. 2005 s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005

ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi trest odňatia slobody v trvaní 10 (desiatich) rokov, pre výkon
ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 zaradený do III.
(tretej) nápravno-výchovnej skupiny,

t e d a

pokračovacím konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l

pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, § 47 ods. 2 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na výkon uloženého trestu ho súd z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý zaplatiť poškodenej B. C., G.. XX.
XX. XXXX, K. O., Š. XXXX/XX škodu vo výške 165,--eur a poškodenému B. A., G.. XX. XX. XXXX, K.
A. G.Á. Z., G.. A. XXXX/X škodu vo výške 30,--eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 26. 07. 2016 súd vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav uvedený vo
výroku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku
urobilvyhlásenie,žejevinnýzospáchaniaskutkuvobochčiastkovýchkonaniach.Pozákonnompoučení

podľa § 257 ods. 2 až 8 Trestného poriadku a postupe podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného
poriadku bolo prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný a taktiež bolo vyhlásené, že dokazovanie v
rozsahu priznania skutku sa nevykoná. Súd vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade
škody.Pri prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, súd bral v úvahu jeho priznanie a to aj pri výsluchu v
prípravnom konaní a taktiež aj dôkazy, ktorými bola jeho účasť na oboch konaniach preukázaná. Pokiaľ
pri konfrontácii vypovedal o svojom pobyte na inom mieste, tak tieto tvrdenia boli vyvrátené. Keďže tvrdil,

že v čase skutku 19. 01. 2016 sa nenachádzal na mieste skutku, ale bol v Čechách, tak dôkazmi bolo
preukázané, že istý čas sa zdržiaval v zariadení Q. A., Q. V. O. M. F. G. Z. XXXX/X, U. - M. I., no bolo to v
inom čase, než došlo ku skutku a tak neboli pochybnosti o prítomnosti obžalovaného na mieste skutku.
Taktiež bolo preukázané, že tento skutok spáchal obžalovaný. Priznanie obžalovaného ku skutku zo dňa
05. 02. 2016 bolo potvrdené aj ďalšími dôkazmi o pravdivosti ktorých súd nemal pochybnosti. Pokiaľ

sa v jeho časti výpovede objavila tendencia zvaľovať vinu aj na iné osoby a to nejaké ženy, mladého
chlapca, či ďalšieho páchateľa, tak toto tvrdenie bolo vyvrátené a tým prvotné priznanie obžalovaného
bolo potvrdené ako nepochybné a pravdivé vo vzťahu k obom čiastkovým útokom.

Medziuvedenédôkazypatrianielensamotnévýpovedepoškodených,ktorípotvrdili,žeskutokvovzťahu
k nim spáchal obžalovaný, ale aj ďalšími priamymi dôkazmi a to výpoveďami osôb B. A. Y., K. Č., B.

U., M. U. a Bc. M. P.. Tieto osoby obžalovaného usvedčili z konaní a taktiež boli tu aj nepriame dôkazy
svedčiace o prítomnosti obžalovaného na miestach skutkov, svedčiace o jeho pohybe pred spáchaním,
ale aj po ich spáchaní, čo vylučuje akékoľvek pochybnosti, že by mohlo dôjsť k omylu v osobe páchateľa.
Pod ťarchou týchto dôkazov obžalovaný v rámci svojej obrany využil možnosť poradiť sa s obhajcom
a následne sám vyhodnotil dôkaznú situáciu, ktorá viedla k jeho vyhláseniu na hlavnom pojednávaní o

vine a to s plnou vážnosťou a zrozumiteľnosťou.

Konanie obžalovaného smerovalo proti iným osobám v záujme získať od týchto osôb ich majetok,
výlučne peniaze a to aj v prípade odporu bol obžalovaný rozhodnutý použiť násilie proti týmto osobám
k dosiahnutiu svojho cieľa. Jeho konanie v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona

je nepochybne preukázané a keďže obaja poškodení sa proti útoku obžalovaného primeraným a
prirodzeným spôsobom bránili, tak pri použití väčšej a intenzívnejšej sily sa zmocnil kabelky poškodenej
C. až po opakovanom zápasení a následnom vytrhnutí kabelky z dispozície poškodenej a vo vzťahu
k poškodenému A. po slovnom odmietnutí požiadavky o vydanie peňazí udrel poškodeného do nosa,
využil túto chvíľkovú nepozornosť a moment prekvapenia a poškodenému vytrhol z vrecka nohavíc

peňaženku. U oboch poškodených po získaní ich veci, ktoré boli predmetom záujmu obžalovaného,
opustil miesto skutku útekom, počas ktorého z odcudzených vecí si ponechal peniaze a ostatné veci,
ktoré neboli predmetom jeho záujmu, počas úteku zahodil.

Medzi uvedenými konaniami obžalovaného a následkom je príčinná súvislosť. Obžalovaný porušil nielen

záujem na ochrane majetku iného, ale aj na ochrane osobnej slobody. Ako subjekt trestného činu je plne
trestne zodpovedný. Toto jeho konanie bolo právne kvalifikované ako pokračovací trestný čin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, pretože použil násilie proti inému a to v záujme zmocniť sa cudzej
veci.Tietodvačiastkovéútokysúvisiacevčase,vspôsobeajvpredmeteútoku,aletaktiežajsubjektívna
súvislosť, najmä v zámere obžalovaného spáchať tento trestný čin použitím násilia a zmocniť sa veci

poškodených (§ 122 ods. 10 Trestného zákona) sú posudzované ako pokračovací zločin.

Zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo
hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Pri trestnej sadzbe uvedenej v tomto
ustanovení, kde je možné za takéto konanie uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od troch rokov do

osem rokov, je tento čin považovaný v zmysle § 11 ods. 1 Trestného zákona za zločin.

K osobe obžalovaného boli vypracované znalecké posudky a z ich záverov vyplýva, že obžalovaný
v čase spáchania trestného činu netrpel a ani v čase vyšetrenia netrpel na žiadnu duševnú chorobu
ani poruchu v zmysle psychózy. Ide u neho o simplexnú, malo diferencovanú osobnosť s asociálnymi

sklonmi, s poklesom rozumových schopností do pásma podpriemeru vplyvom nedostatočnej výchovy
a výuky, praktická zložka inteligencie je však u neho lepšie vyvinutá. Protiprávnosť svojho konania
bol schopný rozpoznať a toto konanie mohol ovládať. Podstatné zmenšenie, či vymiznutie týchto
schopností vzhľadom na spáchaný skutok znalkyňa nezistila, je schopný chápať zmysel trestného
konania, jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný a nie je

potrebné mu ukladať žiadnu formu ochranného psychiatrického liečenia. Z hľadiska psychologického
intelektová výkonnosť je v porovnaní s populačným priemerom na úrovni mentálnej retardácie ľahkého
až stredne ťažkého stupňa. V zásadných kritériách je schopný rozoznávať žiaduce a nežiaduce
konania ako aj kriminogénne správanie. Konštatovaný je defekt pamäťových schopností s patologickynízkou kapacitou operačnej pamäti, úplným zlyhávaním vo vizuálnej retencii s poruchou jemnej
vizuomotoriky a cielenej pozornosti. Už od detstva sa osobnosť obvineného vyvíjala nepriaznivo,
rizikovo, s poruchami správania, ktoré sa formovali pri vysokej sugestibilite a infantilite aj pod vplyvom

referenčnej skupiny, v ktorej žil, ktorá má svoje interné, etické a mravné princípy, nekorešpondujúce
s pravidlami majority. Podľa znalkyne sú u obžalovaného preukázané spôsoby primitívnej, teatrálnej
manipulácie, tendencie zneužívať slabosti, či súcit druhých bez skutočného pocitu viny, či schopnosti
súcitu, či empatie. U neho je zjavná priamočiarosť uspokojovania potrieb a chcení pri nevytvorenom
vzťahu k hodnotovým systémom s ľahko provokovateľnou pudovou agresivitou pri zároveň reálne

nízkej, deficitnej spôsobilosti aj svoje základné potreby uspokojovať sociálne žiaducim spôsobom.
Spáchané skutky korešpondujú svojim priebehom v základnej charakteristike takto postihnutých ľudí a to
je výrazná dominancia uspokojovania biologických potrieb s uspokojovaním, ktoré nesie charakteristiku
neodkladnosti a nedostatku zábran. Všeobecná vierohodnosť je u obžalovaného oslabená, nízka.
Sklon k násilnému správaniu je u neho produktom kombinácie mentálneho postihu, reálnej frustrácie
aj základných životných potrieb, zvýšenej pudovosti s tendenciou k bezprostrednému podliehaniu

impulzom s uspokojovaním svojich potrieb bez zábran s ľahko provokovateľnou pudovou agresivitou.
Motivácia k spáchaniu týchto skutkov bola účelová a zištná, t. j. priamočiare uspokojovanie potrieb.

Podľa znalkyne je z psychologického hľadiska prognóza k resocializácii u tejto osoby nepriaznivá.
Znalkyňa poukazuje aj na to, že násilnú trestnú činnosť páchal aj v minulosti, jeho osobnosť je trvale

poškodená,pomernehlbokýmmentálnympostihom,akoajasociálnymvývojom,bezreálnejspôsobilosti
sa primerane adaptovať na sociálno-spoločenské a hodnotové kritériá a nároky spoločnosti. Aktuálne
obžalovaný neprejavoval reálnu ľútosť vo vzťahu ku skutkom aj keď slovne vyjadroval túto ľútosť a
prejavoval záujem o zmenu správania do budúcna, čo je však skôr účelové.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste trvalého bydliska je hodnotený všeobecne. Toto hodnotenie
vyplýva zo skutočností, že dlhšiu dobu sa na tomto mieste nezdržiaval, keďže bol viackrát vo výkone
trestu odňatia slobody a to aj na dlhšiu dobu.

Zo spisov o predchádzajúcich odsúdeniach, ale aj z registra trestov vyplýva, že doposiaľ bol sedemkrát

súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť.

Zo spisu Okresného súdu Poprad č. 5T/211/1997 je preukázané, že rozsudkom z 30. 10. 1997 bol
odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona a iné trestné činy majetkovej
povahy na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne. V uvedenej trestnej veci

bol vo väzbe a do uloženého trestu mu bola započítaná doba trvania väzby od 24. 06. 1997. Z výkonu
uloženého trestu bol podmienečne prepustený na základe uznesenia Okresného súdu Trnava č. 2 Pp
307/1999 dňa 25. 08. 1999 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní štyroch rokov. V ďalšom konaní
vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod číslom 1T/56/2000 bol rozsudkom zo dňa 03. 04. 2000
odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ako obzvlášť

nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov
nepodmienečne a na výkon trestu bol zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť 03. 04. 2000 a uložený trest vykonal 22. 12. 2009.

Pri ukladaní trestu za túto trestnú činnosť súd v zmysle § 47 ods. 2 Trestného zákona mal za to, že

vzhľadom na právnu kvalifikáciu tejto trestnej činnosti ako aj vyššie uvedené odsúdenia pre takú istú
trestnú činnosť kvalifikovanú ako trestné činy lúpeže podľa § 234 Trestného zákona účinného do 01.
01. 2006 je potrebné mu uložiť v súlade s ustanovením vyššie citovaného nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov pri zohľadnení okolnosti, ktoré súd považoval za poľahčujúce
podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a nebolo možné opomenúť vyššie uvedené dve potrestania

nepodmienečným trestom odňatia slobody. Keďže neboli podľa názoru súdu splnené podmienky pre
uloženie doživotného trestu odňatia slobody v zmysle § 47 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného zákona, súd
považuje uložený trest za zákonný, spravodlivý a trest, ktorý môže u obžalovaného splniť svoj účel. Tým
môže byť zabezpečená nielen individuálna, ale aj generálna prevencia.

Pri rozhodovaní o zaradení na výkon uloženého trestu súd mal preukázané, že sú splnené podmienky
pre jeho zaradenie do ústavu so stredným stupňom stráženia vzhľadom na vykonávané tresty v
predchádzajúcich desiatich rokoch, ktoré mu boli uložené za úmyselnú trestnú činnosť.O nároku poškodených súd rozhodol v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku a keďže obaja
poškodení svoj nárok si uplatnili včas, riadne ho preukázali a o výške ich uplatneného nároku súd nemal
pochybnosti, preto uložil povinnosť obžalovanému zaplatiť pre oboch poškodených škodu tak ako je

uvedené vo výroku.
pokračovacím konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.